Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

XÓTA NǓKPLƆNKPLƆN TƆN 18

Wanyiyi kpo Nǔjlɔjlɔwiwa kpo Ðò Agun Klisanwun Tɔn Mɛ

Wanyiyi kpo Nǔjlɔjlɔwiwa kpo Ðò Agun Klisanwun Tɔn Mɛ

“Mi hɛn agban mitɔn lɛ xá miɖée; enyi mi bló mɔ̌ hǔn, Klisu sín sɛ́n ɔ nyi wɛ mi ɖè nɛ.”—GA. 6:2.

HAN 12 Jehovah, Mawu Ðaxó

XÓNUSƆ́ÐÓTE *

1. Nǔ we tɛ lɛ wu mǐ ka sixu ɖeji dó?

JEHOVAH MAWU yí wǎn nú mɛsɛntɔ́ tɔn lɛ. É yí wǎn nú ye hwebǐnu, bo na lɛ́ yí wǎn nú ye tɛgbɛ. É lɛ́ yí wǎn nú nǔjlɔjlɔwiwa. (Ðɛh. 33:5) Enɛ wu ɔ, mǐ sixu ɖeji dó nǔ we elɔ lɛ wu: (1) Enyi è wà nǔ agɔ xá mɛsɛntɔ́ Jehovah tɔn lɛ ɔ, é nɔ vɛ́ n’i. (2) É na tɛ́n kpɔ́n bɔ è na wà nǔ jlɔjlɔ xá togun tɔn. Ðò xóta nukɔntɔn xóta ɖebɔdoɖewu elɔ tɔn mɛ ɔ, * mǐ kplɔ́n ɖɔ Sɛ́n e Mawu na Izlayɛli-ví lɛ gbɔn Mɔyizi jí é junjɔn wanyiyi jí. Sɛ́n enɛ xò nǔjlɔjlɔwiwa kan; é wɛ nyí ɖɔ è na wà nǔ jlɔjlɔ xá mɛ lɛ bǐ kaka jɛ mɛmaɖómɛɖé lɛ jí. (Sɛ́n. 10:18) É lɛ́ xlɛ́ lě dò nǔ mɛsɛntɔ́ Jehovah tɔn lɛ tɔn nɔ ɖu ayi mɛ n’i sɔ́ é.

2. Nǔkanbyɔ tɛ lɛ mǐ ka na na xósin na?

2 Mɔyizisɛ́n ɔ w’azɔ̌ fó ɖó xwè 33 H.M. tɔn hwenu e è ɖó agun Klisanwun tɔn ayǐ é. Klisanwun lɛ ka nɔ ɖu lè sɛ́n e jinjɔn wanyiyi jí, bo nɔ xò nǔjlɔjlɔwiwa kan é ɖé tɔn à? Ganji ye nɔ ɖu! Klisanwun lɛ ɖò sɛ́n yɔyɔ̌ ɖé glɔ́. Mǐ na ɖɔ xó dó sɛ́n enɛ jí jɛ nukɔn hwɛ̌ ɖò xóta elɔ mɛ. Enɛ gudo ɔ, mǐ na na xósin nú nǔkanbyɔ elɔ lɛ: Etɛwu mǐ ka sixu ɖɔ ɖɔ sɛ́n enɛ jinjɔn wanyiyi jí? Etɛwu mǐ ka sixu ɖɔ ɖɔ é nɔ xò nǔjlɔjlɔwiwa kan? Sɔgbe xá sɛ́n enɛ ɔ, nɛ̌ mɛ e ɖò tɛn acɛkpikpa tɔn mɛ lɛ é ka ɖó na wà nǔ xá mɛ ɖevo lɛ gbɔn?

ETƐ KA NYÍ “KLISU SÍN SƐ́N Ɔ”?

3. Etɛ lɛ ka ɖò “Klisu sín sɛ́n” e xó Galatinu lɛ 6:2 ɖɔ é mɛ?

3 Galatinu lɛ 6:2. Klisanwun lɛ ɖò “Klisu sín sɛ́n ɔ” glɔ́. Jezu wlan sɛ́n e ahwanvu tɔn lɛ na xwedó lɛ é ɖ’ayǐ nú ye ǎ, amɔ̌, é xlɛ́ ali ye, ɖegbe nú ye, bo lɛ́ na nǔgbododó lɛ ye. Nǔ e Jezu kplɔ́n mɛ lɛ é bǐ kplékplé wɛ nyí “Klisu sín sɛ́n ɔ.” Ðò akpáxwé e bɔ d’ewu lɛ é mɛ ɔ, mǐ na kplɔ́n nǔ gegě dó sɛ́n enɛ jí.

4-5. Ali tɛ lɛ nu Jezu ka kplɔ́n nǔ mɛ ɖè? Hwetɛnu é ka kplɔ́n nǔ mɛ?

