Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

SAWO DIA WEKELO 34

Woho wa ndjaekesanyiya la etshikitanu w’ɛkɛndɛ

Woho wa ndjaekesanyiya la etshikitanu w’ɛkɛndɛ

“Nzambi keema kɔlɔ dia nde mbohɛ olimu anyu ndo ngandji kakanyɛnya dikambo dia lokombo lande.”​—HƐB. 6:10.

OSAMBO 38 Nde ayokokeketsha

AWUI WAYƆTƐKƐTAMA *

1-3. Naa ɛkɔkɔ ɛmɔtshi wakalɔmbɛ ekambi wa lo tena tshɛ dia ntshikitanya ɛkɛndɛ awɔ?

ROBERT nde la Mary Jo mbutaka ɔnɛ: “L’ɔkɔngɔ wa sho nkamba olimu wa misiɔnɛrɛ ɛnɔnyi 21, ambutshi aso akɔ anɛi wakonge l’ekakatanu wendana la yoonge. Taki l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia mbakokɛ. Koko, taki la kandji efula dia ntshika olimu aso wakatalangaka efula ɔsɔ.”

2 William nde la Terrie mbutaka ɔnɛ: “Etena kakateye dia hatoyokoka nkalola l’olimu aso l’ɔtɛ wa yoonge yaso, takalele. Sho kokoka ntetemala kambɛ Jehowa lo wodja okina oko waki nsaki kaso.”

3 Aleksey mbutaka ate: “Takeyaka dia atunyi aso wakalangaka diha Bɛtɛlɛ lɛnɛ akatakambaka. Koko, etena kakawayodiha Bɛtɛlɛ ndo kakatamɔ oma lɔkɔ, takanyange efula.”

4. Ambola akɔna wayotɔsɛdingola lo sawo nɛ?

4 Laadiko di’awui asɔ mbele ndo kɛnɛ kakakomɛ nunu di’ase nkumbo ka Bɛtɛlɛ ndo anto akina wakalongola ɛkɛndɛ w’eyoyo. * Koka monga tshondo y’okakatanu le anangɛso l’akadiyɛso wa kɔlamelo asɔ dia ntshika ɛkɛndɛ wakawalangaka efula. Kakɔna kakoka mbakimanyiya dia ndjaekesanyiya l’etshikitanu ɛsɔ? Ngande wakokayɛ mbakimanyiya? Ekadimwelo wa ambola asɔ koka tokimanyiya sho tshɛ dia ndjaekesanyiya la etshikitanu wa lo lɔsɛnɔ.

KƐNƐ KAHOMBASO NSALA ETENA KONGA OTSHIKITANU ƆMƆTSHI

Lande na kele koka monga okakatanu di’ekambi wa lo tena tshɛ ntshika ɔkɛndɛ awɔ? (Enda odingɔ 5) *

5. Lo toho takɔna takoka otshikitanyelo w’ɔkɛndɛ monga la shɛngiya le so?

5 Oyadi tekɔ lo nkamba l’ɛtshi kɛmɔtshi ka nkɛtɛ kana lo Bɛtɛlɛ, sho koka mbeka woho wa nanga anto ndo dihole diakambaso. Naka l’ɔtɛ w’ɔkɔkɔ ɔmɔtshi sho pombaka ntshika olimu aso, kete dui sɔ koka tonyangiya efula. Sho mongaka l’olengolengo dia ntshika anangɛso l’akadiyɛso, ndo sho ndjakiyanyaka dikambo diawɔ, djekoleko naka sho pombaka mimɔ l’ɔtɛ w’ɛhɛnyɔhɛnyɔ. (Mat. 10:23; 2 Kɔr. 11:28, 29) Ndo nto, koka monga tshondo y’okakatanu dia ntshɔ dihole dikina, nɛ dia sho koka nɔmbama dia ndjaekesanyiya la mbekelo y’eyoyo. Sho koka ndjaoka woho akɔ waamɛ oyadi wambotokaloya oma lɛnɛ akataye. Robert nde la Mary Jo mbutaka ɔnɛ: “Takonge l’okakatanu dia ndjaekesanyiya la mbekelo yaso, kaanga nsambisha l’ɔtɛkɛta aso wa lootɔ. Takayaoke oko angɛndangɛnda lo wodja aso hita.” Anto amɔtshi wambowotshikitanya ɛkɛndɛ awɔ koka monga l’ekakatanu wendana l’ekondjelo wakiwɔ konongamɛka. Vɔ koka monga oko anto wahayeya kɛnɛ ka nsala, ndjaoka oko bu l’ekokelo ndo nkɔmɔ. Kakɔna kakoka mbakimanyiya?

