Skip to content

Skip to table of contents

27 EKOBEE UE ENƆ

Kpɛ̄naloo Anyaawo Baɛ Tɛ̄ŋaloo

Kpɛ̄naloo Anyaawo Baɛ Tɛ̄ŋaloo

“Elu etɛ̄ŋaloo dɛ̄dɛɛ̄ pya a gbī etɔɔ̄ dum enwadɛɛ̄ Bari bu Kraist Jizɔs.”​—⁠2 TIM 3:⁠12.

YƆƆ 129 I Kiisī Lo E Egerebu

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. E na anua i kpɛ̄naloo lo ekpesī tɛ̄ŋaloo a?

UUNƐ lɛɛ a gae lu efɛ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ Jizɔs, a bee kɔ a gaa le lu etɛ̄ŋaloo dɛ̄dɛɛ̄ pya a ye nyɔɔnɛ dumɛ. (Jɔn 17:14) E aā lo sɔ̄ mmɛ nyaawo, pya ba naa taāŋabah Jɛhova le gaa tɛ̄ŋaloo pya Nɛɛ Kraist ba yira agɛrɛ. (2 Tim 3:12) Kuma sɔ̄ lo nyɔuwe ama gaa tɔɔ̄ waɛloo ye kuma a, i ɛmadɛɛ̄ tɛ̄ŋaloo a aaba pya i baa.​—⁠Mat 24:⁠9.

2-3. (a) E na a bɔloo kɔ i suā akiiloo ɛrɛ bɔɔ a? (b) E na i gaa le nɔ bu ekobee ue ama a?

2 E na i doo anyaawo lokwa i dap kpesī tɛ̄ŋaloo a? Naa bɔloo kɔ i kɛɛrɛbu pya pɔrɔ nu a gaa le sira li deesī. Lo i doo wo, edoo kɔ i ɛrɛ bɔɔ sa ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ. Lo i kɛɛrɛbu loo pya piya nu a i dap sira loo edoo kɔ i ɛrɛ bɔɔ sa ɔbɛ esitam nɛ Jɛhova kere sɔ̄ pya lo taāŋa sii lu. (Kam 12:25; 17:22) Bɔɔ lu gbɛnɛ nu i “nɛɛ baa lo a le Pɔrɔ-edɔɔ̄” gbī esu i doā-ɛp. (1 Pit 5:​8, 9) E na i dap doo lokwa i egerebu tɛ̄ŋaloo a?

3 Bu lo ekobee ue ama, i gaa le nɔ nu i doo lo e agɛrɛtɛ̄ i gbanialoo kumaloo Jɛhova, le nu anua a lu ebɛɛ̄ kɔ i doo wo anyaawo. I gaa le nɔnage nu i doo lokwa i ɛrɛ e’agaloo. E bu kpɛdumɛ, i gaa le nɔ nu i doo sɔ̄ pya a i gbanasī i baaloo.

SĪDEE E AGƐRƐTƐ̄ GBANIALOO O ƐRƐ KUMALOO JƐHOVA

4. E na kpa Pya Hibru 13:​5, 6 i kɔ nɛ a, e e na anua i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ a?

4 Suā leere kɔ Jɛhova were a loo le kɔ a naale e lɛɛ a baloo. (Buū Pya Hibru 13:​5, 6.) Bu pio zua akii adumɛ, Tɔ Baɛloo bee kɔ: “Nɛɛ a suāloo Jɛhova kaāna e dɛrɛ ye nyiɛ nyɔɔ emanyɔɔ sɔ̄ a kpesī doā-ɛp.” Naa ɛp kɛ̄ ue ama lu kaka doo a! Lokwa i dap egerebu doā-ɛp, i ɛrɛ ewereloo Jɛhova, ye dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ mmɛɛ̄ sa ii ɛrɛ lɔgɔ baɛbaɛ beenyiɛ kɔ a were i loo.​—⁠Mat 22:​36-38; Jem 5:⁠11.

