Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kaahã Satan Tsɔne Lɛ Du Bo!

Kaahã Satan Tsɔne Lɛ Du Bo!

BE NI eshwɛ fioo ni Israelbii lɛ baafo Yordan Faa lɛ ni amɛya shikpɔŋ ni Nyɔŋmɔ ewo shi akɛ ekɛbaahã amɛ lɛ nɔ lɛ, mɛi komɛi ni amɛleee lɛ basara amɛ. Gbɔi nɛɛ, ni ji maŋsɛɛ yei lɛ, fɔ̃ Israel hii lɛ nine ni amɛkɛ amɛ abaye gbi jurɔ ko. Efee tamɔ nɔ ni Israel hii lɛ ená hegbɛ ni nɔ bɛ ni amɛkɛbaafee nanemɛi hei, amɛjo, ni amɛye niyenii ni ŋɔɔŋɔi. Shi esoro bɔ ni maŋsɛɛ yei nɛɛ hiɔ shi amɛhãa kɛ bɔ ni amɛbaa amɛjeŋ amɛhãa lɛ kwraa yɛ Israelbii lɛ anɔ lɛ he, ejaakɛ amɛhiii shi yɛ Mla ni Nyɔŋmɔ kɛhã Israelbii lɛ naa. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Israel hii komɛi nyiɛ amɛsɛɛ kɛtee. Ekolɛ amɛnu he akɛ amɛhe wa, ni mɔ ko mɔ ko nyɛŋ alaka amɛ ni amɛfee nɔ ko ni ejaaa.

Shi mɛni ba? Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ: “Maŋbii lɛ kɛ Moab yei lɛ bɔi ajwamaŋ bɔɔ.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, oti ni ma yei nɛɛ ahiɛ ji, ni amɛlaka Israel hii lɛ ni amɛfata amɛhe kɛjá amɛnyɔŋmɔi lɛ, ni nakai pɛpɛɛpɛ eba lɛ! Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ “Yehowa mli wo la waa ewo Israel.”​—4 Mo. 25:1-3.

Israelbii lɛ ni nyiɛ yei lɛ asɛɛ lɛ ku Nyɔŋmɔ Mla lɛ mli yɛ gbɛi enyɔ nɔ: Amɛjá amagai, ni amɛbɔ ajwamaŋ hu. Akɛni amɛbooo Yehowa toi hewɔ lɛ, amɛgboi; amɛyi akpei abɔ. (2 Mo. 20:4, 5, 14; 5 Mo. 13:6-9) Ani ole nɔ ni yɔɔ dɔlɛ waa yɛ sane nɛɛ mli? No mli lɛ, eshwɛ fioo ni amɛbaafo Yordan Faa lɛ kɛya Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ. Shi amɛtoigbele lɛ hewɔ lɛ, amɛnáaa amɛya.​—4 Mo. 25:5, 9.

Bɔfo Paulo ŋma yɛ sane nɛɛ he akɛ: “Nibii nɛɛ ba amɛnɔ akɛ nɔkwɛmɔnii, ni aŋma enɛɛmɛi koni akɛbɔ wɔ mɛi ni yinɔ nɛɛ naagbee lɛ enina wɔ lɛ kɔkɔ.” (1 Kor. 10:7-11) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Satan mii shɛ ehe waa akɛ Israelbii nɛɛ yafee esha ni yɔɔ hiɛdɔɔ ni no hewɔ lɛ, amɛnáaa amɛya Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ. Nakai nɔŋŋ ebaasumɔ waa ni hegbɛ ni wɔná akɛ wɔbaaya Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli lɛ aŋmɛɛ wɔ. No hewɔ lɛ, nilee yɛ mli waa akɛ wɔbaabo kɔkɔ ni Paulo bɔ lɛ toi.

