Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 44

Hyɛ Anyɛnkofa A Enye Wo Nuanom Wɔ No Mu Dzen Ansaana Ewiei No Aba

Hyɛ Anyɛnkofa A Enye Wo Nuanom Wɔ No Mu Dzen Ansaana Ewiei No Aba

“Ɔnyɛnko dɔ aber nyinara.”​—MBƐ. 17:17.

NDWOM 101 Yɛdze Koryɛ Bɔ Mu Yɛ Edwuma

DZA YERUBOSUSU HO *

Sɛ ‘ahohiahia kɛse no’ paa gu a, yebehia hɛn nuanom a wɔdɔ hɛn no hɔn mboa (Hwɛ nkyekyɛmu 2) *

1-2. Dɛ mbrɛ 1 Peter 4:7, 8 kyerɛ no, ebɛnadze na ɔbɔboa hɛn ma yeetum egyina tsebea a no mu yɛ dzen ano?

YƐTSE wiadze yi ne “nda a odzi ekyir no mu,” na ewiei no bɛn ara na ɔrebɛn. Dɛm ntsi, yebotum ehyia nsɛm tsebea a no mu yɛ dzen paara. (2 Tim. 3:1) Dɛ nhwɛdo no, wɔtoow aba wɔ ɔman bi mu wɔ Africa anee mantɔw mu. Abatow no n’ekyir no, ɔkõ na basabasayɛ sii ɔman no mu. Bɔbor abosoom esia, nna ɔyɛ dzen ma hɛn nuanom a wɔwɔ hɔ no dɛ wobopue, osiandɛ nna nyimpa a wɔwɔ hɔ no nye hɔnho ridzi akõ. Ebɛnadze na ɔboaa dɛm enuanom yi ma wotumii gyinaa ɔhaw yi ano? Hɔn mu binom tui kɛtsenaa enuanom a wɔtsetse mbea a hɔ ye hɔn efie mu. Onua kor kãa dɛ: “Adze a ɔmaa m’enyi gyee wɔ tsebea a ɔtse dɛm mu no nye dɛ, nna mowɔ mo nuanom hɔn nkyɛn, na yɛhyehyɛɛ hɛnho nkuran.”

2 Sɛ ‘ahohiahia kɛse no’ hyɛ ase a, hɛn enyi bɛgye paara dɛ yɛwɔ enuanom a wɔdɔ hɛn. (Nyi. 7:14) Dɛm ntsi, ohia paara dɛ enyim enyim yi ara yɛnye hɛn nuanom nya anyɛnkofa a no mu yɛ dzen. (Kenkan 1 Peter 4:7, 8.) Yebotum esũa ndzɛmba pii efi Jeremiah n’asɛm no mu. Ber a nna aka mber kakra ma wɔasɛɛ Jerusalem kurow no, n’anyɛnkofo boaa no ma onyaa ne tsir dzidzii mu. * Yebesi dɛn esũasua Jeremiah?

SŨA BIRIBI FI JEREMIAH N’ASƐM NO MU

3. (a) Ehwɛ a, ebɛnadze na nkyɛ obotum ama Jeremiah atwe noho efi afofor ho? (b) Ebɛn asɛm na Jeremiah kãa kyerɛɛ ne kyerɛwfo Baruch, na ebɛnadze na ofii mu bae?

3 Jeremiah nye nyimpa a wonndzi Jehovah nokwar tsenae; annyɛ yie koraa no, ɔnye hɔn tsenaa bɛyɛ mfe 40. Nna hɔn mu binom yɛ nkorɔfo a wɔtse no mpotamu, nna binom so yɛ n’ebusuafo a wofi no kurow Anathoth mu. (Jer. 11:21; 12:6) Naaso, Jeremiah anntwe noho emmfi afofor ho. Nokwasɛm nye dɛ, ɔkãa mbrɛ osi tse nka kyerɛɛ ne kyerɛwfo nokwafo Baruch. Afei so, yenyim mbrɛ ɔtsee nka osiandɛ wɔayɛ ho kyerɛwtohɔ wɔ Bible mu. (Jer. 8:21; 9:1; 20:14-18; 45:1) Baruch na Jeremiah nyaa ɔdɔ na obu maa hɔnho aber a nna Baruch rekyerɛw nsɛm a ɔtoo Jeremiah nyina no.​—Jer. 20:1, 2; 26:7-11.

