Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

SAWO DIA WEKELO 27

Yalɔngɔsɔla oma ko kakianɛ dikambo di’ɛhɛnyɔhɛnyɔ

Yalɔngɔsɔla oma ko kakianɛ dikambo di’ɛhɛnyɔhɛnyɔ

“Wanɛ tshɛ wakombola nsɛna la omamemelo le Nzambi kaamɛ la Kristo Yeso, vɔ lawɔ wayɔhɛnyahɛnyama.”​—2 TIM. 3:12.

OSAMBO 129 Tayotetemala mbikikɛ

AWUI WAYƆTƐKƐTAMA *

1. Lande na kahombaso ndjalɔngɔsɔla dikambo di’ɛhɛnyɔhɛnyɔ?

L’OTSHO wa la ntondo ka vɔ ndjaka Nkumɛso Yeso, nde akate di’anto tshɛ wayetawɔ dia monga ambeki ande wayohetshama. (Jni. 17:14) Polo nshi nyɛ, Akristo wa kɔlamelo w’Ɛmɛnyi wa Jehowa wekɔ lo pɛnyahɛnyama oma le anto walɔshana l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ. (2 Tim. 3:12) Oko wamboleka nsukana ekomelo ka dikongɛ nɛ di’akambo, sho pombaka nongamɛ di’atunyi aso wayoleka tɔlɔsha.​—Mat. 24:9.

2-3. a) Kakɔna kahombaso mbeya lo kɛnɛ kendana la wɔma? b) Kakɔna kayotɔsɛdingola lo sawo nɛ?

2 Ngande wakokaso ndjalɔngɔsɔla oma ko kakianɛ dia ntokomɛ ɛhɛnyɔhɛnyɔ? Bu ohomba dia sho nkanyiya awui tshɛ wakoka tokomɛ. Naka sho nsala ngasɔ, kete sho koka monga la wɔma ndo l’ekiyanu. Sho koka ndjetawɔ di’awui wakanyiyaso tɔlɛndja ntondo ka kaanga awui akɔ tokomɛ. (Tok. 12:25; 17:22) Wɔma ekɔ ehomɔ ka ta ka wolo efula kakamba la “Diabolo otunyi” aso dia tɔlɔsha. (1 Pe. 5:8, 9) Kakɔna kakokaso nsala oma ko kakianɛ dia monga la dihonga?

3 Lo sawo nɛ, tayɔsɛdingola woho wakokaso nkeketsha diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa ndo lande na kele ekɔ ohomba efula sho nsala dui sɔ l’etena kɛnɛ. Tayɔsɛdingola nto kɛnɛ kakokaso nsala dia nkeketsha dihonga diaso. L’ekomelo, tayɔsɛdingola kɛnɛ kakokaso nsala etena katohetsha atunyi aso.

WOHO WA NKEKETSHA DIƆTƆNGANELO DIASAYƐ LA JEHOWA

4. Lo ndjela Hɛbɛru 13:5, 6, lo na ahombaso monga l’eshikikelo, ndo lande na?

4 Onga l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa kokaka ngandji ndo nde hakokalɛki pondjo. (Adia Hɛbɛru 13:5, 6.) Ambeta ɛnɔnyi efula wele, Tshoto y’Etangelo yakate ɔnɛ: “Onto leya Nzambi dimɛna ndjaɛkɛka le nde djekoleko etena kende l’ehemba.” Ɔsɔ ekɔ dui dia mɛtɛ! Dia mbikikɛ ɛhɛnyɔhɛnyɔ, sho pombaka nanga Jehowa ndo ndjaɛkɛ le nde tshɛ lo tshɛ, aha monga la taamu ɔnɛ nde hatoke ngandji.​—Mat. 22:36-38; Jak. 5:11.

