Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

UYONO 40

Muomaphiyọ Iruo Ẹga na Vwẹ Okuphiyọ rẹ “Oba rẹ Ẹdẹ Na”

Muomaphiyọ Iruo Ẹga na Vwẹ Okuphiyọ rẹ “Oba rẹ Ẹdẹ Na”

“Mudia gan, wo yeghe oma-a, dje ebuo-ebuo phihọ vwẹ iruo rẹ Ọrovwohwo.”—1 KỌR. 15:58.

UNE 58 Guọnọ Igbeyan rẹ Ufuoma

ỌDJẸKOKO *

1. Diesorọ o vwo mu avwanre ẹro nẹ “oba rẹ ẹdẹ” na yen e de yerẹn na?

Ọ DA DIANẸ ukpe ri 1914 wan nu e ki vwiẹ wẹ, kọyen uvwre rẹ “oba rẹ ẹdẹ” na yen wo de yeren akpeyeren wẹn eje. (2 Tim. 3:1) Avwanre eje nyo kpahen orugba rẹ erọnvwọn ri Jesu mraro rọyen kpahen ọke avwanre na. Jesu ta ota kpahen emu re cha kanre, etọ re cha bẹrẹ, ega, uruemu rẹ urhiẹchọ ri che bunphiyọ kugbe omukpahen rẹ ihwo rẹ Ọghẹnẹ. (Mat. 24:3, 7-9, 12; Luk 21:10-12) Avwanre je mrẹ ihwo ri vwo uruemu rẹ ọyinkọn Pọl ta ota kpahen nonẹna. (Ni ekpeti na “Iruemu rẹ Ihwo Djephia Nonẹna.”) Iseri ri Jihova riẹnre dẹn nẹ “ukuko” yẹrẹ oba rẹ ẹdẹ na yen avwanre de yerẹn na.”—Maika 4:1.

2. Enọ vọ yen ofori nẹ a guọnọ ẹkpahọnphiyọ rayen?

2 Rọ vwọ dianẹ o kri mamọ ukpe ri 1914 wan re na, ka sa tanẹ okuphiyọ rẹ “oba rẹ ẹdẹ” na yen e de yerẹn na. Oba na vwo siẹkẹrẹ na, ko fori na riẹn ẹkpahọnphiyọ rẹ enọ eghanghanre nana: Die yen cha phia vwẹ okuphiyọ rẹ “oba rẹ ẹdẹ” na? Die yen Jihova guọnọre ne ru ra je vwọ hẹrhẹ obo re cha phia na?

DIE YEN CHA PHIA VWẸ OKUPHIYỌ RẸ “OBA RẸ ẸDẸ” NA?

3. Kirobo ra mraro rọyen vwẹ 1 Tẹsalonaika 5:1-3, ukperi vọ yen isun rẹ akpọ na che kperi?

3 Se 1 Tẹsalonaika 5:1-3. Pọl ta ota kpahen “ẹdẹ rẹ Ọrovwohwo.” “Ẹdẹ rẹ Ọrovwohwo” ri Pọl vwo ruiruo vwẹ ẹkpo ri Baibol yena mudiaphiyọ uvwre rẹ ọke ra cha vwọ ghwọrọ “Babilọn Rode,” rọ dia okugbe rẹ ẹga efian eje, o mi rhe kuphiyọ vwẹ Amagidọn. (Ẹvwọ. 16:14, 16; 17:5) Tavwen “ẹdẹ” yena ke tonphiyọ, isun rẹ akpọ na che kperi ukperi rẹ “Ufuoma kugbe ofuvwegbe!” Ọkiọvo, ayen reyọ eta tiọyena vwo ruiruo siẹrẹ ayen da ta ota kpahen oborẹ ẹkuotọ sansan se vwo ru kugbe. * Ẹkẹvuọvo, ukperi rẹ “ufuoma kugbe ofuvwegbe” ri Baibol djisẹ rọyen na fẹnẹre. Diesorọ? Ọnana da rhe phia, ihwo che roro nẹ isun rẹ akpọ na ghene hwarhiẹ ufuoma rhire. Ẹkẹvuọvo, “ukpokpogho” rode na me rhe tonphiyọ “siẹvuọvo na ughwu mi rhi she teye ayen kpregede.”—Mat. 24:21.