4 Ali tɛ lɛ nu Jezu ka kplɔ́n mɛ ɖè? É kplɔ́n mɛ lɛ gbɔn nǔ e é ɖɔ lɛ é gblamɛ. Xó tɔn lɛ ɖó hlɔnhlɔn, ɖó é kplɔ́n nǔgbo ɔ mɛ dó Mawu wu, bo tinmɛ nǔ e wu mǐ ɖò gbɛ̀ é, lobo xlɛ́ ɖɔ Axɔ́suɖuto Mawu tɔn wɛ na ɖeɖɛ wuvɛ̌ gbɛtɔ́ tɔn lɛ bǐ. (Luk. 24:19) Jezu lɛ́ kplɔ́n nǔ mɛ gbɔn kpɔ́ndéwú tɔn gblamɛ. Gbɛzán tɔn xlɛ́ lee è ɖó na zán gbɛ̀ gbɔn é ahwanvu tɔn lɛ.—Jaan 13:15.

5 Hwetɛnu Jezu ka kplɔ́n nǔ mɛ? É kplɔ́n nǔ mɛ ɖò sinsɛnzɔ́ tɔn ayikúngban jí tɔn ɔ hwenu. (Mat. 4:23) É lɛ́ kplɔ́n nǔ ahwanvu tɔn lɛ hwenu e é fɔ́n sín kú, bɔ é ɖó táan klewun ɖé gudo é. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, é tɔ́n dó ahwanvu tɔn lɛ jí, vlafo ye mɛ 500 jɛji, bo ɖegbe nú ye ɖɔ ye ni “kplɔ́n nǔ” mɛ lɛ “bonu ye ni huzu ahwanvu.” (Mat. 28:19, 20; 1 Kɔ. 15:6) Ðó Jezu wɛ nyí gǎn agun ɔ tɔn wutu ɔ, é kpó ɖò ahwanvu tɔn lɛ kplɔ́n wɛ ɖò jixwé yiyi tɔn gudo. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ɖò xwè 96 H.M. tɔn mɔ̌ ɔ, Klisu xlɛ́ ali mɛsɛ́dó Jaan bɔ é dó wusyɛn lanmɛ nú Klisanwun yí ami dó ɖè lɛ, bo lɛ́ ɖè wě xá ye.—Kolo. 1:18; Nǔɖe. 1:1.

6-7. (a) Fitɛ è ka wlan nǔkplɔnmɛ Jezu tɔn lɛ dó? (b) Nɛ̌ mǐ ka nɔ setónú nú Klisu sín sɛ́n ɔ gbɔn?

6 Fitɛ è ka wlan nǔkplɔnmɛ Jezu tɔn lɛ dó? Nǔ ɖěɖee Jezu ɖɔ, bo wà hwenu e é ɖò ayikúngban jí lɛ é ɔ, è wlan gegě dó Wɛnɖagbe-Wema ɛnɛ lɛ mɛ. É lɛ́ kpò Akpáxwé Biblu Tɔn E È Wlan Dó Glɛkigbe Mɛ lɛ é ɖevo lɛ. Ye lɔ sixu d’alɔ mǐ, bɔ mǐ mɔ nǔ jɛ linlin e Jezu nɔ ɖó dó nǔ lɛ wu é mɛ, ɖó gbigbɔ mímɛ́ wɛ sɔ́ xó e ɖò ye mɛ lɛ é dó ayi mɛ nú mɛ e ɖó “linlin Klisu tɔn” lɛ é bɔ ye wlan.—1 Kɔ. 2:16.

7 Nǔkplɔnmɛ lɛ: Nǔkplɔnmɛ Jezu tɔn lɛ kúnkplá akpáxwé gbɛzán tɔn lɛ bǐ. Enɛ wu ɔ, Klisu sín sɛ́n ɔ ɖɔ xó dó nǔ e mǐ nɔ wà ɖò xwégbe, azɔ̌ jí, wemaxɔmɛ gɔ́ nú ee mǐ nɔ wà ɖò agun ɔ mɛ lɛ é bǐ wu. Mǐ nɔ kplɔ́n sɛ́n enɛ gbɔn Akpáxwé Biblu Tɔn E È Wlan Dó Glɛkigbe Mɛ é xixa, bo lin tamɛ d’eji gblamɛ. Mǐ nɔ setónú nú sɛ́n enɛ gbɔn gbɛzinzan sɔgbe xá nǔkplɔnmɛ, gbeɖiɖe kpo nǔgbododó kpo e mǐ mɔ ɖò akpáxwé Biblu tɔn enɛ mɛ lɛ é gblamɛ. Nú mǐ setónú nú Klisu sín sɛ́n ɔ, tónú sè nú Mawu wanyiyinɔ mǐtɔn Jehovah ee nyí Jɔtɛn nǔ e Jezu kplɔ́n mɛ lɛ é bǐ tɔn é wɛ mǐ ɖè nɛ.—Jaan 8:28.