5. Kakɔna kayokokimanyiya dia wɛ mboka ɔnɛ Jehowa kokaka ngandji?

5 Adiaka Bible lushi tshɛ l’oyango wa ndeka ndjasukanya la Jehowa. (Jak. 4:8) Etena kadiayɛ, dja yimba lo waonga w’amɛna wa Jehowa. Oka dia nde ekɔ lo koka ngandji oma lo awui watande ndo wasalande. (Eto. 34:6) Anto amɔtshi koka monga l’okakatanu wa mbetawɔ ɔnɛ Nzambi mbaokaka ngandji nɛ dia anto akina hawowaoke ngandji. Naka wɛ ekɔ l’okakatanu wa ngasɔ, kete fundaka lushi tshɛ toho takɛnya Jehowa kɛtshi ndo ɔlɔlɔ. (Os. 78:38, 39; Rɔmɔ 8:32) Naka wɛ mɛna kɛnɛ kakosalɛ Nzambi ndo nkana yimba la kɛnɛ kadiayɛ lo Ɔtɛkɛta ande, kete wɛ koka nshila awui efula wambokosalɛ Jehowa. Etena kayoyotalekaka mɛna kɛnɛ kakosalɛ Jehowa, mbayotalekaka nkeketala diɔtɔnganelo diasayɛ la nde.​—Os. 116:1, 2.

6. Lo ndjela Osambo 94:17-19, ngande wakoka alɔmbɛlɔ w’oma k’ɛse otema kokimanyiya?

6 Lɔmbaka mbala la mbala. Ohokanyiya woho wonga ɔna dikɛnda la pami l’anya wa she ka ngandji. Ɔn’ɔsɔ ndjaokaka lo ekokelo diakɔ diele nde mbutɛka she akambo hwe hwe oyadi w’amɛna kana wa kɔlɔ wakokome lo lushi. Wɛ koka monga la diɔtɔnganelo dia woho akɔ waamɛ naka wɛ ndjasukanya la Jehowa lo salaka alɔmbɛlɔ w’oma k’ɛse otema lushi tshɛ. (Adia Osambo 94:17-19.) Etena kalɔmbayɛ Jehowa, “hongola otema ayɛ oko ashi” ndo tɛ Shɔ ka ngandji awui wakotsha wɔma ndo ekiyanu ayɛ tshɛ. (Del. 2:19) Etombelo akɔna wayonga? Wɛ ayonga la kɛnɛ kelɛ Bible ɔnɛ “wɔladi wa Nzambi woleki tokanyi tshɛ.” (Flpɛ. 4:6, 7) Lo yɛdikɔ yayoyotalekaka nɔmba lo yoho shɔ, mbayoyoleka ndjaoka suke la Jehowa.​—Rɔmɔ 8:38, 39.

Naka sho ndjaɛkɛ le Jehowa ndo lo Diolelo diande, kete tayonga la dihonga

Stanley Jones akakeketsha mbetawɔ kande lo monga l’eshikikelo ɔnɛ Nzambi ndo Diolelo diande diekɔ mɛtɛ (Enda odingɔ 7)

7. Lande na kahombayɛ monga l’eshikikelo di’alaka wa Nzambi wendana la Diolelo wayokotshama?

7 Onga l’eshikikelo di’alaka wa Nzambi wendana la Diolelo wayokotshama. (Wal. 23:19) Naka wɛ bu la mbetawɔ k’efula lo alaka asɔ, kete ayonga dui dia wɔdu le Satana l’anto ande dia kotsha wɔma. (Tok. 24:10; Hɛb. 2:15) Ngande wakokayɛ ndeka ndjaɛkɛ lo Diolelo dia Nzambi l’etena kɛnɛ? Sala ekongelo ka wekelo dia nsɛdingola alaka wa Nzambi wendana la Diolelo diande ndo ɛkɔkɔ wakokayɛ monga l’eshikikelo dia vɔ wayokotshama. Ngande wayokokimanyiya dui sɔ? Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka Stanley Jones, lakadjama lo lokanu ɛnɔnyi esambele l’ɔtɛ wa mbetawɔ * kande. Kakɔna kakokimanyiya dia mbikikɛ la kɔlamelo tshɛ? Nde mbutaka ate: “Lam’ele lakakeketshama lo mbeya ele Diolelo dia Nzambi, lakonge l’eshikikelo lo dikambo dia diɔ, ndo dimi kombidja taamu, ndooko onto lakakoke manganyami la Jehowa.” Naka wɛ ekɔ la mbetawɔ ka wolo lo alaka wa Nzambi, kete wɛ ayoleka ndjasukanya la Jehowa ndo wɛ hoka wɔma.​—Tok. 3:25, 26.