Ekɔ ohomba dia sho ndjasukanya la Jehowa ndo ndjaɛkɛ le nde (Enda odingɔ 6-7) *

6. Ngande wakokaso ntshikala suke la Jehowa?

6 Tshikala suke la Jehowa. (Jak. 4:8) Ngande wakokaso nsala dui sɔ? Ele lo ndjaɛkɛ le nde oko wende Ɔnɛ “latokaka dɔmbɛlɔ.” (Os. 65:2) Osambo 62:8 mbutaka ɔnɛ: “Nyodihole etema anyu la ntondo kande.” Jehowa koka nsala “akambo efula oleki kɛnɛ tshɛ kalɔmbaso kana kakanyiyaso.” (Ɛf. 3:20) Nde hakomɛ lo tosalɛ kɛnɛ kɔlɔmbaso. Nde koka tosalɛ kɛnɛ kahatalongamɛ, kana ndeka ndo kɛnɛ kakokaso nkanyiya dia nkandola ekakatanu aso.

7. a) Kakɔna kayotokimanyiya dia ntshikala suke la Jehowa? b) Lo ndjela Hɛbɛru 6:10-12, naa etombelo wayonga naka sho ntetemala kambɛ Jehowa la kɔlamelo tshɛ?

7 Dia ntshikala suke la Jehowa, adiaka Bible lushi la lushi ndo kanaka yimba l’awui akɔ. Misiɔnɛrɛ ɔmɔtshi w’edjedja mbutaka ate: “Salaka ɔtɛmwɛlɔ wa lo nkumbo ndo lɔngɔsɔlaka nsanganya mbala la mbala, oko wakayasalaka nshi yakiyɛ l’ɛkɛndɛ.” Ndo nto, tetemala ndjasha tshɛ l’esambishelo ka lokumu l’ɔlɔlɔ l’etshumanelo kayɛ k’oyoyo. Jehowa mbohɔka wanɛ watetemala mbokambɛ la kɔlamelo, oyadi hawoyokoka nsala kɛnɛ kakawasalaka ntondo.​—Adia Hɛbɛru 6:10-12.

8. Ngande wakoka ɛtɛkɛta wa lo 1 Joani 2:15-17 kokimanyiya dia ntetemala mbetɛ lɔsɛnɔ layɛ ɔsɛlɛngɛ?

8 Tetemala monga la lɔsɛnɔ l’ɔsɛlɛngɛ. Tetawɔke di’ekiyanu wa l’andja wa Satana ‘ntshidia’ olimu ayɛ wa lo nyuma. (Mat. 13:22) Tona shɛngiya y’ase andja ɔnɛ, angɛnyi kana y’oma le ewotɔ ayɛ wakotshutshuya dia nyanga falanga efula lo dikongɛ nɛ dia Satana. (Adia 1 Joani 2:15-17.) Yaɛkɛ le Jehowa, ɔnɛ latolaka dia tokotshɛ ehomba aso tshɛ wa lo nyuma, wa lo yimba ndo wa lo demba “lo etena kahombama.”​—Hɛb. 4:16; 13:5, 6.

9. Lo ndjela Tokedi 22:3, 7, lande na kele ekɔ ohomba mbewɔ abasa w’anyanya, ndo kakɔna kakoka tokimanyiya dia mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna?