TSƆNE KO NI EDU MƐI PII

Ŋmɛnɛ lɛ, Satan ejie ehiɛ eka Kristofoi, ni ekɛ ŋaa gbɛi ni ekɛtsu nii yɛ blema ni ena akɛ amɛyeɔ omanye waa lɛ nɔŋŋ tsuɔ nii. Tamɔ bɔ ni wɔna kɛtsɔ hiɛ lɛ, ekɛ ajwamaŋbɔɔ ni du Israelbii lɛ. Ni yɛ wɔbei nɛɛ amli hu lɛ, ekã he ekɛ ajwamaŋbɔɔ miidu mɛi babaoo. Nɔ kome ni baanyɛ ahã efee mlɛo waa akɛ wɔbaayabɔ ajwamaŋ ji ponografi.

Afii komɛi ni eho lɛ, kɛ́ mɔ ko miitao ekwɛ ponografi lɛ, ja ekolɛ etee he ko ni ajieɔ sini yɛ loo etee shwapo ko ni ahɔ̃ɔ ponografi woji yɛ ni eyahé eko. Efee mɛi pii hiɛgbele akɛ abaana amɛ ni amɛmiiya hei ni tamɔ nɛkɛ, ni eeenyɛ efee akɛ, enɛ hewɔ lɛ, amɛyaaa hei ni tamɔ nakai. Shi ŋmɛnɛ lɛ, ebɛ lɛ nakai. Mɔ ko baanyɛ akwɛ ponografi ni mɔ ko mɔ ko leee akɛ eekwɛ. Kɛ́ mɔ ko yɛ Intanɛt lɛ, ebaanyɛ ekwɛ ponografi yɛ enitsumɔhe loo yɛ etsɔne mli. Ni yɛ maji pii anɔ lɛ, mɛi baanyɛ akwɛ ponografi yɛ amɛshĩai amli ni ehe ehiaaa ni amɛjeɔ kpo po.

Shi jeee no pɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, foŋ kɛ tablɛtii ahewɔ lɛ, ewaaa kwraa akɛ mɔ ko baakwɛ ponografi. Mɛi baanyɛ akwɛ ponografi be ni amɛta bɔs loo oketeke mli, loo be ni amɛnyiɛ gbɛ he kɛmiiya he ko.

Akɛni ŋmɛnɛ lɛ, ewaaa kwraa akɛ mɔ ko baakwɛ ponografi ni ekɛtee hewɔ lɛ, eeye mɛi awui waa fe tsutsu lɛ. Mɛi pii ni kwɛɔ ponografi lɛ agbãla efite, amɛnuɔ he akɛ amɛhe tseee, ni amɛhenilee egbo loo eyiɔ amɛ. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, amɛsubaŋ gbonyo lɛ baanyɛ afite amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ naanyobɔɔ lɛ. No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛɛ kɛ nɔmimaa akɛ, ponografi yeɔ mɛi ni kwɛɔ lɛ awui. Bei pii lɛ, eheɔ be kplaŋŋ dani anyɛɔ afãa yibii gbohii ni jɛɔ ponografi kwɛmɔ mli kɛbaa lɛ ashishi kwraa, no ji kɛ́ ebaahi nakai feemɔ po.

Dromɔ naa lɛ, Yehowa baanyɛ abu wɔhe koni Satan tsɔne nɛɛ akadu wɔ. Shi ja ‘wɔbo lɛ toi kɛmɔ shi.’ (2 Mo. 19:5) Enɛ ji nɔ ni Israel hii ni wɔwie amɛhe lɛ eyafeee lɛ. Esa akɛ wɔyɔse akɛ, Nyɔŋmɔ miihi ponografi kwraa. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai?

YEHOWA MIIHI PONOGRAFI​—BO HU HII

Bo lɛ, susumɔ enɛ he okwɛ: Mlai ni Nyɔŋmɔ kɛhã blema Israelbii lɛ hã esoro amɛ kwraa yɛ amɛyinɔbii lɛ ahe. Mlai nɛɛ hãaa amɛkɛ amɛhe awo nibii gbohii ni yɔɔ nyaŋemɔ ni mɛi ni bɔle amɛ lɛ feɔ lɛ amli. Amɛfee tamɔ gbogbo ni bu amɛhe. (5 Mo. 4:6-8) Mlai nɛɛ hã anɔkwa sane ko fee faŋŋ. No ji, Yehowa miihi ajwamaŋbɔɔ.