8. Dionga diele la so lo kɛnɛ kendana la mbɔtɔ nsanganya mɛnyaka na? Lembetshiya.

8 Ɔtɔka nsanganya mbala la mbala. Nsanganya tokimanyiyaka dia ndeka ndjasukanya la Jehowa. Dionga diele la so lo kɛnɛ kendana la mbɔtɔ nsanganya mɛnyaka woho wayototondoya ɛhɛnyɔhɛnyɔ wa lo nshi yayaye. (Hɛb. 10:24, 25) Lande na? Nɛ dia naka sho mbetawɔ di’awui wa totshitshɛ toshimba dia mbɔtɔ nsanganya l’etena kɛnɛ, kakɔna kayotomba lo nshi yayaye naka aya tshondo ya waale dia sho nsangana l’asekaso ambetawudi? Lo wedi okina, naka sho ndjashikikɛ dia mbɔtɔka nsanganya, kete hatototshika nsala dui sɔ etena kayosala atunyi aso la wolo dia toshimba dia nsangana kaamɛ. Ɔnɛ mbele etena ka mɛnya ɔnɛ sho nangaka nsanganya yaso. Naka sho nangaka mbɔtɔ nsanganya, kete oyadi ɔlɔshamelo, kana ewandji wa lɛɛta wamboshimba ɔtɛmwɛlɔ aso, ndooko kayotoshimba dia nkitanyiya Nzambi lo dihole di’anto.​—Ets. 5:29.

Nkimɛ avɛsa ndo esambo wa Diolelo oma ko kakianɛ koka kokimanyiya lo tena di’ɛhɛnyɔhɛnyɔ (Enda odingɔ 9) *

9. Lande na kele nkimɛ avɛsa lo yimba ekɔ yoho ya dimɛna dia ndjalɔngɔsɔla dikambo di’ɛhɛnyɔhɛnyɔ?

9 Kimɛ lo yimba avɛsa walekayɛ nanga. (Mat. 13:52) Yimba yayɛ bu kokele, koko Jehowa koka nkamba la nyuma k’ekila kele la wolo efula dia kohola avɛsa akɔ. (Jni. 14:26) Tende kɛnɛ kakate ɔnangɛso lakawande lo Allemagne wa lo ɛstɛ ndo mbidjama lo lokanu la ndamɛ ate: “Aki tshondo y’ɔtshɔkɔ l’ɔtɛ wakamakimɛ avɛsa nkama! Lakakoke nkamba la nshi shɔ dia kanaka yimba lo avɛsa wotshikitanyi wa lo Bible.” Avɛsa asɔ wakakimanyiya ɔnangɛso ɔsɔ dia ntshikala suke la Jehowa ndo dia mbikikɛ la kɔlamelo.

(Enda odingɔ 10) *

10. Lande na kahombaso nkimɛ esambo?

10 Kimɛ ndo embaka esambo watombola Jehowa. Etena kakawadjama lo lokanu la Filipɛ, Pɔɔlɔ la Silasɛ wakembaka esambo dia ntombola Jehowa wakawakimɛ lo yimba. (Ets. 16:25) Woho akɔ waamɛ mbele, etena kakawatɔlɛ anangɛso lo lɔhɔmbɔ oma l’Union soviétique w’edjedja otsha la Sibérie, ngande wakawayakeketsha? Kadiyɛso Mariya Fedun mbohɔka ate: “Takembe esambo tshɛ wakateyaka wa lo dibuku di’esambo.” Nde mbutaka dia esambo ɛsɔ wakaakeketsha vɔ tshɛ ndo vɔ wakaakimanyiya dia ndeka ndjaoka suke la Jehowa. Onde wɛ keketshamaka etena kembayɛ esambo ɛmɔtshi wa lo nyuma walekayɛ nanga? Naka ngasɔ kete kimɛ esambo akɔ lo etena kɛnɛ!—Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ:  “Ombisha dihonga.”