Wo se ukperi rẹ “ufuoma kugbe ofuvwegbe” rẹ ẹgborho na che kperi phia na gbuyota-a (Ni ẹkoreta 3-6) *

4. (a) Die ọfa yen avwanre ji che rhẹro rọyen kpahen ukperi rẹ “ufuoma kugbe ofuvwegbe” na? (b) Die yen a riẹn kpahọn re?

4 Avwanre riẹn erọnvwọn evo kpahen ukperi rẹ “ufuoma kugbe ofuvwegbe” na. Ẹkẹvuọvo, o ji vwo erọnvwọn evo rẹ avwanre riẹnre-e. Avwanre riẹn obo re cha nẹrhẹ isun rẹ akpọ na kperi ukperi yena yẹrẹ oborẹ ayen che kpere wa-an. Avwanre je riẹn sẹ e che kperi ukperi nana ọke sansan yẹrẹ ofuọvo goi-i. Otoro obo re phiare-e, e jẹ avwanre gbe ughẹnghẹn roro nẹ isun rẹ akpọ na sa ghwa ufuoma rhe akpọeje-e. Ukperẹ ọtiọyen, ukperi yena yen Baibol na tare ne rhẹrọ rọyen. Ọnana yen oka ro che djephia nẹ “ẹdẹ rẹ Ọrovwohwo” na cha tonphiyọ re.

5. Die yen 1 Tẹsalonaika 5:4-6 tare ne ru vwo muegbe hẹrhẹ “ẹdẹ rẹ Ọrovwohwo” na?

5 Se 1 Tẹsalonaika 5:4-6. Uchebro ri Pọl na dje obo re ru vwo muegbe hẹrhẹ “ẹdẹ rẹ Ọrovwohwo” na. Ọtiọyena, “e gbi jẹ avwanre vwerhẹ, kerẹ otu ri chekọ na-a, ẹkẹvuọvo e gbe jẹ avwanre rhọvwọ rere a vwẹ ẹro kpẹn.” Kerẹ udje, ofori nẹ avwanre vwobọ vwẹ oseghe rẹ usuon rẹ akpọ na-a. E de vwobọ vwọ, kọyen avwanre ẹbẹre ọvo “rẹ akpọ” na. (Jọn 15:19) Avwanre riẹnre nẹ Uvie rẹ Ọghẹnẹ ọvo yen sa ghwa ufuoma rhe akpọ na.

6. Die yen avwanre cha chọn ihwo efa uko vwo ru, kẹ diesorọ?

6 Ọ dia avwanre ọvo yen cha rhẹrẹ-ẹ, o ji fo nẹ a chọn ihwo efa uko vwọ riẹn oborẹ Baibol na tare nẹ ọ cha phia vwẹ obaro na. E ja karophiyọ nẹ ugege rẹ ukpokpogho rode na da tonphiyọ nu, uphẹn rẹ ihwo vwọ rhe, rhe ga Jihova ra cha dia-a. Ọnana yensorọ iruo aghwoghwo na vwo dia emu rẹ okpakpa! *

MUOMAPHIYỌ IRUO AGHWOGHWO NA

Nonẹna, avwanre dje kẹ ihwo womarẹ iruo aghwoghwo na nẹ Uvie rẹ Ọghẹne ọvo yen sa ghwa uvi rẹ ufuoma kugbe ofuvwegbe rhe (Ni ẹkoreta 7-9)

7. Die yen Jihova guọnore ne ru enẹna?

7 Jihova guọnọre ne muomaphiyọ iruo aghwoghwo na vwẹ ọmọke ro chekọ na tavwen “ẹdẹ” rọyen na ke tonphiyọ. Ofori nẹ avwanre “dje ebuo-ebuo phihọ vwẹ iruo rẹ Ọrovwohwo” na. (1 Kọr. 15:58) Jesu nabọ djisẹ iruo rẹ avwanre che ru. Ọke rọ vwọ ta ota kpahen erọnvwọn kiriguo re cha phia vwẹ uvwre rẹ ọke rẹ oba na, ọ da ta: “Iyẹnrẹ esiri na kọye e ke ghwoghwo kẹ akpọ na ejobi tavwe.” (Mak 13:4, 8, 10; Mat. 24:14) Di roro: Kọke kọke ru wo de vwobọ vwẹ iruo aghwoghwo na, jẹ wo ruẹ orugba rẹ aroẹmrẹ yena!