9 Ewɔ abasa w’anyanya. (Adia Tokedi 22:3, 7.) Wonwelo koka nɔmba falanga efula ndo nkonya onto esadi eto l’abasa. Dia nkitshakitsha abasa, ewɔ mbɔsa abasa wa diangɔ dieyɛ mɛtɛ bu l’ohomba. Etena keso l’okakatanu ɔmɔtshi, ɛnyɛlɔ nkokɛ wakiso wa ngandji wele la hemɔ, sho koka monga l’okakatanu dia mbeya yɛdikɔ ya falanga ya nsɔmba. Lo tena dia ngasɔ, ohɔ dia “dɔmbɛlɔ la ɛsɛngɔsɛngɔ” koka kokimanyiya dia mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna. Jehowa koka nkadimola alɔmbɛlɔ ayɛ lo kosha wɔladi ‘wayolama otema ayɛ la yimba yayɛ’ wayokokimanyiya dia mbeya kɛnɛ koleki dimɛna nsala.​—Flpɛ. 4:6, 7; 1 Pe. 5:7.

10. Akokaso nsala dia monga l’angɛnyi w’eyoyo?

10 Onga la diɔtɔnganelo dia dimɛna l’anto akina. Tɛ angɛnyi ayɛ w’eshika woho wayaokayɛ ndo ekakatanu wele layɛ, djekoleko wanɛ wakahomana l’ekakatanu wa woho akɔ. Nsala ngasɔ koka kokimanyiya dia ndjaoka dimɛna. (Ond. 4:9, 10) Angɛnyi waki la yɛ lɛnɛ akayakambaka wayotetemala monga angɛnyi ayɛ. Kakianɛ, lo dihole diayayɛ, wɛ pombaka nyanga angɛnyi w’eyoyo. Ohɔ ɔnɛ dia monga l’ɔngɛnyi, wɛ pombaka mbidja anto lo demba. Akokayɛ nsala dia monga l’angɛnyi w’eyoyo? Tɛ anto akina awui w’amɛna wakahomana la yɛ l’olimu wa Jehowa, l’oyango wa vɔ mɛna ɔngɛnɔngɛnɔ wele layɛ. Oyadi anto amɔtshi wa l’etshumanelo kayɛ hawoshihodia lande na kalangayɛ olimu wa lo tena tshɛ, anto akina koka kotwama lo menda ɛnyɛlɔ kayɛ ndo vɔ koka monga angɛnyi ayɛ. Koko ewɔ dia nkotola yambalo y’anto l’awui wakayasale ndo tolekake ntɛkɛta di’awui wa kɔlɔ wakahomana layɛ l’olimu ayɛ.

11. Ngande wakokanyu ntetemala monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo diwala dianyu?

11 Naka wɛ pombaka ntshika ɔkɛndɛ l’ɔtɛ wa yoonge y’olonganyi ayɛ, kete towɛndjake onongo. Lo wedi okina, naka wɛmɛ mbele l’ekakatanu wendana la yoonge, kete toyaɛndjake onongo, lo mfɔnya dia wɛ ambosalɛ olonganyi ayɛ kɔlɔ. Ohɔ dia nyekɔ “demba 1,” ndo nyakatshike dɔkɔlɔkɔ la ntondo ka Jehowa dia kokanɛ lam’asanyu oyadi kɛnɛ tshɛ kayonyokomɛ. (Mat. 19:5, 6) Naka nyambotshika olimu anyu l’ɔtɛ wa diemi diakinyu kosangoya, nyosale di’ɔnanyu mbeya ɔnɛ lo washo anyu, nde ndeka olimu wambonyoshisha ohomba. Nyoshikikɛ ɔnanyu dia nyu mbɔɔsaka oko “difuto” di’oma le Nzambi. (Os. 127:3-5) Ndo nto, nyowotɛke ɛtshɔkɔ wakanyakondja l’olimu anyu. Naka nyu nsala ngasɔ, kete dui sɔ diayotshutshuya ɔnanyu dia kambɛ Jehowa olimu wa lo tena tshɛ oko wakanyasale.