Yehowa tsĩ nibii ni yɔɔ nyaŋemɔ ni maji ni bɔle Israel lɛ amli bii lɛ feɔ lɛ atã, kɛkɛ ni ekɛɛ Israelbii lɛ akɛ: “Nyɛkafea nibii ni afeɔ yɛ Kanaan shikpɔŋ lɛ nɔ, he ni mikɛ nyɛ yaa lɛ. . . . Shikpɔŋ lɛ he tseee, ni mikɛ toigbalamɔ baaba shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ etɔmɔ lɛ hewɔ.” Kanaanbii lɛ ajeŋba ekpɔtɔ aahu akɛ, yɛ Yehowa, Israel Nyɔŋmɔ ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hiɛ lɛ, amɛbule shikpɔŋ ni amɛyɔɔ nɔ lɛ tete, ni amɛwo nɔ muji.​—3 Mo. 18:3, 25.

Eyɛ mli akɛ Yehowa kpãtã Kanaanbii lɛ ahiɛ moŋ, shi loloolo lɛ, maji krokomɛi anɔ bii tee nɔ amɛbɔ ajwamaŋ. Nɔ ni fe afii 1,500 sɛɛ lɛ, Paulo ŋma wolo eyahã enyɛmimɛi Kristofoi lɛ, ni ewie yɛ maji ni amɛyɔɔ mli lɛ anɔ bii lɛ ahe akɛ, “Nɔ ko nɔ ko efeee amɛ hiɛgbele dɔŋŋ.” Moŋ lɛ, “amɛkɛ amɛhe woɔ jeŋba gbonyo ni efeee mɔ hiɛgbele mli, koni amɛkɛ amimyeli atsu muji nii srɔtoi fɛɛ.” (Efe. 4:17-19) Ŋmɛnɛ hu lɛ, mɛi pii kɛ amɛhe woɔ jeŋba gbonyo mli ni efeee amɛ hiɛgbele. Esa akɛ Yehowa tsuji afee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ koni amɛkakwɛ jeŋba sha nifeemɔi ni yaa nɔ yɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli lɛ.

Ponografi gbeɔ Nyɔŋmɔ he guɔ waa. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Nyɔŋmɔ bɔ adesai tamɔ bɔ ni eyɔɔ lɛ, ni edro wɔ nyɛmɔ ni hãa wɔnaa kɛji nɔ ko sa loo esaaa. Akɛni Nyɔŋmɔ hiɛ kã shi hewɔ lɛ, ewo mlai yɛ bɔlɛnamɔ he. Eto ni nuu kɛ eŋa pɛ aná bɔlɛ koni amɛná miishɛɛ. (1 Mo. 1:26-28; Abɛi 5:18, 19) No hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko fee ponografi loo ewo mɛi hewalɛ ni amɛkwɛ lɛ, etsɔɔ akɛ, ebuuu Nyɔŋmɔ mlai kɛ shishitoo mlai ni kɔɔ jeŋba he lɛ kwraa. Anɔkwa, mɛi ni feɔ nakai lɛ miigbe Yehowa he guɔ, ni ebaagbala amɛtoi yɛ nɔ ni amɛfeɔ lɛ hewɔ.​—Rom. 1:24-27.

