Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Oghẹrẹ nọ Ma rẹ rọ Thọ Omamai No Ẹta Setan Jọ

Oghẹrẹ nọ Ma rẹ rọ Thọ Omamai No Ẹta Setan Jọ

OKENỌ ahwo Izrẹl a jẹ ruẹrẹ oma kpahe re a fa Ethẹ Jọdan vrẹ nyae ruọ ẹkwotọ nọ Ọghẹnẹ ọ ya eyaa riẹ kẹ ae na, ahwo jọ a nyabru ai ze. Ahwo nana yọ eyae orẹwho ofa nọ a nyaze ti zizie ezae Izrẹl kpohọ ehaa. Ẹsejọhọ ahwo Izrẹl a je roro nọ uvẹ nọ a rẹ rọ reakpọ kuoma u rovie na. Ono ọ rẹ gwọlọ mu egbẹnyusu ekpokpọ, gbe ile, jẹ re emamọ emu hu? Dede nọ ahwo nọ a nyaze na a re ru eware etọtọ nọ Ọghẹnẹ o jie uzi kẹ ahwo Izrẹl nọ a ru hu, ẹsejọhọ ezae Izrẹl jọ a je roro nọ: ‘Oware ovo o te via ha. Ma te yọroma.’

Eme o no rie ze? Ebaibol na ọ ta nọ: “Ahwo na a te je lele emetẹ Moab gbe-ọfariẹ.” Uzẹme na họ, oware nọ eyae na a gwọlọ kpobi họ, re ezae Izrẹl na a gọ edhọ rai. Yọ ere a gine ru! Agbẹta nọ “eva e [rọ] dha Jihova gaga kpahe Izrẹl” na.​—Ik. 25:1-3.

Izi Ọghẹnẹ ivẹ eye ahwo Izrẹl yena a thọ na: A guzou kpotọ kẹ emedhọ, a te je gbe-ọfariẹ. Aghẹmeeyo yena o wha riẹ ze nọ idu ahwo buobu a ro whu. (Ọny. 20:4, 5, 14; Izie. 13:6-9) Fikieme oware nana nọ o via kẹ ae na o rọ da omai gaga? Fiki oke nọ o rọ via. Ogbẹrọ uzi Ọghẹnẹ nọ ezae yena a thọ họ, o gbẹ hae raha oke he re idu ahwo Izrẹl yena nọ a whu na a tẹ te fa ethẹ Jọdan vrẹ ruọ Ẹkwotọ Eyaa na.​—Ik. 25:5, 9.

Pọl ukọ na o kere kpahe oware nọ o via na, inọ: “Eware nana e via kẹ ae wọhọ iriruo, yọ a kere i rai re e jọ unuovẹvẹ kẹ omai nọ e be rria obọ ekuhọ uyero-akpọ sa-sa na.” (1 Kọr. 10:7-11) Ababọ avro, eva e were Setan gaga inọ ahwo Izrẹl jọ a raha izi ilogbo, onọ u ru nọ a gbẹ rọ ruọ Ẹkwotọ Eyaa na ha. O gwọlọ nọ ma re wo areghẹ re ma ru lele unuovẹvẹ yena, keme Setan ọ be dawo ẹgba riẹ kpobi re ọ ruẹ nọ ma ruọ akpọ ọkpokpọ nọ Ọghẹnẹ ọ ya eyaa riẹ na ha.

ẸTA NỌ O RE KPE GAGA

Setan ọ be rehọ eware nọ o ro gele ahwo buobu kie no rọ kpahe ẹta kẹ Ileleikristi. Wọhọ epanọ ma ruẹ no na, ọfariẹ-ogbe ọ rọ dawo ahwo Izrẹl. Ọfariẹ-ogbe ọvona o gbe bi ro gele ahwo Ọghẹnẹ buobu kie. Edhere jọ nọ ọ rẹ sae rọ rehọ iẹe mu omai rehọ họ ifoto-ẹbẹba iriwo.

