Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 47

Ɛzukoalɛdeɛ Mɔɔ Yɛnyia Yɛfi Lɛvitikɔso Buluku Ne Anu La

Ɛzukoalɛdeɛ Mɔɔ Yɛnyia Yɛfi Lɛvitikɔso Buluku Ne Anu La

“Ngɛlɛlera ne amuala vi Nyamenle sunsum nu, na ɔle kpalɛ.”​—2 TIM. 3:16.

EDWƐNE 98 Ngɛlɛlera Ne Vi Nyamenle Sunsum Nu

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1-2. Duzu ati a ɔwɔ kɛ Kilisienema mɔɔ wɔ ɛkɛ ne ɛnɛ la maa bɛ nye die Lɛvitikɔso buluku ne anwo a?

ƐZOANVOLƐ Pɔɔlo hakyele ɔ gɔnwo Timote mɔɔ ɛnee le kpavolɛ la kɛ, “Ngɛlɛlera ne amuala vi Nyamenle sunsum nu, na ɔle kpalɛ.” (2 Tim. 3:16) Lɛvitikɔso buluku ne boka nwo. Kɛzi ɛbu Baebolo buluku zɔhane ɛ? Bie a bie mɔ bade nganeɛ kɛ, mɛla ngakyile mɔɔ ɛnvale yɛ nwo la a wɔ buluku ɛhye anu a, noko nɔhalɛ Kilisienema lɛ adwenle ngakyile.

2 Bɛhɛlɛle Lɛvitikɔso buluku ne la kɛyɛ ɛvolɛ 3,500 ɛpɛ nu, noko Gyihova ɛmaa bɛbɔ nwolɛ bane “bɛmaa yɛ ɛhilehilelɛ.” (Wlo. 15:4) Lɛvitikɔso buluku ne maa yɛnwu Gyihova adwenle wɔ ninyɛne nwo, yemɔti ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ nye bolo kɛ yɛbazukoa. Nɔhalɛ nu, ɛzukoalɛdeɛ dɔɔnwo wɔ buluku zɔhane mɔɔ vi Nyamenle ɛkɛ la anu. Bɛmaa yɛzuzu nuhua nna anwo.

KƐZI YƐNYIA GYIHOVA ANYUNLU ƐLOLƐ LA

3. Duzu ati a bɛbɔle afɔle ɛvolɛ biala wɔ Mgbɔdalɛ Kenle ne a?

3 Ɛzukoalɛdeɛ mɔɔ limoa: Ɔwɔ kɛ yɛnyia Gyihova anyunlu ɛlolɛ kolaa na yealie yɛ afɔlebɔlɛ yeado nu. Wɔ Mgbɔdalɛ Kenle ne, Yizilayɛ maanle ne amuala yia nu na bɛbɔ nane afɔle wɔ ɛvolɛ ne anu. Afɔlebɔlɛ zɔhane mɔ hakyele Yizilayɛma kɛ ɔwɔ kɛ bɛte bɛ nwo bɛfi ɛtane nwo. Noko kolaa na ɛsɔfo kpanyinli ne ava afɔlebɔlɛ mogya ne awolo Nwuanzanwuanza Nu Nwuanzaanwu Ɛleka ne la, ɛnee ɔwɔ kɛ ɔdimoa ɔyɛ debie bie. Ɛnee ɛhye anwo hyia tɛla maanle ne anu amra ɛtane mɔɔ bɛfa bɛahyɛ bɛ la.

(Nea ɛdendɛkpunli 4) *

4. Kɛ mɔɔ Lɛvitikɔso 16:12, 13 kile la, duzu a ɛsɔfo kpanyinli ne yɛ wɔ mekɛ mɔɔ limoa mɔɔ ɔbawolo Nwuanzanwuanza Nu Nwuanzaanwu Ɛleka ne wɔ Mgbɔdalɛ Kenle ne la ɛ? (Nea ɔ nyunlu nvoninli ne.)

