Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 28

Jasegíkena jaservi Jehovápe ojeproivíramo jepe ñandehegui

Jasegíkena jaservi Jehovápe ojeproivíramo jepe ñandehegui

“Ore katu ndaikatúi roguerokirirĩ umi mbaʼe rohecha ha rohendu vaʼekue” (HECH. 4:19, 20).

PURAHÉI 122 ¡Jajepytaso Jehová ykére!

MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA *

1, 2. a) ¿Mbaʼérepa nañanesorprendéi vaʼerã ojeproivíramo ñandehegui jaadora Jehovápe? b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

PE ÁÑO de servísio 2018-peguare ohechauka mas de 223.000 puvlikadór oikoha umi lugár ojeproivihápe ñandehegui heta mbaʼe, ha ótro hendápe katu ojeproiviete voi jaservi Jehovápe. Ko mbaʼe oikóva ningo nañanesorprendéi. Jahecháma haguéicha pe artíkulo ohasa vaʼekuépe ñande kristianokuéra jaikuaa voi jajepersegitaha (2 Tim. 3:12). Jaiko jaikohápe, umi goviérno ikatu hína derrepentete ha ñahaʼarõʼỹve jave oproivi ñandehegui jaadora Ñandejára ñanderayhuetéva Jehovápe.

Pe goviérno oĩva ñande jaikohápe odesidíramo oproivi ñandehegui jaadora Jehovápe, ikatu hína ñañeporandu koʼã mbaʼe: “¿Jajepersegi piko ndajarekói rupi Jehová vendisión? ¿Ndaikatumoʼãvéima piko jaadora Jehovápe ojeproivi haguére ñandehegui? ¿Okonvenivétapa ava peteĩ lugár ikatutahápe aservi Jehovápe lívremente?”. Ko artíkulope ñambohováita koʼã porandu. Jahecháta avei mbaʼéichapa ikatu jasegi jaadora Jehovápe ojeproivíramo jepe ñandehegui upéva, ha mbaʼe mbaʼépa ndajajapói vaʼerã oĩ jave ñandepersegíva.

¿JAJEPERSEGI PIKO NDAJAREKÓI RUPI JEHOVÁ VENDISIÓN?

3. Heʼiháicha 2 Corintios 11:23-27, ¿mbaʼéichapa ojepersegi vaʼekue apóstol Páblope, ha mbaʼépa ikatu ñaaprende iñehémplogui?

Peteĩ goviérno oproivíramo ñandehegui jaadora Jehovápe, ikatu hína ñapensa ndajarekoiha Jehová vendisión. Péro ñanemanduʼa vaʼerã oĩramo ñandepersegíva ndeʼiseiha Jehová ndovyʼaiha ñandereheve. Ñapensamína apóstol Pablo ehémplore. Chupe ningo añetehápe Jehová oguerohory vaʼekue. Apóstol Pablo oreko vaʼekue pe priviléhio oskrivívo 14 kárta oĩva umi Escrituras Griégaspe, ha oñenombra vaʼekue chupe apóstol oñemondóva umi tetã ambueguápe. Upéicharõ jepe, heta ojepersegi vaʼekue chupe (elee 2 Corintios 11:23-27). Ñande ñaaprende apóstol Pablo ehémplogui Jehová opermitiha umi isiérvo ifiélvape ojepersegi.

4. ¿Mbaʼérepa oĩ ndaijaʼéiva ñanderehe ko múndope?

Jesús omyesakã vaʼekue mbaʼérepa oĩta katuete ñandepersegíva. Haʼe heʼi oĩtaha ndaijaʼéiva ñanderehe ndajajeheʼái haguére ko múndore (Juan 15:18, 19). Jajepersegíramo ndeʼiséi hína ndajarekoiha Jehová vendisión. Upéva rangue, ohechauka jajapoha hína la iporãva.

¿NDAIKATUMOʼÃVÉIMA PIKO JAADORA JEHOVÁPE OJEPROIVI HAGUÉRE ÑANDEHEGUI?

5. ¿Ikatúpa yvypóra reínte ojokoite pe adorasión oñemeʼẽva Jehovápe? Emoĩ peteĩ ehémplo.

