Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 25

Gakumulú kuʼyáá Jeobá índo̱ kuwáanʼlu ngíná

Gakumulú kuʼyáá Jeobá índo̱ kuwáanʼlu ngíná

“Xtáá ngíná wéñu’” (1 SAM. 1:15).

AJMÚÚ 30 Bi̱ nambáxuʼ ga̱jmu̱ʼ, Anu̱ʼ, Dios ndrígóʼ

RÍ MUʼNIGAJMAA *

1. Náá numuu rí ndayóoʼ muʼnimbulúʼ rí niʼthí Jesús rá.

ÍNDO̱ Jesús niʼtáriyaʼ rí marigá índo̱ gáʼni iwáá mbiʼi, ikhaa niʼthí: “Guñeumíjna̱ mu a̱jkia̱la xandxaʼwáminaʼ [...] ga̱jma̱a̱ rí naʼni maxmiéjuanla mámbá mbiʼi [o xó má naʼthí náa nota ‹rí maguaʼdáá›]” (Luc. 21:34). Náá numuu rí gíʼmaa muʼnimbulúʼ ajngáa rígi̱ bi̱ ni̱ndxu̱lú cristianos rá. Numuu rí mbiʼi xúgi̱ nuraʼníí ikháá má xkujndu ga̱jma̱a̱ numíniiʼ ikháá má rí xóo numíniiʼ xúgíinʼ xa̱bu̱.

2. Xú káʼnii xkujndu niraʼníí tikhun a̱ngiu̱lú rá.

2 Rígá mbiʼi, rí nakuwáanʼ gíná ga̱jma̱a̱ numuu mbaʼa xkujndu. Guʼyáá tikhu rí niguáʼníí a̱ngiu̱lú. Mbáa ndxájulú bi̱ mbiʼyuu John, * bi̱ gíʼdoo mbá nandii rí mbiʼyuu esclerosis múltiple, nigawúunʼ wéñuʼ índo̱ a̱ʼgiu̱u̱ niniñuuʼ nda̱wa̱á rí nixtáa mbá 19 tsiguʼ ga̱jma̱a̱. Nda̱wa̱á, a̱jmi̱i̱n waʼxiooʼ niniñaaʼ runi ñajuunʼ Jeobá. Ma̱ngaa ndxájulú Bob ga̱jma̱a̱ linda bi̱ ni̱ndxu̱ún xa̱bu̱ gajmii, ikhiin mangiin niraʼníí xkujndu, mú xkujndu ndrígu̱ún ninindxu̱u̱ mixtiʼkhu. Najmiin nitígu̱u̱n ñajunʼ ndrígu̱ún ma̱ngaa náa kuwa. Ma̱ngaa, Linda nitháán rí gíʼdoo mbá nandii náa a̱jkiu̱u̱n rí nindxu̱u̱ mbiiʼ wéñuuʼ rí asndu ma̱ndoo maxíyáa ma̱ngaa rí gíʼdoo i̱mba̱ nandii náa sistema inmunitario.

3. Xó má naʼthí náa Filipenses 4:6, 7, ndiéjunʼ rí ma̱ndoo makuwáanʼ gajkhun rá.

3 Ma̱ndoo makuwáanʼ gajkhun rí Jeobá, bi̱ Niʼniáanʼ ga̱jma̱a̱ Anu̱lú bi̱ nandoo kaʼyulúʼ wéñuʼ, nakro̱ʼo̱o̱ xú kaʼnii numíniinʼlú. Ga̱jma̱a̱ nandoo mambáyulúʼ mu maʼngulú muraʼníí xkujndu (atraxnuu Filipenses 4:6, 7). * Náa Ajngá rawunʼ, nuxkamaa mbaʼa náa naʼthí xú kaʼnii gaʼkhu ndiyóoʼ muraʼníí xa̱bi̱i̱ ga̱jma̱a̱ naʼthí xú kaʼnii Jeobá nimbáñun. Guʼyáá tikhu xkri̱da.