Nẹnẹ na o rrọ lọlọhọ re a rri ifoto-ẹbẹba ababọ omọfa nọ ọ rẹ riẹ. Ikpe buobu nọ i kpemu, ohwo ọ tẹ gwọlọ rri ifoto-ẹbẹba o re kpohọ oria nọ a re jo rri ifimu nyai rri, hayo kpohọ oria nọ a rẹ jọ zẹ ebe re ọ dẹ ifimu hayo ebe itieye na. Fikinọ oma o rẹ vuọ ohwo nọ amọfa a tẹ ruẹ e riẹ evaọ oria utioye na, ahwo buobu a jẹ nya ha. Rekọ enẹna, ohwo nọ ọ rẹ sae rehọ ifonu riẹ kpohọ itanẹte ọ sai rri ifoto-ẹbẹba evaọ oria iruo riẹ hayo evaọ omoto riẹ dede. Yọ evaọ erẹwho buobu, ọzae hayo aye ọ rẹ sai rri ifoto-ẹbẹba nọ ọ gbẹ maki no uwou riẹ hẹ.

U te no ere no, a rẹ sae wha ifonu gbe etablẹte kpohọ eria kpobi. Ohwo ọ tẹ be nya evaọ iyẹrẹ hayo nọ ọ tẹ rrọ omoto hayo itreni ọ rẹ sae jọ ifonu riẹ nọ o kru họ obọ rri iwoho ọfariẹ-ogbe.

Fikinọ o lọhọ gaga enẹna re a rri ifoto-ẹbẹba jẹ ko uruemu nana dhere, o wha riẹ ze nọ ahwo buobu a bi ro kie ruọ ẹta nana vi epaọ ọsosuọ. Ahwo buobu nọ a bi rri ifoto-ẹbẹba a be raha orọo rai, si ọghọ no oma rai, je bi wo udu obrukpe hayo kpe obruoziẹ-iroro rai no. Mai yoma na, a be raha usu rai kugbe Ọghẹnẹ. Avro ọ riẹ hẹ inọ ifoto-ẹbẹba avọ ifimu ọfariẹ-ogbe i re si uye se ohwo nọ o bi rri rai. Ẹsibuobu, o rẹ raha iroro gbe uruemu ohwo. Yọ ebẹbẹ nọ o rẹ wha ze e rẹ kaki no ohwo oma ha.

Rekọ Jihova ọ gwọlọ thọ omai no ẹta Setan nana. Re Jihova ọ thọ omai, o gwọlọ nọ ma re ru oware jọ nọ ezae Izrẹl oke ẹdẹ na a ru hu, ma re “yoẹme [kẹ Jihova] evaọ oware kpobi.” (Ọny. 19:5) U fo nọ ma rẹ riẹ nọ Ọghẹnẹ o mukpahe ifoto-ẹbẹba iriwo gaga. Fikieme ma rọ ta ere?

MUKPAHE IẸE WỌHỌ EPANỌ JIHOVA O MUKPAHE IẸE NA

Roro kpahe onana: Izi nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ orẹwho Izrẹl i wo ohẹriẹ gaga no erọ erẹwho efa evaọ oke yena. E wọhọ ugbẹhẹ nọ o hẹriẹ ahwo Izrẹl no ahwo nọ e wariẹ e rai họ avọ iruemu etọtọ rai. (Izie. 4:6-8) Izi yena i dhesẹ vevẹ nọ Jihova o mukpahe ọfariẹ-ogbe.

Okenọ Jihova ọ fodẹ iruemu ọfariẹ-ogbe erẹwho edekọ na, ọ ta kẹ ahwo Izrẹl nọ: “Wha re ru eware nọ a bi ru evaọ ẹkwotọ Kenan vievie he, oria nọ mẹ be rehọ owhai ze na. . . . Ẹkwotọ na ọ fo ho, yọ mẹ te rehọ uye tei fiki oruthọ riẹ.” Ọghẹnẹ Izrẹl nọ ọ rrọ ọrẹri na o rri uzuazọ nọ ahwo Kenan a je yeri na tọtọtọ te epanọ ọ rọ ta nọ ẹkwotọ rai ọ fo ho, a gbe rie ku no.​—Izerẹ 18:3, 25.

