Cit atir i jami ma tye

Cit atir ka ma nyuto lok ma tye iye

PWONY ME ANYAMA ME 23

“Wugwokke Wek Ngat Mo Pe Ongakwu Woko”!

“Wugwokke Wek Ngat Mo Pe Ongakwu Woko”!

“Wugwokke wek ngat mo pe ongakwu woko ki tam me ryeko nyo me bwola mo ma tere pe, kun wulubo kit pa kwaro.”​—KOL. 2:8.

WER 96 Buk pa Lubanga​—Obedo Lonyo

GIN MA WABINYAMO *

1. Ma lubbe ki Jo Kolocai 2:4, 8, Catan temo bwolowa nining wek walub tamme?

CATAN mito ni wajuk maro Jehovah. Me cobo mitine man, en temme me loko kit ma watamo kwede wek watam calo en. En temo bitowa nyo bwolowa me lubbe kun tiyo ki mitiwa.​—Kwan Jo Kolocai 2:4, 8.

2-3. (a) Pingo myero waket cwinywa i kom lok me ciko dano ma kicoyo i Jo Kolocai 2:8? (b) Ngo ma wabinyamo i pwony man?

2 Tika wan bene Catan twero bwolowa? Ada, twere! Wi opo ni, Lakwena Paulo pe ocoyo tira ma i Jo Kolocai 2:8 bot jo ma pe gingeyo Lubanga. En ocoyo bot Lukricitayo ma kiwirogi ki cwiny maleng. (Kol. 1:2, 5) Lukricitayo magi onongo kitwero bwologi, dong wan bene i kare-ni kitwero bwolowa oyotoyot ma loyo. (1 Kor. 10:12) Pingo? Pien dong kibolo Catan woko piny i lobo, dok en oketo cwinye i kom bwolo lutic pa Lubanga ma lugen. (Yabo 12:9, 12, 17) Medo i kom meno, watye ka kwo i kare ma jo maraco ki jo ma lugoba gitye ka medde “ki bedo marac makato kare.”​—2 Tem. 3:1, 13.

3 I pwony man, wabinyamo kit ma Catan tiyo kwede ki ‘bwola ma tere pe’ i tutene me dwoyo tamwa. Wabineno bene diro nyo “roro” adek pa Catan. (Ep. 6:11) Ka dong, i pwony ma lubo man, wabinyamo kit ma waromo jwayo kwede adwogi marac ma roro pa Catan okelo i tamwa. Ento mukwongo, kong wanyamu kit ma Catan obwolo kwede Luicrael i kare ma gudonyo i Lobo ma Kiciko Pire ci wanen pwony ma wanongo ki iye.

CATAN OBITO JO ICRAEL ME WORO JOGI

4-6. Ma lubbe ki Nwoyo Cik 11:10-15, yo me pur manyen ango ma onongo mitte ni jo Icrael gupwony i kare ma gudonyo i Lobo ma Kiciko Pire?

4 Catan otiyo ki diro me bito jo Icrael wek guwor lubange me goba. En otimo man nining? En onongo ngeyo ni gimito cam, dong otiyo ki mitigi man me bitogi. I kare ma jo Icrael gudonyo i Lobo ma Kiciko Pire-ni, onongo mitte ni gulok yo me pur ma gungiyo kwede. I kare ma gitye i Ejipt, jo Icrael onongo gitwomo pii ki i Kulu Nail ci gionyo i potigi. Ento, i Lobo ma Kiciko Pire-ni onongo kulu mo madit calo Nail pe tye, dong wek gupur cam onongo gijenge i kom kot ki toyo. (Kwan Nwoyo Cik 11:10-15; Ic. 18:4, 5) Pi meno, onongo mitte ni jo Icrael gupwony diro me pur manyen. Meno onongo pe bibedo yot pien pol pa dano ma gingeyo pur onongo guto woko i tim.

Catan oloko tam pa lupur me Icrael nining? (Nen paragraf 4-6) *

5 Jehovah otito bot jone ni kwogi onongo dong olokke woko. Ci en omiyogi cik man, ma i acakkine pe twero nen calo kubbe ki pur: “Wugwokke wek pe gibwolwu, miyo wulokke: wubarre woko, wutiyo bot lwak lubanga mukene, wuworogi bene.” (Nwo. 11:16, 17) Pingo Jehovah ociko jone i kom woro lubange me goba i kare ma en onongo tye ka lok i kom pwonyo diro me pur manyen?