Ni mɛi ni jeɔ gbɛ amɛkaneɔ ponografi woji loo amɛkwɛɔ ponografi lɛ hu? Mɛi komɛi nuɔ he akɛ kɛ́ amɛkwɛ ponografi kɛjie amɛhiɛtserɛ lɛ, tɔmɔ ko kwraa bɛ he. Shi yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi ni feɔ nakai lɛ miiye amɛmiibua mɛi ni ebuuu Yehowa mlai kɛ eshishitoo mlai lɛ, tsɛbelɛ jeee nakai susumɔ naa hewɔ ekolɛ amɛbɔi ponografi kwɛmɔ. Bɔ fɛɛ bɔ ni sane lɛ ji lɛ, eyɛ faŋŋ akɛ, esa akɛ mɛi fɛɛ ni jáa anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ ahi ponografi kwraa. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛ mɛi ni nyɛsumɔɔ Yehowa, nyɛnyɛa efɔŋ.”​—Lala 97:10.

Ebaanyɛ ewa kɛhã mɛi ni sumɔɔɔ ni amɛkwɛɔ ponografi lɛ po akɛ amɛbaatsi amɛhe kɛje he. Wɔyeee emuu, ni no hewɔ lɛ, ekolɛ wɔbaaná bɔlɛnamɔ henumɔi ni esaaa, ni ebaabi ni wɔwu wɔshi. Kɛfata he lɛ, wɔtsui ni yeee emuu lɛ baanyɛ alaka wɔ ni wɔnu he akɛ, tɔmɔ ko bɛ he akɛ wɔbaakwɛ ponografi. (Yer. 17:9) Kɛ̃lɛ, mɛi pii ni ebatsɔmɔ Kristofoi lɛ enyɛ eye ponografi kwɛmɔ nɔ kunim. No hewɔ lɛ, kɛ́ bo hu oowu ooshi ponografi kwɛmɔ lɛ, hemɔ oye akɛ obaanyɛ oye nɔ kunim. Naa ŋmalɛi komɛi ni baanyɛ aye abua bo koni Satan tsɔne ni ji ponografi lɛ akadu bo.

KAAJWƐŊ NIBII NI KƆƆ JEŊBA SHA HE LƐ AHE

Tamɔ bɔ ni wɔna yɛ sane nɛɛ shishijee lɛ, Israelbii pii yanyiɛ akɔnɔi gbohii asɛɛ ni amɛhiɛ kpãtã. Nɔ ko ni tamɔ nakai baanyɛ anina wɔ hu. Yesu nyɛmi Yakobo bɔ wɔ kɔkɔ yɛ enɛ he. Ewie akɛ, ‘Mɔ fɛɛ mɔ lɛ, nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ eshweɔ ni gbalaa lɛ lɛ ni lakaa lɛ.’ Kɛkɛ ni ekɛfata he akɛ: “No sɛɛ lɛ, nɔ ni ashweɔ lɛ, kɛ́ eŋɔ hɔ lɛ, efɔɔ esha.” (Yak. 1:14, 15) Kɛ́ mɔ ko hã akɔnɔ fɔŋ ko he shi yɛ etsui mli lɛ, ewaaa akɛ ebaafee esha. No hewɔ lɛ, kɛ́ nɔ ko ni kɔɔ jeŋba sha he ba wɔjwɛŋmɔ mli lɛ, esa akɛ wɔjie wɔjwɛŋmɔ yɛ nɔ. Esaaa akɛ wɔyaa nɔ wɔsusuɔ he.

Kɛ́ oyɔse akɛ ofɔɔ nibii ni kɔɔ jeŋba sha he lɛ ahe susumɔ lɛ, esa akɛ ofee nɔ ko yɛ he amrɔ nɔŋŋ. Yesu wie akɛ: “Kɛ́ onine loo onane tɔ̃tɔɔ onane lɛ, foo yɛ ohe oshɛ ofɔ̃. . . . Agbɛnɛ hu, kɛ́ ohiŋmɛi tɔ̃tɔɔ onane lɛ, fãa oshɛ ofɔ̃.” (Mat. 18:8, 9) Yesu wiemɔi nɛɛ kɔɔɔ wɔnine diɛŋtsɛ, wɔnane diɛŋtsɛ, loo wɔhiŋmɛi diɛŋtsɛ he. Moŋ lɛ, eji nɔkwɛmɔnɔ ni ekɛmiitsɔɔ wɔ akɛ, kɛ́ wɔna akɛ wɔfɔɔ nibii gbohii ahe susumɔ lɛ, esa akɛ wɔkwɛ nɔ hewɔ ni ebaa lɛ nakai, ni wɔfee tsakemɔi ni he hiaa lɛ oya nɔŋŋ. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ ŋaawoo nɛɛ atsu nii kɛwu wɔshi ponografi?