WOHO WA NKEKETSHA DIHONGA DIAYƐ

11-12. a) Lo ndjela 1 Samuɛlɛ 17:37, 45-47, lande na kaki Davidɛ la dihonga? b) Wetshelo akɔna w’ohomba wakondjaso oma l’ɛnyɛlɔ ka Davidɛ?

11 Dia ntokomɛ ɛhɛnyɔhɛnyɔ, wɛ pombaka monga la dihonga. Naka wɛ ekɔ lo mboka dia wɛ bu la dionga sɔ, akokayɛ nsala? Ohɔ dia dihonga dia mɛtɛ halemanɛ la diema, wolo, kana akoka wele la yɛ. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka ɔlɔngɔlɔngɔ Davidɛ etena kakandatokomɛ Ngɔliyatɛ. Lo mbɛdika la dihangamende sɔ, Davidɛ aki tshitshɛ efula, ɔhɔdu, ndo komonga la dihomɔ dia ta di’ɔlɔ. Davidɛ komonga kaanga la lokuwa la ta. Koko, nde aki la dihonga di’efula. La dihonga tshɛ Davidɛ akalawɔ dia tɔlɔsha dihangamende di’otako sɔ.

12 Lande na kaki Davidɛ la dihonga dia ngasɔ? L’eshikikelo tshɛ nde akeyaka ɔnɛ Jehowa aki kaamɛ la nde. (Adia 1 Samuɛlɛ 17:37, 45-47.) Davidɛ kombika washo lo diema dia Ngɔliyatɛ lo mbɛdika la nde. Koko, nde akake washo lo woho waki Ngɔliyatɛ tshitshɛ efula lo mbɛdika la Jehowa. Wetshelo akɔna wakondjaso oma l’ɔkɔndɔ ɔsɔ? Tayonga la dihonga naka tekɔ l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa ekɔ kaamɛ la so ndo naka sho monga l’eshikikelo ɔnɛ andɔshi aso wekɔ totshitshɛ efula lo mbaɛdika la Nzambi Kanga-Wolo-Tshɛ. (2 Ɛk. 20:15; Os. 16:8) Ngande wakokaso nkeketsha dihonga diaso l’etena kɛnɛ, la ntondo k’ɛhɛnyɔhɛnyɔ tokomɛ?

13. Ngande wakokaso nkeketsha dihonga diaso? Lembetshiya.

13 Sho koka nkeketsha dihonga diaso l’etena kɛnɛ lo sambishaka lo sɛkɛ lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo dia Nzambi. Lande na? Nɛ dia esambishelo tetshaka woho wa ndjaɛkɛ le Jehowa ndo woho wa minya wɔma w’onto. (Tok. 29:25) Oko watokeketalaka emunyi etena kasutshasutshaso demba, dihonga diaso keketshamaka etena kasambishaso lo luudu la luudu, lo ahole wa lo sɛkɛ, lo tshakitudi, ndo lo ahole wandawɔ okanda. Naka sho monga la dihonga dia nsambisha l’etena kɛnɛ, kete tayoyalɔngɔsɔla dimɛna dia ntetemala nsambisha kaanga olimu aso wamboshimbama.​—1 Tɛs. 2:1, 2.

Nancy Yuen kombetawɔ ntshika nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ (Enda odingɔ 14)

14-15. Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma le Nancy Yuen la Valentina Garnovskaya?