6 Jehovah oniang ni Luicrael gibibedo ki miti me pwonyo diro me pur manyen ki bot lurok ma gurumogi ma pe giworo Jehovah. Ngene kene ni, lurok magi onongo gitye ki ngec i kom pur i kabedo meno ma loyo Luicrael, dok jo pa Lubanga onongo gitwero pwonyo jami mapol ki botgi, ento onongo bene kitwero bitogi. Tam pa lupur me lobo Kanaan onongo orubbe ki timgi me woro jok Baal. Onongo giye ni Baal obedo rwod polo dok lami kot. Jehovah onongo pe mito ni kibwol jone ki niye gobagoba magi. Ento, Luicrael guyero me woro jok Baal teretere. (Wel 25:3, 5; Lungol. 2:13; 1 Luker 18:18) Kong dong wanen yo ma Catan otiyo kwede me bwolo jo Icrael.

JAMI ADEK MA CATAN OTIYO KWEDE ME BWOLO LUICRAEL

7. I yo ango ma kitemo kwede niye pa jo Icrael i kare ma gudonyo i Lobo ma Kiciko Pire-ni?

7 Me acel, Catan otiyo ki miti ma pe rac ma dano tye kwede me neno ka kot cwer i potigi. Kot onongo cwer manok adada i Lobo ma Kiciko Pire cakke i agikki me dwe me Angwen me o wa i dwe me Abongwen mwaka ki mwaka. Wek Luicrael gubed kwo dok camgi ocek mabup, onongo gijenge i kom kot ma cwer nicakke i dwe me Apar. Catan obwolo Luicrael me tamo ni wek kwogi obed maber, myero gudony i kwer pa lurok ma gurumogi. Rok magi onongo giye ni tim mogo ma kubbe ki worogi mitte wek lubangegi gukel kot. Jo ma gipe ki niye i kom Jehovah onongo gitamo ni man aye yo acel keken me gengo oro ma rii mukato kare woko, pi meno onongo gitimo tim mogo me woro jok Baal.

8. Diro me aryo mene ma Catan otiyo kwede? Tit kong.

8 Diro me aryone ma Catan otiyo kwede ene: En oweko tim me tarwang nen calo gin maber. Rok ma pe gingeyo Jehovah onongo giworo lubangegi ki timo tim me tarwang malik. Woro man onongo kwako tim me malaya ma co ki mon weng gitimo wa i ot me woro lubangegi. Buto i kin co ki co, mon ki mon kacel ki tim tarwang mukene mapol onongo pe obedo tim ma kicwako acwaka keken ento odoko jami ma jwi! (Nwo. 23:17, 18; 1 Luker 14:24) Lurok onongo gitamo ni tim me kipyeda meno tugo cwiny lubangegi ci giweko lobo ceko cam madwong. Tim tarwang pa lurok magi oywayo cwiny Luicrael mapol dok pi man guyero me woro lubange me goba. I ada, Catan onongo dong obwologi woko.

9. Ma lubbe ki Kocea 2:16, 17, i yo ma nining ma Catan oumo kwede wang Luicrael wek pe gunen apokapoka i kin Jehovah ki Baal?

9 Diro me adek ma Catan otiyo kwede ene: En oumo wang Luicrael wek pe gunen apokapoka i kin Jehovah ki Baal. I kare pa lanebi Jeremia, Jehovah owaco ni lunebi ma lugoba guweko wi Jone owil woko i kom Nyinge ‘pi woro jok Baal.’ (Jer. 23:27) Jo pa Lubanga nen calo gucako tic ki nying Baal ma tyen lokke ni “Rwoda” nyo “Ladit” me ka tic ki nying Jehovah. Man oweko odoko tek pi Luicrael me neno apokapoka i kin Jehovah ki Baal, ci odoko yot botgi me rubo woro ma kimiyo bot Baal ki woro pa Jehovah.​—Kwan Kocea 2:16, 17.