Yvypóra reínte ndaikatúi ojokoite pe adorasión oñemeʼẽva Ñandejára todopoderóso Jehovápe. Heta ningo oĩ oñehaʼã vaʼekue ojapo upéva, péro nosẽi hikuái la ijidéape. Jahechamína la oiko vaʼekue pe segunda gérra mundiál aja. Upe tiémpope, umi goviérno heta paispegua opersegi mbarete vaʼekue Ñandejára puévlope. Umi nazi oĩva Alemániape oproivi vaʼekue hembiapo testígo de Jehovágui, péro ndahaʼéi haʼekuérante, síno oproivi avei umi goviérno oĩva Australia, Canadá ha umi ótro paíspe. Péro jahechami avei mbaʼépa oiko. Áño 1939-pe, oñepyrũrõ guare pe gérra, oĩ vaʼekue 72.475 puvlikadór ko múndo tuichakuére. Pe infórme oñemeʼẽ vaʼekue opárõ guare pe gérra, áño 1945-pe, ohechauka ojeguerekoha Jehová vendisión pórke oĩma 156.299 puvlikadór. ¡Mas del dóvlema ningo hetave umi puvlikadór!

6. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñanepytyvõ oĩ jave ñandepersegíva? Emoĩ peteĩ ehémplo.

Oĩ jave ñandepersegíva ñande ndajapytái jakyhyje, upéva rangue ñanekyreʼỹve ha jajedesidi ñande pyʼaite guive jaservi hag̃ua Jehovápe. Por ehémplo, jahechamína mbaʼépa oiko vaʼekue peteĩ matrimónio orekóvare peteĩ mitãʼi, ha oikóva peteĩ país pe goviérno oproivihápe ojeadora Jehovápe. Pe matrimónio opyta rangue okyhyje, oñepyrũ iprekursorádo rregulár. Pe ermána ningo oheja itraváho jepe ojapo hag̃ua iprekursorádo, ha hiʼarive ojepaga porã kuri chupe upépe. Pe ermáno katu omombeʼu ojeproivi haguére ñandehegui jaadora Jehovápe, heta hénte oñepyrũ hague oikuaase umi testígo de Jehovápe. Upéicha rupi, haʼe heʼi ifasilveha oñemoñepyrũ hag̃ua estúdio bíblico. ¿Mbaʼe iporãvapa ojehupyty avei? Peteĩ ansiáno upe paispegua omombeʼu heta inaktívo oñepyrũ jey hague oho rreunionhápe ha osẽ jey opredika.

7. a) ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Levítico 26:36, 37? b) ¿Mbaʼépa nde rejapóta ojeproivi vove ojeadora Jehovápe?

Ñane enemigokuéra oproivi jave ñandehegui ñane rembiapo, haʼekuéra ñanemongyhyjese anivéma hag̃ua jaservi Jehovápe. Hiʼarive ndahaʼéi ñandepersegínteva hikuái, síno heʼi heta japu ñanderehe, omondo umi polisíape orrevisa hag̃ua ñande róga, ñandegueraha mbaretépe umi trivunálpe, térã ikatu voi omondo algúnope préso. Haʼekuéra oimoʼã japytataha jaryrýi ñasusũ oñemondo haguére préso unos kuánto ñane ermánope. Ñande jakyhyjéramo chuguikuéra térã umi mbaʼe ikatúvagui ojapo ñanderehe, upéicharõ ñandete voi ñañemokangy ha ikatu jaju ndajaservivéi Jehovápe. Levítico 26:36, 37-pe oñeñeʼẽ umi okyhyjetereívare péro ñande ndajajoguaséi chupekuéra (elee). Ñande nañanekangymoʼãi jakyhyje rupi, térã ivaiveha ndajaservivéi Jehovápe upe haguére. Ñande ningo jajerovia Jehováre ñande pyʼaite guive ha upévare ni mbaʼevéicharõ ndajakyhyjemoʼãi (Is. 28:16). Siémpre ñañemboʼéta Jehovápe jajerure hag̃ua chupe ñandegia hag̃ua. Jaikuaa Jehová oĩ rupi ñande ykére, pe yvypóra goviérno ipoderosovéva jepe ndaikatumoʼãi ñandejoko ani hag̃ua jaservi fiélmente Ñandejárape (Heb. 13:6).