4 Kenga Lɛvitikɔso 16:12, 13. Pɛ mɔɔ kɔ zo wɔ Mgbɔdalɛ Kenle ne la anwo nvoninli: Ɛsɔfo kpanyinli ne wolo ndanlɛsua ne anu. Ɔkɔ Nwuanzanwuanza Nu Nwuanzaanwu Ɛleka ne fane nsa, mɔɔ limoa la ɛne. Ɔlɛ debie wɔ ɔ sa ko anu na ayilevuanlɛ a wɔ nu a yɛɛ ɔlɛ senlevalɛ kyɛnze mɔɔ samɛnlakɛ wɔ nu la wɔ ɔ sa ko ne anu. Ɔgyinla mgbɛnudanlɛ ne mɔɔ wɔ Nwuanzanwuanza Nu Nwuanzaanwu Ɛleka ne la anyunlu. Akee wɔ ɛbulɛ nu ala ɔwolo Nwuanzanwuanza Nu Nwuanzaanwu Ɛleka ne na ɔgyinla ngyekyeleɛ ɛlɛka ne anyunlu. Wɔ sɛkɛlɛneɛ adenle zo, ɔgyi Gyihova Nyamenle mumua ne anyunlu! Akee ɛsɔfo ne yɛ ye bɛtɛɛ wola ayilevuanlɛ ne gua samɛnlankɛ ne azo na ye evuanlɛ ne yɛ sua ne anu munkuu. * Nzinlii, ɔfa nane ne mɔɔ bɛva bɛbɔ ɛtane afɔle ne la mogya ɔwolo Nwuanzanwuanza Nu Nwuanzaanwu Ɛleka ne bieko. Yɛ ye nzonlɛ kɛ, ɔdimoa ɔkɔyela ayilevuanlɛ ne kolaa na yeava ɛtane afɔlebɔlɛ mogya ne yeahɔ.

5. Duzu a yɛsukoa yɛfi ayilevuanlɛ mɔɔ ɛnee bɛfa bɛdi gyima wɔ Mgbɔdalɛ Kenle ne la anu a?

5 Duzu a yɛsukoa yɛfi ayilevuanlɛ mɔɔ bɛyela ye wɔ Mgbɔdalɛ Kenle ne la anu a? Baebolo ne kile kɛ, Gyihova azonvolɛ mɔɔ di nɔhalɛ la asɔneyɛlɛ le kɛ ayilevuanlɛ. (Edw. 141:2; Yek. 5:8) Kakye kɛ, ɛsɔfo kpanyinli ne fi ɛbulɛ kpole nu a ɔfa ayilevuanlɛ ne ɔba Gyihova anyunlu a. Zɔhane ala yɛɛ saa yɛba Gyihova anyunlu wɔ asɔneyɛlɛ nu a, yɛfi ɛbulɛ kpole nu a yɛyɛ zɔ a. Yɛlɛ ɛbulɛ kpole yɛmaa ye. Yɛ nye sɔ ye kpole kɛ yɛ Bɔvolɛ ne maa yɛ adenle maa yɛbikye ye kɛ mɔɔ kakula bikye ye papa la. (Gye. 4:8) Ɔdie yɛ ɔto nu kɛ ɔ gɔnwo mɔ! (Edw. 25:14) Yɛ nye sɔ nwolɛ adenle ɛhye kpole na yemɔti yɛnrɛye Gyihova arɛle yɛnrɛdo ɔ sa nu ɛlɛ.

6. Duzu a yɛsukoa yɛfi ayilevuanlɛ ne mɔɔ ɛsɔfo ne yela kolaa na yeabɔ afɔle ne mɔ la anu a?

6 Kakye kɛ ɛnee ɔwɔ kɛ ɛsɔfo kpanyinli ne yela ayilevuanlɛ ne kolaa na yeabɔ afɔle ne mɔ. Ɔyɛ ɛhye, amaa yeanyia Nyamenle anyunlu ɛlolɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔbɔ afɔle ne mɔ la. Duzu a yɛsukoa yɛfi nu a? Mɔɔ Gyisɛse wɔ azɛlɛ ye azo la, ɛnee ɔwɔ kɛ ɔyɛ gyima bie mɔɔ anwo hyia la kolaa na yeava ye ngoane yeabɔ afɔle​—ɛnee ɛhye anwo hyia tɛla alesama ngoanelielɛ. Duzu debie ɔ? Amaa Gyihova alie Gyisɛse afɔlebɔlɛ ne ado nu la, ɛnee ɔwɔ kɛ ɔtie Gyihova, ɔdi nɔhalɛ na ɔgyinla ye munlililɛ nu wɔ ye ngoane mekɛ kɔsɔɔti anu. Wɔ adenle ɛhye azo, Gyisɛse hilele kɛ Gyihova ɛhulolɛdeɛ mɔɔ yɛbayɛ la le kpalɛ tɛla biala. Gyisɛse bade ɔ Ze duma nwo na yeahile kɛ Ye tumililɛ tenrɛ yɛɛ ɔfɛta.