DIRO MA CATAN TIYO KWEDE I KARE-NI

10. Diro ango ma Catan tiyo kwede i kare-ni?

10 Catan tiyo ki diro acel-lu i kare-ni. En bwolo dano kun tiyo ki mitigi ma pe rac, weko tim tarwang nen calo gin maber, dok umo wang dano weko pe gineno apokapoka i kin Jehovah ki lubange mukene. Kong wacaku ki neno dirone me adek-ki.

11. Gin ango ma Catan otimo me umo wang dano wek pe gunen apokapoka i kin Jehovah ki lubange mukene-ni?

11 Catan umo wang dano weko pe gineno apokapoka i kin Jehovah ki lubange mukene-ni. I nge to pa lukwena pa Yecu, jo mogo ma gungak gucako pwonyo pwony goba. (Tic 20:29, 30; 2 Tec. 2:3) Jo mungak magi gucako umo wang dano wek pe guniang i kom Lubanga me ada. Me labolle, gin gujuko tic ki nying Jehovah i Baibul ma meggi dok gucako tic ki nying dog tic calo “Rwot.” Kwanyo nying Jehovah ki dok leyo kakare ki “Rwot,” weko bedo tek bot lukwan Baibul me neno kit ma Jehovah pat kwede ki rwodi mukene-ni ma kiloko i komgi i Baibul. (1 Kor. 8:5) Gutiyo ki nying dog tic me “Rwot,” pi Jehovah kacel ki Yecu, ma man oweko odoko tek pi dano me niang ni Jehovah pat ki Yecu dok dog ticgi bene pat. (Jon 17:3) Anywenanywena man okelo pwony me Triniti nyo ni Lubanga tye adek i kom acel​—man pwony goba ma pe tye i Lok pa Lubanga. Macalo adwogine, jo mapol gitamo ni pe twere me niang i kom Lubanga. Man pud dong obedo goba madit ya!​—Tic 17:27.

Catan dong otiyo ki dini goba me cwako tim me tarwang nining? (Nen paragraf 12) *

12. Gin ango ma dini goba onyayo, dok man okelo adwogi ango, kit ma kitito kwede i Jo Roma 1:28-31?

12 Catan weko tim me tarwang nen calo gin maber. I kare pa jo Icrael macon, Catan otiyo ki dini goba me nyayo tim me tarwang. I kare-ni, en tye ka timo gin marom. Dini goba cwako tim tarwang dok weko nen calo gin ma pe rac. Macalo adwogine, jo mapol ma giwaco ni gitiyo pi Lubanga guweko lubo rwom me kit ma atir pa Lubanga. Lakwena Paulo otito adwogine i waragane bot jo Roma. (Kwan Jo Roma 1:28-31.) I kin “gin ma pe myero” tye iye kwai tim me buto ducu ma pe opore, kadiwa buto i kin co ki co nyo mon ki mon. (Rom. 1:24-27, 32; Yabo 2:20) Pire tek adada piwa me moko i pwony ma atir ma tye i Baibul!

13. Diro mukene ango ma Catan tiyo kwede?

13 Catan weko watiyo ki mitiwa ma pe rac i yo marac. Wan ducu watye ki miti me miyo jami ma mitte me konyo jo me odiwa, dok wamito ni wapwony diro me tic ma twero konyowa me timo man. (1 Tem. 5:8) Pol kare, watwero nongo diro magi ka waketo cwinywa i kwan ma wanongo i cukul. Ento omyero wagwokke. I lobe mapol, lutino kwan pe gipwonyo diro me tic keken i cukul, ento gipwonyo bene ryeko me lobo man. Kipwonyo lutino kwan me bedo ki akalakala i kom tye pa Lubanga ki me cayo lok me Baibul. Lutino kwan kiwacigi ni jo maryek ducu giye ni kwo ocakke pire kene. (Rom. 1:21-23) Pwony ma kit meno pe rwatte ki “ryeko pa Lubanga.”​—1 Kor. 1:19-21; 3:18-20.