WOHO WAKOKA ANTO AKINA MBISHA EKIMANYIELO

12. a) Ngande wakokaso nkimanyiya wanɛ wele l’olimu wa lo tena tshɛ dia ntetemala nkamba olimu awɔ? b) Ngande wakokaso nkimanyiya wanɛ wambowotshikitanya ɛkɛndɛ dia ndjaekesanyiya la otshikitanu ɔsɔ esadi eto?

12 Diɛsɛ ko, tshumanelo ndo anto efula salaka tshɛ dia nkimanyiya wanɛ wele l’olimu wa lo tena tshɛ dia ntetemala nkamba olimu awɔ. Vɔ salaka dui sɔ lo mbakeketsha dia ntetemala nkamba olimu awɔ, lo mbasha diangɔ dia l’emunyi diakokawɔ monga l’ohomba, kana lo mbakimanyiya dia nkokɛ ase nkumbo kawɔ wakawatshike. (Ngal. 6:2) Naka ekambi wa lo tena tshɛ wambotomama l’etshumanelo kanyu l’ɔtɛ wambowaatshikitanya ɛkɛndɛ, kete tɔsake otshikitanu ɔsɔ oko dui diɛnya dia hawokambi olimu awɔ dimɛna kana wambosala dui dimɔtshi dia kɔlɔ. * Koko, kimanyiyawɔ dia ndjaekesanyiya esadi eto l’otshikitanu ɔsɔ. Longolawɔ la wangasanu tshɛ ndo andolawɔ l’ɔtɛ w’olimu wakawakambe, oyadi hawoyokoka nsala awui efula l’ɔtɛ w’ekakatanu wendana la yoonge. Yanga dia mbaeya. Kondja wahɔ oma lo ewo k’efula kele lawɔ, olowanyelo wakawalongola ndo oma l’awui wakahomana la wɔ.

13. Ekimanyielo kakɔna kakokaso mbisha wanɛ wambowotshikitanya ɛkɛndɛ?

13 Oma l’etatelo, wanɛ wambowotshikitanya ɛkɛndɛ koka monga l’ohomba w’ekimanyielo kayɛ dia vɔ ntana luudu, mbeya lɛnɛ ɔsawɔ mituka, nkondja olimu ndo awui akina wewɔ l’ohomba. Vɔ koka nto monga l’ohomba wa mbeya awui wendana la lɔsɛnɔ la lushi la lushi, ɛnyɛlɔ lɛnɛ afutawɔ elambo. Kɛnɛ kolekiwɔ monga l’ohomba ele, sho nshihodia ekakatanu wele lawɔ. Mbeyaka monga ko vɔ wekɔ lo diɛnɛ l’ekakatanu wendana la yoonge yawɔ kana y’ewotɔ awɔ. Ondo wekɔ la lɔkɔnyɔ l’ɔtɛ wakawavusha lakiwɔ ɔmɔtshi la ngandji. * Ndo oyadi vɔ hawoditshi, mbeyaka monga ko wekɔ l’olengolengo l’ɔtɛ w’angɛnyi awɔ wakawatshike lɛnɛ akawakambaka ntondo. Nɔmbamaka etena k’otale dia minya tokanyi tɔsɔ takoka nkonya onto ewo.

14. Ngande wakakimanyiya apandjudi wa l’etshumanelo kɛmɔtshi kadiyɛso kɛmɔtshi dia ndjaekesanyiya la ɔkɛndɛ ande w’oyoyo?

