Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

UYONO 20

Uchebro Vwọ kẹ Ihwo re Gbe Ẹgua

Uchebro Vwọ kẹ Ihwo re Gbe Ẹgua

“Ọghẹnẹ rẹ uchebro . . . bru avwanre uche vwẹ evun rẹ ukpokpogho ejobi.”—2 KỌR. 1:3, 4.

UNE 134 Emọ, Eyen Okẹ Ọghẹnẹ Vwọ kẹ Avwanre

ỌDJẸKOKO *

1-2. (a) Udje vọ yen djerephia nẹ ihworakpọ guọnọ uchebro, ayen je sa vwẹ uchebro phia? (b) Idjerhe vọ yen a vwọ wan emọ evo oma?

IHWORAKPỌ eje guọnọ uchebro, ọtiọyen avwanre ji vwo ẹgba ra sa vwọ vwẹ uchebro phia. Kerẹ udje, omotete de she, ji korhie ugbon rọyen ọke rọ vwọ heha, ọ sa viẹ bru ọsẹ yẹrẹ oni rọyen ra. Ọsẹ vẹ oni na che se sivwin ora na kpo ugege yena-a, ẹkẹvuọvo ayen sa nẹrhẹ ọmọ na. Ayen sa nọ obo re phiare, ririe ameoviẹ rọyen, ta eta rẹ onẹrhẹvwe re sa nẹrhẹ o fotovwin, ọkiọvo ayen sa vwẹ ihunvwun ghworo asan na yẹrẹ gba dede. Bẹsiẹ wo vwo ni, ọmọ na fotovwin re, ọkiọvo ọ me rhoma ton ehaẹha phiyọ. Ememerha na, jẹ ora na kpo.

2 Ọkiọvo, emọ rhiẹromrẹ omaẹwan rọ gan nẹ ọyena. E gbe evo rayen ẹgua. E se gbe ayen ẹgua obọvo yẹrẹ abọ buebun vwẹ uvwre rẹ ikpe buebun. Obo rọ wanre eje, ọmiaovwẹ na krotọ. Vwẹ ọkievo, obọ te ọ ro gbe ihwo ẹgua na, a me vwẹ oja riọ. Vwẹ ọkiefa, ọ sa họhọ nẹ obọ te re, a da vwẹ oja riọ ugege yena-a. Jẹ, ọ da tobọ dianẹ obọ te re a da vwẹ oja riọ, ọmọ ro gbe ẹgua na sa rioja rẹ ọmiaovwẹ na re te ọke rẹ ọghwanrovwẹ.

3. Kirobo re djunute vwẹ 2 Kọrẹnt 1:3, 4, die yen Ọghẹnẹ guọnọre, kẹ enọ vọ yen a cha fuẹrẹn?

3 Ukẹcha vọ yen herọ vwọ kẹ oniọvo rọ rioja rẹ ọmiaovwẹ kidie nẹ e gbere ẹgua vwẹ ọkiemọ? (Se 2 Kọrẹnt 1:3, 4.) Ophẹnri dẹn nẹ Jihova guọnọre nẹ e dje ẹguọnọ phia kẹ igodẹ rọyen, ji vwẹ uchebro kẹ ayen. Ọtiọyena e jẹ a fuẹrẹn enọ erha nana: (1) Diesorọ ihwo re gbe ẹgua vwẹ ọkiemọ vwọ guọnọ uchebro? (2) Amono yen se bru ayen uche? (3) Mavọ yen avwanre sa vwọ vwẹ uchebro rọ ghwotọ phia?

DIESORỌ AYEN VWỌ GUỌNỌ UCHEBRO?

4-5. (a) Diesorọ o vwo fo nẹ a mrẹvughe nẹ emọ fẹnẹ imiragua shesheri? (b) E de gbe omotete ẹgua, mavọ yen o djobọte ẹro ro vwo ni ihwo efa?

4 O ji fo nẹ a vwẹ uchebro vwọ kẹ ihwo evo re gbe ẹgua ọke rẹ imitete, ọ da tobọ dianẹ ikpe buebun wanvrẹ re. Diesorọ? E se vwo vwo ẹruọ rẹ oboresorọ, ofori nẹ avwanre mrẹvughe nẹ emọ fẹnẹ imiragua shesheri. Siẹrẹ e de gbe omotete ẹgua, idjerhe ro che djobọte ọmọ na wan fẹnẹ idjerhe ro che vwo djobọte omiragua. Roro kpahen idje evo.