8. Mavọ yen iruo aghwoghwo na yan obaro wan nonẹna?

8 Die kọyen a sa ta kpahen ẹyan-obaro rẹ iruo aghwoghwo na? Kukpe kukpe yen iruo na vwọ yan obaro. Kerẹ udje, roro kpahen oborẹ uchunu rẹ ighwoghwota rehẹ akpọeje buẹnphiyọ vwẹ ẹdẹ re koba na. Vwe ukpe ri 1914, ighwoghwota 5,155 yen herọ vwẹ ẹkuotọ ri te 43. Jẹ nonẹna, ighwoghwota ri te omarẹ oduduru 8.5 yen herọ vwẹ ẹkuotọ ri te 240! Dedena, iruo na ji re-e. Avwanre ji cha rha vuẹ ihwo nẹ Uvie rẹ Ọghẹnẹ ọvo yen se si ebẹnbẹn rẹ ihworakpọ eje no.—Une 145:11-13.

9. Diesorọ o vwo fo nẹ e rhe ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na?

9 Ọke ri Jihova vwọ tanẹ o tere yen iruo aghwoghwo na che vwo vwoba. Brẹ ọke yen ihwo ji vwo ayen vwọ rhe riẹn Jihova Ọghẹnẹ vẹ Jesu? (Jọn 17:3) Avwanre riẹnre-e. Ẹkẹvuọvo, avwanre riẹnre nẹ bẹsiẹ ukpokpogho rode na ke tonphiyọ, ihwo re “ve arhọ ri bẹdẹ na kẹ” vwo uphẹn rẹ ayen vwọ kerhọ rẹ iyẹnrẹn esiri na je ga Jihova. (Iruo 13:48) Mavọ yen a sa vwọ chọn ihwo nana uko vwẹ ọmọke ro chekọ na?

10. Ukẹcha vọ yen Jihova vwọ kẹ avwanre rere e se vwo yono ihwo uyota na?

10 Jihova kẹ avwanre ekuakua re se vwo yono ihwo uyota na womarẹ ukoko rọyen. Kerẹ udje, e yono avwanre kudughwrẹn kudughwrẹn vwẹ uyono rẹ uvwre rẹ udughwrẹn na. Uyono nana chọn avwanre uko vwọ riẹn obo ra sa ta vwẹ obọ rẹsosuọ kugbe orhivwinbrura. O ji yono avwanre obo re ruẹ uyono ri Baibol wan. Ukoko ri Jihova je kẹ avwanre ekuakua rehẹ Ekpeti rẹ Uyono re vwo ruiruo na. Ekuakua nana chọn avwanre uko . . .

  • vwọ ton otaẹtakuẹgbe phiyọ,

  • vwo ghwoghwo ota vwẹ idjerhe rẹ ovuẹ na vwo siurhuru,

  • vwọ rhanriẹn urhurusivwe rẹ ihwo ayen vwo yono Baibol na kpobarophiyọ,

  • vwọ nabọ yono ihwo uyota rọhẹ Baibol na, ji

  • durhie ihwo kpo Ọguan Ruvie kugbe wẹbsaiti rẹ avwanre.

Re di vwo vwo ekuakua nana ọvo teri-i. Ofori nẹ avwanre reyọ ayen vwo ruiruo. * Kerẹ udje, wọ da vwẹ itrati yẹrẹ imagazini vwọ kẹ ohwo rọ nabọ dje omavwerhovwẹn phia, ko se se bẹsiẹ wo vwo rhivwin bro ra. Avwanre ohwo vuọvo vwo oghwa re vwo vwobọ vwẹ iruo aghwoghwo na te asan ẹgba avwanre teri kemeranvwe kemeranvwe.