¿JAVA VAʼERÃ PIKO ÓTRO PAÍSPE?

8, 9. a) ¿Mbaʼépa odesidi vaʼerã káda kristiáno ijupe g̃uarã térã ifamíliape g̃uarã? b) ¿Mbaʼépa oipytyvõta peteĩ persónape odesidi porã hag̃ua?

Pe goviérno oĩva ñande jaikohápe oproivíramo ñandehegui jaadora Jehovápe, ikatu ñañeporandu nokonvenimoʼãipa ñandéve java ótro paíspe ikatutahápe jaservi Jehovápe lívremente. Upéva ningo káda uno jadesidi vaʼerã. Algúno odesidi mboyve mbaʼépa ojapóta, ikatu ohecha mbaʼépa ojapo vaʼekue umi kristiáno ypykue ojepersegírõ guare chupekuéra. Umi enemigokuéra ojuka rire Estébanpe, umi disípulo oĩva Jerusalénpe ova Judea ha Samaria tuichakuére, ha oĩ voi ohóva Fenicia, Chipre ha Antioquíape (Mat. 10:23; Hech. 8:1; 11:19). Ótro katu ikatu ohesaʼỹijo mbaʼépa ojapo vaʼekue apóstol Pablo oĩ jeýrõ guare opersegíva umi kristiáno ypykuépe. Haʼe ojeapeligráramo jepe, odesidi vaʼekue opytánte umi lugár ojeproivihápe ojepredika. Pablo odesidi vaʼekue upéva osegise rupi opredika, ha omombareteségui umi ermáno oikóvape umi lugár ojepersegi mbaretehápe chupekuéra (Hech. 14:19-23).

9 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende koʼã mbaʼe oiko vaʼekuégui? Káda persóna omoakãva hogapy odesidi vaʼerã ovátapa hikuái térãpa nahániri. Ha odesidi mboyve haʼe oñemboʼe vaʼerã ha ojepyʼamongeta porã ifamília situasión rehe, opensa vaʼerã mbaʼéichapa oipytyvõta térã oafektáta chupekuéra ováramo hikuái. Koʼãichagua situasiónpe káda kristiáno “ogueraháta ikárga” (Gál. 6:5). Ha ñande ndajahusgái vaʼerã ótrope umi mbaʼe odesidívare.

¿MBAʼÉICHAPA JAADORA VAʼERÃ JEHOVÁPE OJEPROIVI VOVE ÑANDEHEGUI?

10. ¿Mbaʼe instruksiónpa omeʼẽta pe sukursál ha umi ansianokuéra?

10 ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi jaadora Jehovápe ojeproivi vove ñandehegui? Pe sukursál omeʼẽta instruksión ha konsého umi ansianokuéra oĩvape ñane kongregasiónpe, jaikuaa hag̃ua mbaʼéichapa jarresivíta umi informasión ñamombarete hag̃ua ñande jerovia, mbaʼéichapa jajapóta umi rreunión ha predikasión. Pe sukursál ndaikatúiramo oñekomunika umi ansianokuérandi, upéicharõ umi ansiáno ñanepytyvõta ñandéve ha enterove ñaimévape kongregasiónpe jasegi hag̃ua jaadora Jehovápe. Haʼekuéra oipurúta la Biblia ha ñane puvlikasionkuéra ñandegia hag̃ua (Mat. 28:19, 20; Hech. 5:29; Heb. 10:24, 25).

11. a) ¿Mbaʼérepa ikatu ñaime segúro jarekotaha entéro mbaʼe ñaikotevẽva ñande jerovia imbarete hag̃ua? b) ¿Mbaʼépa ikatu jajapo japrotehe hag̃ua ñande Biblia ha ñane puvlikasionkuéra?