ELÍAS, NINDXU̱U̱ MBÁA ‹XA̱BU̱ BI̱ NIKUMUU XÓ MÁ EKUMULÚ IKHÁANʼ›

4. Xú káʼnii gaʼkhu niraʼnuu Elías, ga̱jma̱a̱ xú káʼnii nimbáyúu Jeobá xá.

4 Elías niʼni ñajuunʼ Jeobá náa mbiʼi rí mingíjyúuʼ wéñuʼ ga̱jma̱a̱ niraʼnuu mbaʼa gaʼkhu. Acab, ninindxu̱u̱ mbáa rey bi̱ niʼtáñajunʼ náa Israel bi̱ táwi̱ji̱ jmbu náa Dios, ga̱jma̱a̱ ndiyáa Jezabel bi̱ ninindxu̱u̱ mbáa a̱ʼgú ra̱májánʼ kayuuʼ ga̱jma̱a̱ ndaʼyamajkuu Baal. Najmiin ikhiin nini rí xa̱bu̱ xuajen mbuyamajkuíí Baal ga̱jma̱a̱ niradíin mbaʼin gaʼyee ndrígóo Jeobá. Mú, Elías niʼngo̱o̱ nikríyaaʼ. Ma̱ngaa nikríyaaʼ náa mbá ewiʼ dí nirígá numuu rí nikumu̱u̱ kaʼyoo Jeobá (1 Rey. 17:2-4, 14-16). Ma̱ngaa nikumuu kaʼyoo ikhaa índo̱ niriyaʼ gamajkhún gaʼyee ga̱jma̱a̱ bi̱ nduyamajkuíí Baal, ga̱jma̱a̱ nixnúún tsiakii israelitas mu muni ñajuunʼ Dios bi̱ gajkuwiin (1 Rey. 18:21-24, 36-38). Elías ndiʼyoo mbaʼa xóo Jeobá nimbáyúu ga̱jma̱a̱ niñewu̱u̱n náa mbiʼi mingíjyúuʼ rí nixtáa.

Jeobá nikuʼmaa mbáa ángel ndrígóo mu maxnúu tsiakii Elías. (Atayáá kutriga̱ 5 ga̱jma̱a̱ 6). *

5, 6. Xó má naʼthí náa 1 Reyes 19:1-4, xú kaʼnii nikumu̱u̱ Elías, ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ niʼni Jeobá mu masngájmuu rí nandoo kaʼyoo xá.

5 (Atraxnuu 1 Reyes 19:1-4). * Ga̱jma̱a̱ índo̱ reina Jezabel niʼthí rí maxíyáa, Elías nimíñuu wéñuʼ. Ikha jngó nigáyúu ni̱jkha̱ náa Beer-seba. Nixtáa gíná wéñuʼ rí asndu nindoo makhañúu. Náá numuu nikumu̱u̱ xúʼko̱ kaʼnii xá. Numuu rí ninindxu̱u̱ xa̱bu̱ aʼkhá, ‹nikumuu xó má ekumulú ikháanʼ› (Sant. 5:17). Mbáa gaʼkhu rí nigiʼdoo niʼni rí maʼni néʼngo̱o̱ ga̱jma̱a̱ makáguabaaʼ. Ga̱jma̱a̱ mbáa nindxaʼwáminaʼ rí xúgíʼ rí niʼni ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá tágiʼdoo numuu nditháan, ga̱jma̱a̱ náa xuajen Israel nuni má xúʼko̱ dí ra̱májánʼ ga̱jma̱a̱ rí imba̱wíí ikhaa xóó naʼni ñajuunʼ Jeobá (1 Rey. 18:3, 4, 13; 19:10, 14). Mbáa asndu naʼniulú tsiánguá xóo nikumuu gaʼyee bugi̱, mú Jeobá nikro̱ʼo̱o̱ kaʼyoo.