4. Ebɛnadze na Jehovah kãa kyerɛɛ Jeremiah dɛ ɔnyɛ? Ebɛn kwan do na dɛm dwumadzi yi hyɛɛ anyɛnkofa a nna ɔda Jeremiah na Baruch ntamu no mu dzen?

4 Mfe pii na Jeremiah dze akokodur bɔɔ Israelfo no kɔkɔ wɔ dza nna ɔrobɔto Jerusalem kurow no ho. (Jer. 25:3) Nna Jehovah mmpɛ dɛ ɔbɛsɛɛ ɔman no, ntsi ɔsaan so hyɛɛ hɔn nkuran dɛ wonnu hɔnho. Ɔkãa kyerɛɛ Jeremiah dɛ ɔnkyerɛw No kɔkɔbɔ nsɛm no wɔ nwoma mbobɔwee mu. (Jer. 36:1-4) Jeremiah na Baruch bɔɔ mu yɛɛ edwuma a Nyankopɔn dze hyɛɛ hɔn nsa no. Nna mframa mmfa hɔn ntamu. Obotum aba dɛ edwuma yi dzii abosoom pii, na ekyingye biara nnyi ho dɛ iyi maa wonyaa ho kwan bɔɔ nkɔmbɔ dze hyɛɛ hɔn gyedzi dzen.

5. Ebɛn kwan do na Baruch daa no edzi dɛ ɔyɛ Jeremiah ne nyɛnko pa?

5 Aber a wɔkyerɛɛw nsɛm no wɔ nwoma mbobɔwee no mu wiei no, Jeremiah kãa kyerɛɛ ne nyɛnko Baruch dɛ ɔnkɛkenkan nsɛm no nkyerɛ ɔman no. (Jer. 36:5, 6) Nna ɔyɛ edwuma a esian wɔ mu, naaso Baruch fii akokodur mu yɛe. Hwɛ mbrɛ Jeremiah n’enyi sii gyee ber a Baruch kɔr asɔrfi mu hɔ kɛkenkaan nwoma mbobɔwee no kyerɛɛ ɔman no! (Jer. 36:8-10) Wɔkãa nsɛm a Baruch kenkanee no ho asɛm kyerɛɛ Judah asafohen no. Wɔtsee no, wɔhyɛɛ Baruch dɛ ɔnkenkan nsɛm no dzen nkyerɛ hɔn so. (Jer. 36:14, 15) Asafohen no sii gyinae dɛ wɔbɔbɔ Ɔhen Jehoiakim amandzɛɛ wɔ nsɛm a Jeremiah nam Baruch do akã no ho. Dɛm ntsi, wofi ayamuyie mu kãa kyerɛɛ Baruch dɛ: ‘Kɔ, kosuma, ɔwo na Jeremiah; mma obiara nnhu mbrɛ hom wɔ.’ (Jer. 36:16-19) Nna ɔyɛ afotu pa!

6. Ber a Jeremiah na Baruch hyiaa ɔsoɛrtsia no, ebɛnadze na wɔyɛe?

6 Aber a Ɔhen Jehoiakim tsee nsɛm a Jeremiah kyerɛwee no, ɔyɛɛ no ebufuw araa ma ɔhyeew nwoma mbobɔwee no, na ɔhyɛɛ dɛ wɔnkɛkyer ɔkyerɛwfo Baruch na nkɔnhyɛnyi Jeremiah mbra. Naaso, Jeremiah ammbɔ hũ. Ɔfaa nwoma mbobɔwee fofor, na ɔdze maa Baruch, na ɔkãa nsɛm a Jehovah akã no nyina kyerɛɛ no. Afei, Baruch kyerɛɛw “nwoma a Judahhen Jehoiakim hyeew no wɔ gya mu no no mu nsɛm nyina.”​—Jer. 36:26-28, 32.

