Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOẸME UWUHRẸ 48

“Wha Ru Oware nọ Wha Muhọ na Te Urere”

“Wha Ru Oware nọ Wha Muhọ na Te Urere”

“Wha ru oware nọ wha muhọ na te urere.”​—2 KỌR. 8:11.

OLE AVỌ 35 “Vuhu Eware nọ E Mae Roja”

EWARE NỌ MA TI WUHRẸ *

1. Eme Jihova ọ kẹ omai uvẹ riẹ?

JIHOVA ọ kẹ omai uvẹ nọ ma rẹ rọ salọ oware nọ ma gwọlọ ru evaọ uzuazọ. O bi wuhrẹ omai epanọ ma rẹ rọ jẹ emamọ iroro je fiobọhọ kẹ omai ru oware nọ ma jiroro riẹ gba nọ o tẹ rọwokugbe oreva riẹ. (Ol. 119:173) Ma tẹ be hai fi ehrẹ Ebaibol họ iruo, ma te jẹ emamọ iroro.​—Hib. 5:14.

2. Ẹbẹbẹ vẹ ma rẹ sai wo nọ ma tẹ jiroro no?

2 Ma tẹ make jẹ emamọ iroro, o rẹ sae jọ bẹbẹ re ma ru oware nọ ma jiroro riẹ na gba. Joma ta kpahe iriruo jọ: Oniọvo-ọmọzae jọ ọ jiroro nọ o re se Ebaibol na no emuhọ rite ekuhọ. O gine muhọ ese, rekọ nọ eka jọ e vrẹ no ọ tẹ seba. Oniọvo-ọmọtẹ jọ ọ jiroro nọ ọ rẹ jọ ọkobaro oke-kpobi rekọ o te bi dhe ẹdẹ nọ o re ro muhọ ẹvẹva. Ekpako ukoko jọ a jiroro nọ a te hai weze bru inievo ukoko rai kẹ uduotahawọ vi epaọ anwẹdẹ, rekọ emerae buobu e vrẹ no yọ a ri muhọ họ. Eware nọ ma fodẹ na i wo ohẹriẹ no ohwohwo, rekọ ma sai muẹrohọ ẹbẹbẹ ọvona evaọ aikpobi. A ru oware nọ a jiroro riẹ na gba ha. Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ evaọ obọ Kọrint a wo oghẹrẹ ẹbẹbẹ ọvona. Joma ta kpahe oware nọ ma rẹ sai wuhrẹ no iku rai ze.

3. Didi iroro inievo obọ Kọrint a jẹ, kọ eme ọ via?

3 Oware wọhọ ukpe avọ 55 ọrọ ekele oke mai na, inievo obọ Kọrint a jiroro jọ nọ u wuzou gaga. A yo nọ Ileleikristi nọ e rrọ obọ Jerusalẹm gbe Judia a be reoja ẹgaga gbe uvuhu, gbe inọ ikoko efa a be zọhọ igho nọ a re ro fiobọhọ kẹ ae. Fiki uwowou gbe ẹzi ọghoruo inievo obọ Kọrint, a tẹ jiroro nọ a re fiobọhọ, kẹsena a tẹ nọ Pọl ukọ na epanọ a sai ro ru onana. Pọl o kere se ai kpahe oware nọ a re ru, jẹ rọ Taitọs mu ọnọ a rẹ rehọ unevaze na kẹ. (1 Kọr. 16:1; 2 Kọr. 8:6) Rekọ nọ emerae jọ e vrẹ no, Pọl ọ tẹ ruẹ nọ inievo obọ Kọrint na a ru oware nọ a jiroro riẹ na ha. Fikiere, o wọhọ nọ ekẹ rai e te sae jọ usu erọ ikoko efa ha, evaọ okenọ a te wha ae vrẹ kpobọ Jerusalẹm.​—2 Kọr. 9:4, 5.