14 L’etena kɛsɔ, osukɔ ndo ɛnyɛlɔ kayɛ koka mbakimanyiya dia ndjaekesanyiya. Kadiyɛso kakakambe ɛnɔnyi efula lo wodja okina mbutaka ate: “Lɛnɛ akamakambaka ntondo, lakekaka l’anto efula Bible lushi tshɛ. Lɛnɛ ayami, aki tshondo y’okakatanu dia nkondja kaanga diaaso dia mbifola Bible kana mɛnya onto vidɛo l’esambishelo. Koko apandjudi wa l’ɛtshi kami ka nkɛtɛ k’oyoyo wakambelɛka dia tosala waendelo w’eyoyo ndo teka l’ambeki awɔ. Mɛna woho wakalɔmbɔlaka anangɛso l’akadiyɛso wele l’ohetoheto ndo wele la dihonga asɔ wekelo wa Bible, akakimanyiya dia mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ. Lakeke woho wa ntatɛ nsawola l’anto wa l’ɛtshi kami ka nkɛtɛ k’oyoyo kɛsɔ. Awui asɔ tshɛ wakakimanyiya dia nyomonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ.”

TETEMALA NSALA KƐNƐ KEYƐ L’AKOKA WA NSALA!

Yanga toho ta pamia olimu ayɛ w’esambishelo l’ɛtshi ka nkɛtɛ ka lo ngelo kanyu (Enda odingɔ 15-16) *

15. Ngande wakokayɛ monga l’etombelo w’amɛna lo ɔkɛndɛ ayɛ w’oyoyo?

15 Wɛ koka monga l’etombelo w’ɛlɔlɔ lo ɔkɛndɛ ayɛ w’oyoyo. Tɔsake otshikitanu ɔsɔ oko dui diɛnya dia wɛ kokamba olimu dimɛna kana ɔnɛ wɛ aya bu la nɛmɔ efula. Kanyiya toho efula takokimanyiya Jehowa l’etena kɛnɛ ndo tetemala nsamnbisha. Okoya Akristo wa lo ntambe ka ntondo waki la kɔlamelo. Lo dihole tshɛ diakiwɔ, vɔ “waketeta lo wodja w’otondo watewoya lokumu l’ɔlɔlɔ lendana l’ɔtɛkɛta wa Nzambi.” (Ets. 8:1, 4) Welo wadjayɛ dia ntetemala nsambisha wayonga l’etombelo w’ɛlɔlɔ. Ɛnyɛlɔ, ambatshi mboka wakawatondja oma lo wodja ɔmɔtshi, wakonɔ lo wodja waki suke la lɛnɛ akiwɔ l’ohomba efula w’ekimanyielo l’ɔtɛkɛta awɔ. Lo ngɔndɔ ngana tsho, elui w’eyoyo wakakengama wakatahamaka esadi esadi.

16. Akokayɛ nsala dia monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’ɔkɛndɛ ayɛ w’oyoyo?

16 “Ɔngɛnɔngɛnɔ wa Jehowa mbele wolo anyu.” (Nɛh. 8:10, nɔtɛ) Ɔngɛnɔngɛnɔ aso pombaka ndja ntondotondo oma le Jehowa, koko aha oma l’ɔkɛndɛ aso oyadi woho akɔna wɔsaso ɔkɛndɛ akɔ la nɛmɔ. Ɔnkɔnɛ, tetemala nkɛndakɛnda kaamɛ la Jehowa, endɛ le nde dia nkondja lomba, ɛlɔmbwɛlɔ ndo osukɔ. Ohɔ dia wɛ akayokoma lo nanga olimu ayɛ, nɛ dia wɛ akayasha tshɛ dia nkimanyiya anto wa lɛkɔ. Yasha tshɛ l’ɔkɛndɛ ayɛ w’oyoyo, ko wɛ ayɛna woho wayokokimanyiya Jehowa dia mbolanga ndo vɔ.​—Ond. 7:10.