SƐ́N E JINJƆN WANYIYI JÍ É ÐÉ

8. Dodónú tɛ jí Klisu sín sɛ́n ɔ ka jinjɔn?

8 Nú è gbá xɔ ɖé dó dodónú e syɛn é ɖé jí ganji ɔ, é nɔ zɔ́n bɔ mɛ e ɖ’emɛ lɛ é nɔ vo, bo nɔ nɔ ayijayǐ mɛ. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, sɛ́n e jinjɔn dodónú syɛnsyɛn ɖé jí é nɔ zɔ́n bɔ mɛ e nɔ setónú nú sɛ́n enɛ lɛ é nɔ vo, bo nɔ nɔ ayijayǐ mɛ. Klisu sín sɛ́n ɔ jinjɔn dodónú ɖagbe hugǎn ɔ jí; é wɛ nyí wanyiyi. Etɛwu mǐ ka sixu ɖɔ mɔ̌?

Enyi mǐ nɔ wà nǔ xá mɛ ɖevo lɛ kpo wanyiyi kpo ɔ, “Klisu sín sɛ́n ɔ” setónú na wɛ mǐ ɖè nɛ (Kpɔ́n akpáxwé 9-14) *

9-10. Kpɔ́ndéwú tɛ lɛ ka xlɛ́ ɖɔ wanyiyi wɛ nɔ sísɛ́ Jezu? Nɛ̌ mǐ ka sixu xwedó kpɔ́ndéwú tɔn gbɔn?

9 Nukɔntɔn ɔ, wanyiyi wɛ nɔ sísɛ́ Jezu ɖò nǔ e é nɔ wà lɛ é bǐ mɛ. Nǔblawukúnúmɛ alǒ wuvɛ̌sexámɛ nyí xlɛ̌ wanyiyi tɔn ɖé. Nǔblawukúnúmɛ mɔhun sísɛ́ Jezu b’ɛ kplɔ́n nǔ mɛ gegě, gbɔ azɔn nú azinzɔnnɔ lɛ, na nǔɖuɖu mɛ e xovɛ́ sin lɛ é bo fɔ́n mɛkúkú lɛ. (Mat. 14:14; 15:32-38; Mak. 6:34; Luk. 7:11-15) Nǔ enɛ lɛ nɔ ɖu Jezu sín hwenu, bo nɔ yí hlɔnhlɔn tɔn có, hudo mɛ ɖevo lɛ tɔn ka nɔ ɖu ayi mɛ n’i hugǎn. Taji bǐ ɔ, é ɖè wanyiyi ɖaxó xlɛ́ gbɔn gbɛ̀ tɔn zízé jó dó ta mɛ ɖevo lɛ tɔn mɛ gblamɛ.—Jaan 15:13.

10 Nǔkplɔnmɛ lɛ: Mǐ sixu xwedó kpɔ́ndéwú Jezu tɔn, bɔ nǔ mɛ ɖevo lɛ tɔn na nɔ ɖu ayi mɛ nú mǐ hugǎn. Mǐ sixu lɛ́ xwedó kpɔ́ndéwú tɔn gbɔn wuvɛ̌ sise xá mɛ e ɖò fí e mǐ nɔ ɖekúnnu ɖè lɛ é gblamɛ. Nú wuvɛ̌sexámɛ mɔhun sísɛ́ mǐ bonu mǐ jla wɛnɖagbe ɔ ye, bo kplɔ́n nǔ ye hǔn, tónú sè nú Klisu sín sɛ́n ɔ wɛ mǐ ɖè nɛ.

11-12. (a) Etɛ ka xlɛ́ ɖɔ Jehovah nɔ kéya nú mǐ tawun? (b) Nɛ̌ mǐ ka sixu yí wǎn nú mɛ Jehovah ɖɔhun gbɔn?

11 Wegɔ́ ɔ, Jezu ɖè wanyiyi Tɔ́ tɔn tɔn xlɛ́. Ðò sinsɛnzɔ́ Jezu tɔn hwenu ɔ, é xlɛ́ lee Jehovah nɔ kéya nú mɛsɛntɔ́ Tɔn lɛ sɔ́ é. Nǔ e Jezu kplɔ́n mɛ lɛ é ɖokpo ɖíe: Ðokpo ɖokpo mǐtɔn xɔ akwɛ nú Tɔ́ mǐtɔn jixwé tɔn ɔ. (Mat. 10:31) Akpakpa nɔ sɔ́ Jehovah bonu é na yí lɛngbɔ̌ e bú, bɔ hwɛ tɔn lɛ ka wá vɛ́ n’i bɔ é lɛkɔ wá agun ɔ mɛ é. (Luk. 15:7, 10) Jehovah ɖè wanyiyi e é ɖó nú mǐ é xlɛ́, bo zé Vǐ tɔn jó, b’ɛ xɔ gbɛ̀ nú mǐ.—Jaan 3:16.

