Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 47

Esuadze A Yebotum Enya Efi Leviticus Nwoma No Mu

Esuadze A Yebotum Enya Efi Leviticus Nwoma No Mu

‘Kyerɛwsɛm biara fi Nyankopɔn ahom mu, na oye.’​—2 TIM. 3:16.

NDWOM 98 Kyerɛwnsɛm No Fi Jehovah Hɔ

DZA YERUBOSUSU HO *

1-2. Ebɛnadze ntsi na ɔwɔ dɛ Christianfo ma ohia hɔn dɛ wobosusu Leviticus nwoma no mu nsɛm ho?

ƆSOMAFO Paul twee ne nyɛnko aberantsɛ Timothy n’adwen sii asɛm yi do dɛ, ‘Kyerɛwsɛm biara fi Nyankopɔn ahom mu, na oye.’ (2 Tim. 3:16) Leviticus nwoma no so ka Kyerɛwnsɛm no ho. Ebɛn adwen na ewɔ wɔ dɛm Bible mu nwoma yi ho? Nyimpa binom bu nwoma yi dɛ mbra a ɔmmfa hɛnho ndɛ na ahyɛ mu mã. Naaso Christianfo nnyi adwen a ɔtse dɛm wɔ nwoma yi ho.

2 Wɔkyerɛɛw Leviticus nwoma no, bɛyɛ mfe 3,500 abɛsen kɔ, naaso Jehovah ama wɔakora do ama “hɛn nkyerɛkyerɛ.” (Rom. 15:4) Leviticus nwoma no ma yehu adwen a Jehovah wɔ nye mbrɛ ɔtse nka wɔ ndzɛmba ahorow bi ho. Ntsi, ɔwɔ dɛ yɛma ohia hɛn dɛ yebosusu no mu nsɛm no ho. Nokwasɛm nye dɛ, yɛwɔ ndzɛmba pii a yebotum esũa efi nwoma a ofi Nyankopɔn no sunsum mu yi mu. Hom mma yensusu no mu anan ho.

MBRƐ YEBESI ENYA JEHOVAH N’ENYIMPA

3. Ebɛnadze ntsi na afe biara sɛ odu Mpata Da a, wɔbɔ afɔr ahorow?

3 Esuadze a odzi kan: Ɔwɔ dɛ yenya Jehovah n’enyimpa ama ɔaagye hɛn afɔrbɔ ato mu. Afe biara sɛ odu Mpata Da a, nna Israelman no hyia mu na sɔfopanyin no dze mbowa bɔ afɔr ahorow. Afɔrbɔ ahorow a ɔtsetse dɛm no kaa Israelfo no dɛ ɔwɔ dɛ wɔpepa hɔn bɔn! Naaso, ansaana sɔfopanyin no dze mbowa a wɔdze abɔ afɔr no hɔn bɔgyaa bɔkɔ Krɔnkrɔn Mu Krɔnkrɔn Bea hɔ dɛm da no, ɔwɔ dɛ odzi kan yɛ biribi a ohia koraa sen bɔn a ɔman no ayɛ a wɔbɛpepa no.

(Hwɛ nkyekyɛmu 4) *

4. Dɛ mbrɛ wɔakã wɔ Leviticus 16:12, 13 no, ebɛnadze na sɔfopanyin no yɛ ber a odzi kan kɔ Krɔnkrɔn Mu Krɔnkrɔn Bea hɔ wɔ Mpata Da no? (Hwɛ mfonyin a ɔwɔ Ɔweɔn-Aban yi enyim no.)