6 Dios tákiʼnáa kaʼyoo Elías ga̱jma̱a̱ numuu rí niʼthí dí nikumuu, rí phú niʼni nixnúu tsiakii (1 Rey. 19:5-7). Nda̱wa̱á nixprígúu ga̱jma̱a̱ májánʼ ga̱jma̱a̱ nisngájmuu tsiakii ndrígóo. Ma̱ngaa niʼthúu̱n rí kuwa imbá 7,000 israelitas bi̱ túyamajkuíí Baal (1 Rey. 19:11-18). Jeobá nisngájmuu Elías rí gajkhun nandoo kaʼyoo.

XÚ KÁʼNII GÁMBAYULÚ JEOBÁ

7. Ndíjkha rí naʼni maʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú xóo Jeobá nimbáyúu Elías rá.

7 Lá kuwáanʼ rugíʼníí mbá gamiéjunʼ ráʼ. Rí mbuʼyáá xú káʼnii Jeobá nikro̱ʼo̱o̱ xóo nikumuu Elías, naxnúlú tsiakii ga̱jma̱a̱ naʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú índo̱ nduʼyáá rí nakro̱ʼo̱o̱ rí numíníʼlú. Ndaʼyoo náa rí tséjmáanʼlú gúʼni ga̱jma̱a̱ ndaʼyoo rí nakumulú ma̱ngaa rí nundxa̱ʼwa̱míjna̱ (Sal. 103:14; 139:3, 4). Á mu nakumulú kuʼyáá Jeobá xó má Elías, ikhaa gambáyulú índo̱ guraʼníí gamiéjunʼ rí maʼni makuwáanʼ ngíná (Sal. 55:22).

8. Xú káʼnii gambáyulú Jeobá mu muraʼníí xkujndu rá.

8 Rí maxmiéjunlú wéñuʼ ma̱ndoo maʼni rí xundxa̱ʼwa̱míjna̱ xóo gíʼmaa ga̱jma̱a̱ maʼni rí makuwáanʼ ngíná. Á mu xúʼko̱ egíʼnílú, gármáʼáanʼ a̱jkiu̱lú rí Jeobá ma̱ndoo mambáyulúʼ. Xkáʼnii rá. Ikhaa naʼthúlú rí ma̱ndoo muʼtháán rí naʼni maxmiéjunlú ga̱jma̱a̱ nakudaminaʼ rí mariʼña̱a̱ rí gúnda̱ʼa̱a̱ (Sal. 5:3; 1 Ped. 5:7). Ikha jngó, nángi eʼni gúʼthán xkujndu ndrígúlú. Maski ajndu ikhaa xáʼkha̱ gambáyulú mbájmbu xóo niʼni ga̱jma̱a̱ Elías, mú, majmuu ajngóo ga̱jma̱a̱ xuajñu mu maʼthúlú. Rí gúraxnuu náa Biblia maʼni rí maʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ rí makumulú má xúʼko̱ rí kuáʼti̱i̱n nda̱wa̱á. Ma̱ngaa a̱ngiu̱lú muxnulú tsiakii (Rom. 15:4; Heb. 10:24, 25).

9. Xú káʼnii gándoo gambáyulú mbáa bi̱ nambáxulúʼ gajmiúlú rá.

9 Jeobá niʼthúu̱n Elías rí maxnúu Eliseo mbá ta̱pha̱ ñajunʼ ndrígóo. Xúʼko̱ kaʼnii nixniúu mbáa bi̱ mambáxu̱u̱ ga̱jma̱a̱, mu mambáyúu índo̱ gaxtáa gíná. Xúʼko̱ má mangáanʼ, á mu kuaʼdaa mbáa bi̱ nambáxulúʼ gajmiúlú, ikhaa gambáyulú índo̱ gakuwáanʼ gíná (2 Rey. 2:2; Prov. 17:17). Mú, á mu na̱nguá kuaʼdaa mbáa bi̱ muʼtháán rí naʼni makuwáanʼ gíná rá. Á mu xúʼko̱, guʼtháán Jeobá rí mambáyulúʼ mu muxkamaa mbáa ndxájulú bi̱ maxnúlúʼ tsiakii índo̱ gáʼyulúʼ.