7. Ber a Jeremiah na Baruch bɔɔ mu yɛɛ edwuma no, ɔda edzi dɛ ebɛnadze na ofii mu bae?

7 Sɛ nkorɔfo bɔ mu gyina ɔsoɛrtsia ano a, wɔtaa hyɛ ebusuabɔ a ɔda hɔn ntamu no mu dzen. Ntsi, ɔda edzi dɛ ber a Jeremiah na Baruch sanee bɔɔ mu kyerɛɛw nwoma mbobɔwee a Ɔhen Jehoiakim hyeew no no, wohun hɔnho yie na wɔbɛyɛɛ anyɛnkofo a mframa mmfa hɔn ntamu. Ebɛnadze na yebotum esũa efi nhwɛdo a nyimpa anokwafo beenu yi yɛe no mu?

FI W’AKOMA MU NA ENYE AFOFOR MBƆ NKƆMBƆ

8. Ebɛnadze na obotum esiw hɛn kwan dɛ yɛnye afofor benya anyɛnkofa a no mu yɛ dzen? Naaso, ebɛnadze ntsi na ɔwɔ dɛ yɛkɔ do nye afofor nya anyɛnkofa a no mu yɛ dzen?

8 Bi a obi ayɛ adze ma wɔayɛ hɛn yaw anaa ɔayɛ biribi ma hɛn bo efuw pɛn, ntsi ɔyɛ dzen ma hɛn dɛ yebefi hɛn akoma mu akã mbrɛ yɛtse nka ho asɛm akyerɛ afofor. (Mbɛ. 18:19, 24) Bi so a, yɛtse nka dɛ yennyi adagyer anaa ahoɔdzen a ɔbɛma yɛnye afofor abɔ, na yɛnye hɔn eenya ebusuabɔ a no mu yɛ dzen. Naaso, onnyi dɛ yɛpa abaw. Sɛ yɛpɛ dɛ hɛn nuanom boa hɛn ber a yehyia nsɛndzendzen a, ndɛ nye ber a ɔwɔ dɛ yenya hɔn mu ahotodo na yɛkã mbrɛ yɛtse nka no ho asɛm kyerɛ hɔn. Iyi yɛ ɔkwan tsitsir a yebotum afa do nye hɔn enya anyɛnkofa a no mu yɛ dzen.​—1 Pet. 1:22.

9. (a) Ebɛn kwan do na Jesus daa no edzi dɛ ɔwɔ n’esuafo no mu ahotodo? (b) Sɛ ekã wo nsusui nye mbrɛ etse nka ho asɛm kyerɛ wo nuanom a, ebɛnadze ntsi na anyɛnkofa a ɔda hom ntamu no mu bɛyɛ dzen? Ma ho nhwɛdo.

9 Jesus daa no edzi dɛ ɔwɔ n’esuafo no mu ahotodo. Nna ofi n’akoma mu nye hɔn bɔ nkɔmbɔ, na ɔammfa biribiara ennsuma hɔn. (John 15:15) Sɛ yɛkã ndzɛmba a ɔma hɛn enyi gye, dza ɔhaw hɛn nye dza ɔma yɛbotow ho asɛm kyerɛ hɛn anyɛnkofo a, nna yerusũasua Jesus. Sɛ obi nye wo rekasa a, ɔwɔ dɛ eyɛ dzinn tsie. Bi a ibohu dɛ wo nsusui, mbrɛ etse nka, na botae a osi w’enyi do no nye nedze dzi nsɛ. Ma yensusu Cindy n’asɛm no ho nhwɛ. Ɔyɛ hɛn nuabaa a oedzi mfe 29. Ɔfaa hɛn nuabaa bi a ɔyɛ ɔkwampaaefo a oedzi mfe 67 no nyɛnko. Yawda anapa biara, nna Cindy na Marie-Louise bɔ mu kɔ asɛnka. Nna wofi hɔn akoma mu nye hɔnho bɔ ndzɛmba pii ho nkɔmbɔ. Cindy kã dɛ, “M’enyi gye ho dɛ menye enuanom bɔbɔ nsɛm a ohia paara ho nkɔmbɔ, osiandɛ iyi boa me ma muhu hɔn yie na metse hɔn ase so.” Sɛ ekã wo nsusui nye mbrɛ etse nka ho asɛm kyerɛ wo nuanom, na eyɛ dzinn tsie hɔn aber a wɔrekasa a, anyɛnkofa a ɔda hom ntamu no mu bɛyɛ dzen. Tse dɛ Cindy no, sɛ idzi kan tu anamɔn nye afofor bɔ nkɔmbɔ a ofi akoma mu a, ɔda edzi dɛ hom anyɛnkofa no mu bɛyɛ dzen.​—Mbɛ. 27:9.