Dede nọ Jihova ọ raha ahwo Kenan na, ahwo a siọ ọfariẹ-ogbe ba ha. Nọ ikpe nọ i bu vi odu ọvo gbe egba isoi (1,500) e vrẹ no, Pọl ọ ta nọ erẹwho nọ Ileleikristi a jẹ rria “a zẹ omovuọ rai no riẹriẹriẹ.” Yọ a tubẹ “rọ omarai kẹ uruemu nọ u fo ho nọ a re ru ababọ omovuọ, bi ru oghoghẹrẹ eware igbegbe kpobi avọ uvou-uthei.” (Ẹf. 4:17-19) Ere o rrọ nẹnẹ re, ahwo buobu a bi gbe-ọfariẹ ababọ omovuọ. Uvi Ileleikristi a rẹ daoma rai kpobi re a siọ iruemu ọfariẹ-ogbe akpọ nana ba eriwi.

Ohwo nọ o bi rri ifoto-ẹbẹba gbe ifimu ọfariẹ-ogbe o bi rri Ọghẹnẹ vo. O rrọ ere keme Ọghẹnẹ ọ rehọ uwoho riẹ ma ahwo-akpọ, ọ tẹ jẹ ma omai evaọ oghẹrẹ nọ ma rẹ rọ riẹ oware nọ u fo gbe onọ o rrọ tọtọtọ. Yọ oware areghẹ Ọghẹnẹ o ru nọ o ro fi izi họ kpahe owezẹ ọzae-avọ-aye. Ọ ta nọ ọzae-avọ-aye nọ a ruọ orọo ọvo a rẹ sae re omaweromẹ owezẹ. (Emu. 1:26-28; Itẹ 5:18, 19) Kọ eme uruemu ahwo nọ a bi ru ifimu ọfariẹ-ogbe avọ ifoto-ẹbẹba na u dhesẹ? U dhesẹ nọ a bi rri izi Ọghẹnẹ vo. Ẹhẹ, ahwo nọ a bi ru ifimu ọfariẹ-ogbe avọ ifoto-ẹbẹba a be la Jihova eka. Ọghẹnẹ ọ te rehọ ahwo nọ a be la izi riẹ vrẹ ro guẹdhọ, te enọ i bi ru ifimu avọ ifoto itieye na gbe enọ i bi dhesẹ ai.​—Rom 1:24-27.

Kọ ahwo nọ a bi keke aro fihọ se ebe, hayo rri ifimu avọ ifoto itieye na? Ahwo jọ a re roro nọ eyena yọ eware arozaha gheghe. Rekọ, uzẹme na họ ahwo nọ a be romakẹ eware yena a be tha enọ e be la izi Ọghẹnẹ vrẹ uke. Ẹsejọhọ a riẹ nọ ere a bi ru hu nọ a mu ifoto-ẹbẹba họ eriwi. Rekọ o rrọ vevẹ nọ ahwo nọ a be gọ Ọghẹnẹ uzẹme na a re mukpahe ifoto-ẹbẹba iriwo gaga. Ebaibol na ọ ta nọ: “O whai enọ i you Jihova, wha mukpahe oware uyoma.”​—Ol. 97:10.

Re a whaha ifoto-ẹbẹba iriwo o nwane lọhọ tere he makọ rọkẹ enọ e gwọlọ rri vievie he. Mai kpobi ma gba ha fikiere o gwọlọ omodawọ gaga re ma sae whaha isiuru owezẹ nọ i fo ho. U te no ere no, udu mai o rẹ sae viẹ omai họ inọ ma te rri hayo se eware itieye na yọ ma raha uzi Ọghẹnẹ hẹ. (Jeri. 17:9) Rekọ ahwo buobu nọ a zihe ruọ Ileleikristi a fi ẹbẹbẹ nana kparobọ no. Onana o rẹ sae jọ uduotahawọ kẹ owhẹ otẹrọnọ whọ be daoma re whọ siọ uruemu yena ba. Joma ta kpahe oghẹrẹ nọ Ebaibol na ọ sai ro fiobọhọ kẹ owhẹ whaha ẹta ifoto-ẹbẹbẹ iriwo nọ Setan ọ be kpahe na.