4 Kenkan Leviticus 16:12, 13. Twa dza ɔkɔ do wɔ Mpata Da no ho mfonyin wɔ w’adwen mu hwɛ. Dɛm da no, ɔwɔ dɛ sɔfopanyin no kɔ Krɔnkrɔn Mu Krɔnkrɔn Bea hɔ mpɛn ebiasa, na dza odzi kan na yɛrebɛkã ho asɛm yi. Sɔfopanyin no kɔ ntamadan no mu. Ɔfa eduhuam dze gu adze mu na okitsa wɔ ne nsa kor mu. Afei, ɔsan fa biriw a gya wɔ mu, mekyerɛ gyansenama, na ɔdze gu sika eduhuamsɛn mu, na ɔdze kitsa ne nsa kor no so mu. Odu ntwamutam a ɔsɛn bea a wɔfa kɔ Krɔnkrɔn Mu Krɔnkrɔn Bea hɔ no a, ogyina kakra. Afei, ɔdze enyidzi na obu kɛse kɔ Krɔnkrɔn Mu Krɔnkrɔn Bea hɔ, na okegyina ahyɛmudaka no enyim. Asɛnkyerɛdze kwan do no, ɔtse dɛ mbrɛ oekegyina Jehovah Nyankopɔn enyim! Afei, sɔfopanyin no tɔ no bo hue eduhuam krɔnkrɔn no gu gyansenama no do, na iyi ma eduhuam ne nka huahuanhuam no hyɛ hɔ mã. * Ekyir yi, ɔsan kɔ Krɔnkrɔn Mu Krɔnkrɔn Bea hɔ bio. Dɛm aber no dze, sɛ ɔrokɔ hɔ a, ɔdze mbowa a wɔdze abɔ afɔr no hɔn bɔgyaa na ɔdze kɔ. Yɛnhyɛ no nsew dɛ sɔfopanyin no dzi kan hyew eduhuam wɔ Krɔnkrɔn Mu Krɔnkrɔn Bea hɔ ansaana ɔdze mbowa a wɔdze abɔ afɔr no hɔn bɔgyaa aakɔ hɔ.

5. Ebɛnadze na yebotum esũa efi eduhuam a nna wɔhyew wɔ Mpata Da no mu?

5 Ebɛnadze na yebotum esũa efi eduhuam a nna wɔhyew wɔ Mpata Da no mu? Bible no ma yehu dɛ Jehovah n’asomfo anokwafo hɔn mpaabɔ tse dɛ eduhuam. (Ndw. 141:2; Nyi. 5:8) Hom mma yɛnkaa dɛ aber a sɔfopanyin no dze eduhuam no rokɔ Jehovah enyim no, ɔyɛɛ no wɔ enyidzi nye obu kɛse mu. Ntsi hɛn so, sɛ yɛrokɔ Jehovah enyim wɔ mpaabɔ mu a, ɔwɔ dɛ yɛyɛ dɛm wɔ enyidzi na obu kɛse mu. Hɛn enyi sɔ papaapa dɛ amansan Bɔfo no ma hɛn kwan ma yɛkɔ n’enyim wɔ mpaabɔ mu na yɛtwe bɛn no, dɛ mbrɛ abofra tum kɔ n’egya enyim no. (Jas. 4:8) Jehovah gye hɛn to mu ma yetum fa no nyɛnko! (Ndw. 25:14) Hɛn enyi sɔ ho kwan yi papaapa ma ntsi yɛnnkɛpɛ dɛ yɛbɛyɛ biribi a ɔnnsɔ Jehovah n’enyi.

6. Nna ɔwɔ dɛ sɔfopanyin no hyew eduhuam ansaana ɔaabɔ afɔr ahorow no. Ebɛnadze na yebotum esũa efi dɛm asɛm yi mu?

6 Yɛnkaa dɛ nna ɔwɔ dɛ sɔfopanyin no hyew eduhuam no ansaana oeetum abɔ afɔr ahorow no. Dɛm kwan yi do no, nna ɔhwɛ hu dɛ Nyankopɔn bɛgye no ato mu ber a ɔrobɔ afɔr ahorow no. Ebɛnadze na yebotum esũa efi asɛm yi mu? Ber a Jesus wɔ asaase do no, nna ɔwɔ dɛ ɔyɛ biribi a ohia ansaana ɔdze no nkwa abɔ afɔr. Ɔyɛ adze a nna ohia koraa sen dza ɔbɛyɛ dze agye adasamba nkwa. Nna ɔyɛ ebɛnadze? Nna ɔwɔ dɛ ofi nokwardzi mu yɛ setsie ma Jehovah no nkwa nda nyina wɔ asaase do, mbrɛ ɔbɛyɛ a Jehovah bɛgye n’afɔrbɔ no ato mu. Dɛm kwan yi do no, nna Jesus bɛma ada edzi dɛ ɔkwan pa a ɔwɔ dɛ yɛfa do bɔ hɛn bra nye dɛ yɛbɛnantsew Jehovah n’akwan do. Nna Jesus bɛma ada edzi dɛ n’Egya no tumdzi na ɔfata.