ENYE WO NUANOM MBƆ MU NYƐ ASƐNKA EDWUMA NO

Anyɛnkofo pa bɔ mu yɛ asɛnka edwuma no (Hwɛ nkyekyɛmu 10)

10. Dɛ mbrɛ Mbɛbusɛm 27:17 ma yehu no, sɛ yɛnye hɛn nuanom bɔ mu yɛ asɛnka edwuma no a, ebɛnadze na obotum efi mu aba?

10 Sɛ yɛnye hɛn nuanom agyedzifo bɔ mu yɛ asɛnka edwuma no na yehu suban pa a wɔwɔ no a, yebosũasua hɔn na yaatwe abɛn hɔn paara. Ɔbɛyɛ tse dɛ mbrɛ osii wɔ Jeremiah na Baruch hɔn asɛm no mu no. (Kenkan Mbɛbusɛm 27:17.) Dɛ nhwɛdo no, sɛ enye wo nua nam asɛnka mu, na ɔdze akokodur kyerɛkyerɛ ne gyedzi mu kyerɛ afofor, anaa ofi n’akoma mu kã ahotodo a ɔwɔ wɔ Jehovah nye ne tsirmpɔw mu ho asɛm a, etse nka dɛn? Ɔda edzi dɛ ebɔtwe abɛn no kɛse.

11-12. Sɛ yɛnye hɛn nuanom bɔ mu yɛ asɛnka edwuma no a, ɔboa hɛn ma yɛhyɛ anyɛnkofa a ɔda hɛn ntamu no mu dzen. Ma ho nhwɛdo.

11 Ma yɛnhwɛ nhwɛdo ebien a ɔma yehu dɛ sɛ yɛnye afofor bɔ mu yɛ asɛnka edwuma no a, ɔma yɛtwe bɛn hɛnho kɛse. Adeline yɛ hɛn nuabaa a oedzi mfe 23. Ɔkãa kyerɛɛ hɛn nuabaa kor a wɔfrɛ no Candice dɛ ɔnye no mbɔ mu nkɛyɛ asɛnka edwuma no wɔ asaasesin bi a wɔnntaa nnyɛ mu edwuma mu. Adeline kãa dɛ, “Nna yɛpɛ dɛ yɛdze nsi na enyigye pii yɛ asɛnka edwuma no. Nna hɛn beenu nyina hia nkuranhyɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a yebotum dze hɛn ahoɔdzen nyina asom Jehovah.” Wɔbɔɔ mu yɛɛ asɛnka edwuma no, ebɛn mfaso na wonyae fii mu? Adeline kãa dɛ, “Da biara sɛ yɛpon asɛnka ba fie a, yɛkã mbrɛ asɛnka edwuma no sii kɔree, mbrɛ nkɔmbɔ a yɛnye afofor bɔe no esi ahyɛ hɛn nkuran, nye mbrɛ Jehovah si kyerɛ hɛn kwan wɔ asɛnka edwuma no mu ho asɛm. Nna hɛn beenu nyina enyi gye nkɔmbɔ a ɔtse dɛm ho, na iyi maa yehun hɛnho yie.”

