Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 28

Kɔ Zo Sonle Gyihova Saa Bɔbɔ Bɛfa Bɛ Sa Bɛto Yɛ Gyima Ne Azo A

Kɔ Zo Sonle Gyihova Saa Bɔbɔ Bɛfa Bɛ Sa Bɛto Yɛ Gyima Ne Azo A

“Yɛnrɛhola yɛnrɛgyakyi kɛ yɛkɛha ninyɛne mɔɔ yɛnwu ye nee mɔɔ yɛde la.”​—GYI. 4:19, 20.

EDWƐNE 122 Bɛgyinla Kpundii, Bɛzi Pi!

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1-2. (a) Saa bɛfa bɛ sa bɛto yɛ gyima ne azo a, duzu ati a ɔnle kɛ ɔsi yɛ nwo a? (b) Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

WƆ 2018, ɛnee nolobɔlɛma mɔɔ bo 223,000 la bɔ edwɛkpa ne nolo wɔ maanle mɔɔ bɛva bɛ sa bɛdo yɛ gyima ne azo la anu. Ɛhye ɛnyɛ yɛ azibɛnwo. Kɛ mɔɔ yɛnwunle ye wɔ edwɛkɛ mɔɔ limoa anu la, nɔhalɛ Kilisienema anye la kɛ bɛbayɛ bɛ kpɔdekpɔde. (2 Tim. 3:12) Ɔnva nwo ɛleka biala mɔɔ yɛde la, arane mgbanyima bahola ava bɛ sa ado Gyihova Nyamenle ɛzonlenlɛ zo mɔɔ yɛ nye ɛnla a.

2 Saa maanle mɔɔ ɛde nu arane ne fa ɔ sa to Gyihova ɛzonlenlɛ zo a, bie a ɛbabiza ɛ nwo kɛ: ‘Ɛkpɔlɛ kile kɛ yɛnlɛ Nyamenle anyunlu ɛlolɛ ɔ? Saa bɛfa bɛ sa bɛto yɛ gyima ne azo a yɛnrɛzonle Gyihova bieko ɔ? Mendu mengɔ maanle mɔɔ bɛtɛfale bɛ sa bɛtɛtole yɛ gyima ne azo la anu ɔ?’ Yɛbazuzu kpuya ɛhye mɔ anwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu. Eza yɛbazuzu kɛzi yɛbahɔ zo yɛazonle Gyihova wɔ mekɛ mɔɔ bɛva bɛ sa bɛdo yɛ gyima ne azo yɛɛ ninyɛne mɔɔ ɔnle kɛ yɛyɛ la anwo.

ƐKPƆLƐ KILE KƐ YƐNLƐ NYAMENLE ANYUNLU ƐLOLƐ Ɔ?

3. Kɛ mɔɔ 2 Kɔlentema 11:23-27 kile la, ɛkpɔlɛ boni a ɛzoanvolɛ Pɔɔlo mɔɔ di nɔhalɛ la yiale a, na duzu a yɛsukoa yɛfi ye edwɛkɛ ne anu a?

3 Saa arane fa ɔ sa to yɛ gyima ne azo a, bie a yɛbanyia adwenle kɛ Nyamenle anye ɛnlie yɛ nwo. Noko kakye kɛ, saa bɛlɛkpɔ yɛ a, ɔngile kɛ Gyihova anye ɛnlie yɛ nwo. Fa ɛzoanvolɛ Pɔɔlo kɛ neazo. Ɛnee ɔlɛ Nyamenle anyunlu ɛlolɛ. Ɔnyianle nwolɛ adenle ɔhɛlɛle Kilisiene Giliki Ngɛlɛlera ne anu ngɛlata 14 yɛɛ ɛnee ɔle ɛzoanvolɛ ɔmaa maanle maanle ne. Noko ɔyiale ɛkpɔlɛ mɔɔ anu yɛ se. (Kenga 2 Kɔlentema 11:23-27.) Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo edwɛkɛ ne maa yɛnwu kɛ, Gyihova maa adenle ɔmaa bɛkpɔ ye nɔhalɛ azonvolɛ.