7. Ebɛnadze ntsi na Jesus n’asetsena nyina wɔ asaase do no sɔɔ n’Egya n’enyi?

7 Jesus n’asetsena nyinara mu wɔ asaase do no, ɔyɛɛ setsie a odzi mũ maa Jehovah. Ohyiaa nsɔhwɛ na nsɛndzendzen pii, ber kor no ara so nna onyim dɛ obowu wɔ kwan a ɔyɛ yaw do. Naaso, nna oesi no bo dɛ ɔbɛma ada edzi dɛ n’Egya no tumdzi na ɔfata. (Phil. 2:8) Ber a Jesus hyiaa tsebea a no mu yɛ dzen no, ɔdze “nkekamu a ɔyɛ dzen nye nyinsu” bɔɔ mpaa. (Heb. 5:7) Mpaa a ofii n’akoma mu bɔe no daa edzi dɛ nna odzi Jehovah nokwar. Afei so, mpaabɔ no maa osii no bo kɛse paara dɛ ɔbɔkɔ do ayɛ setsie ama Jehovah. Jehovah n’enyi do no, nna Jesus ne mpaabɔ no tse dɛ eduhuam a oyi nka huahuanhuam. Jesus n’asetsena nyina wɔ asaase do no sɔɔ n’Egya n’enyi papaapa, na ɔmaa ɔdaa edzi dɛ n’Egya no tumdzi na ɔfata.

8. Yebesi dɛn esũasua Jesus n’asetsena?

8 Sɛ yɛyɛ dza yebotum biara dze yɛ setsie ma Jehovah na yedzi no nokwar a, nna ɔkyerɛ dɛ yerusũasua Jesus. Sɛ yehyia nsɔhwɛ a, ɔwɔ dɛ yɛbɔ mpaa dzendzenndzen hwehwɛ Jehovah no mboa, osiandɛ yɛpɛ dɛ yɛyɛ dza ɔsɔ n’enyi. Sɛ yɛyɛ dɛm a, nna yɛrekyerɛ dɛ yɛtaa Jehovah no tumdzi ekyir. Ɔwɔ dɛ yɛma ɔtsena hɛn adwen mu dɛ sɛ yɛyɛ dza Jehovah kyir a, orinntsie hɛn mpaabɔ. Naaso, sɛ yɛyɛ dza Jehovah pɛ a, yebotum enya awerɛhyɛmu dɛ mpaa a yefi hɛn akoma mu bɔ no bɛyɛ tse dɛ eduhuam a oyi nka huahuanhuam wɔ Jehovah n’enyi do. Afei so, yebotum enya awerɛhyɛmu dɛ hɛn emudzi mu a yekura nye nokwardzi mu a yefi yɛ setsie ma Jehovah no bɔsɔ hɛn sor Egya no enyi.​—Mbɛ. 27:11.

OSIAN ENYISƆ NYE ƆDƆ A YƐWƆ MA JEHOVAH NTSI NA YƐSOM NO

(Hwɛ nkyekyɛmu 9) *

9. Nna ebɛnadze ntsi na Israelfo no bɔ asomdwee-afɔr?

9 Esuadze a otsĩa ebien: Enyisɔ a yɛwɔ ma Jehovah ntsi na yɛsom no. Mbrɛ ɔbɛyɛ a yɛbɛtse dɛm esuadze yi ase no, hom mma yensusu asomdwee-afɔr a nna Israelfo no bɔ no ho. * Leviticus nwoma no ma yehu dɛ nna Israelnyi bi botum abɔ asomdwee-afɔr dze akyerɛ ‘aseda.’ (Lev. 7:11-13, 16-18) Ɔpɛ a ɔwɔ ntsi na ɔbɔ afɔr a ɔtse dɛm, na nnyɛ dɛ ɔwɔ dɛ ɔyɛ ara ntsi. Iyi yɛ afɔr a obi fi ne pɛ mu bɔ osian ɔdɔ a ɔwɔ ma Jehovah ne Nyankopɔn ntsi. Hɔn a wobedzi nam a wɔdze abɔ afɔr no nye yi: nyia ɔrobɔ afɔr no, n’ebusua, nye asɔfo no. Naaso, abowa no ne fã ahorow bi dze, wɔdze bɔ afɔr ma Jehovah nkotsee. Ne fã ahorow bɛn?