5 Ofori emọ vwo si kẹre, je vwẹroso ihwo re vwẹrote ayen. Oyerinkugbe tiọyena na nẹrhẹ ẹwẹn rẹ emọ na totọ, ji yono ayen nẹ ayen vwẹroso ihwo ri vwo ẹguọnọ rayen. (Une 22:9) Jẹ, ọ da ohwo mamọ nẹ vwevunrẹ orua na yen e de me gbe emọ ẹgua. Ihwo rẹ orua ri sikẹre emọ na vẹ igbeyan rẹ orua na yen me ru ọnana. Siẹrẹ ohwo rẹ ọmọ na vwẹroso de gbe ẹgua, ọ nẹrhẹ ọ bẹn ọ vwọ vwẹroso ihwo efa ọke vwọ yanran na.

6. Diesorọ e vwo gbe omotete ẹgua vwọ dia uruemu rẹ ọkon vẹ omaẹwan?

6 Emọ cha sa sẹro rẹ oma raye-en, ọtiọyena ọyen uruemu rẹ ọkon vẹ omaẹwan e vwo gbe ayen ẹgua. Re vwo nene omotete vwerhẹn vwẹ ọke ro ji rhi te edje rẹ ohwo ro che ru orọnvwọn tiọye-en, sa so ukuoma rode kẹ. Uruemu tiọyena sa nẹrhẹ ayen vwẹ ẹro ọchọchọ vwo ni ovwerhẹn rẹ ọshare vẹ aye, oma rayen, yẹrẹ kohwo kohwo rọ guọnọ siẹkẹrẹ ayen.

7. (a) Diesorọ ọ vwọ phẹrẹ kẹ ohwo ro gbe emọ ẹgua rọ wọ phiẹn ayen, mavọ yen o ruo wan? (b) Die yen se nẹ obuko rẹ efian tiọyena rhe?

7 Emọ ji rhi vwo ọhọ rẹ ayen vwo roro kpahen imuoshọ, je kẹnoma kẹ-ẹ. (1 Kọr. 13:11) Ọtiọyena, kọ phẹrẹ kẹ ohwo ro gbe emọ ẹgua rọ wọ phiẹn ayen. Ihwo ri gbe imitete ẹgua gun efian ọgangan kẹ emọ na, kerẹ, wọ da ta, e che hwe vwe-e, wẹ yen e che hwe. Ohwo vuọvo che se we gbuyota-a. Yẹrẹ uruemu tiọnana yen wo vwo vughe ohwo ro vwo ẹguọnọ wẹn. Ọ cha reyọ ikpe buebun tavwen ọmọ na ke cha riẹn nẹ efian yen e gun kẹ na. Ọmọ tiọyena sa ghwanre vẹ iroro na nẹ o rhe fiemu kẹ ohwo vuọvo-o, ji te Ọghẹnẹ dede. O ji se roro nẹ ọyen fo ohwo re dje ẹguọnọ kẹ yẹrẹ vwẹ uchebro kẹ-ẹ.

8. Diesorọ o vwo mu avwanre ẹro nẹ Jihova sa vwẹ uchebro kẹ ihwo ra so omaẹwan kẹ?

8 Ọtiọyena, o rhe gbe avwanre unu-u nẹ ọmiaovwẹ ro nẹ obuko rẹ uruemu tiọyena cha diotọ krẹ mamọ. Umwemwu nana vwo ọkpan mamọ! Orharhe rẹ uruemu nana rọ vọn akpọ na nonẹna ọyen odjephia nẹ avwanre yerẹn vwẹ ẹdẹ rẹ oba na, rọ dia ọke rẹ ihwo “gbi vwo omaeririo-o” vẹ ọke rẹ “ihwo umwemwu kugbe otu ri muẹ odẹ kẹ oma re miovwẹ phihọ.” (2 Tim. 3:1-5, 13) Ena umwemwu yen Eshu vwo ruiruo, ọtiọyena ọ da ohwo mamọ siẹrẹ ihworakpọ de ru erọnvwọn re nẹrhẹ oma vwerhọn. Jẹ, Jihova gan nọ Eshu vẹ ihwo rọ reyọ vwọ wian shesheri. Jihova riẹn oborẹ Eshu ruẹ. Avwanre vwo imuẹro nẹ Jihova riẹn ọmiaovwẹ rẹ avwanre, ọ je cha kẹ avwanre onẹrhẹvwe rẹ avwanre guọnọre. Oma je vwerhen avwanre nẹ Ọghẹnẹ “bru avwanre uche vwẹ evun rẹ ukpokpogho ejobi, rere avwanre vwo se bru otu re hẹ ukpokpogho uche, vẹ uchebro rẹ Ọghẹnẹ bru avwanre.” (2 Kọr. 1:3, 4) Amono kọyen Jihova reyọ vwọ vwẹ uchebro phia?