7. Duzu ati a Gyihova anye zɔle debie biala mɔɔ Gyisɛse yɛle ye wɔ azɛlɛ ye azo la ɛ?

7 Mɔɔ Gyisɛse wɔ azɛlɛ ye azo la, ɔhilele ɛbulɛ kpole ɔmaanle Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ. Sɔnea biala, mɔɔ ɛnee alɔbɔlɛ ewule mɔɔ ɔze kɛ ɔbawu boka nwo la anzɛkye ɛhulolɛ mɔɔ ɔlɛ kɛ ɔbagyinla ɔ Ze tumililɛ nzi la. (Fel. 2:8) Mɔɔ Gyisɛse yiale sɔnea mɔɔ anu yɛ se la, “ɔluale ɛnelɛ kpole nee ɛzunlɛ zo” ɔyɛle asɔne. (Hib. 5:7) Ɔvile ahonle kpalɛ nu ɔyɛle asɔne na ɔmaanle ɛhulolɛ mɔɔ ɔlɛ kɛ ɔbayɛ tieyɛ la yɛle kpole. Wɔ Gyihova anye zo, ɛnee Gyisɛse asɔneyɛlɛ le kɛ ayilevuanlɛ mukuu. Gyihova anye zɔle debie biala mɔɔ Gyisɛse yɛle ye wɔ azɛlɛ ye azo la, na ɔdele Gyihova tumililɛ ne anwo.

8. Kɛzi yɛbahola yɛazukoa Gyisɛse ɛ?

8 Yɛbahola yɛazukoa Gyisɛse ɔlua mɔdenlebɔlɛ mɔɔ yɛbava yɛagyinla yɛ munlililɛ nu na yɛali Gyihova adehilelɛ nee ye mɛla zo la azo. Saa yɛyia sɔnea a, yɛyɛ asɔne yɛsɛlɛ Gyihova moalɛ ɔluakɛ yɛkulo kɛ yɛyɛ mɔɔ sɔ ɔ nye la. Wɔ adenle ɛhye mɔ azo, ɛnee yɛlɛkile kɛ yɛgyi Gyihova tumililɛ ne anzi. Yɛze kɛ saa yɛfa yɛ nwo yɛwula ɛbɛlabɔlɛ mɔɔ Gyihova kyi la anu a, ɔnrɛdie yɛ asɔneyɛlɛ. Noko saa yɛfa Gyihova ngyinlazo yɛyɛ gyima a, yɛ asɔneyɛlɛ bayɛ kɛ ayilevuanlɛ mukuu wɔ Gyihova anye zo. Na yɛze ye wienyi kɛ, yɛ nɔhalɛlilɛ nee yɛ tieyɛ sonle bolɛ maa yɛ anwuma Selɛ ne.​—Mrɛ. 27:11.