5. E na eyerebah a nɛ kɔ o suā kɔ Jɛhova were a loo a?

5 Buū Baibol dɛ̄dɛɛ̄ dee bu sīdee edoo kɔ o tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova. (Jem 4:⁠8) Sɔ̄ o gaa buū, ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya lele elap dogo Jɛhova. Suā kɔ a were a loo kaāna. (A’aa 34:⁠6) Dap aga loo pio nɛɛ eyiga kɔ Bari were wa loo nyɔnɛbee pya nɛɛ naa were wa loo. Lo o ɛrɛ dua ekɛɛrɛ ama, ɛm pya sīdee Jɛhova etɔgɛ toesaɛ̄ le fɛgɛ dogo a kumaloo. (Yɔɔ 78:​38, 39; Rom 8:32) Kuma sɔ̄ o kɛɛrɛ pya nu o etɛ̄na bu sa ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu o enɔā aābu Muɛ̄ Ue Bari, o dap ɛm gbɛnɛ-edo nu Jɛhova edoora a nɛ. Kɛ̄ o kiisī lo etɔgɛ nia loo pya nu Jɛhova edoora a nɛ doo, kɛ̄ gbanialoo o ye ɛrɛ kumaloo e’aga nage tɛ̄ doolo.​—⁠Yɔɔ 116:​1, 2.

6. Dookɛ̄ kpa Le-yɔɔ 94:​17-19 kɔ doo, bu mɛ sīdee na yere kara eyerebah a nɛ a?

6 Yere kara dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Naa kɛɛrɛ kɔ ziī nwiī le kpaɛ̄ ye tɛ. Loo lo nwiī sukɛ̄ mmɛ kɛ̄ bɔɔ naa aa ye lo ekɔ le nu le pɔrɔ nu a bee ye siraloo lo dee nɛ ye tɛ. O dap nage ɛrɛ dua gbanialoo ama kumaloo Jɛhova lo o tɔɔ̄ ye waɛloo tɛ̄maloo eyere kara ye nɛ dɛ̄dɛɛ̄ dee. (Buū Le-yɔɔ 94:​17-19.) Sɔ̄ o gaa yere kara nɛ Jɛhova, “egara o beenyiɛ doodoo maā” sa kɔ dɛ̄dɛɛ̄ o taāŋa nɛ o Tɛ a ɛrɛ wereloo. (Yɔɔ-To 2:19) E na esira aabu a? O gaa le muɛ̄ nu Baibol kure “efɛɛloo Bari a eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ suānu.” (Fil 4:​6, 7) Lo o kiisī lo eyere kara doo wo, o tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova kaāna.​—⁠Rom 8:​38, 39.

I ɛrɛ e’agaloo sɔ̄ i ɛrɛ e’agatɛ̄ yira bu Jɛhova le bu yereue akiiloo ye Buɛ̄-mɛnɛ

Stanley Jones bee agɛrɛtɛ̄ ye yira tɛ̄maloo esuā leere kɔ Bari gaa le doo gbɔ̄mɛɛ̄ ye yii akiiloo ye Buɛ̄-mɛnɛ (Ɛp 7 barakpaɛ̄)

7. E na anua o yiga kɔ Bari gaa le doo gbɔ̄mɛɛ̄ pya ye yii akiiloo ye Buɛ̄-mɛnɛ a?

7 Suā leere kɔ Bari gaa le doo gbɔ̄mɛɛ̄ pya ye yii akiiloo ye Buɛ̄-mɛnɛ. (Buā 23:19) Lo oo aadee yiga kɔ pya yii Bari edooa gbɔ̄mɛɛ̄, ewaɛ kɔ Setan le pya nɛɛ a gaa su siātam a yere a bɔɔ bu. (Kam 24:10; Hib 2:15) Bu mɛ sīdee na o agɛrɛtɛ̄ yira o ɛrɛ bu pya yii Buɛ̄-mɛnɛ Bari ani? Su sɔ̄ gbiātɛ̄ nu nyɔɔ yii Bari akiiloo ye Buɛ̄-mɛnɛ le pya nu a tɔgɛ kɔ a gaa le dooa gbɔ̄mɛɛ̄. Lo ama eyerebah a nɛ doodoo wa? Naa kɛɛrɛ edoba Stanley Jones, lo a bee lu eyere kpɔgɔrɔ loo ɛrɛba zua nyɔɔ ye yira. * E na a bee ye yerebah nɛ kɔ a bia bu bɔloo ture nyiɛ loo a? A kɔ: “Yira m ɛrɛ agatɛ̄ nyɔnɛbee m suā nu akiiloo Buɛ̄-mɛnɛ Bari le nu a gaa le doo gbɔ̄mɛɛ̄, e mm ɛrɛ baɛbaɛ beenyiɛ kumaloo doo pippip. Lɔgɔ nu naale edap doo kɔ m aaloo Jɛhova.” Lo o ɛrɛ e’agatɛ̄ yira bu pya yii Jɛhova, o gaa le tɔɔ̄ ye waɛloo sa oo le eyiga kɔ lɔgɔ nu a ɔbɛ a lɛɛloo esitam ye nɛ.​—⁠Kam 3:​25, 26.