11 Jehová opromete enterove isiervokuéra orekotaha opa mbaʼe oikotevẽva osegi hag̃ua ijerovia mbarete (Is. 65:13, 14; Luc. 12:42-44). Upévare ikatu ñaime segúro iñorganisasión ojapotaha ikatúva guive omeʼẽ hag̃ua ñandéve entéro mbaʼe ñaikotevẽva jasegi hag̃ua jaservi fiélmente Jehovápe. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo káda uno ág̃a ojeproivi vove ñandehegui jaadora Jehovápe? Jaheka vaʼerã peteĩ lugár isegúro porãva ñañomi hag̃ua ñande Biblia ha oimeraẽ ótro puvlikasión jarekóva. Ñañatende vaʼerã ani hag̃ua jaheja umi lugár oimeraẽva ikatuhápe otopa koʼã mbaʼe ivaliosoitéva, tahaʼe umi puvlikasión oñeimprimíva térã oĩva teléfono térã távletpe. Káda uno jahecha vaʼerã mbaʼe mbaʼépa jajapóta jasegi hag̃ua ñandejerovia mbarete.

Jehová ñanepytyvõ rupi ñande ikatu ñañembyaty kyhyjeʼỹre jaadora hag̃ua chupe (Ehecha párrafo 12) *

12. ¿Mbaʼéichapa ansianokuéra ikatu oorganisa umi rreunión ani hag̃ua umi ñandepersegíva ñandepilla?

12 ¿Mbaʼéichapa jajapóta ág̃a ñane rreunionkuéra? Ansianokuéra oorganisáta umi rreunión ikatu hag̃uáicha ojejapo ani hag̃ua umi ñandepersegíva ñandepilla. Haʼekuéra ikatu heʼi ñandéve ñañembyaty hag̃ua grúpo michĩvape, ha ikatu voi pyʼỹi okambia hikuái moõ ha mbaʼe órapa ojejapo umi rreunión. Káda uno ikatu japrotehe ñane ermanokuérape mbeguemínte ñañeʼẽvo jahakuévo pe lugár ñañembyatyhápe, térã jajukuévo upégui. Ikatu avei ñañemonde sensillomínte ani hag̃ua umi hénte ñandepilla jahaha rreunionhápe.

Ñande jasegíta japredika umi goviérno oproivíramo jepe ñandehegui (Ehecha párrafo 13) *

13. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende umi ermanokuéra oĩ vaʼekuégui pe Unión Soviéticape?

13 ¿Ha mbaʼépa ikatu jaʼe pe predikasiónre? Upéva ikatu okambia hína asegún pe lugár jaikoha. Péro ñande jahayhu Jehovápe ha ñamombeʼuseterei ñande rapichakuérape umi notísia porã oñeʼẽva Irréinore. Upévare jahecháta katuete mbaʼéichapa ikatu japredika (Luc. 8:1; Hech. 4:29). Pe istoriadóra Emily Baran omombeʼu mbaʼéichapa umi testígo de Jehová opredika vaʼekue pe Unión Soviéticape, haʼe heʼi: “Pe goviérno heʼírõ guare umi testígo de Jehovápe anive hag̃ua opredika, haʼekuéra oñepyrũ oñemongeta ivesinokuérandi, ikompañéro de traváhondi ha iñamigokuérandi. Ha ojeguerahárõ guare chupekuéra préso upe haguére, oñepyrũ opredika hikuái umi ótro oĩvape avei préso”. Ojeproivíramo jepe chuguikuéra opredika, umi ermanokuéra oĩ vaʼekue pe Unión Soviéticape osegi ojapo upéva. Upéicharõ, ojeproivíramo pe predikasión pe lugár ñande jaikohápe, hiʼãite ñande jasegi iñehemplokuéra.

¿MBAʼE MBAʼÉPA NDAJAJAPÓI VAʼERÃ?

Tekotevẽ jaikuaa mbaʼe moméntopepa ñakirirĩ vaʼerã (Ehecha párrafo 14) *

14. ¿Mbaʼe avísopa omeʼẽ ñandéve Salmo 39:1?

14 Ñañatendékena mbaʼépa ñamombeʼúta ótrope. Ág̃a ojeproivi vove ñandehegui jaadora Jehovápe, jahechakuaa vaʼerã oĩtaha “tiémpo ñakirirĩ hag̃ua” (Ecl. 3:7). Tekotevẽ ñañatende ani hag̃ua ñamombeʼu umi informasión ótro ndoikuaái vaʼerã, por ehémplo ñane ermáno ha ermanakuéra réra, moõpa ñañembyaty, mbaʼéichapa japredika ha jarresivi umi informasión ñamombarete hag̃ua ñande jerovia. Nañamombeʼúi vaʼerã koʼã informasión umi autoridápe, ni umi ñane amígo térã parientekuéra oĩvape ñane retãme térã ótro tetãme. Péicha jajapóramo, japrotehéta ñane ermanokuérape ani hag̃ua ojeapeligra hikuái (elee Salmo 39:1).