Kɛ́ ona ponografi yɛ he ko lɛ, kaanu he akɛ ohe wa ni efeŋ bo nɔ ko. Jiemɔ ohiɛ kɛje jɛmɛ amrɔ nɔŋŋ. Gbee TV lɛ loo kɔmpiuta lɛ loo foŋ lɛ loo tablɛti lɛ oya nɔŋŋ, ni okɛ ojwɛŋmɔ ama nɔ ko kpakpa nɔ. Kɛ́ ofee nakai lɛ, akɔnɔi fɔji náŋ ojwɛŋmɔ nɔ hewalɛ, ni kɛ́ susumɔi gbohii ba ojwɛŋmɔ mli lɛ, ewaŋ akɛ obaajie.

NI KƐ́ TSUTSU KO LƐ OKWƐƆ PONOGRAFI HU?

Ekolɛ bianɛ lɛ, okpa ponografi kwɛmɔ, shi eyɛ mli aahu lɛ, nɔ ni okwɛ be ko ni eho lɛ baa ojwɛŋmɔ mli. Mɛni esa akɛ ofee? Kɛ́ mɔ ko kwɛ loo ekane ponografi lɛ, nibii ni ena kɛ nibii ni ekane lɛ baanyɛ ahi ejwɛŋmɔ mli be kplaŋŋ. No hewɔ lɛ, yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, ojwɛŋmɔ baanyɛ aya nibii nɛɛ anɔ trukaa, ni jeee ni oje gbɛ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, obaanyɛ onu he waa akɛ oshwɛ ofɔmɔ nii lɛ he. No hewɔ lɛ, hã ohiɛ ahi ohe nɔ akɛ nibii gbohii nɛɛ ni okwɛ be ko ni eho lɛ baanyɛ aba ojwɛŋmɔ mli trukaa, ni ofee klalo akɛ obaawu oshi.

Tswaa ofai shi waa akɛ, obaahã osusumɔi kɛ onifeemɔi asa Nyɔŋmɔ hiɛ. Kasemɔ bɔfo Paulo, ni bo hu ‘ogbála ogbɔmɔtso lɛ mai ni oye lɛ nyɔŋ.’ (1 Kor. 9:27) Kaahã akɔnɔi fɔji ye bo nyɔŋ. Moŋ lɛ, ‘tsakemɔ ohe kɛtsɔ ojwɛŋmɔ ni obaaya nɔ otsake lɛ nɔ, koni bo diɛŋtsɛ onyɛ oka okwɛ ni oyɔse nɔ ni ji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kpakpa ni enáa he miishɛɛ ni hi kɛwula shi lɛ.’ (Rom. 12:2) Kaimɔ akɛ: Kɛ́ ohã osusumɔi kɛ onifeemɔi sa Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, otsui baanyɔ omli waa fe ni obaadi akɔnɔi fɔji asɛɛ.

Kɛ́ ohã osusumɔi kɛ onifeemɔi sa Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, otsui baanyɔ omli waa fe ni obaadi akɔnɔi fɔji asɛɛ

Bɔɔ mɔdɛŋ ni okpe ŋmalɛi komɛi owo oyitsoŋ. Ni kɛ́ susumɔi gbohii ba ojwɛŋmɔ mli lɛ, miamɔ ohiɛ ni osusu nakai ŋmalɛi lɛ ahe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ŋmalɛi komɛi tamɔ Lala 119:37; Yesaia 52:11; Mateo 5:28; Efesobii 5:3; Kolosebii 3:5; kɛ 1 Tesalonikabii 4:4-8 lɛ baahã ona ponografi tamɔ bɔ ni Yehowa naa lɛ lɛ, ni no baaye abua bo ni ona nɔ ni kɛ́ ofee lɛ, ebaasa ehiɛ.