8. Sɔ̄ i si enɔānu tɔgɛ e a i kiiloo? Baatɛ̄.

8 Wee si enɔānu pya Nɛɛ Kraist eree sɔ̄ loo. Si enɔānu yerebah i nɛ kɔ i tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova kaāna. Kɛ̄ i si enɔānu doo etɔgɛ kɛ̄ i egerebu doo sɔ̄ i kpesī doā-ɛp. (Hib 10:​24, 25) E na anua i kɔ wo a? Lo i aaloo kɔ nwīgbagbara nu a doo kɔ i obia enɔānu anyaawo, e na esira li deesī sɔ̄ i tɛɛ̄ bu gbɛnɛ-edo taāŋa nyɔɔbee i gbī egbaaloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa a? Bu dɔɔ̄na sīdee, lo a le i biaɛfii lo ewee si enɔānu, ii le ebiewo esi sɔ̄ pya a i gbanasī i ɔbɛ. Nyaawo na sɔ̄ a bɔloo kɔ i wee si enɔānu a. Lo i ɛrɛ taɛ lo ewee si enɔānu, lɔgɔ gbanasī, ale lok a aabah pya bɛbɛɛ, naale edap i ɔbɛ lɛɛloo egbaɛ̄tɔ̄loo Bari ee pya nɛɛ.​—⁠Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 5:⁠29.

A’aa pio dɔ kpa kaɛ le pya yɔɔ Buɛ̄-mɛnɛ biea bee a anyaawo eyerebah a nɛ kɔ o kpɛ̄naloo baɛ tɛ̄ŋaloo (Ɛp 9 barakpaɛ̄) *

9. E na anua aa gbɛnɛ-edo dɔ kpa kaɛ biea bee lu le sīdee ekpɛ̄naloo baɛ tɛ̄ŋaloo a?

9 Aa pio dɔ kpa kaɛ biea bee a. (Mat 13:52) Dap lu kɔ nu wee a nwaaba ibere, mɛ Jɛhova enɛ a ye kaɛ edɔɔ̄ lo eyerebah a nɛ kɔ o dap nyɛŋiabu pya lo dɔ kpa kaɛ. (Jɔn 14:26) Yere nukuādɛɛ̄ loo nu ziī wuga nɛɛdam a bee lu eyere kpɔgɔrɔ bie East Germany bee kɔ: “Bu mɛ bee ɛɛ kaāna kɔ lɛɛ a gae lu lo sɔ̄ m e aara nu a eeloo o’oo tup dɔ kpa kaɛ biea bee mɛ! Kere m bee le aba mm, m bee le gaa kɛɛrɛbu pya lo dɔ kpa kaɛ.” Pya lo dɔ kpa kaɛ i wuga bee suā ama bee ye yerebah nɛ kɔ a tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova, le kɔ a egerebu sa yira agɛrɛ.