(Hwɛ nkyekyɛmu 10) *

10. Ebɛn kwan do na asomdwee-afɔr a wɔakã ho asɛm wɔ Leviticus 3:6, 12, 14-16 no nye ɔsom a Jesus dze maa Jehovah no dzi nsɛ?

10 Esuadze a otsĩa ebiasa: Ndzɛmba a yɛwɔ no, yefi ɔdɔ mu dze dza oye paara a ɔwɔ mu no ma Jehovah. Nna Jehovah bu abowa ne fã a adɔ seradze no dɛ ɔno na ɔsom bo paara wɔ abowa no ho. Afei so, Jehovah kãa dɛ abowa ne fã ahorow bi a ne nsɛbɛ (kidney) so ka ho no yɛ dza ɔsom bo ma no paara. (Kenkan Leviticus 3:6, 12, 14-16.) Dɛm ntsi, sɛ Israelnyi bi fi ne pɛ mu dze abowa ne fã ahorow a ɔtse dɛm nye seradze a ɔwɔ mu no bɔ afɔr ma Jehovah a, nna ɔsɔ n’enyi papaapa. Israelnyi a ɔbɔ afɔr a ɔtse dɛm no da no edzi dɛ ɔwɔ ɔpɛ a no mu yɛ dzen dɛ ɔdze dza ɔwɔ a oye paara no bɛma Nyankopɔn. Dɛmara so na Jesus yɛe. Ofii ne pɛ mu dze dza ɔwɔ a oye paara no maa Jehovah. Ɔyɛɛ dɛm dze nam ɔdɔ mu a ofii dze ne kra nyinara soom Jehovah no do. (John 14:31) Nna Jesus n’enyi gye Nyankopɔn n’apɛdze a ɔbɛyɛ ho; nna ɔwɔ ɔdɔ kɛse ma Nyankopɔn ne mbra. (Ndw. 40:8) Jesus fii ne pɛ nyinara mu soom Jehovah. Hwɛ mbrɛ iyi maa Jehovah n’enyi gyee fae!

Osian ɔdɔ a yɛwɔ ma Jehovah ntsi yefi hɛn akoma nyina mu som no (Hwɛ nkyekyɛmu 11-12) *

11. Ebɛn kwan do na hɛn som tse dɛ asomdwee-afɔr a nna wɔbɔ no? Ebɛn kwan do na iyi botum ayɛ awerɛkyekyer ama hɛn?

11 Sɛ yefi hɛn pɛ mu som Jehovah a, ɔtse dɛ asomdwee-afɔr a nna wɔbɔ no, osiandɛ ɔma Jehovah hu mbrɛ yesi dɔ no fa. Osiandɛ yefi hɛn akoma nyinara mu dɔ Jehovah ntsi, dza yɛwɔ a oye paara no na yɛdze ma no. Sɛ Jehovah hu n’asomfo ɔpepem pii a wofi hɔn pɛ mu som no osian ɔdɔ kɛse a wɔwɔ ma no, nye ɔpɛ a no mu yɛ dzen a wɔwɔ dɛ wɔbɛnantsew n’akwan do a, ɔma n’enyi gye papaapa! Dza yɛyɛ wɔ Jehovah no som mu nye adwen a ɔtaa ekyir a yɛdze yɛ no, ohu ne nyinara na obu no dɛ ɔsom bo. Sɛ yɛma iyi tsena hɛn adwen mu a, obotum ama yeenya awerɛkyekyer. Dɛ nhwɛdo no, sɛ wo mfe akɔ enyim ma inntum nnyɛ pii dɛ mbrɛ ehwɛ kwan a, nya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah tse tsebea a ewɔ mu no ase. Bi a ebɛtse nka dɛ kakraabi na ibotum ayɛ, naaso nya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah hu ɔdɔ kɛse a okenyan wo ma eyɛ dza itum yɛ no. Ntsi sɛ ifi w’akoma mu yɛ dza ibotum nyina a, ɔbɛgye ato mu.