Bei komɛi lɛ, akɔnɔ ni onáa akɛ okwɛ loo osusu nibii gbohii ahe lɛ mli baanyɛ awa aahu akɛ obaanu he akɛ, onyɛɛɛ ohe nɔ oye dɔŋŋ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, mɛni obaanyɛ ofee? Feemɔ nɔ ni Yesu fee lɛ pɛpɛɛpɛ. (1 Pet. 2:21) Be ni abaptisi Yesu lɛ, Satan ka lɛ shii abɔ. Shi mɛni Yesu fee? Ani eŋmɛɛ ehe ehã Satan? Dabi kwraa. Etsɛ ŋmalɛi ayisɛɛ shii abɔ, ni ekɛwu eshi Satan. Ewie akɛ: “Jee mihiɛ, Satan!,” kɛkɛ ni Satan shi lɛ. Kasemɔ Yesu; kaaŋmɛɛ ohe ohã Abonsam kɔkɔɔkɔ. (Mat. 4:1-11) Satan baaya nɔ etsɔ je lɛ nɔ ebɔ mɔdɛŋ akɛ ebaahã osusu nibii gbohii ahe, shi kaahã eye onɔ kunim. Obaanyɛ otsi ohe kwraa kɛje ponografi he. Yɛ Yehowa yelikɛbuamɔ naa lɛ, obaanyɛ oye henyɛlɔ nɛɛ nɔ kunim.

SƆLEMƆ OHÃ YEHOWA NI OBO LƐ TOI

Yaa nɔ osɔle obi Yehowa ni eye ebua bo. Paulo wie akɛ: “Nyɛhãa Nyɔŋmɔ alea nyɛnibimɔi lɛ; ni Nyɔŋmɔ toiŋjɔlɛ ni fe niiashishinumɔi fɛɛ lɛ baatsɔ Kristo Yesu nɔ abu nyɛtsuii kɛ nyɛjwɛŋmɔi ahe.” (Fip. 4:6, 7) Nyɔŋmɔ toiŋjɔlɛ lɛ baanyɛ aye abua bo ni oya nɔ owu oshi efɔŋ. Kɛ́ otsi obɛŋkɛ Yehowa lɛ, ‘ebaatsi ebɛŋkɛ bo.’​—Yak. 4:8.

Kɛ́ wɔhã wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa, ni ji Jeŋ Muu Fɛɛ Nɔyelɔ lɛ teŋ lɛ mli wa lɛ, Satan tsɔnei lɛ eko kwraa nyɛŋ adu wɔ. Yesu wie akɛ: “Je lɛ nɔyelɔ lɛ miiba, ni ebɛ hewalɛ ko yɛ minɔ.” (Yoh. 14:30) Mɛni hewɔ Yesu nyɛ ewie kɛ nɔmimaa akɛ Satan bɛ hewalɛ ko yɛ enɔ lɛ? Sane ko ni ewie be ko lɛ hãa wɔnaa nɔ hewɔ. Ewie akɛ: “Mɔ ni tsu mi lɛ kɛ mi yɛ; eshiko mikome, ejaakɛ mifeɔ nɔ ni sa ehiɛ be fɛɛ be.” (Yoh. 8:29) Kɛ́ bo hu ofee nibii ni sa Yehowa hiɛ lɛ, eshiŋ bo kɔkɔɔkɔ. Tsi ohe kwraa kɛje ponografi he, ni Satan náŋ hewalɛ ko kwraa yɛ onɔ!