10. a) Ndiéjunʼ embáyulú rí nigíʼnuu Elías rá. b) Xú káʼnii embáyulú rí naʼthí náa Isaías 40:28, 29 rá.

10 Jeobá nimbáyúu Elías náa gaʼkhu rí nigiʼdoo mu mawiji̱ jmbu má xúʼko̱ ga̱jma̱a̱ rí maʼni ñajuunʼ mbayuuʼ tsiguʼ. Rí nigíʼnuu gaʼyee bugi̱ naxnúlú tsiakii. Mbáa kuwáanʼ ruraʼníí gamiéjunʼ rí naʼni makáguabáanʼ ga̱jma̱a̱ rí naʼni maʼni néʼngulú. Mú, á mu nakumulú kuʼyáá Jeobá, ikhaa má gáxnulú tsiakii mu maʼngulú muʼni ñajuunʼ (atraxnuu Isaías 40:28, 29). *

ANA, DAVID GA̱JMA̱A̱ MBÁA BI̱ NIʼNIRÁMÁʼ SALMO NIKUMU̱ÚN KUYÁÁ JEOBÁ

11-13. Dí nigíʼniin ajtsíin xa̱bi̱i̱ Dios bi̱ nikuwa nákha wajyúuʼ rá.

11 Náa Biblia, nuxkamin eʼwíínʼ bi̱ nimíniiʼ wéñuʼ. Mbáa rí ikhaa nindxu̱u̱ Ana, ikhaa ndiyóoʼ rí maʼngo̱o̱ náa ma̱jti̱ʼ rí tagiʼdiin e̱ji̱n ga̱jma̱a̱ rí nitsíjmaa imba̱a̱ a̱ʼgiu̱u̱ ajmbayi̱i̱, Elqaná (1 Sam. 1:2, 6). Raʼkháa tháán nixtáa ngíná rí nimbiyaʼ wéñuʼ rí asndu nánguá nindoo gakuiʼtsu (1 Sam. 1:7, 10).

12 Rey David ma̱ngaa nixtáa ngíná wéñuʼ. Guʼyáá mbá rí nigíʼnuu. Nimínuuʼ wéñuʼ ga̱jma̱a̱ numuu rí nikiéʼkúun (Sal. 40:12). Ndiyóoʼ maraʼnuu rí a̱ʼdióo Absalón nikuximínáʼ, ga̱jma̱a̱ rí asndu numuu rúʼko̱ nikháñuu Absalón (2 Sam. 15:13, 14; 18:33). Ma̱ngaa, mbáa bi̱ nambáxuu májánʼ ga̱jma̱a̱ niʼniuu dí raʼkhí (2 Sam. 16:23-17:2; Sal. 55:12-14). Náa mbaʼa salmos rí niʼnirámáʼ nasngájma xóo nigawúunʼ, mú ma̱ngaa nasngájma nguáthá nikumuu kaʼyoo Jeobá (Sal. 38:5-10; 94:17-19).

Ndiéjunʼ nimbáyúu salmista mu matanga̱a̱ maʼni ñajuunʼ Jeobá ga̱jma̱a̱ gagi rá. (Atayáá kutriga̱ 13 asndu 15). *

13 Nguáthá tsiguʼ nda̱wa̱á, mbáa salmista mbáa bi̱ niʼkha̱ náa levita Asaf ga̱jma̱a̱ niñajuunʼ “náa templo ndrígóo Dios rí mitsaan’ wéñu’”, nixtáa ngíná wéñuʼ. Nigíʼdu̱u̱ nikiʼnáa kaʼñún bi̱ ra̱míjínʼ, ga̱jma̱a̱ rúʼko̱ niʼni rí xáxtáa tsímáá. Asndu ni̱jkha̱nú nindxa̱ʼwa̱mínáʼ dí ragíʼdoo numuu rí nakhánun xa̱bi̱i̱ Dios (Sal. 73:2-5, 7, 12-14, 16, 17, 21).

