Slovo „amen“ znamená „nech sa tak stane“ alebo „istotne“. Pochádza z hebrejského slova, ktoré znamená „verný“ alebo „dôveryhodný“. Niekedy sa používalo aj v právnych záležitostiach. Človek, ktorý skladal prísahu, mal povedať amen na potvrdenie toho, že všetko, čo povedal, je pravdivé, že sa cíti viazaný prísahou a tým, čo z nej vyplýva. (4. Mojž. 5:22) Keď verejne povedal „amen“, ešte viac ho to zaväzovalo, aby dodržal svoje slovo. (Neh. 5:13)

Pozoruhodný príklad použitia slova amen nachádzame v 27. kapitole Piatej knihy Mojžišovej. Keď Izraeliti vstúpili do Zasľúbenej krajiny, mali sa zhromaždiť medzi vrchmi Ébal a Gerizim, aby počúvali čítanie Zákona. No nemali si ho len vypočuť, mali aj potvrdiť, že ho budú dodržiavať. Urobili to tak, že po prečítaní následkov neposlušnosti zakaždým povedali „amen“. (5. Mojž. 27:15–26) Predstav si ten zvuk, keď tisíce mužov, žien a detí odpovedajú silným hlasom na túto výzvu! (Joz. 8:30–35) Určite nikdy nezabudli na slová, ktoré v ten deň vyslovili. A svoj sľub aj dodržali, lebo správa hovorí: „Izrael ďalej slúžil Jehovovi po všetky dni Jozuu a po všetky dni starších mužov, ktorí predĺžili svoje dni po Jozuovi a ktorí poznali všetko dielo Jehovu, ktoré vykonal pre Izrael.“ (Joz. 24:31)

Aj Ježiš používal slovo amen, aby zdôraznil pravdivosť svojich slov. Robil to však jedinečným spôsobom. Slovo amen, ktoré je  do slovenčiny preložené výrazom „pravdivo“, nevyslovil až po nejakom výroku, ale ešte pred ním. Niekedy toto slovo zopakoval a povedal „pravdivo, pravdivo“. (Mat. 5:18; Ján 1:51) Tak uistil svojich poslucháčov, že jeho slová sú úplne spoľahlivé. Hovoril s istotou, lebo jeho prostredníctvom sa splnia všetky Božie sľuby. (2. Kor. 1:20; Zjav. 3:14)

Izraeliti vyslovovali slovo amen aj vtedy, keď chválili Jehovu a keď sa modlili. (Neh. 8:6; Žalm 41:13) Po vypočutí modlitby používali toto slovo na znak toho, že s ňou súhlasia. Takým spôsobom sa k nej všetci pripojili, čo ešte viac umocnilo tento duchovný zážitok. Niečo podobné sa stalo aj v čase, keď Dávid preniesol Jehovovu truhlu do Jeruzalema. Počas slávnosti, ktorá nasledovala, vyslovil vrúcnu modlitbu vo forme piesne zapísanej v 1. Paralipomenon 16:8–36. Slová tejto modlitby zapôsobili na prítomných takým silným dojmom, že „všetok ľud povedal: ‚Amen!‘“ a chválil Jehovu. Táto ich jednotná reakcia na modlitbu prispela k radosti, ktorú v ten deň všetci prežívali.

Kresťania v prvom storočí používali tiež slovo amen, keď chválili Jehovu. Biblickí pisatelia často zahŕňali toto slovo do svojich listov. (Rim. 1:25; 16:27; 1. Petra 4:11) V knihe Zjavenie nachádzame opis duchovných tvorov v nebesiach, ktorí chvália Jehovu a hovoria: „Amen! Chváľte Jah!“ (Zjav. 19:1, 4) Raní kresťania obvykle končili modlitby na zhromaždení slovom amen. (1. Kor. 14:16) Toto slovo však nemali opakovať mechanicky.

Ukázali sme si, aký pôvod má slovo amen a ako sa používalo v minulosti. Teraz lepšie chápeme, prečo je dôležité na konci modlitby povedať „amen“. Dávame tým najavo, že  to, čo sme v nej povedali, myslíme vážne. A keď vyslovíme „amen“ po verejnej modlitbe, hoci len v duchu, dávame najavo, že súhlasíme s tým, čo bolo povedané. Pouvažujme ešte o ďalších dôvodoch, prečo je naše „amen“ dôležité.

Aktívne sa tým zapájame do uctievania. Jehovu uctievame nielen tým, že vyjadríme súhlas s obsahom modlitby, ale aj tým, ako sa počas nej správame. Určite chceme na konci modlitby vysloviť úprimné amen. Preto by sme mali mať na modlitbu správny pohľad a v mysli sa na ňu sústrediť.

Zjednocuje nás to. Pri verejnej modlitbe si uvedomujeme, že ju počúva celý zbor. (Sk. 1:14; 12:5) Keď na konci modlitby vyslovíme spolu s bratmi a sestrami „amen“, ešte viac nás to zjednocuje. Či už to povieme nahlas, alebo len vo svojom srdci, môže to podnietiť Jehovu, aby túto modlitbu vypočul.

Chválime tým Jehovu. Jehova si všíma všetko, čo pre neho robíme, aj keď je to niečo malé. (Luk. 21:2, 3) Vidí do nášho srdca a vie, aké sú naše pohnútky. Aj keď niekedy musíme počúvať zhromaždenie len cez telefón, môžeme si byť istí, že naše pokorné „amen“ neunikne Jehovovej pozornosti. Pripájame sa tak k spoločnej chvále Jehovu.

Naše „amen“ sa môže zdať bezvýznamné, ale v skutočnosti má veľký význam. V biblickej encyklopédii Hlbšie pochopenie Písma sa píše, že Boží služobníci „týmto slovom vyjadrujú dôveru, rozhodný súhlas a úprimnú nádej, ktorú majú v srdci“. Snažme sa o to, aby každé „amen“, ktoré vyslovíme, bolo pre Jehovu príjemné. (Žalm 19:14)