15. ¿Mbaʼépa Satanás oñehaʼãta ojapo ñanderehe, ha mbaʼépa ikatu jajapo ani hag̃ua jaʼa iñuhãme?

15 Ani jaiko vai ñane ermanokuérandi oimeraẽ vyroreíre. Satanás oikuaa peteĩ família ndohopukumoʼãiha opuʼãmbárõ ojuehe (Mar. 3:24, 25). Haʼe ningo kontinuadoite oñehaʼãta ñandedividipa. Upéicha ojapóvo, haʼe ohaʼarõ ñande jaiko vaipa oñondive ñañorairõ rangue ikóntrape.

16. ¿Mbaʼe ehémplo porãpa omoĩ ñandéve ermána Gertrud Poetzinger?

16 Umi ermáno ha ermána ijerovia mbaretéva jepe tekotevẽ oñatende ani hag̃ua hoʼa ko Satanás ñuhãme. Jahechami mokõi ermána unhída ehémplo, peteĩ héra Gertrud Poetzinger ha pe ótra Elfriede Löhr. Haʼekuéra oĩ vaʼekue oñondive préso peteĩ kámpo de konsentrasión názipe. Gertrud oñepyrũ vaʼekue oenvidia Elfriédepe, pórke haʼe ojapo vaʼekue umi diskúrso omokyreʼỹva umi ermanakuéra oĩvape pe kámpo de konsentrasiónpe. Upéi Gertrud otĩeterei ha ojerure asy Jehovápe oipytyvõmi hag̃ua chupe. Haʼe oskrivi: “Ñaaprende vaʼerã jaasepta oĩha ótro ivalevéva térã orekóva hetave rresponsavilida ñandehegui”. ¿Mbaʼépa ojapo ko ermána anivéma hag̃ua iñenvidiósa? Gertrud oñehaʼã ohecha umi kualida porã Elfriede orekóva ha mbaʼéichapa haʼe hory. Péicha haʼe oiko porã jey Elfriede ndive. Mokõivéva oaguanta pe kámpo de konsentrasiónpe, ha osẽ rire upégui osegi oservi fiélmente Jehovápe omohuʼã meve hikuái iservísio ko yvy ape ári. Ñañehaʼãmbaitéramo ñasolusiona umi provléma jarekóva ñane ermanokuérandi, nañapermitimoʼãi mbaʼeve ñandedividi (Col. 3:13, 14).

17. ¿Mbaʼérepa siémpre jasegi vaʼerã umi instruksión omeʼẽva Jehová organisasión?

17 Siémprekena jasegi umi instruksión oñemeʼẽva ñandéve. Umi ermáno de konfiánsa orekóva rresponsavilida omeʼẽta ñandéve umi instruksión, ha jasegíramo umíva jajeíta provlémagui (1 Ped. 5:5). Por ehémplo, peteĩ país ojeproivihápe ojepredika, umi ermáno orekóva rresponsavilida oporogia hag̃ua oorganisa umi puvlikadorkuérape opredika hag̃ua oikohárupi, péro ohejaʼỹre puvlikasión umi héntepe. Péro peteĩ prekursór oikóva upe lugárpe oimoʼã oikuaaveha chuguikuéra, ha lomímonte oheja puvlikasión umi héntepe. ¿Mbaʼépa oiko upe haguére? Pe prekursór ha unos kuánto ermáno oĩva hendive opredikapa riremínte, ou la polisía ha ointerroga chupekuéra. Amalisia umi polisía osegi hína raʼe chupekuéra ha ombyatypaite jey umi puvlikasión oheja vaʼekue hikuái umi héntepe. ¿Mbaʼépa ñaaprende ko mbaʼe oiko vaʼekuégui? Tekotevẽha jasegi umi instruksión oñemeʼẽva ñandéve, ñaimoʼãramo jepe ñandevaleveha térã nañaiméi de akuérdo umívandi. Jehová ningo siémpre ñanevendesíta ñaneñeʼẽrendúramo umi ermáno haʼe onombra vaʼekuépe ñandegia hag̃ua (Heb. 13:7, 17).