12 Nǔkplɔnmɛ lɛ: Nɛ̌ mǐ ka sixu yí wǎn nú mɛ Jehovah ɖɔhun gbɔn? (Efɛ. 5:1, 2) Nɔví mǐtɔn lɛ ɖokpo ɖokpo nɔ xɔ akwɛ nú mǐ, bɔ xomɛ nɔ hun mǐ, bɔ mǐ nɔ yí “lɛngbɔ̌ e bú” bo ka lɛ́ lɛkɔ wá Jehovah gɔ́n é. (Ðɛh. 119:176) Mǐ nɔ xlɛ́ ɖɔ mǐ yí wǎn nú nɔví mǐtɔn lɛ gbɔn alɔdidó ye hwenu e ye ɖò hudo tɔn mɛ é gblamɛ. (1 Jaan 3:17) Enyi mǐ nɔ wà nǔ xá mɛ ɖevo lɛ kpo wanyiyi kpo ɔ, Klisu sín sɛ́n ɔ setónú na wɛ mǐ ɖè nɛ.

13-14. (a) Lee Jaan 13:34, 35 xlɛ́ gbɔn é ɔ, sɛ́n tɛ Jezu ka na ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ ye ni xwedó? Etɛwu é ka nyí sɛ́n yɔyɔ̌ ɖé? (b) Nɛ̌ mǐ ka nɔ setónú nú sɛ́n yɔyɔ̌ enɛ gbɔn?

13 Atɔngɔ́ ɔ, Jezu ɖegbe nú ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ ye ni nɔ ɖè wanyiyi mɛɖée sísɔ́ dó savɔ̌ tɔn xlɛ́. (Xà Jaan 13:34, 35.) Sɛ́n enɛ nyí sɛ́n yɔyɔ̌, ɖó é nɔ byɔ ɖɔ è ni ɖó wanyiyi alɔkpa e Sɛ́n e Mawu na Izlayɛli é ma byɔ ǎ é; é wɛ nyí è ni yí wǎn nú nǔɖitɔ́ hatɔ́ lɛ lee Jezu wà gbɔn é. Enɛ nɔ byɔ wanyiyi mɛɖée sísɔ́ dó savɔ̌ tɔn. * Mǐ ɖó na yí wǎn nú nɔví mǐtɔn lɛ hugǎn lee mǐ yí wǎn nú mǐɖée gbɔn é. Mǐ tlɛ na ɖò gbesisɔmɛ, bo na sɔ́ gbɛ̀ mǐtɔn jó dó ye tamɛ Jezu ɖɔhun.

14 Nǔkplɔnmɛ lɛ: Nɛ̌ mǐ ka nɔ setónú nú sɛ́n yɔyɔ̌ ɔ gbɔn? Ðò klewun mɛ ɔ, mǐ nɔ wà mɔ̌ gbɔn nǔɖe lɛ sísɔ́ dó savɔ̌ dó nɔví mǐtɔn lɛ tamɛ gblamɛ. É nyí gbesisɔmɛ kɛɖɛ wɛ mǐ nɔ ɖè, bo na sɔ́ gbɛ̀ mǐtɔn jó ǎ, loɔ, mǐ nɔ lɛ́ sɔ́ nǔ klewun klewun ɖé lɛ dó savɔ̌. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, enyi mǐ nɔ dó gǎn hwɛhwɛ, bo nɔ sɔ́ nɔví sunnu alǒ nɔví nyɔnu mɛxomɔ ɖé yì kplé ɖé, kabǐ mǐ nɔ ɖò gbesisɔmɛ, bo na jó nǔjlomɛ mǐɖesunɔ tɔn lɛ dó, bo na dó hɛn nǔɖitɔ́ hatɔ́ ɖé sín xomɛ hun, abǐ mǐ nɔ yí gbɔjɛ ɖò azɔ̌ mǐtɔn mɛ, bo na dó wà sɔhɛnmɛzɔ́ ɔ, Klisu sín sɛ́n ɔ setónú na wɛ mǐ ɖè nɛ. Mǐ lɛ́ ɖò alɔ dó wɛ, bo na bló bɔ agun mǐtɔn na nyí fí e mɛ ɖokpo ɖokpo sixu vo, bo nɔ ayijayǐ mɛ ɖè é.