(Ɛp 10 barakpaɛ̄) *

10. E na anua i aa pya i yɔɔ biea bee i a?

10 Aa pya yɔɔ a su ka nua loo bee Jɛhova biea bee a, sa wee uɛ. Sɔ̄ a bee lu e aa Pɔɔl le Sailas yere kpɔgɔrɔ, ba bee uɛ yɔɔ aā bu bee wa sa nɛ ka Jɛhova. (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 16:25) Bu aba lo sīdee, sɔ̄ a bee lu ekpo pya i wuga a bee le kɛ̄ a wee lu ekue Soviet Union tua sɔ̄ a, sa ba teera kii Siberia, ba bee yere mɛm loo ɛnia aba doodoo wa? Wuga nɛɛwa Mariya Fedun bee kɔ: “I bee uɛ dɛ̄dɛɛ̄ yɔɔ i para a le bu i kpa yɔɔ.” A bee kɔnage kɔ pya lo yɔɔ bee yere mɛm loo dɛ̄dɛɛ̄ aba sa wa yerebah nɛ kɔ ba a tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova. O wee ɛrɛge e’agaloo sɔ̄ o uɛ yɔɔ Buɛ̄-mɛnɛ a wee a nia kaāna ni? Lo a le wo aa pya lo yɔɔ biea bee a aā nyaawo!​—⁠Ɛp ekpo a kɔ “ Nɛ Mɛ E’agaloo.”

NU O DOO LOKWA O ƐRƐ E’AGALOO

11-12. (a) Dookɛ̄ 1 Samuel 17:​37, 45-47 kɔ doo, e na anua Devid bee ɛrɛ e’agaloo a? (b) E na i nɔ aāloo edoba Devid a?

11 E’agaloo bɛɛ̄ i lokwa i dap kpesī tɛ̄ŋaloo. Lo o kɛɛrɛ kɔ oo ɛrɛe e’agaloo, ena o doo a? Nyɛŋiabu kɔ kaāna e’agaloo naa dɛɛa nyɔɔ o mɛā, o ekpo, ale nu o para. Naa ɛp edoba Devid sɔ̄ a bee yira sī Goliat. Devid bee tera, ɔloo, naa tura nɛɛ bebe, sa naa ɛrɛ nu beā nɔ̄ sɔ̄ a lu esu ye doloo nɛɛ a lu giā ama. Devid naa bee ɛrɛ kunɛ gɛ̄ nɔ̄. Kerewo, a bee ɛrɛ e’agaloo. Devid bee su e’agaloo teā kuma wee bebe loo lo nɛɛ giā a dana loo nɛ nyɔɔ ama.

12 E na anua Devid bee ɛrɛ e’agaloo doo wo a? A bee suā leere kɔ Jɛhova le e ye loo. (Buū 1 Samuel 17:​37, 45-47.) Devid naa bee sere ekɛɛrɛ nyɔɔ kɛ̄ Goliat ye kuī ee doo. Taāwo, a bee sere ekɛɛrɛ nyɔɔ kɛ̄ Goliat tera doo kiikɛ̄ Jɛhova le. E na i nɔ aāloo e’ɛma ama a? I gaa le ɛrɛ e’agaloo lo a le i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Jɛhova le e i loo, le kɔ pya a i gbanasī tera kiikɛ̄ Jɛhova Bari A Eenyɔɔ Dɛ̄dɛɛ̄ Nu le. (2 Edoo 20:15; Yɔɔ 16:⁠8) E na i doo lokwa i dap ɛrɛ e’agaloo anyaawo lɛɛ tɛ̄ŋaloo gae lu ani?

13. E na i doo lokwa i ɛrɛ e’agaloo a? Baatɛ̄.

13 Zue le yereue akiiloo Buɛ̄-mɛnɛ Bari eyerebah i nɛ kɔ i ɛrɛ e’agaloo. E na anua a? Nyɔnɛbee zue ue yerebah i nɛ kɔ i dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Jɛhova sa ii ɛrɛ bɔɔ loo nɛɛ. (Kam 29:25) Dookɛ̄ i ekpaloo wee agaloo sɔ̄ i laɛgɛloo doo, i dap ɛrɛ e’agaloo kaāna sɔ̄ i zue ue aa ziī tɔ yii ziī, kɛ̄ pya nɛɛ mma, bu bugia, le kɛ̄ pya nɛɛ wee tɔɔ̄ uradu. Lo i ɛrɛ e’agaloo ezuema ue anyaawo, edoo kɔ i kpɛ̄naloo lo ezue ue kere pya bɛbɛɛ kpaɛ̄ i tam.​—⁠1 Tɛs 2:​1, 2.

Nancy Yuen naa bee ɔbɛ zue le yereue (Ɛp 14 barakpaɛ̄)

14-15. E na i dap nɔ aāloo edoba Nancy Yuen le Valentina Garnovskaya a?