18. ¿Mbaʼérepa ndovaléi ñamoĩ rrégla tekotevẽʼỹva?

18 Ani ñamoĩ rrégla tekotevẽʼỹva. Umi ansiáno omoĩramo umi rrégla natekotevẽiva, ombopohyivéta umi ermanokuéragui pe kárga ogueraháva hína. Ermáno Juraj Kaminský imanduʼa upe oiko vaʼekuére ojeproivírõ guare ñane rembiapo yma Checoslováquiape: “Ojejagarra rire préso heta ansiánope, unos kuánto opyta vaʼekue oporogia hag̃ua kongregasiónpe ha sirkuítope, oñepyrũ omoĩ heta rrégla heʼíva mbaʼéichapa oñekomporta vaʼerã umi ermanokuéra, ha ojapo voi hikuái lísta heʼíva mbaʼépa ovale térã ndovaléi ojejapo”. Jehová ningo nomeʼẽi ñandéve derécho ñamoĩ hag̃ua rrégla ñane ermanokuérape. Umi omoĩva rrégla natekotevẽiva ndoprotehéi hína iñermanokuérape, síno omandase hína ijeroviakuérare (2 Cor. 1:24).

ANÍKENA ARAKAʼEVE JAHEJA JEHOVÁPE

19. Heʼiháicha 2 Crónicas 32:7, 8, ¿mbaʼérepa ikatu ñandepyʼaguasu Satanás oñemoĩramo jepe ñane kóntrape?

19 Ñane enemígo tuichavéva ningo Satanás, ha haʼe katuete osegíta opersegi Jehová siervokuéra ifiélvape (1 Ped. 5:8; Apoc. 2:10). Satanás ha umi iñirũnguéra oñehaʼãta oproivi ñandehegui jaadora Jehovápe. Péro jakyhyjéramo jepe, ñande arakaʼeve ndajahejamoʼãi Jehovápe ha jasegíta jaservi chupe toiko la oikóva (Deut. 7:21). Jehová ningo oĩ ñande ykére, ha haʼe osegíta ñanepytyvõ ojeproivíramo jepe ñandehegui jaadora chupe (elee 2 Crónicas 32:7, 8).

20. ¿Mbaʼépa ñande jajedesidi jajapo?

20 Upéicharõ, hiʼãite ñandéve jajedesidi avei umi kristiáno ypykue ojapo haguéicha. Haʼekuéra ningo heʼi vaʼekue umi governánte itiempopeguápe: “Peẽ peimoʼãramo Ñandejárape g̃uarã oĩ porãha rojapo peẽ pejéva rojapo rangue haʼe heʼíva; upéva peẽma peikuaáta. Ore katu ndaikatúi roguerokirirĩ umi mbaʼe rohecha ha rohendu vaʼekue” (Hech. 4:19, 20).

PURAHÉI 73 Orembopyʼaguasúkena

^ párr. 5 ¿Mbaʼépa ikatu jajapo peteĩ goviérno oproivíramo ñandehegui jaadora Jehovápe? Ko artíkulo omeʼẽta umi konsého ideprovéchotava ñandéve jaikuaa hag̃ua mbaʼépa ikatu jajapo ha mbaʼépa ndajajapói vaʼerã. Péicha avave nañandejokomoʼãi jasegi hag̃ua jaadora Jehovápe.

^ párr. 59 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Kompletoite umi taʼanga ohechauka umi Testígo oservíva umi lugár ojeproivihápe ojeadora Jehovápe. Peteĩ grúpo michĩva oñembyaty rreunionrã peteĩ ermáno depósitope.

^ párr. 61 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Peteĩ ermána (oĩva a la iskiérda) torypápe oñemongeta hína peteĩ kuñakaraíndi ha oñehaʼã oñeʼẽ chupe Jehováre.

^ párr. 63 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Umi polisía ointerroga hína peteĩ ermánope péro haʼe nomombeʼúi chupekuéra mbaʼeve ikongregasióngui.