12. Jehovah tsee nka dɛn wɔ asomdwee-afɔr a nna wɔbɔ no ho, na ebɛn kwan do na iyi hyɛ hɛn nkuran?

12 Ebɛnadze na yebotum esũa efi asomdwee-afɔr a nna wɔbɔ no mu? Sɛ wɔrehyew abowa no ne fã a oye paara wɔ afɔrmbukyia no do a, wusiw no fow kɔ sor, na iyi ma afɔrbɔ no sɔ Jehovah n’enyi. Ntsi nya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah n’enyi sɔ wo pɛ mu a ifi dze wo kra nyinara som no no. (Col. 3:23) Jehovah n’enyi sɔ wo; dwen ho hwɛ. Mbɔdzen a ifi ɔdɔ mu bɔ wɔ no som mu no, dɛ ɔsõ anaa osuar no, obu no dɛ ɔyɛ akoradze a ɔsom bo a no werɛ nnkefir da.​—Matt. 6:20; Heb. 6:10.

JEHOVAH RIHYIRA N’AHYEHYƐDZE NO

13. Mbrɛ Leviticus 9:23, 24 kyerɛ no, ebɛnadze na Jehovah yɛe dze kyerɛɛ dɛ ɔgye asɔfodzi no to mu?

13 Esuadze a otsĩa anan: Jehovah rihyira n’ahyehyɛdze ne fã a ɔwɔ asaase yi do no. Hom mma yensusu dza osii wɔ afe 1512 A.H.B. ber a wosii ntamadan no wɔ Bepɔw Sinai n’ase no ho nhwɛ. (Ex. 40:17) Moses na ɔhwɛe ma wɔhyɛɛ Aaron nye ne mba no asɔfo. Israelman no boaa hɔnho ano, na wɔhwɛɛ asɔfo no hɔn afɔr a odzi kan a wɔdze mbowa bɔe no. (Lev. 9:1-5) Ebɛnadze na Jehovah yɛe dze kyerɛɛ dɛ ɔgye asɔfodzi nhyehyɛɛ fofor yi to mu? Ber a Aaron na Moses hyiraa ɔman no, Jehovah maa ogya fii sor bɛhyeew afɔr a nna wɔaka wɔ afɔrmbukyia no do no.​—Kenkan Leviticus 9:23, 24.

14. Ebɛnadze ntsi na Aaron asɔfodzi ho nhyehyɛɛ a Jehovah gyee too mu no ho hia hɛn ndɛ?

14 Ebɛnadze na ogya a ofii sor bae no kyerɛ? Jehovah maa ogya no fii sor bae dze kyerɛɛ dɛ ɔgye Aaron nye ne mba a Nankasa apaw hɔn dɛ asɔfo no to mu, na ɔtaa hɔn ekyir so. Ber a Israelfo no hun dɛm adanse pefee yi dɛ Jehovah taa asɔfo no hɔn ekyir no, wohun dɛ ohia dɛ hɔn so wɔtaa asɔfo no hɔn ekyir. Asɛm yi, ana no ho hia hɛn? Nyew! Nna asɔfodzi a ɔwɔ Israel no yɛ asɔfodzi a odzi mũ a ɔbɛba no ho sunsuma. Christ a ɔyɛ Sɔfopanyin kɛse no wɔ asɔfokuw adehye a wɔnye no bɔbɔ mu asom wɔ sor. Hɔn dodow yɛ 144,000.​—Heb. 4:14; 8:3-5; 10:1.

Jehovah rekyerɛ n’ahyehyɛdze no kwan na oruhue ne nhyira egu do. Yefi hɛn kra nyina mu taa ahyehyɛdze no ekyir (Hwɛ nkyekyɛmu 15-17) *

15-16. Ebɛn kwan do na Jehovah ada no edzi dɛ ɔgye “akowaa nokwafo nye nyansafo” no to mu?