SƐ́N E NƆ XÒ NǓJLƆJLƆWIWA KAN É ÐÉ

15-17. (a) Nɛ̌ lee Jezu wà nǔ gbɔn é ka xlɛ́ linlin e é nɔ ɖó dó nǔjlɔjlɔwiwa wu é gbɔn? (b) Nɛ̌ mǐ ka sixu wà nǔ Klisu ɖɔhun gbɔn?

15 Sɔgbe xá lee è zán gbɔn ɖò Biblu mɛ é ɔ, xókwín “nǔjlɔjlɔwiwa” ɔ sín tinmɛ tawun wɛ nyí è ni wà nǔ e sɔgbe ɖò Mawu nukúnmɛ é, bo ma ka ɖè mɛɖé ɖó vo ɖò mɛɖé mɛ cobo wà mɔ̌ ó. Etɛwu mǐ ka sixu ɖɔ ɖɔ Klisu sín sɛ́n ɔ nɔ xò nǔjlɔjlɔwiwa kan?

Jezu nɔ ɖó sísí nú nyɔnu lɛ, bo nɔ lɛ́ nyɔ́ xomɛ dó ye wu, kaka jɛ mɛ ɖěɖee mɛ ɖevo lɛ ma nɔ kéya na ǎ é jí (Kpɔ́n akpáxwé 16gɔ́ ɔ) *

16 Nukɔntɔn ɔ, mǐ ni kpɔ́n lee nǔwiwa Jezu tɔn ɖè linlin nǔjlɔjlɔwiwa tɔn e é ɖó é xlɛ́ gbɔn é. Hwetɔnnu ɔ, sinsɛngán Jwifu lɛ tɔn lɛ nɔ gbɛ́ wǎn nú mɛ e ma nyí Jwifu ǎ lɛ é, bo nɔ lɛ́ gbɛ́ wǎn nú Jwifu kpaa lɛ lɔ; ye nɔ ɖó sísí ɖebǔ nú nyɔnu lɛ ǎ. É ɖò mɔ̌ có, Jezu nɔ wà nǔ jlɔjlɔ xá mɛ lɛ bǐ, bo nɔ lɛ́ ɖè mɛɖé ɖó vo ǎ. É nɔ yí mɛ e ma nyí Jwifu ǎ, bo ka ɖó nǔɖiɖi, lobo sɛkpɔ ɛ lɛ é. (Mat. 8:5-10, 13) É ɖè mɛɖé ɖó vo cobo jla wɛn ɔ mɛ lɛ bǐ ǎ; é jla dɔkunnɔ kpo wamamɔnɔ kpo bǐ agba. (Mat. 11:5; Luk. 19:2, 9) É nɔ syɛn nukún dó nyɔnu lɛ wu gbeɖé ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, é nɔ ɖó sísí nú nyɔnu lɛ, bo nɔ lɛ́ nyɔ́ xomɛ dó ye wu, kaka jɛ mɛ ɖěɖee mɛ ɖevo lɛ ma nɔ kéya na ǎ é jí.—Luk. 7:37-39, 44-50.

17 Nǔkplɔnmɛ lɛ: Mǐ sixu xwedó kpɔ́ndéwú Jezu tɔn, bo na nɔ ɖè mɛɖé ɖó vo ɖò mɛɖé mɛ ǎ, lobo na nɔ lɛ́ jla wɛn ɔ mɛ ɖěɖee ɖò gbesisɔmɛ bo na sè lɛ é bǐ; mǐ na kpɔ́n ninɔmɛ yetɔn, alǒ sinsɛn e mɛ ye ɖè é ǎ. Nɔví sunnu lɛ nɔ xwedó kpɔ́ndéwú enɛ, bo nɔ wà nǔ xá nyɔnu lɛ kpo sísí kpo. Nú mǐ wà nǔ mɔhun lɛ ɔ, tónú sè nú Klisu sín sɛ́n ɔ wɛ mǐ ɖè nɛ.

18-19. Etɛ Jezu ka kplɔ́n mɛ dó nǔjlɔjlɔwiwa wu? Etɛ lɛ nǔkplɔnmɛ tɔn ka kplɔ́n mǐ?