11. Diesorọ re vwo ru Uyono ri Baibol re Ruẹ Vwẹ Intanẹti na?

11 Gbe ji roro kpahen obo ri Jihova reyọ Uyono ri Baibol re Ruẹ Vwẹ Intanẹti na rọhẹ jw.org/urh vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ihwo vwo yono uyota na nonẹna. (Kpo IYONO RẸ BAIBOL > UYONO RE RUẸ VWẸ INTANẸTI.) Diesorọ re vwo ru ọrhuẹrẹphiyotọ nana? Kemeranvwe kemeranvwe yen ihwo buebun vwẹ akpọneje vwọ hiẹ guọnọ iyono ri Baibol vwẹ Intanẹti. Iyono ri Baibol rehẹ wẹbsaiti avwanre na sa chọn ihwo uko vwo vwo owenvwe rẹ ayen vwo yono Baibol na. Wo se noso nẹ ihwo evo ru wo ghwoghwo ota kẹ rhọnvwa rhiabọreyọ uyono ri Baibo-ol. Ọ da dia ọtiọyen, gbe dje iyono nana rehẹ wẹbsaiti avwanre na yẹrẹ ilinki rọ sa reyọ ayen kpo asan rẹ iyono na hepha kẹ ayen. Wo ji se dje iyono na kẹ ayen vwẹ ephẹrẹ rẹ ayen vwo ẹruọ rọyen. *

12. Die yen Uyono ri Baibol re Ruẹ Vwẹ Intanẹti na ta ota kpahen?

12 Uyono ri Baibol re Ruẹ Vwẹ Intanẹti na ta ota kpahen iyovwinreta nana: “Baibol na Kugbe Ohwo ro Vworo,” “Ihwo rẹ Ikuegbe Rayen hẹ Baibol Na,” kugbe “Ovuẹ rẹ Iphiẹrophiyọ Rọhẹ Baibol Na.” Vwẹ iyovwinreta yena, wo che yono:

  • Oborẹ Baibol na sa vwọ chọn ohwo uko

  • Ohwo ri Jihova, Jesu kugbe emekashe na hepha

  • Oboresorọ Ọghẹnẹ vwọ ma ihworakpọ

  • Oboresorọ ojaẹriọ vẹ umwemwu vwọ herọ

Wo ji che yono kpahen oborẹ Jihova . . .

  • che vwo phioba phiyọ ojaẹriọ vẹ ughwu,

  • cha rhọvwọn ihwo ri ghwuru, je

  • vwẹ Uvie rọyen na vwo wene usuon rẹ ihworakpọ

13. Iyono re ru phiyọ wẹbsaiti na wene ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ Uyono ri Baibol? Djekpahọn.

13 Ọ dia reyọ iyono nana vwo wene ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ Uyono ri Baibo-ol. Jesu tare nẹ e re yono ihwo. O muẹro nẹ ihwo ri dje omavwerhovwẹn phia cha fuẹrẹn iyono nana, o che je ayen, kẹ ayen ji che vwo owenvwe rẹ ayen vwo yono kpobarophiyọ. Ọkiọvo, ayen mi rhi rhiabọreyọ Uyono ri Baibol obọ. Vwẹ oba rẹ uyono ọvuọvo, e durhie ohwo na nẹ ọ nokpẹn rẹ ohwo rọ cha vwẹ Uyono ri Baibol vwo mu kẹ. Vwẹ akpọneje, ihwo re vrẹ 230 yen nokpẹn rẹ Uyono ri Baibol vwẹ wẹbsaiti avwanre kẹdẹ kẹdẹ. Uyono nana rẹ ohwo che bru we rhe rhi yono na pha ghanghanre!

DAVWẸNGBA VWO GBE IDIBO

14. Vwo nene iji ri Jesu rọhẹ Matiu 28:19, 20, die ofori nẹ avwanre davwẹngba vwo ru, kẹ diesorọ?

14 Se Matiu 28:19, 20. Avwanre vwo yono ihwo Baibol na, ofori nẹ a davwẹngba vwo “gbe idibo . . . , [ji] yono ayen vwọ riẹn otọ rẹ imu na ejobi [ri Jesu] ji iji kẹ” avwanre na. Ofori nẹ a chọn ihwo uko vwọ riẹn ọghanrovwẹ rẹ ayen vwọ ka ẹbẹre ri Jihova vẹ Uvie rọyen. Ọnana mudiaphiyọ nẹ a cha chọn ayen uko vwọ vwẹ uyota na vwo ru ọ rẹ obọ rayen, vwomakpahotọ kẹ Jihova ji bromaphiyame. Ayen de ru ọnana kẹ ayen se sivwinrhọ vwẹ ẹdẹ ri Jihova.—1 Pita 3:21.

15. Die yen ofori nẹ a ghwọrọ ọke avwanre vwo ruẹ-ẹ, kẹ diesorọ?

15 Kirobo ra tare jovwo, ọmọke krẹn kọyen chekọ oba rẹ eyeren nana ki rhi te. Ọtiọyena, o rhe vwo ọke ra cha ghwọrọ vwo yono ihwo re guọnọ dia Inenikristi-i. (1 Kọr. 9:26) Owian rẹ avwanre na ọ rẹ okpakpa! O ji vwo ihwo buebun ri fori nẹ i nyo ovuẹ Uvie na tavwen oba na ki te.