12 Laïla na Marianne yɛ mbaa esigyafo a wofi France. Wɔkɔr Central African Republic ahenkurow Bangui kɛyɛɛ asɛnka edwuma no adapɛn enum wɔ hɔ. Bangui yɛ kurow a adagyer nnyi hɔ koraa. Laïla kãa dɛ: “Menye Marianne hyiaa nsɛndzendzen dze, naaso nkɔmbɔ a nna yefi hɛn akoma mu bɔ nye ɔdɔ a yɛwɔ ma hɛnho ntsi, anyɛnkofa a ɔda hɛn ntamu no mu kɔr do yɛɛ dzen. Aber a muhun mbrɛ Marianne si yɛ n’adze ama n’enyi aka kurow no mu, ɔdɔ a ɔda no edzi kyerɛ nkorɔfo, nye nsi a ɔda no edzi wɔ asɛnka mu no, minyaa obu kɛse maa no.” No ho nnhia dɛ ibotu akɔ ɔman fofor do ana eenya nhyira a ɔtse dɛm. Aber biara a enye onua anaa onuabaa bi bɔkɔ asɛnka wɔ hom asaasesin mu no, ibenya ho kwan dze ehu dɛm nyimpa no yie na edze dɛm ho kwan no aahyɛ anyɛnkofa a enye no wɔ no mu dzen.

FA W’ADWEN SI SU PA A WO NUANOM WƆ DO, NA FA HƆN MFOM KYƐ HƆN

13. Sɛ yɛnye hɛn nuanom bɔ mu yɛ adze a, ebɛn nsɛndzendzen na yebotum ehyia?

13 Sɛ yɛnye hɛn nuanom bɔ mu yɛ adze a, ɔtɔ da a ɔnnyɛ su pa a wɔwɔ nko na yehu, na mbom yehu hɔn sintɔ ahorow so. Ebɛnadze na obotum aboa hɛn ama yaakɔ do atwe abɛn hɛn nuanom ɔmmfa ho mfom a wodzi no? Hom mma yensusu Jeremiah n’asɛm no ho bio. Ebɛnadze na ɔboaa no ma ɔdze n’adwen sii su pa a afofor wɔ no do na obuu n’enyi guu hɔn sintɔ do?

14. Ebɛnadze na Jeremiah sũae faa Jehovah ho, na iyi boaa no dɛn?

14 Jeremiah na ɔkyerɛɛw nwoma a ne dzin da do no. Obotum aba dɛ ɔnoara so na ɔkyerɛɛw Ahemfo nwoma a odzi kan na dza otsĩa ebien no. Ekyingye biara nnyi ho dɛ dɛm dwumadzi no boaa no ma ohun mbɔbɔrhu a Jehovah da no edzi kyerɛ nyimpa a wodzi mfomdo. Dɛ nhwɛdo no, Jehovah kãa dɛ ɔbɛsɛɛ Ɔhen Ahab nye n’asefo nyinara. Naaso, ber a Ɔhen Ahab nuu no ho no, Jehovah kãa dɛ ɔremmfa ɔsɛɛ no mmba wɔ ber a ɔtse ase no. Nna Jeremiah nyim dɛm asɛm yi. (1 Ahe. 21:27-29) Nna Jeremiah san so nyim dɛ Manasseh yɛɛ ndzɛmba bɔn pii seen Ahab dze yii Jehovah ehi. Naaso ne nyinara mu no, osiandɛ Manasseh nuu noho ntsi, Jehovah dze no bɔn kyɛɛ no. (2 Ahe. 21:16, 17; 2 Mber. 33:10-13) Ɔbɛyɛ dɛ dɛm nsɛm yi boaa Jeremiah ma osũasuaa abotar na mbɔbɔrhu a Nyankopɔn da no edzi no. Jeremiah daa dɛm su yi edzi ber a nna ɔnye hɔn a wɔbɛn no paara ridzi no.​—Ndw. 103:8, 9.

15. Ber a Baruch maa ndzɛmba twetwee n’adwen no, ebɛn kwan do na Jeremiah sũasuaa abotar a Jehovah wɔ no?

15 Ma yensusu mbrɛ Jeremiah nye Baruch dzii no ho nhwɛ. Odur ber bi no, Baruch maa ndzɛmba twetwee n’adwen fii ɔsom a ɔdze ma Nyankopɔn no ho. Dɛ nkyɛ Jeremiah bɛper noho akã dɛ Baruch mfa no ho, na ɔno so mfa no ho no, Jeremiah annyɛ dɛm. Mbom ɔdze afotu a ofi Nyankopɔn nkyɛn no maa Baruch. Nna afotu no nnyɛ nkaenyim, naaso nna no mu da hɔ. (Jer. 45:1-5) Ebɛnadze na yebotum esũa efi dɛm asɛm yi mu?