SI ISIURU ỌFARIẸ-OGBE NO UDU ABABỌ OKE ORAHA

Wọhọ epanọ ma ruẹ no na, ahwo Izrẹl buobu a kuvẹ re isiuru ethọthọ i gele ai fihọ okpẹtu. Oware utioye o sae via nẹnẹ. Jemis oniọvo Jesu ọ ta nọ: “Odawọ u re te omomọvo fiki isiuru obọriẹ nọ e rẹ wọe jẹ lẹliẹe họ. Kẹsena nọ isiuru na i te dihọ no, i ve yẹ uzioraha.” (Jem. 1:14, 15) Nọ isiuru ethọthọ e tẹ rro gaga no evaọ udu ohwo, ohwo na ọ sae raha uzi. Fikiere, ma re si iroro ọfariẹ-ogbe no udu ababọ oke oraha.

Otẹrọnọ iroro ethọthọ e ruọ udu ra, jowọ kpata kpata. Jesu ọ ta nọ: “Otẹrọnọ obọ ra hayo owọ ra u bi ru owhẹ zoruẹ, bru ei no re who gbolo iei kufiẹ. . . . Ofariẹ, otẹrọnọ ubiẹro ra u bi ru owhẹ zoruẹ, vre ei no re who gbolo iei kufiẹ.” (Mat. 18:8, 9) Orọnikọ Jesu ọ be ta nọ ma gine bru abọjọ oma mai kufiẹ hẹ. Ọ be rọ onana dhesẹ nọ u wuzou gaga re ma dhẹ thabọ no oware kpobi nọ o rẹ lẹliẹ omai zoruẹ, ababọ oke oraha. Ẹvẹ ma sai ro ru lele ohrẹ yena evaọ ẹme ifoto-ẹbẹba iriwo na?

Whọ tẹ nyaku ifoto-ẹbẹba hayo ifimu itieye na, who du roro ho inọ ‘Mẹ riẹ omamẹ.’ Rri obọfa ovovẹrẹ. Furie etẹlẹvisiọno na no ababọ oke oraha. Furie ekọmputa, ifonu hayo etablẹte na vẹrẹ. Rri oware ofa nọ u fo. Who te ru ere, whọ te sae kpọ iroro ra ukpenọ whọ rẹ kuvẹ re iroro ethọthọ e kpọ owhẹ.

EME MA RE RU OTẸRỌNỌ IWOHO ỌFARIẸ-OGBE E ZIỌ OMAI IRORO?

Kọ eme u fo nọ who re ru otẹrọnọ whọ siọ ifoto-ẹbẹba iriwo ba no rekọ ẹsejọ whọ be hae kareghẹhọ enọ who rri vrẹ no? Iwoho ọfariẹ-ogbe avọ iroro itieye na e rẹ jọ ohwo udu oke lelehie. E rẹ ziọ ohwo iroro evaọ oke nọ o rẹro ho. O tẹ via ere, e sae lẹliẹ owhẹ gwọlọ ru oware nọ u fo ho, wọhọ abọ nọ a rẹ rọ whrawhra ẹba omobọ ohwo. Fikiere, riẹ nọ iroro itieye na e te hae ruọ owhẹ udu, yọ o gwọlọ nọ whọ rẹ riẹ oware nọ who ti ru rọ whaha ae.

Gbaemu nọ whọ rẹ daoma ru re iroro ra avọ uruemu ra e jọ enọ Ọghẹnẹ ọ rẹ jẹrehọ. Rọ aro kele Pọl ukọ na, nọ ọ ta nọ ọ be “gba oma [riẹ] je bi su ei wọhọ ọrigbo.” (1 Kọr. 9:27) Whọ kuvẹ re isiuru ethọthọ i su owhẹ wọhọ ọrigbo ho. ‘Nwene oghẹrẹ ohwo nọ whọ rrọ ẹkwoma iroro ra nọ who re nwene, re whọ sai ru omara wo imuẹro oware nọ o rrọ oreva Ọghẹnẹ nọ u woma, nọ ọ rẹ jẹrehọ, jẹ rrọ gbagba.’ (Rom 12:2) Kareghẹhọ nọ iroro mai avọ uruemu mai e tẹ rọwokugbe oreva Ọghẹnẹ, ẹsiẹe eva e rẹ mae were omai vi okenọ ma kie kẹ ekpehre isiuru.