AMONO YEN SA VWẸ UCHEBRO VWỌPHIA?

9. Vwo nene eta rẹ Ovie Devid ra mrẹ se vwẹ Une Rẹ Ejiro 27:10, die yen Jihova che ru kẹ ihwo rẹ orua kpairoro vrẹ?

9 Ihwo rẹ esẹ vẹ ini kpairoro vrẹ yẹrẹ ihwo re gbe ẹgua yen ma guọnọ uchebro. Ọbuine Devid riẹnre nẹ avwanre sa vwẹroso Jihova, kidie ọkieje yen ọ vwọ vwẹ uchebro kẹ avwanre. (Se Une Rẹ Ejiro 27:10.) Devid vwo esebuyota nẹ Jihova cha dia ọsẹ vwọ kẹ otu ra kpairoro vrẹ. Idjerhe vọ yen Jihova vwo ru ọtiọyen? Ọ reyọ idibo rọyen ri fuevun vwo ru ọtiọyen. Iniọvo rẹ avwanre vẹ ayen gba ga pha kerẹ orua kẹ avwanre. Kerẹ udje, Jesu se ihwo re vwomaba ọyen ga Jihova iniọvo rẹ eshare vẹ e rẹ eya, vẹ oni.—Mat. 12:48-50.

10. Mavọ yen ọyinkọn Pọl djisẹ rẹ iruo rọyen kerẹ ọkpako?

10 Jẹ e roro kpahen oborẹ iniọvo rehẹ ukoko na vwọ dia kerẹ orua kẹ avwanre. Ọyinkọn Pọl ọyen ọkpako rọ fuevun, rọ je dia ọgbowian. O phi omamọ rẹ udje phiyotọ, ẹwẹn ọfuanfon na de ji muo vwọ vuẹ ihwo efa nẹ ayen vwẹrokere ọyen kirobo rẹ ọyen vwẹrokere Jesu. (1 Kọr. 11:1) Jokaphiyọ oborẹ Pọl djisẹ rẹ iruo rọyen kerẹ ọkpako: “Avwanre ruru dẹndẹn vwẹ ohri rẹ ovwan, kerẹsiẹ rẹ ọmiọvwọ da ghẹrẹ emọ rọye.” (1 Tẹsa. 2:7) Ekpako ri fuevun nonẹna je reyọ eta ri dẹndẹn vwọ vwẹ uchebro ro nẹ Baibol na rhe vwọ kẹ ihwo re guọnọre.

Ọkieje yen iniọvo eya ri tedje vwọ vwẹ uchebro rọ ghwotọ vwọphia (Ni ẹkorota 11) *

11. Die yen djerephia nẹ ọ dia ekpako ọvo yen vwẹ uchebro vwọphia-a?

11 Ekpako na ọvo yen vwo oghwa ra vwọ vwẹ uchebro kẹ ihwo re gbe ẹgua? Ẹjo. Avwanre eje yen vwo oghwa re vwo “bru ohwohwo uche.” (1 Tẹsa. 4:18) Iniọvo rẹ eya ri tedje sa vwẹ uchebro vwọ kẹ iniọvo rẹ eya re guọnọ uchebro tiọyena. Jihova reyọ oma rọyen vwo dje oni rọ vwẹ uchebro vwọ kẹ ọmọshare rọyen. (Aiz. 66:13) Baibol na vwo udje rẹ eya re reyọ uchebro phia vwẹ ọke rẹ ebẹnbẹn. (Job 42:11) Oma vwerhen Jihova siẹrẹ ọ da mrẹ iniọvo rẹ eya re vwẹ uchebro kẹ iniọvo eya efa re rioja rẹ ọmiaovwẹ tiọyena! Vwẹ ẹdia evo, ọkpako ọvo yẹrẹ ivẹ sa vwẹ aghwanre nọ oniọvo rẹ aye ro tedje sẹ ọ sa vwẹ ukẹcha kẹ oniọvo rẹ aye rọ rioja rẹ ọmiaovwẹ tiọyena. *

IDJERHE VỌ YEN E SE VWO BRU AYEN UCHE?