Anyɛnkofo pa dze hɔn mfom kyekyɛ hɔnho koraa (Hwɛ nkyekyɛmu 16)

16. Dɛ mbrɛ wɔakã wɔ Mbɛbusɛm 17:9 no, ebɛnadze na ohia dɛ yɛyɛ na anyɛnkofa a yɛnye hɛn nuanom wɔ no aannsɛɛ?

16 Nokwasɛm nye dɛ onnyi dɛ yɛhwɛ kwan dɛ ber nyina hɛn nuanom bɛyɛ hɔn adze pɛpɛɛpɛr. Dɛm ntsi, sɛ yɛnye hɛn nuanom fa nyɛnko a, ɔwɔ dɛ yɛyɛ dza yebotum nyina dze bɔ ho ban na yɛhyɛ mu dzen. Sɛ hɛn nua bi dzi mfom a, ɔwɔ dɛ yefi ayamuyie mu dze afotu a no mu da hɔ na ofi Nyankopɔn n’Asɛm mu ma no. (Ndw. 141:5) Sɛ hɛn nuanom yɛ biribi ma ɔhaw hɛn mpo a, ɔwɔ dɛ yɛdze kyɛ hɔn. Sɛ yɛdze hɔn mfom kyɛ hɔn a, onnyi dɛ yɛkɛfa ba bio anaa yɛkã ho asɛm kyerɛ afofor. (Kenkan Mbɛbusɛm 17:9.) Mber a no mu yɛ dzen a yɛwɔ mu yi, hwɛ hia a ohia dɛ yɛdze hɛn adwen besi su pa a hɛn nuanom wɔ do sen dɛ yɛdze besi hɔn sintɔ do! Sɛ yɛyɛ dɛm a, yɛbɛhyɛ ebusuabɔ a yɛnye hɔn wɔ no mu dzen. Ohia papaapa dɛ yɛbɛyɛ dɛm ndɛ, osiandɛ yebehia hɛn nuanom hɔn mboa wɔ ahohiahia kɛse no mu.

DA NOKWAR DƆ EDZI

17. Ebɛnadze ntsi na yebotum akã dɛ Jeremiah dze ne ndzeyɛɛ kyerɛɛ dɛ ɔyɛ nyɛnko a wɔwoo no maa ahohia da?

17 Nkɔnhyɛnyi Jeremiah dze ne ndzeyɛɛ daa no edzi dɛ ɔyɛ nyɛnko a wɔwoo no maa ahohia da. Dɛ nhwɛdo no, wɔdze Jeremiah kɔtoo amona a adɛtsebir ayɛ mu mã mu ma nkyɛ ɔreyɛ ewu. Ahemfie panyin Ebed-melech na okeyii no fii amona no mu. Iyi ekyir no, Ebed-melech no nkwa bɛdaa esian mu; nna osuro dɛ Judah asafohen no boku no. Ber a Jeremiah tsee iyi ho asɛm no, ɔannka n’ano annto mu. Oennya adwen dɛ ne nyɛnko Ebed-melech nankasa botum afa ɔkwan bi do egyina ɔhaw no ano. Ɔwɔ mu dɛ nna Jeremiah da efiadze dze, naaso ɔyɛɛ dza obotum nyina hyɛɛ ne nyɛnko Ebed-melech nkuran, na ɔkãa bɔ a Jehovah ahyɛ a ɔma awerɛkyekyer ho asɛm kyerɛɛ no.​—Jer. 38:7-13; 39:15-18.