14 I dap nɔ nu aāloo edoba baɛ wuga nɛɛwa lo ba bee ɛrɛ gbɛnɛ e’agaloo. Gā-nyɔɔ Nancy Yuen dap lu o’oo feet (1.5 m), mɛ bɔɔ naa wee ye aa. * A naa bee ɔbɛ zue le yereue akiiloo Buɛ̄-mɛnɛ Bari. E a bee lu eyere ye kpɔgɔrɔ nyɔɔ lo ama bu nu a eeloo 20 zua bie China. Pya nɛɛbee ba bee ye bip ebip bee kɔ a “erabee ee dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a le lo barasī.”

Valentina Garnovskaya bee suā leere kɔ Jɛhova le e ye loo (Ɛp 15 barakpaɛ̄)

15 Bee lunage eyere Valentina Garnovskaya kpɔgɔrɔ taa sɔ̄ bie Russia, e a bee tɔɔ̄ kpɔgɔrɔ nu a eeloo 21 zua. * E na anua a? A bee biaɛfii kɔ e kiie sī lo ezue ue, e pya lo nɛɛbee bee ye kure “nɛɛ bag dogo.” E na a bee yerebah nɛ baɛ wuga nɛɛwa a yira agɛrɛ ama kɔ ba a ɛrɛ e’agaloo a? Ba bee suā leere kɔ Jɛhova le e wa loo.

16. E na i doo lokwa i ɛrɛ kaāna e’agaloo a?

16 Dookɛ̄ i enɔā doo, lokwa i dap ɛrɛ e’agaloo, ii ɛrɛ esere ekɛɛrɛ nyɔɔ i ekpo le nu i para. Taāwo, i ɛrɛ esuā leere kɔ Jɛhova le e i loo le kɔ alɛ na a gaa i bebe bee a. (Deut 1:​29, 30; Zek 4:⁠6) Nu a i nɛ kaāna e’agaloo lo.

NU O DOO LO PYA NƐƐ BAA A LOO

17-18. Dookɛ̄ kpa Jɔn 15:​18-21 kɔ doo, amunu zuurabahtɔ̄ na Jizɔs i nɛ a? Baatɛ̄.

17 Bu i wee ɛɛ sɔ̄ pya nɛɛ i nɛ enwadɛɛ̄, mɛ naa lee ekɛɛrɛ kɔ ii le e dɛɛ̄ lɔgɔ nu sɔ̄ pya nɛɛ naa were i loo. Jizɔs bee kɔ: “Leelee a le i nɛ ɛrɛgeba sɔ̄ ba i baaloo, le sɔ̄ ba i kpoora lɛɛ, sa i begee, sa top bui bee bie doodoo piya nu nyɔɔbee Nwiī nɛɛ.” (Luk 6:22) E na ue Jizɔs ama kura a?

18 Jizɔs naa gaa bee kɔ ekpeloo pya Nɛɛ Kraist sɔ̄ alu ebaa wa loo. Taāwo, a gaa bee i kɔ nɛ nu edap i siraloo. Ii nuuna nyɔuwe. I su tɔgɛnu Jizɔs yere bu i dum sa zue le yereue dookɛ̄ alɛ bee doo. E lo ama doo kɔ pya nɛɛ a baa i loo. (Buū Jɔn 15:​18-21.) I gbī edoo nu a nia Jɛhova. Lo pya nɛɛ baa i loo nyɔɔbee i wereloo i Tɛ, bia wa bah.

19. I nɔ edoba pya nɛɛ lɛɛratam doodoo wa?

19 Ii le e yiga kɔ nu pya nɛɛ kɔ ale nu ba doo a ɔbɛ i lɛɛloo elu nɛɛ Ekeebee Jɛhova. (Maika 4:⁠5) I dap ɔbɛ e ɛrɛ bɔɔ loo nɛɛ tɛ̄maloo ekɛɛrɛbu nu pya nɛɛ lɛɛratam a bee le Jerusalɛm bee doo sɔ̄ Jizɔs u sah. Ba bee suā kɔ pya zaāsī yigabari pya Juu baa e wa loo gbɛnɛ. (Doonu pya Nɛɛ-lɛɛratam 5:​17, 18, 27, 28) Kerewo, ba bee kiisī lo ekii tɔkaɛ, sa tɔgɛ kɔ ba lue pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs le pya a wee zue ue. (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 5:42) Ba naa bee iye kɔ bɔɔ a kpeg wa lɛɛloo esitam ama. Ili dap nage ɔbɛ e ɛrɛ bɔɔ loo pya nɛɛ lo a le i doo kɔ ba a suā kɔ i lue Pya Ekeebee Jɛhova​—⁠bie kɛ̄tam, tɔkpa, le bie kɛ̄ i tɔɔ̄.​—⁠Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 4:29; Rom 1:⁠16.