4. Duzu ati a ewiade ne kpɔ yɛ a?

4 Gyisɛse hilehilele deɛmɔti ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ nye da ɛkpɔlɛ ade la anu. Ɔhanle kɛ bɛbakpɔ yɛ ɔluakɛ yɛnle ewiade ne afoa. (Dwɔn 15:18, 19) Ɛkpɔlɛ ɛngile kɛ Gyihova anye ɛnlie yɛ nwo. Emomu, ɔkile kɛ yɛlɛyɛ mɔɔ tenrɛ la!

SAA BƐFA BƐ SA BƐTO YƐ GYIMA NE AZO A YƐNRƐZONLE GYIHOVA BIEKO Ɔ?

5. Asoo alesama bahola azi Gyihova ɛzonlenlɛ adenle? Kilehile nu.

5 Sonla ɛnrɛhola ɛnrɛzi ɛzonlenlɛ mɔɔ yɛfa yɛmaa tumivolɛ Gyihova Nyamenle la adenle. Menli dɔɔnwo ɛbɔ mɔdenle kɛ bɛyɛ zɔ, noko bɛangola. Fa mɔɔ zile wɔ Ewiade Konle II anu la kɛ neazo. Mekɛ zɔhane, maanle dɔɔnwo anu mgbanyima vale ɛkpɔlɛ mɔɔ anu yɛ se la rale Nyamenle menli anwo zo. Nazi arane ne mɔɔ wɔ Germany, Australia, Canada nee maanle ngakyile azo mgbanyima vale bɛ sa dole Gyihova Alasevolɛ gyima ne azo. Noko, nea mɔɔ zile la. Wɔ 1939 mɔɔ konle ne bɔle ɔ bo la, ɛnee nolobɔlɛma 72,475 a wɔ ewiade amuala a. Noko ɔlua Gyihova moalɛ zo, mgbondabulɛ kile kɛ, konle ne kara awieleɛ wɔ 1945 la, ɛnee nolobɔlɛma 156,299 a wɔ ɛkɛ a. Bɛ dodo ne ɛbu ɛbɔ nwo!

6. Kɛ anrɛɛ ɛkpɔlɛ bamaa yɛ sa nu ado la, duzu a ɔkola ɔyɛ a? Maa neazo.

6 Kɛ anrɛɛ ɛkpɔlɛ bamaa ɛzulolɛ aha yɛ la, ɔkola ɔboa yɛ ɔmaa yɛsonle Gyihova kpalɛ. Kɛ neazo la, ɛnee agyalɛma bie mɔɔ bɛlɛ kakula nrenyia ekyi bie la de maanle mɔɔ arane ne ɛva ɔ sa ɛdo yɛ gyima ne azo la anu. Kɛ anrɛɛ ɛhye bamaa bɛ ahonle adu la, agyalɛma ne bɔle dahuu adekpakyelɛ gyima ne abo. Yelɛ ne gyakyile ye gyima mɔɔ bɛtua kakɛ kpalɛ bɔbɔ la, amaa yeayɛ zɔ. Kunli ne hanle kɛ, bɛ sa mɔɔ bɛvale bɛdole yɛ gyima ne azo la maanle menli dɔɔnwo bizale Gyihova Alasevolɛ anwo kpuya ngakyile. Yemɔti, ɛhye ammaa yeanyɛ se kɛ ɔbabɔ Baebolo ɛzukoalɛ bo. Bɛ sa mɔɔ bɛvale bɛdole gyima ne azo la boale awie mɔ noko. Asafo nu kpanyinli bie mɔɔ wɔ maanle ko ne ala anu la hanle kɛ, menli dɔɔnwo mɔɔ bɛgyakyile Gyihova ɛzonlenlɛ la bɔle ɔ bo kɛ bɛkɔ debiezukoalɛ yɛɛ daselɛlilɛ bieko.

7. (a) Duzu a yɛsukoa yɛfi Sɛlɛvolɛma 26:36, 37 anu a? (b) Bɛfa bɛ sa bɛto yɛ gyima ne azo a, duzu a ɛbayɛ a?