14 Sho koka nkondja wetshelo efula oma l’ɛnyɛlɔ ka akadiyɛso ahende wa kɔlamelo wakakɛnɛmɔla dihonga di’efula. Nancy Yuen aki la otale wa mɛtrɛ 1,5, koko nde kombokaka wɔma esadi. * Nde kombetawɔ dia ntshika nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo dia Nzambi. Etombelo waki la dui sɔ ele, nde akadjama lo lokanu ɛnɔnyi oko 20 laka waa Kɔministɛ ya la Chine. Ewandji wakawokaka ambola wakate ɔnɛ nde aki “onto loleki ɔtɛ wolo” lo wodja awɔ!

Valentina Garnovskaya aki l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa aki kaamɛ la nde (Enda odingɔ 15)

15 Woho akɔ waamɛ mbele, Valentina Garnovskaya akadjama lo lokanu l’Union soviétique w’edjedja lo waaso asato wotshikitanyi ndo ɛnɔnyi tshɛ wakandɔtɔ lo lokanu wekɔ oko 21. * Lande na? Nde akayashikikɛ dia ntetemala nsambisha, diakɔ diele ewandji wakawelɛ “otshi wa kɔlɔ woleki waale.” Kakɔna kakasha wamato ahende wa kɔlamelo asɔ dihonga dia ngasɔ? Vɔ waki l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa aki kaamɛ la wɔ.

16. Ahombaso nsala dia monga la dihonga dia mɛtɛ?

16 Oko wakatatɛkɛtshi, dia nkeketsha dihonga, hatohombe ndjaɛkɛ lo wolo ndo akoka aso. Koko, sho pombaka mbeya ɔnɛ Jehowa ekɔ kaamɛ la so ndo ɔnɛ nde ekɔ lo tɔlwɛ ta. (Eoh. 1:29, 30; Zɛk. 4:6) Kɛsɔ mbahombaso nsala dia monga la dihonga dia mɛtɛ.

KƐNƐ KAKOKAYƐ NSALA ETENA KAKOHETSHA ANTO

17-18. Oko wotamidiɔ lo Joani 15:18-21, ɔhɛmwɛlɔ akɔna wakatosha Yeso? Lembetshiya.

17 Sho nangaka di’anto akina tɔlɛmiya, koko tatɔfɔnyake ɔnɛ sho bu la nɛmɔ naka anto wekɔ lo tohetsha. Yeso akate ate: “Ɔngɛnɔngɛnɔ le nyu etena tshɛ kanyohetsha anto, etena tshɛ kanyotshanyawɔ oma l’atei awɔ, kanyɔtɛngawɔ ndo kɔnyɔlawɔ lokombo lanyu oko anto wa kɔlɔ l’ɔtɛ wa Ɔna onto.” (Luka 6:22) Kakɔna kakalange Yeso mbuta?

18 Yeso konanga mbuta di’Akristo wayɔngɛnangɛna naka anto mbahetsha. Koko, nde akatɔhɛmɔla lo kɛnɛ kakoka tokomɛ. Sho bu ase andja ɔnɛ. Sho kitanyiyaka wetshelo wa Yeso ndo sambishaka losango lakandasambishaka. Diakɔ diatohetsha ase andja ɔnɛ. (Adia Joani 15:18-21.) Sho nangaka ngɛnyangɛnya Jehowa. Naka anto tohetshaka l’ɔtɛ wokaso Shɛso ngandji, kete ɔsɔ ekɔ dui diawaenda.

19. Ngande wakokaso mbokoya ɛnyɛlɔ ka apɔstɔlɔ?

19 Tetawɔke pondjo dia dui dimɔtshi diata kana diasala anto kotsha sɔnyi l’ɔtɛ weyɛ Ɔmɛnyi wa Jehowa. (Mika 4:5) Sho pombaka mbeka woho wa minya wɔma w’onto lo nkamba la ɛnyɛlɔ kakatotshikɛ apɔstɔlɔ la Jɛrusalɛma yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa Yeso ndjakema. Vɔ wakeyaka di’ewandji w’ɔtɛmwɛlɔ w’ase Juda wakaahetshaka efula. (Ets. 5:17, 18, 27, 28) Koko, lushi tshɛ vɔ wakatetemalaka ntshɔ lo tɛmpɛlɔ ndo wakayaeyanyaka lo sɛkɛ oko ambeki wa Yeso. (Ets. 5:42) Vɔ komboka wɔma. Sho la wɔ koka minya wɔma w’onto lo ndjaeyanyaka mbala la mbala ndo lo sɛkɛ oko Ɛmɛnyi wa Jehowa, l’olimu, la kalasa ndo lo dihole diadjasɛso.​—Ets. 4:29; Rɔmɔ 1:16.