KẸNOMA KẸ ẸGA EFIAN KARE KARE

16. Die yen Ẹvwọphia 18:2, 4, 5, 8 tare ne ru? (Ni eta rehẹ obotọ na)

16 Se Ẹvwọphia 18:2, 4, 5, 8. Awọreta nana dje orọnvwọn ọfa ri Jihova guọnọre nẹ idibo rọyen ru. Ofori nẹ Inenikristi uyota kẹnoma kẹ Babilọn Rode kare kare. Ọ sa dianẹ ohwo ra vwẹ Baibol yono ka vwomaba ẹga efian jovwo. Ọ je sa dianẹ o mu irueru rẹ ẹga efian na kpahen uyovwin yẹrẹ o ru itetoro vwo bicha. Jẹ, tavwen ohwo tiọyen ke sa dia oghwoghwota ro ji bromaphiyame-e, ofori nẹ o siomanu ẹga efian riẹriẹriẹ. O che si ọbe rhe ishọshi yẹrẹ ukoko ẹga rẹ efian rọ hepha jovwo na nẹ ọyen rha dia ọvo usun rayen ọfa-a. *

17. Oka rẹ iruo vọ yen Onenikristi kẹnoma kẹ, kẹ diesorọ?

17 Ofori nẹ Onenikristi vwobọ vwẹ iruo vuọvo rọ cha nẹrhẹ o bicha ẹga efia-an. (2 Kọr. 6:14-17) Kerẹ udje, ohwo na che ruiruo rẹ ishọshi vuọvo-o. Vwọ vrẹ ọyena, Onenikristi ro ruiruo vwẹ otọ ohwo ọfa cha rhọnvwe ghwọrọ ọke grongron vwo ruiruo vwevunrẹ uwevwin ẹga efia-an. Ọ da rha dianẹ o vwo iruo obọ rọyen, ọ cha reyọ ikọtrati mie ẹbẹre vuọvo ri Babilọn Rode-e. Diesorọ avwanre vwo brorhiẹn nana? Kidie avwanre guọnọ vwobọ vwẹ iyono vẹ irueru rẹ ẹga rẹ efian re Ọghẹnẹ tare nẹ e fonro-on.—Aiz. 52:11. *

18. Mavọ yen oniọvo ọvo tinka mu orhiẹn-ebro rọyen kpahen ojẹ rẹ iruo?

18 Ikpe evo re wanre, ọshare ọvo da vwẹ iruo rẹ ikapita vwọ kẹ ọkpako ọvo nẹ o ru vwẹ ishọshi ọvo vwẹ orere rọyen. Ọshare na riẹnre nẹ kọke kọke yen oniọvo na vwọ sian nẹ, ọyen che ruiruo vwevunrẹ ishọshi-i. Ẹkẹvuọvo, ọshare na mrẹ ohwo ọfa vwo ruiruo na-a. Dedena, oniọvo na je rhọnvwe ruiruo na-a. Udughwrẹn rọ vwọ kpahọn, ọbe rọ ghwa iyẹnrẹn de mu ifoto rẹ ikapita ọfa ro hwe agbagba muẹ ishọshi na. Kọ dianẹ oniọvo avwanre wene ẹwẹn ro de rhiabọreyọ iruo na jovwo, ọkiọvo ifoto rọyen kọyen e re mu phiyọ ọbe iyẹnrẹn na. Di roro omavovwẹ rẹ ọnana ra so kẹ iniọvo efa ri che nyo kpahọn! Ji roro kpahen oborẹ ọnana ra da Jihova te.

DIE YEN E YONORI?

19-20. (a) Die yen e yono cha rhanvwẹsiẹ na? (b) Die yen e ji che yono kpahen?