Nọ iroro mai avọ uruemu mai e tẹ rọwokugbe oreva Ọghẹnẹ, ẹsiẹe eva e rẹ mae were omai vi okenọ ma kie kẹ ekpehre isiuru

Daoma riẹ eria Ebaibol jọ fihọ uzou. Kẹsena nọ iroro ethọthọ e tẹ ruọ owhẹ udu, whọ vẹ gba omara họ roro kpahe eria Ebaibol yena. Eria wọhọ Olezi 119:37; Aizaya 52:11; Matiu 5:28; Ahwo Ẹfisọs 5:3; Ahwo Kọlọsi 3:5; gbe 1 Ahwo Tẹsalonika 4:4-8 e sai fiobọhọ kẹ owhẹ, re ifoto-ẹbẹba e jọ owhẹ oma epanọ e rrọ Jihova oma, re whọ jẹ riẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ nọ who ru.

Kọ eme who re ru otẹrọnọ ẹsejọ isiuru ọfariẹ-ogbe e rẹ da owhẹ oma fia hayo whọ be sai si iroro no iwoho ọfariẹ-ogbe nọ who rri vrẹ no ho? Lele oriruo Jesu kpekpekpe. (1 Pita 2:21) Nọ Jesu ọ họ-ame no, Setan ọ dawo e riẹ ẹsibuobu. Eme Jesu o ru? O mugba kẹe. Ọ ta ẹme no eria ikere na sa-sa ze rọ siọ eware nọ Setan ọ be rọ dawo iẹe na. Ọ ta kẹe nọ: “Nyavrẹ, Setan!” Kẹsena Setan ọ tẹ nyase iẹe ba. Wọhọ epanọ Jesu o fi oma hotọ kẹ Ẹdhọ họ na, ere who re fi oma hotọ họ. (Mat. 4:1-11) Setan avọ akpọ omuomu riẹ na a te gbẹ daoma re a rọ isiuru ọfariẹ-ogbe raha iroro ra no, rekọ daoma hae za ai dhe ẹsikpobi. Whọ rẹ sai fi isiuru ifoto-ẹbẹba iriwo kparobọ. Jihova ọ sai fiobọhọ kẹ owhẹ fi ọwegrẹ ra kparobọ.

LẸ SE JIHOVA JE YOẸME KẸE

Hae lẹ se Jihova kẹse kẹse re o fiobọhọ kẹ owhẹ. Pọl ọ ta nọ: “Wha . . . ta ayare rai via kẹ Ọghẹnẹ; udhedhẹ Ọghẹnẹ nọ u vi otoriẹ kpobi o vẹ te sẹro udu rai gbe ogaga iroro rai ẹkwoma Kristi Jesu.” (Fil. 4:6, 7) Udhedhẹ Ọghẹnẹ o rẹ kẹ ohwo ẹgba nọ ọ rẹ rọ họre isiuru uzioraha. Who te si kẹle Jihova ‘o ti si kẹle owhẹ.’​—Jem. 4:8.

Olori nọ ọ mai kpehru evaọ idhiwu gbe akpọ na ọ tẹ rrọ abọ mai, ma rẹ sai fi ẹbẹbẹ kpobi kparobọ. Jesu ọ ta nọ: “Osu akpọ na ọ be nyaze, yọ ọ be kpọ omẹ hẹ.” (Jọn 14:30) Eme o kẹ Jesu udu yena? Okejọ nọ u kpemu ọ ta nọ: “Ọnọ o vi omẹ ze ọ rrọ kugbe omẹ; o gbabọkẹ omẹ re mẹ ọvo ọ jọ họ, keme ẹsikpobi me bi ru eware nọ e rẹ were iẹe.” (Jọn 8:29) Who te bi ru eware nọ e rẹ were Jihova, o ti gbabọkẹ owhẹ vievie he re whẹ ọvo ọ jọ. Kẹnoma kẹ ẹta ifoto-ẹbẹba gbe ifimu ọfariẹ-ogbe iriwo. Who te ru ere, Setan ọ te sae kpọ owhẹ hẹ.