7 Saa yɛ agbɔvolɛ fa bɛ sa to yɛ gyima ne azo a, bɛ nye la kɛ ɔbamaa yɛagyakyi Gyihova ɛzonlenlɛ. Yeanga ye zɔ, eza bɛkeha yɛ nwo adalɛ edwɛkɛ, bɛmaa kpolisima neɛnlea yɛ azua nu, bɛfa yɛ bɛkɔ kɔɔto anzɛɛ bɛgua yɛ nuhua bie mɔ efiade. Bɛ nye la kɛ ɛzulolɛ baha yɛ ɔluakɛ bɛdo yɛ nuhua bie mɔ efiade la ati. Saa yɛmaa bɛka yɛ ɛzulolɛ a, wɔannea ɔbamaa yɛagyakyi Gyihova ɛzonlenlɛ bɔbɔ. Yɛngulo kɛ yɛyɛ kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛha bɛ nwo edwɛkɛ wɔ Sɛlɛvolɛma 26:36, 37 la. (Kenga.) Ɔnle kɛ yɛmaa yɛ sa nu to anzɛɛ yɛgyakyi Gyihova ɛzonlenlɛ ɔlua ɛzulolɛ ti. Yɛlɛ Gyihova anu anwodozo bɔkɔɔ, yɛnrɛmaa yɛ ahonle ɛnrɛdu. (Aye. 28:16) Yɛdua asɔneyɛlɛ zo yɛkpondɛ adehilelɛ yɛfi Gyihova ɛkɛ. Yɛze kɛ ɔlua Gyihova moalɛ zo, sonla arane mɔɔ lɛ tumi kpalɛ bɔbɔ la ɛnrɛhola ɛnrɛmaa yɛnrɛgyakyi kɛ yɛbava nɔhalɛlilɛ yɛazonle yɛ Nyamenle ne.​—Hib. 13:6.

MENDU MENGƆ MAANLE GYƐNE ZO Ɔ?

8-9. (a) Duzu kpɔkɛ a ɔwɔ kɛ abusua tile biala anzɛɛ awie biala si a? (b) Duzu a baboa awie amaa yeazi kpɔkɛ mɔɔ nrɛlɛbɛ wɔ nu la ɛ?

8 Saa maanle mɔɔ ɛde nu la arane ne fa ɔ sa to yɛ gyima ne azo a, bie a ɛbadwenle nwo kɛ ɛhɔ maanle gyɛne mɔɔ ɛbahola wɔazonle Gyihova la azo. Ɛhye le ɛ ti anwo kpɔkɛzilɛ. Bie a, bie mɔ bazuzu mɔɔ ɛvoya mɔɔ limoa Kilisienema yɛle wɔ mekɛ mɔɔ bɛyɛle bɛ kpɔdekpɔde la anwo. Mɔɔ agbɔvolɛ zile Sitivin awolɛ hunle ye la anzi, ɛdoavolɛma mɔɔ wɔ Gyɛlusalɛm la hɔle Dwudiya nee Samɛlea, bie mɔ bɔbɔ hɔle Fonehyea, Saepelɛse yɛɛ Anteɔko. (Mat. 10:23; Gyi. 8:1; 11:19) Noko, bie mɔ bazuzu nwo kɛ, mɔɔ alimoa Kilisienema yiale ɛkpɔlɛ wɔ mekɛ gyɛne la, ɛzoanvolɛ Pɔɔlo zile kpɔkɛ kɛ ɔnrɛdu ɔnrɛvi ɛleka mɔɔ bɛlɛyia ɛkpɔlɛ ne la. Emomu, ɔvale ye ngoane ɔdole esiane nu ɔbɔle edwɛkpa ne nolo na ɔmaanle mediema mɔɔ bɛwɔ azuamgbole mɔɔ bɛlɛyia ɛkpɔlɛ mɔɔ anu yɛ se azo la anwosesebɛ.​—Gyi. 14:19-23.

9 Duzu a yɛsukoa yɛfi edwɛkɛ ɛhye mɔ anu a? Ɔwɔ kɛ abusua tile biala si ɔ ti anwo kpɔkɛ kɛ bɛbadu anzɛɛ bɛnrɛdu. Kolaa na yeazi kpɔkɛ la, ɔwɔ kɛ ɔfa asɔneyɛlɛ ɔsuzu abusua ne tɛnlabelɛ nee kɛzi ɛdulɛ ne baha bɛ la anwo kpalɛ. Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, Kilisienenli biala “[bazoa] ye adesoa.” (Gal. 6:5) Ɔnle kɛ yɛbua awie mɔ ndɛne wɔ kpɔkɛ mɔɔ bɛbazi la anwo.