14. Ryeko pa dano nyako kit macalo mene?

14 Ryeko pa dano pe rwatte ki rwom me kit ma atir pa Jehovah. Weko pe wanyako nyig ma nyak pi cwiny maleng pa Lubanga, me ka meno, weko watiyo “tic me kit pa dano.” (Gal. 5:19-23) Dongo cwiny me awaka, dok adwogine tye ni dano gicako “maro komgi kengi.” (2 Tem. 3:2-4) Kit magi tye olungtuke me cwiny me mwolo ma Lubanga mito ni luticce gudong. (2 Cam. 22:28) Lukricitayo mogo ma gukwano i rwom ma lamal guweko ryeko pa dano aye ocako doro tamgi me ka lubo tam pa Lubanga. Kong wanenu labol acel ma nyuto kit ma meno twero timme kwede.

Ryeko me lobo-ni twero nyweno tamwa woko nining? (Nen paragraf 14-16) *

15-16. Ngo ma wapwonyo ki i gin mutimme i kom laminwa mo?

15 Laminwa mo ma dong otero mwaki makato 15 i tic pi kare malac owaco ni: “Macalo ngat ma onongo batija, onongo awinyo dok akwano lok i kom rac pa kwan i rwom ma lamal, ento acayo tira meno woko. Atamo ni tira meno pe guda.” Ariya ango ma en owok ki iye macalo adwogine? En oye ni: “Atiyo ki kero kacel ki cawa madwong me kwan ma oweko onongo dong ape wa ki cawa me lega bot Jehovah kit ma yam atimo con, aol matek ma pe atwero nywako lok me Baibul ki jo mukene, ki dok bene onongo aol ma pe atwero yubbe maber pi cokke. Ki pwoc madit, aniang ni ka amedde ki kwan i rwom ma lamal ci obibalo watta ki Jehovah woko, aniang ni omyero ajuk woko, ci atimo kit meno.”

16 Kwan i rwom mamalo ogudo tam pa lamego man nining? En ogamo ni: “Lewic maka me ye ni kwan i rwom ma lamal ma ayero opwonya me keto cwinya i kom bal pa jo mukene, tutwalle pa omege ki lumege, ki me keto gingi ni omyero gutim jami ma pe gitwero, kun bene oweko pe abedo ki wat macok kwedgi. Otera kare malac me juko tam i yo ma kit meno. Gin mutimme i koma i kare meno onyuta rac pa cayo tira ma Wonwa me polo miyowa kun wok ki i dulle. Jehovah onongo ngeya maber loyo kit ma an angene kwede kekena. Kono onongo awiny lokke!”

17. (a) Myero wamok tamwa me timo gin ango? (b) Gin ango ma wabinyamo i pwony ma lubo man?

17 Mok tammi me cung matek wek “tam me ryeko nyo me bwola mo ma tere pe” me lobo-ni pe obwoli. Medde ki gwokke i kom diro pa Catan. (1 Kor. 3:18; 2 Kor. 2:11) Pe iye ni Catan oum wangi wek wi owil woko i kom ngat ma Jehovah obedo ki woro ma en mito. Lub rwom me kit matir pa Jehovah i kwoni. Dok pe iwek Catan obwoli me cayo tira pa Jehovah. Ento ngo ma myero itim ka iniang ni tam me lobo-ni dong odonyo woko i kwoni? Pwony ma lubo man binyuto kit ma Lok pa Lubanga twero konyowa me turo tam ki kit mogo ma omoko matek calo “cel gogo.”​—2 Kor. 10:4, 5.

WER 49 Wek Cwiny Jehovah Obed Yom

^ para. 5 Catan obedo ladiro i bwolo dano. En dong obwolo jo mapol wek gutam ni gitye agonya kun i adane nongo en aye tye ka loyogi. Pwony man binyamo diro mapol ma Catan tiyo kwede me bwolo dano.

^ para. 48 LOK I KOM CAL: Luicrael ma gimaro ribbe ki jo Kanaan kitye ka bitogi me woro Baal ki timo tim tarwang.

^ para. 51 LOK I KOM CAL:Sign post pa kanica mo ma jolo co ma gibuto ki co ki mon ma gibuto ki mon wadgi.

^ para. 53 LOK I KOM CAL: Laminwa mo matidi ocako kwan i univaciti. En kacel ki lutino kwan luwote dong lapwonygi oloko tamgi woko ni cayan ki tet manyen aye twero cobo peko pa dano ducu. Lacen ma en tye i Ot me Ker, cwinye pe i pwony ma kitye ka miyone ento keto cwinye i kom bal pa omege ki lumege keken.