Anyɛnkofo pa boa hɔn nuanom wɔ ahokyer ber mu (Hwɛ nkyekyɛmu 18)

18. Mbrɛ Mbɛbusɛm 17:17 kyerɛ no, sɛ hɛn nua bi ruhu amandze a, ebɛnadze na ɔwɔ dɛ yɛyɛ?

18 Ndɛ so, hɛn nuanom hyia nsɛndzendzen pii. Dɛ nhwɛdo no, osian atoyerɛnkyɛm, nsɛmbɔn a nkorɔfo dzi, anaa akodzi ntsi, hɛn nuanom pii hu amandze. Sɛ biribi a ɔtse dɛm si a, bi a hɛn mu binom botum agye hɛn nuanom yi atsena hɛn efie mu. Bi a hɛn mu bi so botum aboa wɔ sikasɛm afamu. Naaso, hɛn nyina botum abɔ mpaa aserɛ Jehovah dɛ ɔmboa hɛn nuanom yi. Sɛ yehu dɛ hɛn nua bi n’abaw mu ebu a, bi a yerunnhu dza yɛnyɛ anaa asɛm a yɛnkã nkyerɛ no. Naaso, ɔwɔ dɛ yɛkaa dɛ hɛn nyina wɔ dza yebotum ayɛ dze aboa. Dɛ nhwɛdo no, yebotum agye ber na yɛnye hɛn nua no abɔ nkɔmbɔ anaa yɛnye no ayɛ ndzɛmba afofor. Sɛ hɛn nua no rekasa a, yebotum efi ayamuyie mu etsie no. Afei so, yebotum akenkan kyerɛwsɛm bi a hɛn enyi gye ho na ɔma awerɛkyekyer akyerɛ no. (Isa. 50:4) Dza ohia paara nye dɛ ewɔ hɔ ma wo nuanom ber a wohia wo.​—Kenkan Mbɛbusɛm 17:17.

19. Sɛ yɛnye hɛn nuanom nya anyɛnkofa a no mu yɛ dzen ndɛ a, ebɛn kwan do na ɔbɔboa hɛn daakye?

19 Ndɛ nye ber a ɔwɔ dɛ yesi hɛn bo dɛ yɛnye hɛn nuanom benya ebusuabɔ a no mu yɛ dzen. Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ hɛn atamfo bɔbɔ mbɔdzen dɛ wɔbɛkekã atorsɛm na ndaadaasɛm dze apaapaa hɛn mu. Wɔbɔbɔ mbɔdzen dɛ wɔbɛma yɛasoɛr etsia hɛnho. Naaso, iyi nyinara rinnkesi hwee. Wonnkotum asɛɛ ɔdɔ a ɔwɔ yɛnye hɛn nuanom ntamu no da. Biribiara nnkotum asɛɛ anyɛnkofa a yɛnye hɛn nuanom wɔ no. Nokwasɛm nye dɛ, ebusuabɔ a yɛnye hɛn nuanom wɔ no bɛtsena hɔ ndɛ dze ekesi daa!

NDWOM 24 Bra Jehovah Ne Bepɔw Do

^ nky. 5 Yɛrebɛn wiadze yi n’ewiei, dɛm ntsi ohia dɛ hɛn nyina yɛhyɛ ebusuabɔ a yɛnye hɛn nuanom wɔ no mu dzen. Wɔ adzesua asɛm yi mu no, yɛbɔhwɛ dza yebotum esũa efi Jeremiah n’asɛm no mu. Afei so, yɛbɔhwɛ mbrɛ ebusuabɔ a no mu yɛ dzen a yɛnye hɛn nuanom benya no ndɛ no besi aboa hɛn wɔ ahokyer ber mu.

^ nky. 2 Wɔannkyerɛw Jeremiah nwoma no mu nsɛm ndzidzido ndzidzido dɛ mbrɛ osisii no.

^ nky. 57 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Mfonyin yi ma yehu dza obotum esi daakye ber a ‘ahohiahia kɛse no’ apaa egu no. Enuanom pii ehyia mu wɔ onua bi ne fie. Wɔakɛhyɛ onua no ne dan etsifi. Osian ebusuabɔ pa a wɔnye hɔnho wɔ ntsi, wobotum ahyehyɛ hɔnho nkuran wɔ dɛm ɔtaa ber yi mu. Mfonyin ebiasa yi ma yehu dɛ dɛm enuanom kor yi ara nye hɔnho hyehyɛɛ ebusuabɔ a no mu yɛ dzen ber tsentsen koraa ansaana ahohiahia kɛse no rehyɛ ase.