KƐZI YƐBAZONLE WƆ MEKƐ MƆƆ BƐVA BƐ SA BƐDO YƐ GYIMA NE AZO LA

10. Duzu adehilelɛ a Bɛtɛle nee mgbanyima ne mɔ bava amaa a?

10 Kɛzi ɛbahɔ zo wɔazonle Gyihova wɔ mekɛ mɔɔ bɛva bɛ sa bɛdo yɛ gyima ne azo la ɛ? Bɛtɛle bamaa asafo nu mgbanyima adehilelɛ nee nzuzulɛ kpalɛ wɔ kɛzi bɛbanyia sunsum nu aleɛ la anwo, kɛzi bɛbayia bɛazonle yɛɛ kɛzi bɛbaha edwɛkpa ne la. Saa asafo nu mgbanyima ne mɔ nee Bɛtɛle ɛngola ɛnli ngitanwo a, mgbanyima ne mɔ baboa ɛ nee awie biala mɔɔ wɔ asafo ne anu la, amaa bɛahɔ zo bɛazonle Gyihova. Bɛbava adehilelɛ mɔɔ nee mɔɔ wɔ Baebolo ne yɛɛ yɛ mbuluku ne mɔ anu yia la bɛamaa.​—Mat. 28:19, 20; Gyi. 5:29; Hib. 10:24, 25.

11. Kɛmɔti a ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ ɛbanyia sunsum nu aleɛ ɛ, na kɛzi ɛbahola wɔabɔ sunsum nu aleɛ mɔɔ ɛlɛ la anwo bane ɛ?

11 Gyihova ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ ye azonvolɛ banyia sunsum nu aleɛ kpalɛ ali. (Aye. 65:13, 14; Luku 12:42-44) Yemɔti, ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ, ye ahyehyɛdeɛ ne bayɛ biala mɔɔ ɔbahola la amaa wɔanyia sunsum nu anwosesebɛmaanlɛ mɔɔ ɛhyia la. Duzu a ɛbahola wɔayɛ a? Saa bɛfa bɛ sa bɛto yɛ gyima ne azo a, kpondɛ ɛleka kpalɛ fa wɔ Baebolo yɛɛ sunsum nu aleɛ gyɛne mɔɔ ɛlɛ la fea. Nea boɛ na wɔanva ninyɛne ɛhye mɔ mɔɔ bɛpelente anzɛɛ ɛlɛtɔlɔneke zo ɛdeɛ wɔando ɛleka mɔɔ awie biala bahola anwu ye la. Ɔwɔ kɛ yɛ nuhua ko biala kpondɛ ndenle dua zo maa ɔ nwo yɛ se wɔ sunsum nu.

Ɔlua Gyihova moalɛ zo, yɛbahola yɛayia yɛazonle (Nea ɛdendɛkpunli 12) *

12. Kɛzi mgbanyima ne mɔ bahola ayɛ ayia ne mɔ anwo ngyehyɛleɛ amaa menli adwenle amba zo ɛ?

12 Na yɛ ayia ne mɔ noko ɛ? Mgbanyima ne mɔ bayɛ ayia ne mɔ anwo ngyehyɛleɛ mɔɔ awie adwenle ɛnrɛra zo a. Bie a bɛbamaa yɛayia nu kɛ ekpunli ngyikyi, eza bie a bɛbada bɛahakyi mekɛ ne yɛɛ ɛleka mɔɔ yɛbayia la. Ɛbahola wɔabɔ awie biala mɔɔ bara la anwo bane saa wɔandendɛ kpole wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛba ayia ne abo anzɛɛ ɛlɛkɔ la a. Eza ɔbahyia kɛ ɛsiezie ɛ nwo wɔ adenle mɔɔ ɔnrɛmaa menli adwenle ɛnrɛra ɛ nwo zo la azo.