18 Wegɔ́ ɔ, mǐ ni kpɔ́n nǔ e Jezu kplɔ́n mɛ dó nǔjlɔjlɔwiwa wu lɛ é. É kplɔ́n nǔgbododó e sixu d’alɔ ahwanvu tɔn lɛ bɔ ye na nɔ wà nǔ jlɔjlɔ xá mɛ ɖevo lɛ é ye. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, lin tamɛ dó Sɛ́n Siká tɔn ɔ jí. (Mat. 7:12) Mǐ bǐ nɔ ba ɖɔ è ni ma wà nǔ agɔ xá mǐ ó. Enɛ wu ɔ, mǐ lɔ ɖó na wà nǔ agɔ xá mɛ ɖevo lɛ ǎ. Enyi mǐ wà nǔ xá ye ganji ɔ, é sixu sísɛ́ ye, bɔ ye wà nǔ jlɔjlɔ xá mǐ. Nú è wà nǔ agɔ xá mǐ ɔ ka ló? Jezu lɛ́ kplɔ́n ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ ye ni ɖeji ɖɔ Jehovah na “yawǔ gbò hwɛ nú ye mɛ e nyí étɔn, bo nɔ ɖò xó sú ylɔ́ ɛ wɛ zǎn kéze lɛ” é. (Luk. 18:6, 7) Akpá ɖé wɛ xó enɛ nyí: Mawu hwɛjijɔnɔ mǐtɔn tuùn mɛtɛnkpɔn e mɔ wɛ mǐ ɖè ɖò azǎn gudogudo tɔn elɔ lɛ mɛ lɛ é, bo na bló bɔ è na dá hwɛ jlɔjlɔ nú mǐ ɖò hwenu e é ɖó dó é.—2 Tɛ. 1:6.

19 Nǔkplɔnmɛ lɛ: Nú mǐ xwedó nǔgbododó ɖěɖee Jezu kplɔ́n mɛ lɛ é ɔ, mǐ na wà nǔ xá mɛ ɖevo lɛ ɖò ali e sɔgbe é nu. Bɔ nú è ka lɛ́ wà nǔ agɔ xá mǐ ɖò gbɛ̀ Satáan tɔn mɛ ɔ, tuùn e mǐ tuùn ɖɔ Jehovah na bló bɔ è na dá hwɛ jlɔjlɔ nú mǐ é sixu dó gbɔ nú mǐ.

NƐ̌ MƐ E ÐÒ TƐN ACƐKPIKPA TƆN MƐ LƐ É KA ÐÓ NA NƆ WÀ NǓ XÁ MƐ ÐEVO LƐ GBƆN?

20-21. (a) Nɛ̌ mɛ e ɖò tɛn acɛkpikpa tɔn mɛ lɛ é ka ɖó na nɔ wà nǔ xá mɛ ɖevo lɛ gbɔn? (b) Nɛ̌ asú ɖé ka nɔ ɖè wanyiyi mɛɖée sísɔ́ dó savɔ̌ tɔn xlɛ́ gbɔn? Nɛ̌ tɔ́ ɖé ka ɖó na nɔ wà nǔ xá vǐ tɔn lɛ gbɔn?

20 Sɔgbe xá Klisu sín sɛ́n ɔ ɔ, nɛ̌ mɛ e ɖò tɛn acɛkpikpa tɔn mɛ lɛ é ka ɖó na nɔ wà nǔ xá mɛ ɖevo lɛ gbɔn? Ðó wanyiyi jí wɛ sɛ́n enɛ jinjɔn wutu ɔ, mɛ ɖěɖee ɖò tɛn acɛkpikpa tɔn mɛ lɛ é ɖó na nɔ wlí yɛ̌yi nú mɛ e ɖò acɛ yetɔn mɛ lɛ é, bo na nɔ wà nǔ xá ye kpo wanyiyi kpo. Ye ɖó na nɔ flín ɖɔ Klisu nɔ ba ɖɔ mǐ ni nɔ ɖè wanyiyi xlɛ́ ɖò nǔ lɛ bǐ mɛ.

21 Ðò xwédo mɛ. Asú ɖé ɖó na yí wǎn nú asì tɔn “lee Klisu yí wǎn nú agun ɔ gbɔn” é. (Efɛ. 5:25, 28, 29) Asú ɖé ɖó na ɖè wanyiyi mɛɖée sísɔ́ dó savɔ̌ tɔn Klisu tɔn xlɛ́, bɔ hudo asì tɔn tɔn lɛ kpo ganjininɔ tɔn kpo na nɔ mya nukún n’i hugǎn éɖesunɔ tɔn. É sixu vɛwǔ nú sunnu ɖé lɛ bɔ ye na ɖè wanyiyi mɔhun xlɛ́, vlafo ɖó ye sù ɖò fí e è ma nɔ wà nǔ xá mɛ ɖevo lɛ kpo wanyiyi kpo ɖè ǎ é wutu. É sixu vɛwǔ nú ye, bɔ ye na huzu jijɔ nyanya yetɔn lɛ, amɔ̌, ɖó ye ɖó na setónú nú Klisu sín sɛ́n ɔ wutu ɔ, ye ɖó na bló huzuhuzu enɛ lɛ. Nú asú ɖé nɔ ɖè wanyiyi mɛɖée sísɔ́ dó savɔ̌ tɔn xlɛ́ ɔ, asì tɔn na ɖó sísí n’i. Tɔ́ e ɖó wanyiyi nú vǐ tɔn lɛ nǔgbo nǔgbo é nɔ xò daka ye wu gbɔn xóɖiɖɔ tɔn lɛ kpo nǔwiwa tɔn lɛ kpo gblamɛ ǎ. (Efɛ. 4:31) É nyɔ́ wà ɔ, é nɔ ɖè wanyiyi e é ɖó nú vǐ tɔn lɛ é kpo lee nǔ yetɔn nyɔ́ nukún tɔn mɛ gbɔn é kpo xlɛ́, enɛ nɔ zɔ́n bɔ ye nɔ vo. Mɛjitɔ́ mɔhun ɔ, vǐ tɔn lɛ nɔ yí wǎn n’i, bo nɔ ɖeji dó wǔtu tɔn.