14, 15. Ndiéjunʼ embáyulú ajtsú xkri̱da rígi̱ rí na̱ʼkha̱ náa Biblia rá.

14 Nájtsíin xa̱bi̱i̱ Jeobá bugi̱ ninda̱ʼa̱a̱ rí mixtambáñuun. Nitháán xúgíʼ rí naʼni makuwá gíná índo̱ nitakáñii. Nitháán mbájmbu xóo phú nikumu̱ún. Ga̱jma̱a̱ tuniña̱a̱ʼ ragún náa nduyamajkuíí Jeobá (1 Sam. 1:9, 10; Sal. 55:22; 73:17; 122:1).

15 Dios ndrígúlú bi̱ májaanʼ wéñuʼ niriʼña̱a̱ rí nitháán mámbáa rí ikhiin. Ana niʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n (1 Sam. 1:18). David niʼnirámáʼ: “Mbaʼa gamiéjunʼ rí nagíʼnuu xa̱bu̱ jmbii, mú Jeobá naʼni kríyaaʼ náa xúgíʼ” (Sal. 34:19). Ga̱jma̱a̱ salmista nikumuu rí Jeobá nigutuwiin ga̱jma̱a̱ ‹ñawun mújúunʼ› ga̱jma̱a̱ nimbáyúu ga̱jma̱a̱ xtágabu májánʼ ndrígóo. Niʼni ajmúú ga̱jma̱a̱ niʼthí: “Mú ikhúúnʼ ra̱ʼkhá tháán májánʼ rí maʼgá kanuu náa Dios. Nañambáminaʼ náa Tátá Jeobá” (Sal. 73:23, 24, 28). Ndiéjunʼ eʼsngúlúʼ xkri̱da ndrígu̱ún xá. Rí nguáná, makuwáanʼ ngíná ga̱jma̱a̱ numuu xkujndu. Mú, maʼngulú muraʼníi á mu nundxa̱ʼwa̱míjna̱ xú káʼnii Jeobá nimbáñun xa̱bi̱i̱ , guʼtákáñii ga̱jma̱a̱ guʼnimbulúʼ kuʼyáá káxi̱ (Sal. 143:1, 4-8).   

GAKUMULÚ KUʼYÁÁ JEOBÁ GA̱JMA̱A̱ GAKUWÁANʼ MÁJÁNʼ

Nákha ginii mbáa ndxájulú nindoo matsínguminaʼ, mú nixtiʼkhuu xóo nixtáa índo̱ ndiyáʼ xú káʼnii ma̱ndoo mambáñún eʼwíínʼ. (Atayáá kutriga̱ 16 ga̱jma̱a̱ 17).

16, 17. a) Ndíjkha dí ragíʼmaa matsínguluʼ náa Jeobá ga̱jma̱a̱ náa xa̱bi̱i̱ rá. b) Xú káʼnii gándoo gúʼya̱a̱ tsiakii rá.

16 Gajmañulú i̱mba̱ rí gíʼdoo numuu náa ajtsú xkri̱da rígi̱: Xátsíngulúʼ náa Jeobá ga̱jma̱a̱ náa xa̱bi̱i̱ (Prov. 18:1). Nancy nixtáa ngíná wéñuʼ índo̱ ajmbayi̱i̱ niniñuuʼ. Naʼthí: “Mba̱yu̱ʼ mbiʼi nánguá nindoʼ mba̱yo̱o̱ nimbáa ni má rí matamíjná ga̱jmu̱ʼ nimbáa. Mú, índo̱ natsíngunʼ itháan, itháán naxtáá ngíná”. Mbaʼa rí nixtiʼkhuu índo̱ ikhaa ndiyáʼ xóo mambáñún bi̱ kuwa ngíná. Naʼthí: “Nadxa̱wúún índo̱ nuthi xóo eku̱mu̱ún. Nijkhánú ndi̱yo̱o̱ rí índo̱ naxmiéjunʼ ka̱ñu̱u̱n eʼwíínʼ naʼni rí ni xaxmiéjunʼ kayamínaʼ”.