Arane bie fa ɔ sa to yɛ gyima ne azo bɔbɔ a, yɛnrɛgyakyi edwɛkɛ ne ɛhanlɛ (Nea ɛdendɛkpunli 13) *

13. Duzu a yɛsukoa yɛfi yɛ mediema mɔɔ ɛnee wɔ dɛba ne Soviet Union ne anu la ɛkɛ a?

13 Asolo kɛzi yɛbayɛ daselɛlilɛ gyima ne wɔ ɛleka biala ɔlua tɛnlabelɛ ne ati. Noko, yɛkulo Gyihova yɛɛ yɛkulo kɛ yɛka ye Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkɛ, yemɔti yɛbakpondɛ ndenle yɛalua zo yɛaha edwɛkɛ ne. (Luku 8:1; Gyi. 4:29) Tetedwɛkɛ kɛlɛvo Emily B. Baran hanle edwɛkɛhanlɛ gyima mɔɔ Gyihova Alasevolɛ yɛle ye wɔ dɛba ne Soviet Union ne anu anwo edwɛkɛ kɛ: “Mɔɔ arane ne zele diedima ne kɛ bɛmmaka bɛ diedi ne anwo edwɛkɛ bɛkile awie mɔ la, Alasevolɛ ne mɔ lile bɛ kpalɛzoamra, bɛ gɔnwo mɔ gyimayɛvoma yɛɛ bɛ gɔnwo mɔ daselɛ. Mɔɔ ɛhye maanle bɛdole bɛ efiade la, bɛlile bɛ gɔnwo mɔ pilizama daselɛ.” Ɔnva nwo kɛ bɛvale bɛ sa bɛdole bɛ gyima ne azo la, yɛ mediema mɔɔ ɛnee wɔ dɛba ne Soviet Union ne anu la angyakyi edwɛkɛ ne ɛhanlɛ. Bɔ kpɔkɛ kɛ, saa bɛfa bɛ sa bɛto yɛ gyima ne azo wɔ ɛleka mɔɔ ɛwɔ la a, zɔhane ala a ɛbayɛ a!

NINYƐNE MƆƆ ƆWƆ KƐ YƐNEA BOƐ WƆ NWO LA

Ɔwɔ kɛ yɛnwu mekɛ mɔɔ bɛyɛ koonwu la (Nea ɛdendɛkpunli 14) *

14. Ɛhane boni a Edwɛndolɛ 39:1 baboa yɛ amaa yɛandɔ nu a?

14 Nea boɛ wɔ edwɛkɛ mɔɔ ɛka ɛkile awie mɔ la anwo. Saa bɛfa bɛ sa bɛto yɛ gyima ne azo a, ɔwɔ kɛ yɛnwu “mekɛ mɔɔ bɛyɛ koonwu” la. (Nol. 3:7) Ɔnle kɛ yɛka fealera nu edwɛkɛ yɛkile menli, le kɛ yɛ mediema mrenyia nee mraalɛ aluma mɔɔ yɛbɔ yɛahile awie mɔ, ɛleka mɔɔ yɛyia, kɛzi yɛyɛ yɛ ɛzonlenlɛ gyima ne yɛɛ kɛzi yɛ sa ka sunsum nu aleɛ la. Ɔnle kɛ yɛmaa arane mgbanyima anzɛɛ yɛ gɔnwo mɔ nee yɛ mbusuafoɔ mɔɔ wɔ yɛ maanle ne anu anzɛɛ maanle gyɛne zo la te edwɛkɛ ɛhye mɔ. Saa yɛtɔ ɛhane ɛhye anu a, yɛbava yɛ mediema yɛado esiane nu.​—Kenga Edwɛndolɛ 39:1.

15. Duzu a Seetan babɔ mɔdenle kɛ ɔyɛ a, na kɛ ɔkɛyɛ na ɛhane ɛhye angye yɛ ɛ?

15 Mmamaa edwɛkɛ ngyikyi ngyikyi fa mgbakyemgbakyenu ba. Seetan ze kɛ saa awuke bie anu kyɛ nwiɔ a, zɔhane awuke ne babɔ. (Maake 3:24, 25) Yemɔti ɔbabɔ mɔdenle fane dɔɔnwo kɛ ɔfa mgbakyemgbakyenu yeara yɛ avinli. Saa ɔbaye zɔ a, kɛ anrɛɛ yɛbaho yɛatia ye la, yɛbaho yɛatia yɛdayɛ mumua ne yɛ nwo.