15 Afe 1919 mu no, Jesus paaw nyimpa kuw kakraabi dɛ “akowaa nokwafo nye nyansafo”; no mufo yɛ nyimpa a wɔdze sunsum asera hɔn. Akowaa yi na odzi asɛnka edwuma a Christ n’ekyirdzifo yɛ no enyim, na ɔma hɔn “edziban wɔ ber a ɔsɛ mu.” (Matt. 24:45) Ana yehu adanse pefee a ɔkyerɛ dɛ Nyankopɔn gye akowaa nokwafo nye nyansafo no to mu?

16 Satan nye n’ekyirtaafo reyɛ dza wobotum biara dɛ wobesiw edwuma a akowaa nokwafo no reyɛ no kwan. Sɛ Jehovah nntaa akowaa no ekyir a, nkyɛ orunntum nnyɛ edwuma yi. Ɔmmfa ho Wiadze Kõ I nye Wiadze Kõ II, ɔsoɛrtsia a no mu yɛ dzen, wiadze sikasɛm mu ahokyer, nye Nyankopɔn n’asomfo a wɔnye hɔn nndzi no yie no, akowaa nokwafo nye nyansafo no akɔ do ama Christ n’ekyirdzifo a wɔwɔ asaase do no sunsum afamu edziban. Susu nwoma nye dza ɔka ho beberebe a yɛwɔ no ho hwɛ! Wɔakyerɛ ase akɔ kasa bɔbor 900 mu, na wɔnntɔn so. Iyi yɛ adanse pefee a ɔkyerɛ dɛ Nyankopɔn taa akowaa no ekyir. Asɛnka edwuma no so yɛ adanse a ɔkyerɛ dɛ Jehovah rihyira n’ahyehyɛdze no. Nokwasɛm nye dɛ wɔrekã asɛmpa no “wɔ wiadze nyina.” (Matt. 24:14) Ekyingye biara nnyi ho dɛ, Jehovah rekyerɛ n’ahyehyɛdze no kwan ndɛ, na oruhue ne nhyira pii so egu do.

17. Ebɛnadze na yebotum ayɛ dze akyerɛ dɛ yɛtaa ahyehyɛdze a Jehovah dze ridzi dwuma no ekyir?

17 Ɔwɔ dɛ obiara bisa noho dɛ, ‘Ana m’enyi sɔ dɛ menye Jehovah n’ahyehyɛdze ne fã a ɔwɔ asaase yi do no bɔ?’ Moses n’aber do no, Jehovah maa ogya fii sor bae dze kyerɛɛ dɛ ɔgye hɔn a ɔapaw hɔn no to mu. Ndɛ so, Jehovah ama hɛn adanse pefee a ɔkyerɛ dɛ ɔno na ɔrekyerɛ n’ahyehyɛdze no kwan. Nokwasɛm nye dɛ Jehovah ama hɛn ndzɛmba pii a ɔwɔ dɛ yɛda no ase wɔ ho. (1 Thess. 5:18, 19) Ebɛnadze na yebotum ayɛ dze akyerɛ dɛ yɛtaa ahyehyɛdze a Jehovah dze ridzi dwuma no ekyir? Ɔwɔ dɛ yɛdze Bible mu akwankyerɛ a wɔdze ma hɛn wɔ hɛn nwoma ahorow mu, nye dza wɔdze ma hɛn wɔ asafo nhyiamu nye ɔmansin na ɔmantɔw ehyiadzi ase no yɛ edwuma. Nkyii so, sɛ yɛdze hɛn ber nye hɛn ahoɔdzen nyina yɛ asɛmpaka na ɔkyerɛkyerɛ edwuma no a, yebotum akyerɛ dɛ yɛtaa ahyehyɛdze no ekyir.​—1 Cor. 15:58.