12. Die yen a cha kẹnoma kẹ?

12 Ofori nẹ e kpo ishosho rẹ eta rẹ odjahọn rẹ iniọvo rẹ avwanre-e. (1 Tẹsa. 4:11) Die yen avwanre se ru vwọ kẹ ihwo re guọnọ ukẹcha vẹ uchebro? E jẹ a fuẹrẹn idjerhe iyorin ra sa vwọ vwẹ Baibol na vwọ kẹ ihwo uchebro.

13. Kirobo re gbikun rọyen vwẹ 1 Ivie 19:5-8, die yen amakashe rẹ Jihova ru kẹ Ilaija, mavọ yen avwanre sa vwọ vwẹrokere amakashe na?

13 Reyọ ukẹcha vwọphia. Ọke rẹ ọmraro Ilaija vwọ djẹ kẹ arhọ rọyen, ofu djere te ẹdia rọ vwọ tanẹ, ọyen guọnọ ghwu. Jihova de ji amakashe ọvo ro vwo ẹgba nẹ ọ ra vwẹ uchebro vwọ kẹ. Amakashe na vwẹ ukẹcha rọ guọnọre vwọ kẹ. Ọ vwẹ emu rọ rhorha ghwoghwo kẹ, ọ da vwẹ uchebro kẹ nẹ ọ riemu na. (Se 1 Ivie 19:5-8.) Ikuegbe yena dje uyota ọvo phia: Ẹse otete re ruru sa vwẹ ukẹcha rode phia. Emuọre, okẹ, yẹrẹ ikadi ra vwọ kẹ ohwo, se djephia nẹ avwanre vwo ọdavwẹ vẹ ẹguọnọ rẹ iniọvo rẹ avwanre rẹ ofudje. Ọ da tobọ dianẹ avwanre niro nẹ a cha sa ta ota kpahen obo re phia kẹ ohwo na-a, e ji se ru erọnvwọn re djunute na.

14. Die yen avwanre se yono vwo nẹ ikuegbe rẹ Ilaija rhe?

14 Jẹ ẹwẹn rẹ ohwo re gbe ẹgua na totọ. Avwanre se yono emu ọfa vwo nẹ ikuegbe rẹ Ilaija na rhe. Jihova vwẹ ukẹcha kẹ ọmraro na vwẹ idjerhe rẹ igbunu rere ọ sa vwọ yan ugbo oshehsheri kpo Ugbenu rẹ Horẹb. Ọkiọvo, ẹwẹn rẹ Ilaija totọ vwẹ etiyin na kidie asan ọvuọvo na yen Jihova vẹ ihwo rẹ Izrẹl da re ọphọ ikpe buebun re wanre. Ẹwẹn rọyen se totọ kidie o niro nẹ ọyen djẹ sherabọ kẹ ihwo re guọnọ ọyen hwe na re. Die yen avwanre yonori? Avwanre da guọnọ vwẹ uchebro kẹ ihwo re gbe ẹgua, ofori nẹ avwanre ka nẹrhẹ ẹwẹn rayen totọ. Kerẹ udje, ekpako karophiyọ nẹ ẹwẹn rẹ oniọvo rẹ aye rọhẹ ẹdia tiọyena se totọ siẹrẹ a da vwẹ uchebro kẹ vwẹ uwevwin rọyen ukperẹ ayen vwọ mrẹ vwẹ Ọguan Ruvie. Vwọ kẹ iniọvo eya evo, Ọguan Ruvie yen che me fuoma.

Avwanre sivwin ihwo siẹrẹ a da nabọ kerhọ, nẹrhovwo ro nẹ otọ rẹ ubuidu rhe, je reyọ eta esiri vwọ vwẹ uchebro phia (Ni ẹkoreta 15-20) *

15-16. Die yen o mudiaphiyọ ra vwọ nabọ kerhọ?