16. Neazo kpalɛ boni a Adiema Raalɛ Gertrud Poetzinger yɛle a?

16 Ɔwɔ kɛ Kilisienema mɔɔ ɛnyi sunsum nu bɔbɔ la nea boɛ na ɛhane ɛhye angye bɛ. Dwenle mediema mraalɛ nwiɔ mɔɔ ɛnee bɛkpokpa bɛ, Gertrud Poetzinger yɛɛ Elfriede Löhr neazo ne anwo nea. Bɛvale bɛ nee mediema mraalɛ gyɛne bɛguale efiade wɔ Nazi. Mɔɔ Elfriede maanle ɛdendɛlɛ mɔɔ maa anwosesebɛ hilele mediema mraalɛ mɔɔ ɛha la, Gertrud hwenle ɔ nwo nungule. Nzinlii, Gertrud nlunle ɔ nwo na ɔzɛlɛle Gyihova kɛ ɔboa ye. Ɔhɛlɛle kɛ: “Saa awie mɔ nyia nwolɛ adenle kpole anzɛɛ bɛdi bɛ eni bɛtɛla yɛ a, ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛdie yɛto nu.” Kɛzi ɔlile ye nungule ɛhye anwo gyima ɛ? Gertrud vale ye adwenle ziele subane mgbalɛ mɔɔ Elfriede lɛ la azo. Ɛhye boale ye maanle ɔ nee Elfriede avinli yɛle kpalɛ bieko. Bɛ mu nwiɔ bɛholale bɛlile nɔhalɛ wɔ efiade ɛkɛ ne na bɛzonlenle Gyihova nɔhalɛ nu kɔkpula kɛ bɛwiele bɛ azɛlɛ ye azo gyima ne la. Saa yɛbɔ mɔdenle yɛsiezie edwɛkɛ mɔɔ wɔ yɛ nee yɛ mediema avinli la a, koyɛlɛ mɔɔ wɔ yɛ avinli la ɛnrɛzɛkye ɛlɛ.​—Kɔl. 3:13, 14.

17. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛdi adehilelɛ zo dahuu a?

17 Di adehilelɛ zo dahuu. Saa yɛdi adehilelɛ mɔɔ mgbanyima mɔɔ ɛzonlelilɛ wɔ bɛ sa nu fa maa yɛ la azo a, yɛnrɛyia ngyegyelɛ. (1 Pita 5:5) Kɛ neazo la, wɔ maanle ko mɔɔ bɛvale bɛ sa bɛdole yɛ gyima ne azo la anu, mgbanyima ne mɔ zele nolobɔlɛma kɛ saa bɛkɔ daselɛlilɛ a bɛmmafa mbuluku bɛmaa suamenlema ne. Noko adiema nrenyia bie mɔɔ ɔle adekpakyelɛnli la anli zo. Duzu a vile nu rale a? Mɔɔ ɔ nee awie mɔ lile daselɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛnle daselɛlilɛ nu la anzi, kpolisima ne hyele bɛ na bɛbizebizale bɛ edwɛkɛ. Ɔbayɛ kɛ ɛnee kpolisima doa bɛ na bɛ sa hanle mbuluku mɔɔ bɛhyehyɛle la. Duzu a yɛsukoa yɛfi anwubielɛ ɛhye anu a? Ɔwɔ kɛ yɛdi adehilelɛ zo saa bɔbɔ yɛnlie yɛndo nu a. Gyihova yila yɛ dahuu saa yɛtie mgbanyima mɔɔ yekpa bɛ mɔɔ bɛli yɛ nyunlu la a.​—Hib. 13:7, 17.

