Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

OBHEASACHO LEKH 44

Xevott Ieunchea Poilim Ghott Ixttagot Bandat

Xevott Ieunchea Poilim Ghott Ixttagot Bandat

“Ixtt sogllea vellar mog korta.”MHO. 17:17.

Git 101 Working Together in Unity

KITEM XIKTOLIM *

Vhodd sontapa vellar amkam borea ixttachi goroz astoli. (Peregraf 2 polloiat) *

1-2. 1 Pedru 4:7, 8 pormonnem tras sosunk amkam kitem modot korta?

AMI ‘nimannea disanchea’ xevottak pavtat toxim amche tras ekdom chodd vaddttole. (2 Tim. 3:1) Udharonnank, poschim Afrikechea eka desant election zalea uprant khub zogddim suru zalim. Zogddim choltat tea zagear amchim bhav-bhoinnam ravtalim dekhun tankam sumar sov mhoine porian apnnank zai thoim vochonk mellonaslem. Oslea oddchonneank tondd diunk tankam kitem modot zali? Zogddim naslolea zagear jietolea bhav-bhoinnanchea ghoramnim ravonk thoddea bhavank modot zali. Ek bhav sangta: “Oslea poristhitint, ixtt aslolean hanv khub khuxal. Ami eka-mekak urba diunk pavlim.”

2 Vhodd sontap suru zata tednam amcho mog kortat toslim borim ixttam asat zalear ami khuxal astolim. (Prok. 7:14) Tor aiz ami amchi ixttagot ghott korop chodd gorjechem. (1 Pedru 4:7, 8.) Jeremiasachea udharonnantlean amkam zaitem xikonk melltta. Jerusalem nas zaunchea thoddea disam poilim taka salvar korunk tachea laginchea ixttamnim modot keli. * Ami Jeremiasachi dekh koxi gheunk zata?

JEREMIASACHEA UDHARONNANTLEAN XIKAT

3. (a) Jeremias eksuro ravonk koslim karonnam aslim astolim? (b) Jeremiasan aplea sekretar Barukak kitem sanglem, ani tacho porinnam kitem zalo?

3 Jeremias 40 poros chodd vorsam ovisvaxi lokam modem jiel’lo, hanche modem tachim xezarim ani tacho ganv Anathot-antlim thoddim soirim pasun aslim astolim. (Jer. 11:21; 12:6) Punn to eksuro ravonk na. Taka koxem bhoglem tem tannem aplea sekretar Barukak sanglem. Ani Barukan tim bhavnam boroun dovorlolim dekhun amkam tea vixim vachunk mellttat. (Jer. 8:21; 8:23; 20:14-18; 45:1) Jeremiasak kitem soglem ghoddlem tea vixim Baruk boroitalo tednam Baruk ani Jeremiasa modem mog ani resped khub vaddlo astolo.—Jer. 20:1, 2; 26:7-11.

4. Jehovan Jeremiasak kitem korunk sanglem, ani Devan dilolea hea kama udexim Jeremias ani Baruka modem asloli ixttagot koxi ghott zali?

4 Jerusalem-ant kitem ghoddchem asa tea vixim Jeremias zaitea vorsam thaun Israelitkarank dhiran xittkait aslo. (Jer. 25:3) Punn aplea lokamnim poschatap korunk lagon Jehovan anik ek pavl ghetlem. Jeremiasak heo xiddkaunneo eka kovlleant borounk sanglem. (Jer. 36:1-4) Devan dilolem hem kam zaite mhoine chalu aslem. Tor hem kam sangata kortana, Jeremias ani Baruk aplo bhavarth ghott zata toslim utram eka-meka lagim uloile astole.

5. Apunn Jeremiasacho ek boro ixtt mhunn Barukan koxem dakhoilem?

5 To kovllo boroun somplea uprant, tantuntlo sondex lokank porgottunk Jeremiasan Barukacher bhorvonso dovorcho aslo. (Jer. 36:5, 6) Hem kam dokheachem aslem, tori punn Barukan tem dhiran kelem. Barukan Devmondirachea angnnant vochun tea kovlleant aslolem vachlem tednam Jeremiasak kitli khuxalkai bhogli astoli tem tumchean chintunk zata. (Jer. 36:8-10) Barukan kitem kelem tem mukheliamnim aikolem tednam tannim taka apnnam lagim ieun, tea kovlleant aslolem vachunk adnea dili! (Jer. 36:14, 15) Jeremiasan sanglem tem mukheliamnim Raza Jehoiakim-ak vochun sangonk chintlem. Barukak kallji dakhounk mukheliamnim taka oxem mhunnttlem: “Tum ani Jeremias lipun ravlear odik borem; ani tumi khoim asat te konnakuch kolloum nakat.” (Jer. 36:16-19) To ek boro sol’lo aslo!