4. Wọhọ epanọ o rrọ 2 Ahwo Kọrint 8:7, 10, 11, eme Pọl ọ tuduhọ Ileleikristi obọ Kọrint awọ nọ a ru?

4 Emamọ iroro inievo obọ Kọrint a jẹ na. Pọl o jiri rai fiki ẹrọwọ ọgaga rai gbe unevaze nọ a rọ gwọlọ kẹ okẹ. Rekọ fikinọ a ru oware nọ a jiroro riẹ na gba ha, ọ tuduhọ ae awọ nọ jọ a ru oware nọ a muhọ na te urere. (Se 2 Ahwo Kọrint 8:7, 10, 11.) Iku rai na i wuhrẹ omai nọ makọ Oleleikristi nọ o wo ẹrọwọ dede, o rẹ sae jọ bẹbẹ kẹe re o ru emamọ oware nọ ọ jiroro riẹ gba.

5. Enọ vẹ ma te kiyo rai?

5 Wọhọ epanọ o jọ kẹ inievo obọ Kọrint na, o rẹ sae jọ bẹbẹ kẹ omai re ma ru oware nọ ma jiroro riẹ gba. Fikieme? Sebaẹgba o re ru omai wo uruemu meti meti. Yọ eware nọ ma rẹro rai hi nọ e rẹ via ẹsejọ e rẹ sai ru ei jọ bẹbẹ kẹ omai re ma ru oware nọ ma jiroro riẹ. (Ọtausi. 9:11; Rom 7:18) Ẹvẹ ma sae rọ kiẹ iroro nọ ma jẹ riwi jẹ riẹ sọ u fo re ma nwene iei? U te no ere no, kọ ẹvẹ ma sae rọ ruẹ nọ ma ru oware nọ ma muhọ te urere?

RE WHỌ TẸ TE JIRORO

6. Oke vẹ o rẹ rọ gwọlọ nọ ma nwene iroro nọ ma jẹ?

6 U wo obọdẹ iroro jọ nọ ma rẹ jẹ nọ ma re nwene he. Wọhọ oriruo, ma re nwene iroro nọ ma jẹ hẹ inọ ma rẹ gọ Jihova, yọ ma rẹ dhẹ siọ ọzae hayo aye mai ba ha nọ ma tẹ rọo no. (Mat. 16:24; 19:6) Rekọ u wo iroro-ejẹ jọ nọ ma rẹ sai nwene. Fikieme? Keme eware jọ nọ i wobọ kugbe iroro-ejẹ na i nwene. Eme ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ omai jẹ obọdẹ iroro?

7. Eme ma rẹ lẹ kẹ, kọ fikieme?

7 Lẹ re Ọghẹnẹ ọ kẹ owhẹ areghẹ. Jihova ọ rọ ẹzi riẹ fiobọhọ kẹ Jemis kere nọ: “Otẹrọnọ ohwo jọ evaọ usu rai o wo areghẹ tere he, jọ ọ hae yare Ọghẹnẹ, keme ọ rẹ kẹ ahwo kpobi no eva ze buobu.” (Jem. 1:5) U wo abọ jọ nọ mai omomọvo ma jọ “wo areghẹ tere he.” Fikiere, lẹ se Jihova re ọ kẹ owhẹ areghẹ nọ whọ tẹ be jiroro hayo nọ whọ tẹ gwọlọ nwene iroro nọ whọ jẹ no. Jihova o ve ti fiobọhọ kẹ owhẹ jẹ emamọ iroro.

8. Didi ekiakiẹ who re ru taure whọ tẹ te jiroro?

8 Romatotọ ru ekiakiẹ. Hai se Ebaibol na, gbe ebe nọ ukoko Jihova u kere, re who je lele ahwo nọ a rẹ sae kẹ owhẹ emamọ ohrẹ ta ẹme. (Itẹ 20:18) U wuzou re who ru onana taure whọ tẹ te jiroro nọ whọ tẹ gwọlọ nwene iruo ra, kwa kpohọ oria ofa, hayo salọ isukulu nọ i re fiobọhọ kẹ owhẹ ruẹ iruo nọ whọ rẹ rọ rẹrote omara evaọ odibọgba ra.