17 Mbuʼyáa tsiakii á mu na̱jkua̱ náa Guʼwá nagimbáanʼ. Índo̱ na̱jkua̱, nuniʼñamíjná rí Jeobá mambáyulúʼ ga̱jma̱a̱ maʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú (Sal. 86:17). Ikhí najmuu xi̱ʼ kaʼwu ndrígóo, xa̱bi̱i̱ ga̱jma̱a̱ Ajngá rawunʼ mu maxnúlúʼ tsiakii. Ma̱ngaa náa Guʼwá nagimbáanʼ ma̱ndoo muxná ga̱jma̱a̱ mundrígú tsiakii (Rom. 1:11, 12). Mbáa ndxájulú mbiʼyuu Sofía niʼthí: “Jeobá ga̱jma̱a̱ xa̱bi̱i̱ nimbayúʼ. Ikhúúnʼ nda̱yo̱o̱ dí reunión raʼkháa tháán gíʼdoo numuu. Ndi̱yo̱o̱ rí, índo̱ itháan nataráʼa ga̱jma̱a̱ itháan nayambáá náa Guʼwá nagimbáanʼ, tséʼniuʼ gakhi̱i̱ maraʼnuu xkujndu ga̱jma̱a̱ naʼni rí xaxmiéjunʼ wéñuʼ”.

18. Ndiéjunʼ gándoo gáxnulú Jeobá índo̱ kuwáanʼlu ngíná rá.

18 Índo̱ gakuwáanʼlú ngíná, garmáʼáan a̱jkiu̱lú rí Jeobá raʼkháa i̱ndó nakudaminaʼ maʼni gámbóo tsingíná nda̱wa̱á, ma̱ngaa rí nambáyulú rí mbiʼi xúgi̱. Ikhaa naxnúlú tsiakii mu maʼngulú rí xákuwáanʼ ngíná ga̱jma̱a̱ rí naʼni majmúlú (Filip. 2:13).

19. Ndiéjunʼ eʼthúlú náa Romanos 8:37-39 rá.

19 (Atraxnuu Romanos 8:37-39). * Apóstol Pablo naʼthúlú rí nimbá xáʼngo̱o̱ gáʼni tsíngulú náa ngajua ndrígóo Dios. Mú, xú káʼnii gándoo gumbañúún a̱ngiu̱lú bi̱ kuwa rumíníiʼ rá. Náa i̱mba̱ artículo mbuʼyáá xú káʼnii gándoo gumbáñun, xó má eʼni Jeobá.

AJMÚÚ 44 Aratájkáan ngíná

^ párr. 5 Rí mumíniiʼ wéñuʼ mba̱yu̱ʼ mbiʼi naʼni rí magawúnlú. Mú, xú káʼnii gándoo gambáyulú Jeobá rá. Náa artículo rígi̱, mbuʼyáá xú kaʼnii nimbáyúu Elías. Ma̱ngaa mbuʼyáá ajtsú xkri̱da rí na̱ʼkha̱ náa Biblia rí mambáyulúʼ mbuʼyáá ndiéjunʼ gáʼyóoʼ muʼni mu ikhaa ma̱ndoo mambáyulúʼ.

^ párr. 2 Náa artículo rígi̱, nixtiʼkhu̱u̱ mbiʼñún.

^ párr. 3 Filipenses 4:6, 7: “Xaxmiéjuanʼla ga̱jma̱a̱ numuu nimbá, gutajkháan ga̱jma̱a̱ gutakáñii Dios ma̱ngaa guxna̱a̱ núma̱aʼ, gunda̱ʼa̱a̱ xúgíʼ rí eyála; ikhú tsímáá rí na̱ʼkha̱ náa Dios rí itháan gíʼdoo tsiakii, mañewu̱u̱n a̱jkia̱la ga̱jma̱a̱ rí nundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numuu Cristo Jesús.”