6. Jeremiasan ani Barukan apnnacher ailolea virodhacho koso fuddo kelo?

6 Jeremiasan boroilolea tea kovllea thaun aikolem tednam Raza Jehoiakim khub ragar zalo. Tannem to kovllo gheun laslo ani Jeremiasak ani Barukak dhorun vhoronk adnea dili. Punn Jeremias bhieunk na. Tannem anik ek kovllo ghetlo ani Barukak dilo. Uprant Jeremiasan Jehovacho sondex Barukak sanglo ani tannem ‘Judachea Raza Jehoiakim-an laslolea kovllear aslim tim soglim utram hea novea kovllear boroun kaddlim.’—Jer. 36:26-28, 32.

7. Jeremias ani Barukan sangata kam kelolean kitem zalem astolem?

7 Lok sangata mellon trasancho fuddo kortat tednam tanchea modem ixttagot vaddtta. Tor, noxtto Raza Jehoiakim-an to kovllo lasun uddoilo tednam Jeremias ani Baruk to porot borounk sangata vavurle tednam tanchea modli ixttagot kitli vaddli astoli tem ami chintunk zata. Hea don visvaxi dadleanchea udharonnantlean ami kitem xikonk xoktat?

KALLZANT THAUN ULOVOP

8. Ghott ixtt korunk amkam kitem addaunk xokta, ani ami ghott ixttagot korunk kiteak proitn korit ravonk zai?

8 Adim amkam konnem tori dukhoil’lem dekhun atam tankam amchim bhavnam sangop amkam kotthin zaunk puro. (Mho. 18:19, 24) Vo ghott ixttagot korunk amkam titlo vell ani takot na oxem amkam disonk puro. Punn osli ixttagot amchean korunk zaunchich na mhunn ami chintunk zaina. Tras ietat tednam amchea bhav-bhoinnamnim amkam tenko dilolo ani modot keloli amkam zai zalear ami atam tanchea sangata ghott ixttagot zoddunk zai. Hem korunk ek mhotvachi vatt mhunnttlear, tankam amchem chintop ani bhavnam sangop.—1 Ped. 1:22.

9. (a) Aplea ixttancher apleak bhorvonso asa mhunn Jezun koxem dakhoilem? (b) Dusream sangata tuji ixttagot ghott korunk ukteponnim uloilolean tuka koxi modot zaunk xokta? Ek udharonn diat.

9 Jezu aplea ixttam thaun kainch lipoinastana, kallzantlean uloilo. Oxe toren tancher apleak bhorvonso asa mhunn tannem dakhoilem. (Juanv 15:15) Ami kiteak lagon khuxal zatat, usketat vo niraxi zatat tea vixim ami amchea ixttank sangtat tednam ami Jezuchi dekh ghetat. Dusrim tumchea lagim uloitana tumi kan diun aikotat tednam tanchem chintop, tanchim bhavnam ani tanche dhei tumcheach sarke asat mhunn tumkam kollon ieunk puro. Cindy nanvachea eke bhoinnichem udharonn gheiat. Tem 29 vorsanchem aslem toriastana tannem 67 vorsanchi pioneer bhoinn Marie-Louise-a sangata ixttagot zoddli. Dor Brestara sokallim Cindy ani Marie-Louise, sangata mellon seva kortat ani eka-meka lagim zaitea vixoi-ancher uloitat. Cindy mhunntta, “Hanv mhojea ixttam sangata mhotvachea vixoi-ancher uloitam tednam mhaka khub borem dista. Hea toren hanv tankam anik borea toren vollkhonk pavtam.” Tumi tumchim chintnam ani bhavnam tumchea ixttank sangtat ani tim uloitat tem tumi aikotat tednam, tanchea thaim tumchi ixttagot anik ghott zata. Cindy bhaxen, tumi kallzantlean ukteponnim dusream lagim uloitat zalear tumchi ixttagot ghott zait voitoli.—Mho. 27:9.

SANGATA KAM KORAT

Bore ixtt sangata mellon kam kortat (Peregraf 10 polloiat)

10. Mhonn’nneo 27:17 pormonnem, bhav-bhoinnam sangata kam kelolean koslo porinnam zaunk xokta?

10 Jeremias ani Baruka bhaxen, ami sangata mellon kam kortat tednam ami dusreanche bore gunn zannam zatat. Hea toren ami eka-meka thaun xiktat ani tanche lagim sortat. (Mhonn’nneo 27:17 vachat.) Udharonnak tumi sevent astat tednam tumcho ixtt aplea patienne vixim dhiran uloita vo Jehova vixim ani tachea bhasaunneam vixim kallzan thaun uloita tednam, tumkam koxem dista? Tumi ghoddie tachea anik lagim sortolim.

11-12. Sevent sangata kam kelolean ixttagot ghott korunk amkam koxi modot zata tea vixim ek udharonn diat.