19 Baibol na vuẹ avwanre nẹ, orọnvwọn ọvo kiriguo rọ cha phia kẹrẹkpẹ vwẹ akpọeje yen ukperi rẹ “ufuoma kugbe ofuvwegbe.” A kpẹvwẹ Jihova fikirẹ erọnvwọn ro yono avwanre. Avwanre riẹnre nẹ otoro oborẹ isun rẹ akpọ na davwen te-e, ayen cha sa hwarhiẹ uvi rẹ ufuoma rhe-e. Die yen ofori ne ru bẹsiẹ e ki kperi ukperi yena, rẹ oghwọrọ ri kpregede che nene na? Jihova guọnọre nẹ e muomaphiyọ iruo aghwoghwo na, je davwẹngba vwo gbe idibo rẹ ihwo. A me je vwẹ ọke ọvuọvo na vwọ kẹnoma kẹ ẹga efian kare kare. Ọyena churobọ si e vwo siomanẹ ẹga rẹ efia, ọtiọyen ji te iruo re ruẹ vwo biẹcha Babilọn Rode.

20 O ji vwo erọnvwọn efa re cha phia vwẹ okuphiyọ rẹ “oba rẹ ẹdẹ na.” Erọnvwọn efa je herọ ri Jihova guọnọre ne ru. Die yen erọnvwọn yena, kẹ mavọ yen e se vwo muegbe hẹrhẹ obo re cha phia kẹrẹkpẹ na? E che yono kpahen enana vwẹ uyono rọ cha na.

UNE 71 Avwanre Isodje rẹ Jihova!

^ e?ko. 5 O re che kri-i, isun rẹ akpọ na ki che kperi ukperi rẹ “ufuoma kugbe ofuvwegbe!” Ọyena yen cha dia oka ra vwọ riẹn nẹ ukpokpogho rode na cha tonphiyọ re. Die yen Jihova guọnọre ne ru vwẹ ọmọke krẹn ro chekọ na? A cha mrẹ ẹkpahọnphiyọ na vwẹ uyono nana.

^ e?ko. 3 Kerẹ udje, vwẹ wẹbsaiti rẹ United Nations, ayen tare nẹ “Ayen sẹro rẹ ufuoma vẹ ofuvwegbe rọhẹ uvwre rẹ ẹkuotọ sansan.”

^ e?ko. 6 Ni uyovwinrota na “Ẹdjọeguo rẹ Ọghẹnẹ—Ọ Fobọ Vwẹ Orhọesio Phia?” rọhẹ Uwevwin Orhẹrẹ nana.

^ e?ko. 10 Wọ da guọnọ evuẹ efa kpahen obo ra sa vwọ reyọ ekuakua rehẹ Ekpeti rẹ Uyono na vwo ruiruo, ni uyovwinrota na “Yono Uyota Na” rọhẹ Uwevwin Orhẹrẹ rẹ October 2018.

^ e?ko. 11 Iyono nana herọ vwẹ ephẹrẹ rẹ Oyibo kugbe Portuguese enẹna, e ji che ru ayen phiyọ ephẹrẹ efa obọ.

^ e?ko. 16 O ji fo nẹ a kẹnoma kẹ ikoko ri churobọ si ẹga efian. Kerẹ udje, ni oborẹ “Enọ rẹ Ihwo ri Se Ẹbe Avwanre Nọre” ta kpahen ra vwọ vwomaba ukoko re se YMCA (Young Men’s Christian Association) rọhẹ Uwevwin Orhẹrẹ ri January 1, 1979. Oborẹ Uwevwin Orhẹrẹ na tare ji shekpahen YWCA (Young Women’s Christian Association). Dede nẹ ihwo evo rehẹ ikoko nana tanẹ irueru rayen churobọ si ẹga-a, jẹ a da guọnọ otọ rọyen ayen titẹ irueru rẹ ẹga.

^ e?ko. 17 Wọ da guọnọ riẹn evuẹ efa re nabọ djekpahen ẹro ri Baibol na vwo ni iruo ro churobọ si ẹga efian, ni “Enọ rẹ Ihwo ri Se Ẹbe Avwanre Nọre” rọhẹ Uwevwin Orhẹrẹ rẹ April 15, 1999.

^ e?ko. 83 IDJEDJE RẸ UHOHO: Ihwo ri rhi de emu vwẹ asan ra da shẹ ikọfi guere oma ọke rẹ ayen vwo nyo “Iyẹnrẹn Kpokpọ” ro shekpahen ukperi rẹ “ufuoma kugbe ofuvwegbe” vwẹ tẹlivishọni. Aye gbe ọshare ri rovwonma nẹ iruo aghwoghwo na se iyẹnrẹn na gbuyota-a.