^ párr. 5 1 Reyes 19:1-4: “Ikhú Acab niʼthúu̱n Jezabel xúgíʼ rí Elías niʼni ga̱jma̱a̱ rí xú kaʼnii nigudíin ga̱jma̱a̱ chídí xúgínʼ gaʼyee. Ikhú, Jezabel nikuʼmaa mbáa maʼga̱ kayóo ajngáa náa Elías, mu maʼthúu̱n: ‹¡Xúʼko̱ kaʼnii gúñuʼ dioses mangúún, á mu gájtsíí xóó tséniaʼ xó má nitaniu̱u̱n ikhiin!›. Ga̱jma̱a̱ ikhú ikhaa nimíñuu. Ikha jngó, nitu̱xu̱u̱ ga̱jma̱a̱ nigáyúu mu maʼni kríyaminaʼ, ni̱jkha̱nú náa Beer-seba, rí kaʼyoo Judá, ga̱jma̱a̱ xa̱bi̱i̱ niniñuuʼ. Ga̱jma̱a̱ ikhaa má ni̱jkha̱ kañiʼ mbiʼi náa ku̱ba̱ʼ mixooʼ, ikhú ni̱jkha̱nú ga̱jma̱a̱ nigi̱ʼi̱ náa agoo mbá xtáʼdu̱u̱ iná. Ga̱jma̱a̱ ninda̱ʼa̱ rí makhañúu ga̱jma̱a̱ niʼthí: ‹¡Ikhí rá.! Rí xúgi̱, oh Jeobá, atríya kaʼyúʼ vida ndrígóʼ, numuu rí na̱nguá ni̱ndxu̱ʼ májánʼ xa̱bu̱ ki xóo wajin xiʼñúnʼ›”.

^ párr. 10 Isaías 40:28, 29: “Lá xóó tsédxúʼnú ma̱ta̱ya̱a̱ o xóó tsetadxuun ráʼ. Jeobá, bi̱ Niʼni xúgíʼ ku̱ba̱ʼ, nindxu̱u̱ mbáa Dios bi̱ xtáa má xúʼko̱. Ikhaa na̱nguá egaʼ asndu má tsekhanajkhoʼ. Nimbáa xáʼngo̱o̱ gaʼyoo xú káʼnii endxa̱ʼóo edxu̱u̱. Naxnúu tsiakii bi̱ nánguá eʼngo̱o̱ ga̱jma̱a̱ naʼni rí magiʼdoo wéñuʼ bi̱ nánguá gíʼdoo tsiakii.”

^ párr. 19 Romanos 8:37-39: “Náa xúgíʼ rígi̱ kuwáanʼ raʼngulú káxi̱ ga̱jma̱a̱ numuu bi̱ nindoo kaʼyulúʼ. Numuu rí nda̱yo̱o̱ gajkhun rí ní makhañúlúʼ, ni rí mbuʼya, ni ángeles, ni xa̱bu̱ ñajunʼ, ni má dí rígá xúgi̱, ni má dí marigá nda̱wa̱á, ni tsiakii, ni rí mitsidanʼ, ni rí mi̱jnu̱ʼ, ni i̱mba̱ rí niguma ma̱ndoo matsíngunʼ náa rí nandoo kaʼyulúʼ Dios dí rígá náa Cristo Jesús, Señor ndrígúlú.”

^ párr. 57 NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Ángel ndrígóo Jeobá naxkajui̱i̱ Elías ga̱jma̱a̱ naxnúu iyaʼ ga̱jma̱a̱ pan.

^ párr. 59 NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Mbáa ninindxu̱u̱ a̱ʼdióo Asaf bi̱ xtáa raʼnirámáʼ salmos ga̱jma̱a̱ naʼni ajmúú gagi gajmíi̱n eʼwíínʼ levitas.