11 Porgottnnent sangata mellon kam kelolean kosle faide asat tem zannam zaunk don udharonnam polloiat. Adeline nanvache 23-vorsanche eke bhoinnin, aplem ek ixtt Candice-ak, chodd porgottnni zaunk na toslea vattarant aplea sangata porgottnni korunk ieta kai mhunn vicharlem. “Amkam amchi seva chodd urben ani khuxalkaien korunk zai asli”, mhunn ti mhunntta. “Jehova pasot amchean zata tem soglem korunk amkam urbechi goroz asli.” Sangata mellon kam kelolean tankam koso faido zalo? “Dor disachea xevottak ami dogaim boson tea disachi porgottnni koxi geli, lokam lagim ami uloitana amkam kitem borem laglem ani tea disa Jehovan amkam koxi modot keli tea vixim uloitalim. Hea bhaxen eka-meka lagim ulounk amkam khub avoddttalem ani ami eka-mekak anik bore toren zannam zaunk pavlim.”

12 France-antleo don ankvar bhoinno, Laïla ani Marianne, porgottnni korunk panch sumanam Central African Republic-achea mukhel xar Bangui-ent gelim. Laïla mhunntta: “Marianne ani mhojea modem thoddeo somosia asleo, punn borem ulovop ani khoro mog aslolean amchi ixttagot anik ghott zali. Marianne-ak veg-vegllea lokam lagim tanchea kallzak lagta toxem ulounk asloli tank, tanchea pasot taka aslolo mog, ani porgottnne pasot tachi urba polloun hanv tacho chodd valor korunk laglem.” Osli ixttagot zoddunk tuka bhailea ganvant voichi goroz na. Tujeach sobhentlea eka bhava vo bhoinni sangata tumi tumchea vattarant kam kortat tednam tanchea vixim anik chodd zannam zaunk ani tanchea sangata tumchi ixttagot ghott korunk tumkam ek bori sondhi asa.

DUSREANCHEA BOREA GUNNANCHER DHEAN DIAT,ANI EKA-MEKAK BHOGSAT

13. Amchea ixttam sangata ami kam kortat tednam amkam koslea oddchonneancho fuddo korunk poddot?

13 Ami amchea ixttam sangata kam kortat tednam, kednam-kednam fokot tanche bore gunn nhoi punn tancheo chuki pasun amkam dison ietat. Hea oddchonneancho ami koso fuddo korunk xoktat? Ami portun Jeremiasachem udharonn gheum-ia. Dusreancheo chuki nhoi punn tanchea borea gunnancher dhean diun Jeremiasak koxi modot zali kai?

14. Jeremias Jehova vixim kitem zannam zalo, ani hantuntlean taka koxi modot zali?

14 Jeremiasan Bible-antlem aplea nanvachem pustok ani toxench 1 Raza ani 2 Raza, him pustokam pasun boroilim astolim. Hea pustokam boroilolean, Jehova opurnn munxank kitli doia dakhoita tem taka dison ailem. Udharonnak, Raza Ahab-an aplea patkank lagon poschatap kelo tednam Jehovan taka tachea ak’khea familicho nas zata tem pollounk diunk na. (1 Raz. 21:27-29) Toxench, Manassen Jehovak Ahab-a poros chodd dukhoilo mhunn Jeremias zannam aslo. Punn Manassen poschatap kelo dekhun Jehovan taka bhogxilo. (2 Raz. 21:16, 17; 2 It. 33:10-13) Hea ghoddneam udexim Jeremiasak pasun aplea laginchea ixttank Jehova bhaxen pasiens ani doia dakhounk modot zali.—St. 103:8, 9.

15. Barukachem dhean taka dilolea kamam thaun hal’lem tednam Jeremiasan Jehovan dakhoilem toxem pasiens koxem dakhoilem?

15 Apleak dilolea kamam thaun Barukachem dhean hal’lem tednam Jeremiasan taka koxi modot keli? Baruk anik sudorcho na oxem Jeremiasan chintunk na. Tachea bodlek tannem taka, tachea pasot aslolo Jehovacho doiecho sondex sanglo. (Jer. 45:1-5) Hachea thaun ami kitem xiktat?