22. Lee 1 Piyɛ́ɛ 5:1-3 ɖɔ gbɔn é ɔ, mɛ̌ tɔn “lɛngbɔ̌” lɛ ka nyí? Nɛ̌ è ka ɖó na wà nǔ xá ye gbɔn?

22 Ðò agun mɛ. Mɛxo lɛ ɖó na flín ɖɔ “lɛngbɔ̌” lɛ kún nyí yetɔn ó. (Jaan 10:16; 1 Piyɛ́ɛ 5:1-3.) Xógbe “Mawu sɔ́ dó así nú mi,” “lee Mawu jló gbɔn é” kpo “mɛ e è sɔ́ dó así nú mi” é kpo flín mɛxo lɛ ɖɔ Jehovah tɔn wɛ lɛngbɔ̌ lɛ nyí. É ba ɖɔ è ni wà nǔ xá lɛngbɔ̌ emitɔn lɛ kpo wanyiyi kpo, kpo wuvɛ̌sexámɛ kpan. (1 Tɛ. 2:7, 8) Mɛxo e nɔ wà lɛngbɔ̌nyitɔ́zɔ́ yetɔn kpo wanyiyi kpo lɛ é sín nǔ nɔ nyɔ́ Jehovah nukúnmɛ. Nɔví lɛ lɔ nɔ yí wǎn nú mɛxo mɔhun lɛ, bo nɔ lɛ́ ɖó sísí nú ye.

23-24. (a) Azɔ̌ tɛ ka nyí mɛxo lɛ tɔn ɖò nukún kpíkpé dó hwɛ syɛnsyɛn lɛ wu mɛ? (b) Nú mɛxo lɛ ɖò nukún kpé dó ninɔmɛ mɔhun lɛ wu wɛ ɔ, etɛ lɛ ka nɔ ɖu ayi mɛ nú ye?

23 Azɔ̌ tɛ ka nyí mɛxo lɛ tɔn ɖò nukún kpíkpé dó hwɛ syɛnsyɛn lɛ wu mɛ? Azɔ̌ yetɔn gbɔn vo nú ee hwɛɖɔtɔ́ lɛ kpo tomɛxo lɛ kpo ɖó, bo wà ɖò Izlayɛli hwexónu tɔn é. Ðò Mɔyizisɛ́n ɔ glɔ́ ɔ, gbigbɔ sín nǔ lɛ kɛɖɛ wu wɛ sunnu e è sɔ́ lɛ é nɔ kpé nukún dó ǎ, ye nɔ lɛ́ kpé nukún dó tò ɔ sín xó lɛ kpo xó e kúnkplá tosɛ́ngbigba lɛ é kpo wu. Amɔ̌, ɖò Klisu sín sɛ́n ɔ glɔ́ ɔ, hwɛhuhu ɔ sín akpáxwé e cá kan xá Jehovah sinsɛn lɛ é kɛɖɛ wu wɛ mɛxo lɛ nɔ kpé nukún dó. Ye tuùn ɖɔ Mawu zɔ́n azɔ̌ acɛkpikpa e ɖò tò nu lɛ é, bɔ ye na kpé nukún dó toxó lɛ kpo xó e kúnkplá tosɛ́ngbigba lɛ é kpo wu. Enɛ nɔ byɔ ɖɔ acɛkpikpa lɛ ni ɖó sɛ́nbá nú mɛ, ɖi tó dindɔn nú mɛ alǒ gankpá mɛ sísɔ́ mɛ dó mɔ̌.—Hlɔ. 13:1-4.