18. Ebɛnadze na esi wo bo dɛ ebɔkɔ do ayɛ?

18 Hom mma yensi hɛn bo dɛ yɛdze dza yeesũa efi Leviticus nwoma no mu no bɛyɛ edwuma. Ɔmbra dɛ yɛbɛyɛ adze a ɔbɛma Jehovah agye hɛn afɔrbɔ ahorow no ato mu. Hom mma yemfi hɛn pɛ mu nsom Jehovah osian enyisɔ a yɛwɔ ma no no ntsi. Ndzɛmba a yɛwɔ no, yɛmfa dza oye paara a ɔwɔ mu no mma Jehovah, osiandɛ yefi hɛn akoma nyinara mu dɔ no. Afei so, yemfi hɛn kra nyinara mu ntaa ahyehyɛdze a Jehovah dze ridzi dwuma no ekyir. Sɛ yɛyɛ iyinom nyinara a, yebotum ama Jehovah ehu dɛ hɛn enyi sɔ ho kwan a yeenya a yɛdze rosom no dɛ n’Adasefo!

NDWOM 96 Nyankopɔn Asɛm Yɛ Akoradze

^ nky. 5 Sɛ yɛhwɛ Leviticus nwoma no mu a, yehu mbra ahorow bi a Jehovah dze maa Israelman no. Dɛ Christianfo no, yennyi dɛm mbra ahorow no ase, naaso yebotum enya mfaso ahorow bi efi mu. Adzesua yi mu no, yɛbɔhwɛ dza yebotum esũa efi Leviticus nwoma no mu.

^ nky. 4 Nna wobu eduhuam a wɔhyew wɔ ntamadan no mu no dɛ ɔyɛ adze krɔnkrɔn. Nna Israelfo no dze dɛm eduhuam yi dzi dwuma wɔ Jehovah no som mu nkotsee. (Ex. 30:34-38) Kyerɛwtohɔ biara nnyi hɔ a ɔkyerɛ dɛ nna tsetse Christianfo no hyew eduhuam wɔ hɔn som mu.

^ nky. 9 Sɛ epɛ asomdwee-afɔr ho nkyerɛkyerɛmu pii a, hwɛ Insight on the Scriptures, Volume 2, krataafa 526, nye Ɔweɔn-Aban January 15, 2012, Twi dze no, krataafa 19, nkyekyɛmu 11.

^ nky. 54 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Sɔfopanyin a ɔyɛ Israelnyi dze eduhuam na biriw a gya wɔ mu kɔ Krɔnkrɔn Mu Krɔnkrɔn Bea hɔ wɔ Mpata Da no. Ɔhyew eduhuam no wɔ hɔ ma ne nka huahuanhuam no hyɛ hɔ mã. Ekyir yi, ɔsan so kɔ Krɔnkrɔn Mu Krɔnkrɔn Bea hɔ bio. Dɛm aber yi dze, mbowa a wɔdze abɔ afɔr no hɔn bɔgyaa na ɔdze kɔ hɔ.

^ nky. 56 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Israelnyi bi dze oguan a wɔdze bɔbɔ asomdwee-afɔr rema ɔsɔfo no; ɔdze rekyerɛ enyisɔ a n’ebusua wɔ ma Jehovah.

^ nky. 58 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Jesus n’asaase do ɔsom edwuma mu no, odzii Jehovah n’ahyɛdze do na ɔboaa n’ekyirdzifo so ma wɔyɛɛ dɛm; ɔyɛɛ iyi nyina dze kyerɛɛ ɔdɔ kɛse a ɔwɔ ma Jehovah.

^ nky. 60 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Hɛn akyerɛbaa bi a ne mfe akɔ enyim rekyerɛw krataa dze edzi dase; ɔmmfa ho dɛ onnyi apɔwmudzen papa no, ɔreyɛ dza obotum nyina asom Jehovah.

^ nky. 62 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: February 2019 mu no, Onua Gerrit Lösch a ɔyɛ Akwankyerɛ Kuw no munyi no yii New World Translation fofor no edzi wɔ German kasa mu. Etsiefo no dze enyigye kyerɛɛ ho enyisɔ. Tse dɛ hɛn nkyerɛbaa beenu yi, ndɛ adawurbɔfo a wɔwɔ Germany fi enyigye mu dze Bible fofor yi dzi dwuma wɔ asɛnka mu.