9. Erere vẹ ma re wo nọ ma tẹ be hae rọ eva efuafo ru oware kpobi?

9 Daoma riẹ oware nọ o be wọ owhẹ jiroro na. Jihova o re muẹrohọ ẹjiroro nọ ma bi ro ru oware kpobi. (Itẹ 16:2) Ọ gwọlọ nọ eva efuafo ma re ro ru oware kpobi. Fikiere, nọ ma tẹ be jiroro, u fo nọ ma rẹ viẹ omamai gbe amọfa họ họ. Ma gbẹ rọ eva efuafo jiroro ho, o te jọ bẹbẹ re ma ru oware nọ ma jiroro riẹ na gba. Wọhọ oriruo, oniọvo-ọmọzae ọ sae ruọ iruo ọkobaro oke-kpobi. Rekọ nọ omoke jọ o jẹ vrẹ no, ọ gbẹ be sai ru te unu euwa nọ o gwọlọ họ, onana u te ru nọ o gbe bi ro wo evawere evaọ usi uwoma ota na ha. Ẹsejọhọ o je roro nọ Jihova nọ ọ gwọlọ ru eva were o lẹliẹ e riẹ ruọ iruo ọkobaro na. Kọ o sae jọnọ fikinọ ọ gwọlọ ru eva were ọsẹgboni riẹ hayo omọfa jọ o lẹliẹ e riẹ ruọ iruo ọkobaro?

10. Eme o gwọlọ re ohwo ọ sai ru inwene nọ i fo?

10 Roro kpahe ọmọ-uwuhrẹ Ebaibol nọ ọ gwọlọ siọ isigareti ivovo ba. Oke ọsosuọ, o lọhọ kẹe tere he, ọ rẹ rọ udugaga seba oka ovo hayo eka ivẹ, kẹsena o ve je muhọ evovo. Rekọ uwhremu na, ọ tẹ sae seba riẹriẹriẹ. Fikinọ o you Jihova jẹ gwọlọ nọ o re ru eva were iẹe u ru nọ ọ sae rọ seba riẹriẹriẹ.​—Kọl. 1:10; 3:23.

11. Fikieme whọ rẹ rọ tẹrovi ugogo edhere nọ who ti ro ru ẹjiroro ra gba?

11 Tẹrovi ugogo edhere nọ who ti ro ru ẹjiroro ra gba. Whọ tẹ riẹ ugogo edhere nọ who ti ro ru oware nọ whọ gwọlọ ru, u re fiobọhọ kẹ owhẹ ru oware na gba. Wọhọ oriruo, whọ sae jiroro nọ whọ gwọlọ se Ebaibol na kẹse kẹse. Rekọ whọ gbẹ tẹrovi ugogo edhere jọ nọ whọ sai ro ru onana ha, ẹsejọhọ whọ te sai ru ẹjiroro ra na gba ha. * Hayo o sae jọnọ ekpako ukoko a jiroro nọ a te hai weze bru inievo na kẹ uduotahawọ noke toke, rekọ oke jọ soso o ruọ emu no yọ a re sai muhọ họ. Re a sai ru ẹjiroro rai na gba a sae nọ omarai nọ: “Kọ ma muẹrohọ inievo jọ dẹẹ nọ e te sai wo erere no iweze nana ze? Kọ ma fi ugogo oke jọ họ nọ ma ti ro weze bru ai?”

12. Eme o rẹ sae gwọlọ nọ ma ru, kọ fikieme?

12 Riẹ nọ u wo umuo nọ ẹgba ra o te. Mai ọvuọvo ma wo oke, ẹgba, ekwakwa hayo ugho nọ ma sai ro ru oware kpobi nọ ma gwọlọ ru hu. Fikiere who ru vrẹ oma ha, riẹ umuo nọ whọ rẹ sai ru mu. Whọ sai nwene iroro nọ whọ jẹ vrẹ oma, o tẹ gwọlọ ere. (Ọtausi. 3:6) Whọ sae kiẹ iroro nọ whọ jẹ no vẹre riwi, nwene eware jọ, jẹ ruẹ nọ enẹna whọ sai ru ẹjiroro na gba. Joma ta kpahe eware isoi jọ nọ e rẹ sai fiobọhọ kẹ owhẹ ru oware nọ who muhọ na te urere.