20. E na anua bu pya nɛɛ lɛɛratam bee ɛɛ kere adoo a bee lu ebaa wa loo a?

20 E na anua bu pya nɛɛ lɛɛratam bee ɛɛ a? Ba bee suā nu anua a bee lu ebaa wa loo, e ba bee su nua nu ka kɔ alu ebaae wa loo nyɔɔbee ba gaa dooe nu Jɛhova gbī. (Luk 6:23; Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 5:41) Nɛɛ lɛɛratam Pita bee sikɛ̄ ɛm kɔ: “Kere lo a le bui muɛ̄ pɔrɔ nyɔɔbee kaāna dogo, leelee ele i nɛ.” (1 Pit 2:​19-21; 3:14) Sɔ̄ i suā kɔ a gaa lu ebaa i loo nyɔɔ doo nu a lee, ii le e ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova nyɔɔbee pya nɛɛ baa i loo.

O GAA LE ƐRƐ BIĪ LO O KPƐ̄NALOO

21-22. (a) E na o e biaɛrafii lo edoo lokwa o kpɛ̄naloo baɛ tɛ̄ŋaloo a? (b) E na i gaa le nɔ nu akiiloo bu lo ekobee ue a za nyɔɔnɛ a?

21 Ii suā sɔ̄ pya nɛɛ ebɔātɛ̄ etɛ̄ŋa i loo ale sɔ̄ pya bɛbɛɛ e ɔbɛ i kɔ i aa taāŋa na bah Jɛhova. Kerewo, i suā kɔ i dabe kpɛ̄naloo anyaawo tɛ̄maloo e agɛrɛtɛ̄ i gbanialoo kiikɛ̄ a le, ɛrɛ e’agaloo, sa nɔ e egerebu sɔ̄ pya nɛɛ i baaloo. Kɛ̄ i kpɛ̄naloo doo anyaawo edoo kɔ i yira agɛrɛ li deesī.

22 Mɛ lo a le a lu ekpaɛ̄ i tam ni a? Bu lo ekobee ue enyɔɔnɛ ama, i gaa le nɔ nu akiiloo pya zuurabahtɔ̄ a le bu Baibol lo eyerebah i nɛ kɔ i kiisī lo esitam nɛ Jɛhova kere alu ekpaɛ̄ i tam.

YƆƆ 118 “Yere I Yira Loo”

^ bar. 5 Ii gbī kɔ pya nɛɛ a baa i loo. Mɛ a dap lu etɛ̄ŋa i loo anyaawo ale deesī li. Ekobee ue ama eyerebah i nɛ kɔ i ɛrɛ e’agaloo sɔ̄ alu etɛ̄ŋa i loo.

^ bar. 7 Buū The Watchtower, December 15, 1965, pp. 756-767.

^ bar. 14 Buū The Watchtower, July 15, 1979, pp. 4-7. Sinage ee vidio a kura Jehovah’s Name Will Be Made Known a le nyɔɔ JW Broadcasting®. Ɛp kɛɛ̄ INTERVIEWS AND EXPERIENCES.

^ bar. 15 Buū 2008 Yearbook of Jehovah’s Witnesses, pp. 191-192.

^ bar. 67 UE A BAATƐ̄ FOTO: Bie enɔānu butɔ, tɛ le ka gaa su nwīkere kpa alu e’ɛm pio dɔ Baibol bu yeābah nɛ pya wa miɔŋɔ kɔ ba a nyɛŋiabu pio dɔ kpa kaɛ.

^ bar. 70 UE A BAATƐ̄ FOTO: Ziī butɔ a gaa uɛ yɔɔ Buɛ̄-mɛnɛ bie bu fah sɔ̄ ba le nyɔɔ dee gaa kii enɔānu.