24 Nú mɛɖé hu hwɛ syɛnsyɛn ɖé ɖò agun ɔ mɛ ɔ, nɛ̌ mɛxo lɛ ka nɔ kpé nukún d’ewu gbɔn? Ye nɔ zán Mawuxówema ɔ dó da nǔ e jɛ é kpɔ́n, bo nɔ wá gbeta ɖé kɔn. Ye nɔ hɛn dó ayi mɛ ɖɔ wanyiyi jí wɛ Klisu sín sɛ́n ɔ jinjɔn. Wanyiyi nɔ sísɛ́ mɛxo lɛ, bɔ ye nɔ lin tamɛ dó nǔ elɔ jí: Etɛ è ka ɖó na wà, dó d’alɔ mɛ e ɖò agun ɔ mɛ bɔ è wà nǔ agɔ xá é ɖebǔ? Wanyiyi ɔ nɔ lɛ́ sísɛ́ ye bɔ ye nɔ lin tamɛ dó nǔ elɔ lɛ jí: Nǔwanyidotɔ́ ɔ ka lɛkɔ sín hwɛ tɔn gudo à? Mǐ ka sixu d’alɔ ɛ bɔ é na lɛ́ jɛ ganji ɖò gbigbɔ lixo à?

25. Etɛ jí xóta e bɔ d’ewu é ka na ɖɔ xó dó?

25 É sù nukún mǐtɔn mɛ tawun ɖɔ mǐ ɖò Klisu sín sɛ́n ɔ glɔ́! Nú mǐ bǐ nɔ dó gǎn bo nɔ setónú na ɔ, biblo wɛ mǐ ɖè bonu agun mǐtɔn na nyí fí e mɛ ɖokpo ɖokpo na mɔ ɖɔ è yí wǎn nú emi, emi xɔ akwɛ, bo lɛ́ ɖò ayijayǐ mɛ ɖè é ɖé. Amɔ̌, mǐ kpó ɖò gbɛ̀ e mɛ “gbɛtɔ́ dídá awoxotɔ́ lɛ fɔ́n tɛgbɛ ɔ, ye [nɔ] ɖò nǔ nyanya wà d’eji wɛ” ɖè é ɖé mɛ. (2 Tim. 3:13) Enɛ wu ɔ, mǐ ɖó na ɖò acéjí. Nɛ̌ agun Klisanwun tɔn ka sixu ɖè nǔjlɔjlɔwiwa Mawu tɔn xlɛ́, hwenu e é ɖò nukún kpé dó xó ɖiɖó xá vǐ kpɛví lɛ sín xó wu wɛ é gbɔn? Xóta e bɔ d’ewu é na na xósin nǔkanbyɔ enɛ tɔn.

HAN 15 Kpa Nukɔngbeví Jehovah Tɔn!

^ akpá. 5 Xóta elɔ kpo we e bɔ d’ewu lɛ é kpo nyí akpáxwé xóta ɖebɔdoɖewu e ɖɔ xó dó nǔ e wu mǐ sixu ɖeji ɖɔ, Jehovah nyí Mawu wanyiyi kpo nǔjlɔjlɔwiwa kpo tɔn é tɔn. É ba ɖɔ è ni wà nǔ jlɔjlɔ xá togun emitɔn, bo nɔ dó gbɔ nú mɛ ɖěɖee è wà nǔ agɔ xá ɖò gbɛ̀ nyanya elɔ mɛ lɛ é.

^ akpá. 1 Kpɔ́n xóta “Wanyiyi kpo Nǔjlɔjlɔwiwa kpo Ðò Izlayɛli Hwexónu Tɔn Ɔ” ɖò Atɔxwɛ février 2019 tɔn mɛ.

^ akpá. 13 TINMƐ ÐÉ LƐ: Wanyiyi mɛɖée sísɔ́ dó savɔ̌ tɔn nɔ sísɛ́ mǐ bɔ hudo mɛ ɖevo lɛ tɔn kpo ganjininɔ yetɔn kpo nɔ ɖu ayi mɛ nú mǐ hugǎn mǐɖesunɔ tɔn. Mǐ nɔ ɖò gbesisɔmɛ bo na sɔ́ mǐɖée dó savɔ̌ alǒ tɛ nǔɖe mǐɖée, bo na mɔ tɛn dó d’alɔ mɛ ɖevo lɛ.

^ akpá. 61 ÐIÐE LƐ SÍN TINMƐ: Jezu ɖò asúkúsi e vǐɖokponɔ tɔn kú é kpɔ́n wɛ. Nǔ tɔn blawǔ nú Jezu bɔ é fɔ́n vǐ ɔ wá gbɛ̀.

^ akpá. 63 ÐIÐE LƐ SÍN TINMƐ: Jezu ɖu nǔ ɖò Falizyɛn e nɔ nyí Sinmɔ́ɔ é xwé. Nawe e sixu ko nyí tonyatɔ́ é ɖé sɔ́ ɖasin tɔn dó klɔ́ afɔ nú Jezu, bɔ enɛ gudo ɔ, é dɔn ɖa tɔn dó súnsún na, bo wá kɔn ami kpɛɖé dó ye wu. Sinmɔ́ɔ yí gbè nú nǔ e nawe ɔ wà é ǎ, amɔ̌ Jezu jɛhun dó nawe ɔ jí.