EWARE NỌ I RE FIOBỌHỌ KẸ OWHẸ RU ẸJIRORO RA GBA

13. Ẹvẹ whọ sai ro wo ẹgba nọ who re ro ru ẹjiroro ra gba?

13 Lẹ se Ọghẹnẹ re ọ kẹ owhẹ ẹgba. Ọghẹnẹ ọ rẹ sae kẹ owhẹ “ogaga nọ [who] re ro ru” iroro nọ whọ jẹ gba. (Fil. 2:13) Fikiere, lẹ se Jihova re ọ kẹ owhẹ ẹzi ọfuafo nọ o rẹ kẹ owhẹ ẹgba nọ whọ gwọlọ. Ruabọhọ olẹ o tẹ make wọhọ nọ whọ be ruẹ uyo olẹ ra ẹsiẹsiẹ hẹ. Jesu ọ ta nọ: “Wha ruabọhọ ẹyare, a te kẹ owhai [ẹzi ọfuafo].”​—Luk 11:9, 13.

14. Ẹvẹ ohrẹ nọ o rrọ Itẹ 21:5 o sai ro fiobọhọ kẹ owhẹ ru iroro nọ whọ jẹ gba?

14 Wo omaa. (Se Itẹ 21:5.) Re whọ sai ru oware kpobi nọ who muhọ te urere, o gwọlọ omaa. O tẹ jẹ gwọlọ nọ who re ru lele omaa na. Epọvo na re, nọ whọ tẹ jiroro jọ, daoma kere eware nọ i ti fiobọhọ kẹ owhẹ ru ẹjiroro na gba unọjọ utọjọ. Whọ tẹ gwọlọ ru oware ulogbo jọ, daoma ghale iẹe fihọ umumutho eware re whọ sae riẹ epanọ whọ daoma te no. Pọl ọ tuduhọ Ileleikristi obọ Kọrint awọ nọ a fi oware jọ họ akotọ “evaọ ẹdẹ ọsosuọ oka kpobi,” nọ a ti ro ru unevaze, ukpenọ a rẹ hẹrẹ bẹsenọ ọ rẹ nyaze tao. (1 Kọr. 16:2) Who te bi ru eware ilogbo nọ whọ gwọlọ ru umumutho, o rẹ gbẹ jọ owha ogbẹgbẹdẹ hẹ.

15. Who te wo omaa no, eme o gwọlọ nọ who re ru?

15 Who te kere omaa ra fihotọ vevẹ, u re fiobọhọ kẹ owhẹ ru oware nọ whọ jiroro riẹ gba. (1 Kọr. 14:40) Wọhọ oriruo, a kẹ ekpako ukoko uthubro inọ a rọ ọkpako jọ mu nọ o re kere iroro kpobi nọ ugboma ekpako na a jẹ fihotọ, te ohwo nọ a fihọ re o ru oware nọ a jiroro riẹ na, gbe ẹdẹ nọ o ti ro ru oware na re. Nọ ekpako ukoko a te ru lele uthubro nana, o rẹ lọhọ re a ru oware nọ a jiroro riẹ gba. (1 Kọr. 9:26) Whọ sae rọ aro kele onana re nọ whọ tẹ be jiroro obọra. Wọhọ oriruo, whọ sai kere eware nọ whọ gwọlọ ru evaọ okpẹdoke fihotọ, je kere oghẹrẹ nọ whọ gwọlọ ro ru ai unọjọ utọjọ. Onana o sai fiobọhọ kẹ owhẹ ru oware nọ whọ gwọlọ ru na te urere, je tube ru ei evaọ ẹruoke.