15 Dia ohwo rọ nabọ kerhọ. Baibol na da ta: “E ji kohwo kohwo fobọ nyo ẹme, ọ fobọ, kpahe ota-a.” (Jems 1:19) Avwanre ihwo re nabọ kerhọ? E se roro nẹ ra vwọ kerhọ bẹnre-e, takpẹ e chidia, fotovwin, jẹ e ni ohwo na. Ẹkẹvuọvo, a vwọ dia ohwo rọ nabọ kerhọ vrẹ ọtiọyen. Kerẹ udje, ukuotọ rọyen Ilaija vwo rhie evun ta ọdavwẹ rọyen kẹ Jihova, Jihova da ghene kerhọ rọyen. Jihova niroso nẹ oshọ mu Ilaija, ọ hẹ ẹdia rẹ oruvwohwo, o ji roro nẹ ọyen wian kufia. Jihova vwẹrote ọdavwẹ rọyen eje vwẹ idjerhe rẹ ẹguọnọ. O djerephia nẹ ọ ghene kerhọ rẹ Ilaija.—1 Ivie 19:9-11, 15-18.

16 Mavọ yen avwanre se vwo dje ehrọre vẹ arodọnvwẹ re dia odjephia rẹ ẹguọnọ ọke ra da kerhọ? Ọkiọvo, omota sasasa, ra tare vẹ aghẹnghẹn se dje kẹ ohwo na nẹ avwanre vwo ọdavwẹ rọyen. Wọ sa ta: “Ọ da vwẹ nẹ emu tiọyena phia kẹ wẹ! Ofori nẹ emu tiọyena phia kẹ ọmọ vuọvo-o!” Ọkiọvo, wọ sa nọ enọ evo rere wo se vwo vwo ẹruọ rẹ obo rọ ta na. Wọ sa nọ, “Biko juvwe nabọ vwo ẹruọ rẹ obo wọ ta na.” yẹrẹ “Kọyen wọ tanẹ . . . Gbanẹ ọ dia ọtiọye-en? Eta rẹ ẹguọnọ tiọyena sa nẹrhẹ ohwo na riẹn nẹ wọ ghene kerhọ rọyen, wo ji vwo ẹruọ rẹ obo rọ ta na.—1 Kọr. 13:4, 7.

17. Diesorọ avwanre vwo vwo erhiorin, avwanre je fobọ “kpahe ota-a”?

17 Jomaotọ, wọ fobọ “kpahe ota-a.” Wo gbota phiyọ ohwo na unu wọ vwọ kpọvi-i. Vwo erhiorin! Ọke rẹ Ilaija vwọ ta ọdavwẹ rọyen kẹ Jihova, ophu yen ọ vwọ ta ayen phia. Jihova vwọ bọn esegbuyota rẹ Ilaija gan nu, Ilaija da je rhoma vwariẹn eta rẹ ophu rọyen na obọfa. (1 Ivie 19:9, 10, 13, 14) Die yen avwanre yonori? Ọkievo, ihwo re gbe ẹgua sa ta ọmiaovwẹ rayen phia vrẹ obọ ọvo. Jẹ avwanre guọnọ vwẹrokere Jihova kerhọ vẹ erhiorin. Dje ehrọre vẹ arodọnvwẹ phia, ukpe wọ vwọ guọnọ idjerhe wọ vwọ rhuẹrẹ ebẹnbẹn na phiyọ.—1 Pita 3:8.

18. Mavọ yen ẹrhovwo rẹ avwanre se vwo bru ihwo re gbe ẹgua uche?

18 Nene ohwo na nẹrhovwo kugbe. Ọ sa bẹn kẹ ohwo ọtiọyena ọ vwọ nẹrhovwo. O se ni oma rọyen nẹ o fo ohwo rọ cha nẹrhovwo rhe Jihova-a. Avwanre da guọnọ vwẹ uchebro vwọ kẹ ohwo ọtiọyena, avwanre vẹ ohwo na sa nẹrhovwo kugbe, e mi se odẹ rọyen vwẹ ẹrhovwo na. Vwevunrẹ ẹrhovwo na, avwanre se djunute oborẹ ohwo na ghanre te kẹ avwanre vẹ ukoko na. Avwanre sa vuẹ Jihova nẹ o bru ogodẹ rọyen rọ pha ghanghanre na uche. Ẹrhovwo tiọyena sa nẹrhẹ ẹwẹn rẹ ohwo na totọ.—Jems 5:16.