17. Ahombaso mbohɔka lo kɛnɛ kendana la ɔkɛndɛ wele la so nshi nyɛ?

17 Sho pombaka mbohɔka dia olimu wa Jehowa wayotshikalaka pondjo pondjo, koko ɔkɛndɛ aso wa nshi nyɛ wekɔ wa lo tshanda mɔtshi tsho. L’andja w’oyoyo, ɛkɛndɛ aso sho tshɛ koka totshikitanyema. Aleksey, lakatatɛkɛtshi oma l’etatelo, mbetawɔka di’awui wambokomɛ nshi nyɛ wekɔ lo mbɔlɔngɔsɔla lo dikambo sɔ. Aleksey mbutaka ate: “Lakeyaka tena tshɛ ɔnɛ Jehowa ndo andja w’oyoyo wekɔ dui dia mɛtɛ, koko lo yoho mɔtshi vɔ wakɛnamaka oko yema lo tshalola. Kakianɛ, lamboleka ndjasukanya la Jehowa ndo lɛna dia andja w’oyoyo wayanga ndja keema edja.” (Ets. 2:25) Oyadi ɔkɛndɛ akɔna wele la so, nyɛsɔ tɔkɛndɛkɛndɛ kaamɛ la Jehowa. Nde hatokalɛki pondjo, koko nde ayotokimanyiya dia monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo nsala kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala l’olimu ande, mbuta ate dihole tshɛ diakokaso mbokambɛ.​—Isa. 41:13.

OSAMBO 90 Tokeketshanake

^ od. 5 Lo tena dimɔtshi, anangɛso l’akadiyɛso wele l’olimu wa lo tena tshɛ koka ntshika olimu awɔ, kana vɔ koka nongola ɔkɛndɛ ɔmɔtshi w’oyoyo. Lo sawo nɛ, tayɔsɛdingola ekakatanu wahomana la wɔ ndo kɛnɛ kakoka mbakimanyiya dia ndjaekesanyiya la otshikitanu wambosalema. Tayɔsɛdingola nto kɛnɛ kakoka anto akina nsala dia mbakeketsha ndo mbasukɛ, ndo atɔndɔ wakoka tokimanyiya sho tshɛ dia ndjaekesanyiya la etshikitanu.

^ od. 4 Woho akɔ waamɛ mbele, etena kakotshawɔ lofulo lɔmɔtshi l’ɛnɔnyi, anangɛso efula wele l’ɛkɛndɛ nɔmbamaka dia mbisha anangɛso weke ɛlɔngɔlɔngɔ ɛkɛndɛ akɔ. Enda sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Akristo w’epalanga—Jehowa mbɔsaka kɔlamelo yanyu la nɛmɔ,” lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka divwa 2018 ndo sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Tetemala monga la wɔladi wa l’etei k’otema kaanga etena katshikitana akambo,” lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka dikumi 2018.

^ od. 12 Dikumanyi dia l’etshumanelo diakiwɔ pombaka mfunda mukanda wa mbɔtwɛlɔ esadi eto, diaha mbatshindjatshindja dia vɔ ntetemala nkamba oko ambatshi mboka, oko dikumanyi kana oko ekambi wakimanyiya.

^ od. 13 Enda weho w’asawo wele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Ekimanyielo le wanɛ wele l’ɔkɛyi,” lo Emɔ! ka lo 2018, No. 3.

^ od. 57 ELEMBETSHIELO W’OSATO: Wadi l’omi amɔtshi wambowɔlɔmba dia ntshika olimu wa misiɔnɛrɛ lo wodja okina walela etena kalakanawɔ l’ase etshumanelo kawɔ.

^ od. 59 ELEMBETSHIELO W’OSATO: Etena kambowokalola lo wodja awɔ wa lootɔ, wadi l’omi akɔ wɔlɔmba Jehowa l’etete dia mbakimanyiya dia ndɔshana l’ekakatanu wele la wɔ.

^ od. 61 ELEMBETSHIELO W’OSATO: L’ekimanyielo ka Jehowa, wadi l’omi akɔ waya l’olimu wa lo tena tshɛ nto. Vɔ wookamba la diewo diakawakondja l’ɔtɛkɛta wakaweke etena kakiwɔ waa misiɔnɛrɛ dia nsambisha anto wakonɔ lo ɛtshi ka nkɛtɛ k’etshumanelo kawɔ k’oyoyo lokumu l’ɔlɔlɔ.