20. Lande na kaki apɔstɔlɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ kaanga mbakawaahetshaka?

20 Lande na kaki apɔstɔlɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ? Vɔ wakeyaka lande na kakawaahetshaka, ndo vɔ wakɔsaka di’ekɔ dui dia nɛmɔ mbishama sɔnyi l’ɔtɛ wakawasalaka lolango la Jehowa. (Luka 6:23; Ets. 5:41) Ɔpɔstɔlɔ Petero akayofunda ate: “Oyadi kaanga nyu kosowaka l’ɔtɛ wa kɛnɛ kele ɔlɔlɔ, nyekɔ la ɔngɛnɔngɛnɔ.” (1 Pe. 2:19-21; 3:14) Naka sho nshihodia dia tekɔ lo petshama l’ɔtɛ wasalaso kɛnɛ kele ɔlɔlɔ, kete hatotetawɔ pondjo dia lohetsho l’anto totsha wɔma.

WƐ AYOKONDJA WAHƆ NAKA WƐ NDJALƆNGƆSƆLA

21-22. a) Kakɔna kamboyoyashikikɛ dia nsala dia ndjalɔngɔsɔla dikambo di’ɛhɛnyɔhɛnyɔ? b) Kakɔna kayotɔsɛdingola lo sawo diayela?

21 Hateye etena kayotatɛ anto tɔhɛnyahɛnya kana kayoshimba ewandji ɔtɛmwɛlɔ wa Jehowa. Koko, sho mbeyaka ɔnɛ sho koka ndjalɔngɔsɔla oma ko kakianɛ lo nkeketsha diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa, lo nkeketsha dihonga diaso ndo mbeka woho wa ntokomɛ lohetsho l’anto. Woho wayalɔngɔsɔlaso oma ko kakianɛ ayotokimanyiya dia nshika tanga lo nshi yayaye.

22 Ko kayotota naka ɔtɛmwɛlɔ aso wamboshimbama? Lo sawo diayela, tayɔsɛdingola atɔndɔ wa lo Bible wayotokimanyiya dia ntetemala kambɛ Jehowa oyadi wamboshimba ɔtɛmwɛlɔ aso.

OSAMBO 118 “Otosha mbetawɔ k’efula”

^ od. 5 Hatotolangaka di’anto tohetsha. Koko l’edjedja ka wonya, sho tshɛ tayohomana l’ɛhɛnyɔhɛnyɔ. Sawo nɛ diayotokimanyiya dia sho ntokomɛ ɛhɛnyɔhɛnyɔ la dihonga.

^ od. 7 Enda Tshoto y’Etangelo, Ngɔndɔ ka nɛi 1, 1966, lk. 212-223 (lo Falase).

^ od. 14 Enda Tshoto y’Etangelo, Ngɔndɔ ka dikumi 15, 1979, lk. 4-7 (lo Falase). Enda nto vidɛo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: Le nom de Jéhovah sera connu lo JW Televiziɔ®. Ɔtɔ lam’ofundjiwɔ ƐKƆNYA NDO EKADIMWELO.

^ od. 67 ELEMBETSHIELO W’OSATO: Lo ɔtɛmwɛlɔ wa lo nkumbo, ambutshi amɔtshi wakamba la tokatshi dia nkimanyiya anawɔ dia nkimɛ avɛsa.

^ od. 70 ELEMBETSHIELO W’OSATO: Etena katawatshu lo losanganya lo mutuka, ase nkumbo kɛmɔtshi wekɔ lo tembe esambo wa Diolelo.