19. Die yen sa chọn avwanre uko vwọ riẹn eta re se vwo bru ohwo uche?

19 Sane eta ri se te ẹwẹn rẹ ohwo na. Roro te tavwen wọ ke ta ota. Eta re roro te-e so ọmiaovwẹ. Ẹkẹvuọvo, eta esiri sivwin ohwo. (Isẹ 12:18) Ọtiọyena, nẹrhovwo rhe Jihova nẹ ọ chọn wẹ uko vwọ ta eta esiri. Karophiyọ nẹ o vwo ota vuọvo ro vwo ẹgba te eta rẹ Jihova re si phiyọ Baibol na-a.—Hib. 4:12.

20. Die yen iniọvo rẹ avwanre re gbe ẹgua se roro, die yen avwanre sa karophiyọ ayen kpahen?

20 Ihwo re gbe ẹgua se ni oma rayen gbegbe, nẹ ayen rhe fiemu-u, yẹrẹ ohwo vuọvo vwo ẹguọnọ raye-en. Ọyena efian! Ọtiọyena reyọ Baibol na vwọ karophiyọ ayen nẹ ayen pha ghanghanre vwẹ ẹro rẹ Jihova. (Ni ekpeti na “ Uchebro ro nẹ Baibol Rhe.”) Karophiyọ oborẹ amakashe ọvo bọn ọmraro Daniẹl gan ọke rẹ ẹwẹn rọyen vwọ kuọrọn. Jihova guọnọre nẹ ọshare yena riẹn nẹ ọ pha ghanghanre vwọ kẹ. (Dan. 10:2, 11, 19) Ọtiọyen yen iniọvo rẹ avwanre re gbe ẹgua je pha ghanghanre kẹ Jihova!

21. Die yen cha phia kẹ irumwemwu re rhọnvwe kurhẹriẹ-ẹ, die yen ofori nẹ e ru bẹsiẹ ọke yena vwo te?

21 Siẹrẹ avwanre de bru ihwo efa uche, jẹ avwanre nẹrhẹ ayen karophiyọ nẹ Jihova vwo ẹguọnọ rayen. E jẹ avwanre ji karophiyọ nẹ Jihova ọyen Ọghẹnẹ rẹ orhiẹ-ebro abavo. Jihova riẹn ohwo ọvuọvo re gbe ẹgua. Ọ mrẹ erọnvwọn eje, ọtiọyena o che gboja kẹ irumwemwu re rhọnvwe kurhẹriẹ-ẹ. (Ukeri 14:18) Jẹ bẹsiẹ ọke yena vwo te, e jẹ avwanre dje ẹguọnọ vwọ kẹ ihwo re gbe ẹgua. Kpobarophiyọ, oma vwerhen avwanre a vwọ riẹn nẹ Jihova che sivwin ihwo ejobi re gbe ẹgua vwevunrẹ akpọ rẹ Eshu nana! Chekemerha, a rha cha karophiyọ ọmiaovwẹ yena ọfa-a.—Aiz. 65:17.

UNE 109 Vwo Ẹguọnọ Ọgangan nẹ Ubiudu Rhe

^ e?ko. 5 Ihwo re gbe ẹgua vwẹ ọkiemọ se hirharoku ebẹnbẹn vwẹ ikpe buebun obaro. Uyovwinrota nana cha chọn avwanre uko vwọ riẹn oboresorọ. Avwanre je cha ta ota kpahen ihwo re sa vwẹ uchebro vwọ kẹ ayen. Ukuotọ rọyen, a cha fuẹrẹn idjerhe evo ra sa vwọ vwẹ uchebro rọ ghwotọ phia.

^ e?ko. 11 Ohwo re gbe ẹgua na yen che brorhiẹn sẹ ọ guọnọ ukẹcha rẹ idọktọ.

^ e?ko. 76 IDJEDJE RẸ IHOHO: Oniọvo aye ro tedje vwẹ uchebro vwọ kẹ oniọvo aye ọfa rọhẹ ẹdia rẹ ọmiaovwẹ.

^ e?ko. 78 IDJEDJE RẸ IHOHO: Ekpako ivẹ kọn bru oniọvo aye rọhẹ ẹdia rẹ ọmiaovwẹ ra. O durhie oniọvo aye ro tedje na nẹ ọ vwomaba ayen.