16. Eme o gwọlọ re whọ sai ru oware nọ whọ jiroro riẹ gba, kọ ẹvẹ obe Ahwo Rom 12:11 u ro dhesẹ onana via?

16 Dawo ẹgba ra kpobi. O gwọlọ omodawọ re whọ sai ru lele omaa ra je ru oware nọ who muhọ te urere. (Se Ahwo Rom 12:11.) Pọl ọ ta kẹ Timoti nọ ọ “gbẹ hae romakẹ” iruo ezi riẹ jẹ “ruabọhọ” iẹe re ọ sae jọ emamọ owuhrẹ. Ohrẹ yena u re fiobọhọ kẹ omai re evaọ oware kpobi nọ ma gwọlọ ru kẹ Jihova.​—1 Tim. 4:13, 16.

17. Ẹvẹ ma sai ro fi ohrẹ nọ o rrọ Ahwo Ẹfisọs 5:15, 16 họ iruo?

17 Rọ oke ra ruiruo ziezi. (Se Ahwo Ẹfisọs 5:15, 16.) Fi oke họ nọ who ti ro ru oware nọ whọ jiroro riẹ na gba, whọ va oke na ha. Who du hẹrẹ bẹsenọ eware kpobi e rẹ ruẹrẹhọ no taure whọ tẹ te jowọ họ; ẹsejọhọ oke utioye o te tha ẹdẹvo ho. (Ọtausi. 11:4) Yọroma re eware nọ i wuzou tere he e gbẹ rehọ oke gbe ẹgba nọ whọ hai ro ru eware nọ e mae roja ha. (Fil. 1:10) O tẹ lọhọ, jọ oke nọ who bi fihọ na o jọ oke nọ amọfa a sai ro kpokpo owhẹ hẹ. Jọ amọfa a riẹ nọ whọ gwọlọ tẹrovi oware nọ whọ gwọlọ ru na. Whọ sai furie ifonu ra je se evuẹ nọ a vi se owhẹ oke ofa. *

18-19. Eme ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ owhẹ ru oware nọ whọ jiroro riẹ gba o tẹ make rọnọ whọ nyaku ebẹbẹ?

18 Tẹrovi oware nọ u ti no iroro-ejẹ ra ze. Oware nọ u ti no iroro-ejẹ ra ze o wọhọ oria nọ ohwo nọ ọ rrọ erẹ o bi kpohọ. Whọ tẹ ginẹ gwọlọ te obonọ whọ be nya, whọ rẹ ruabọhọ erẹ na o tẹ make gwọlọ nọ whọ rẹ nya edhere ọfa fikinọ oware jọ u kie where edhere. Epọvo na re, ma tẹ tẹrovi oware nọ u ti no iroro-ejẹ mai ze, ma te ruabọhọ oware nọ ma gwọlọ ru na o tẹ make rọnọ ma nyaku ebẹbẹ jọ.​—Gal. 6:9.

19 Re a jẹ emamọ iroro o lọhọ tere he, yọ re a ru oware nọ a jiroro riẹ na gba o rẹ sae jọ bẹbẹ. Rekọ Jihova ọ sai fiobọhọ kẹ owhẹ wo areghẹ gbe ẹgba nọ whọ sai ro ru oware nọ who muhọ te urere.

OLE AVỌ 65 Nyaharo!

^ edhe-ẹme 5 Kọ whọ be hae vioja fiki iroro jọ nọ whọ jẹ? Hayo kọ o be hae jọ bẹbẹ kẹ owhẹ re whọ jẹ emamọ iroro hayo ru oware nọ whọ jiroro riẹ gba? Uzoẹme nana u ti fiobọhọ kẹ owhẹ fi ebẹbẹ nana kparobọ, je ru oware nọ who muhọ te urere.

^ edhe-ẹme 11 Re whọ ruẹ omaa nọ whọ sai ro se Ebaibol na kẹdẹ kẹdẹ, whọ sae danlodu “Schedule for Bible Reading” (Omaa Isase Ebaibol) nọ o rrọ jw.org®.

^ edhe-ẹme 17 Re whọ gbẹ riẹ epanọ whọ rẹ rọ rehọ oke ra ruiruo ziezi, se uzoẹme na “20 Ways to Create More Time” (Idhere Udhe nọ Whọ Sai ro Wo Oke Ziezi), nọ o rrọ Awake! Ane 2010.