Bore ixtt eka-mekak kallzant thaun bhogxitat (Peregraf 16 polloiat)

16. Mhonn’nneo 17:9-a pormonnem bhav-bhoinnam sangata amchi ixttagot ghott korunk ami kitem korunk zai?

16 Khorem mhunnttlear, ami amchea bhav-bhoinnam thaun poripurnntai opekxa korunk zaina. Taka lagon ami ghott ixttagot kortat tednam ti ixttagot samballunk ami amchea lagim zata tem korunk zai. Amche ixtt chuktat tednam amkam ghoddie tankam doiall ritin Devachea Utrantlean sol’lo diunk poddot. (St. 141:5) Tim amkam dukhoitat zalear ami tankam bhogsunk zai. Ani ek pavtt bhogxilea uprant ami portun tea chuki vixim ulounchem nhoi. (Mhonn’nneo 17:9 vachat.) Hea kotthin disamnim jietana, amchea bhav-bhoinnanchea chukincher dhean diunchea bodlek, tanchea borea gunnancher dhean divop kitlem mhotvachem! Oxem kelolean tanchea sangata amchi ixttagot ghott zatoli ani fuddarak ieunk aslolea vhodd sontapa vellar amkam sangat diunk ghott ixtt astole.

VISVAXI MOG DAKHOIAT

17. Jeremias trasanchea vellar pasun ek khoro ixtt koso zalo?

17 Koxttanchea vellar, apunn ek khoro ixtt mhunn provadi Jeremias-an dakhoun dilem. Udharonnak, razvaddeantlo odhikari Ebed-Melekan Jeremiasak matiechea khonnintlean salvar kelea uprant, mukheli apnnak marit mhunn Ebed-Melek bhielo. Hem Jeremiasak koll’llea uprant, aplo ixtt tem samballun ghetolo mhunn chintun to vogich ravonk na. Bondkhonnint aslear pasun, Jeremias-an zata tem kelem. Tannem Ebed-Melekak Jehovachi buzvonnechi utram sangon urba dili.—Jer. 38:7-13; 39:15-18.

Bore ixtt eka-mekak gorjechea vellar bhav-bhoinnank modot kortat (Peregraf 18 polloiat)

18. Mhonn’nneo 17:17 pormonnem, ek ixtt trasant sampoddtta tednam ami kitem korunk zai?

18 Aiz amchea bhavbhoinnank veg-vegllea torechea odchonneancho fuddo korcho poddtta. Udharonnak, odruxttank lagon vo thoddeank zhuzank ani her trasank lagon koxtt sosche poddttat. Oxem ghoddtta tednam thoddim ghoddie oslea ixttank aplea ghorant ravonk apounk xoktat. Ghoddie tankam poixeanchea vatten modot korunk xoktat. Punn ami soglim amchea bhav-bhoinnank modot korunk Jehova lagim magonk xoktat. Ek bhav vo bhoinn nirax zata tednam tankam ami kitem sangchem vo tanchea lagim ami koxem vagchem tem amkam ghoddiek koddchem na. Punn ami sogleamnim tankam modot korunk zata. Udharonnak, ami tanchea sangata thoddo vell sarunk xoktat. To vo tem uloitat tednam, ami kan diun aikonk zata. Ani ami tankam amcho avoddtto vers dakhounk xoktat. (Iz. 50:4) Chodd gorjechem mhunnttlear, amchea ixttank amchi goroz asta tednam ami thoim pavonk zai.—Mhonn’nneo 17:17 vachat.

19. Atam amchi ixttagot ghott kelolean amkam fuddarak koxi modot zatoli?

19 Amchea bhav-bhoinnam sangata ghott ixttagot korun, ti samballunk ami atam proitn korunk zai. Kiteak? Karonn amche dusman amchea add fott sangon ani chukichi mahiti diun amkam amchea bhav-bhoinnam thaun pois korcho proitn kortole. Te amchea modem futt ghalcho proitn kortole. Punn tankam ies mellcho na. Te amcho mog kabar korunk xokchenant. Te kitem-i korum, amchi ixttagot te moddunk pavchenant. Khorem mhunnttlear, hi ixttagot fokot heach sonvsarant nhoi, punn sasnak togtoli!

GIT 24 Come to Jehovah’s Mountain

^ per. 5 Xevott lagim pavta toso bhav-bhoinnam sangata amchi ixttagot ghott korop gorjechem. Hea lekhant ami Jeremiasachea udharonnantlean kitem xikonk xoktat tacher dhean ditolim. Toxench, aiz ami ghott ixttagot zoddlolean fuddarak tras ietat tednam taka tondd diunk koxi modot zatoli tacher-ui ami bhasabhas kortolim.

^ per. 2 Jeremiasachea pustokant sangloleo ghoddnneo vella pormonnem eka-fattlean-ek boroil’leo nant.

^ per. 57 CHITRANCHI MAHITI: Fuddarachea vhodd sontapa vellar, kitem ghoddonk xokta tem hea chitrant dakhoilam. Zaitim bhav-bhoinnam mellon ieun mitting kortat. Tea trasanchea vellar tanchea modem aslolea ixttagotik lagon eka-mekak tim buzvonn diunk pavtat. Hinch bhav-bhoinnamnim vhodd sontap zaunchea poilinch ghott ixttagot zoddloli mhunn fuddlea tin chintramnim dakhoilam.