18. Duzu ati a ɔnle kɛ yɛdi mɛla mɔɔ anwo ɛngyia ɛ?

18 Mmadi mɛla mɔɔ nwolɛ ɛngyia. Saa mgbanyima di mɛla mɔɔ anwo ɛngyia a, bɛbamaa awie mɔ anwo ahyele bɛ. Adiema Juraj Kaminský hakyele mɔɔ zile wɔ dɛba ne Czechoslovakia wɔ mekɛ mɔɔ bɛvale bɛ sa bɛdole yɛ gyima ne azo la: “Mɔɔ bɛhyele mediema mɔɔ ɛzonlelilɛ wɔ bɛ sa nu nee mgbanyima dɔɔnwo la, bɛdabɛ mɔɔ ɛnee bɛlɛdi asafo ne mɔ nee maangyebakyi ne mɔ anyunlu la bɔle ɔ bo lile mɛla maanle nolobɔlɛma ne, na bɛhilele bɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛyɛ nee mɔɔ ɔnle kɛ bɛyɛ la.” Gyihova ɛtɛmaanle yɛ tumi kɛ yɛzi kpɔkɛ yɛmaa awie mɔ. Awie mɔɔ ɔdi mɛla mɔɔ anwo ɛngyia la ɛmbɔ ɔ diema nwo bane, emomu ɔbɔ mɔdenle kɛ ɔnyia ɔ diema ne diedi zo tumi.​—2 Kɔl. 1:24.

MMAGYAKYI GYIHOVA ƐZONLENLƐ ƐLƐ

19. Ɔnva nwo mɔdenle biala mɔɔ Seetan babɔ la, anwodozo boni a 2 Edwɛkɛsisilɛ 32:7, 8 maa yɛnyia a?

19 Yɛ kpɔvolɛ kpole, Seetan Abɔnsam ɛnrɛgyakyi kɛ ɔbayɛ Gyihova nɔhalɛ azonvolɛ kpɔdekpɔde. (1 Pita 5:8; Yek. 2:10) Seetan nee menli mɔɔ gyi ɔ nzi la babɔ mɔdenle kɛ bɛfa bɛ sa bɛado Gyihova ɛzonlenlɛ zo. Noko ɔnle kɛ yɛmaa ɛzulolɛ ka yɛ! (Mɛla 7:21) Gyihova gyi yɛ nzi, na ɔbahɔ zo yeaboa yɛ saa bɔbɔ bɛfa bɛ sa bɛto yɛ gyima ne azo a.​—Kenga 2 Edwɛkɛsisilɛ 32:7, 8.

20. Duzu a wɔbɔ kpɔkɛ kɛ ɛbayɛ a?

20 Bɛmaa yɛbɔ kpɔkɛ kɛ yɛbayɛ mɔɔ ɛvoya mɔɔ limoa mediema ne mɔ yɛle la bie, bɛzele bɛ mekɛ zo tumivolɛma ne kɛ: “Saa ɔle kpalɛ wɔ Nyamenle anyunlu kɛ yɛkɛdie bɛ yɛkɛdɛla Nyamenle a, ɛnee bɛdabɛ bɛbua. Na yɛmɛ yɛnrɛhola yɛnrɛgyakyi kɛ yɛkɛha ninyɛne mɔɔ yɛnwu ye nee mɔɔ yɛde la.”​—Gyi. 4:19, 20.

EDWƐNE 73 Maa Yɛ Akɛnrasesebɛ

^ ɛden. 5 Saa arane bie fa ɔ sa to Gyihova ɛzonlenlɛ zo a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a? Edwɛkɛ ɛhye bamaa yɛanwu mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ nee mɔɔ ɔnle kɛ yɛyɛ amaa yɛangyakyi yɛ Nyamenle ne ɛzonlenlɛ ɛlɛ la.

^ ɛden. 59 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Nvoninli ne mɔ maa yɛnwu Alasevolɛ mɔɔ ɛlɛsonle wɔ maanle mɔɔ bɛva bɛ sa bɛdo yɛ gyima ne azo anu la. Wɔ nvoninli ɛhye anu, Mediema ekpunli ekyii bie ɛyia wɔ adiema nrenyia bie sua nu.

^ ɛden. 61 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Kilisiene adiema raalɛ bie (mɔɔ de bɛne zo) nee raalɛ bie ɛlɛdi adwelie na ɔlɛkpondɛ nwolɛ adenle yealua zo ɔ nee ye azuzu sunsum nu ninyɛne nwo.

^ ɛden. 63 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Adiema nrenyia bie mɔɔ kpolisima ɛlɛbizebiza ye edwɛkɛ la ɛngulo kɛ ɔka ye asafo ne anwo edwɛkɛ ɔkile bɛ.