ANYEZƆLƐ NEE ƐLƆLƐ A KA YƐ MAA YƐSONLE GYIHOVA A

(Nea ɛdendɛkpunli 9) *

9. Duzu ati a ɛnee bɛbɔ anzodwolɛ afɔle a?

9 Ɛzukoalɛdeɛ mɔɔ tɔ zo nwiɔ: Yɛsonle Gyihova ɔluakɛ yɛ nye sɔ mɔɔ yeyɛ la. Amaa yɛanwu deɛmɔti ɛhye le zɔ la, bɛmaa yɛzuzu anzodwolɛ afɔlebɔlɛ mɔɔ ɛnee le debie bieko mɔɔ anwo hyia mɔɔ tete Yizilayɛma vale lile gyima wɔ nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nu la anwo. * Wɔ Lɛvitikɔso buluku ne anu, yɛzukoale kɛ ɛnee Yizilayɛnli bahola abɔ anzodwolɛ afɔle ɔlua “moyɛlɛ ti.” (Lɛv. 7:11-13, 16-18) Tɛ kɛ ɔwɔ kɛ ɔbɔ afɔle ɛhye la ati a ɔbɔ a, emomu ɔkulo kɛ ɔyɛ zɔ la ati ɔ. Yemɔti ɛhye le afɔlebɔlɛ mɔɔ awie fi ye ahonle nu bɔ ɔlua ɛlɔlɛ mɔɔ ɔlɛ ɔmaa Gyihova Nyamenle la ati. Ahenle mɔɔ ɛlɛbɔ afɔle ne, ye abusua yɛɛ ɛsɔfo ne mɔ bali nane ne mɔɔ bɛlɛfa bɛabɔ afɔle ne la. Noko nane ne foa titili bie mɔ wɔ ɛkɛ ne mɔɔ Gyihova ala a bɛfa bɛmaa ye a. Ye foa ne boni ɔ?

(Nea ɛdendɛkpunli 10) *

10. Duzu ati a anzodwolɛ afɔlebɔlɛ mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ Lɛvitikɔso 3:6, 12, 14-16 la maa yɛnwu kɛ ɛnee Gyisɛse lɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbayɛ ɔ Ze ɛhulolɛdeɛ a?

10 Ɛzukoalɛdeɛ mɔɔ tɔ zo nsa: Ɛlɔlɛ ka yɛ maa yɛfa mɔɔ sonle bolɛ la yɛmaa Gyihova. Ɛnee Gyihova bu ɛnlome ne kɛ ɔle nane ne ɛleka mɔɔ hyia a. Eza ɔhanle kɛ nane ne ɛleka gyɛne bie mɔ le kɛ ye kilenzia ne sonle bolɛ kpalɛ. (Kenga Lɛvitikɔso 3:6, 12, 14-16.) Yemɔti ɛnee saa Yizilayɛnli fi ye ahonle nu fa nane ne ɛleka mɔɔ hyia le kɛ ye ɛnlome ne maa Gyihova a, ɔ nye die nwo kpalɛ. Yizilayɛnli mɔɔ kɛbɔ afɔle zɛhae mɔ la da ye ali kɛ ɔkulo kɛ ɔfa ninyɛne mɔɔ sonle bolɛ la ɔmaa Nyamenle. Gyisɛse noko vale ninyɛne mɔɔ sonle bolɛ la maanle Gyihova ɔlua ahonle muala anu mɔɔ ɔvile ɔzonlenle Ye la azo. (Dwɔn 14:31) Wɔ Gyisɛse afoa nu, ɛnee ɔ nye die kɛ ɔbayɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ; ɔnyianle ɛlɔlɛ kpole ɔmaanle Nyamenle mɛla ne. (Edw. 40:8) Nea kɛzi Gyihova anye liele kɛ Gyisɛse ɛlɛfi ye ɛhulolɛ nu azonle ye la!

Gyihova anwo ɛlɔlɛ ka yɛ maa yɛfa mɔɔ sonle bolɛ la yɛmaa ye (Nea ɛdendɛkpunli 11-12) *

11. Kɛzi yɛ ɛzonlenlɛ le kɛ anzodwolɛ afɔlebɔlɛ ne mɔ ɛ, na kɛzi ɛhye kyekye yɛ rɛle ɛ?

11 Le kɛ zɔhane anzodwolɛ afɔlebɔlɛ ne mɔ la, kɛzi yɛte nganeɛ wɔ Gyihova anwo la a ka yɛ maa yɛfi yɛ ɛhulolɛ nu yɛsonle ye a. Yɛfa mɔɔ sonle bolɛ la yɛmaa Gyihova, ɔluakɛ yɛkulo ye kpole kpalɛ wɔ yɛ ahonle nu. Saa Gyihova nwu menli mgbe dɔɔnwo mɔɔ bɛlɛfi bɛ ɛhulolɛ nu bɛazonle ye ɔlua ɛlɔlɛ kpole mɔɔ bɛlɛ bɛmaa ye nee ye ndenle ne mɔ la a, ɔ nye die kpole! Saa yɛkakye kɛ Gyihova anye sɔ mɔɔ yɛyɛ yɛɛ ɔnwu adwenle mɔɔ yɛlɛ la a, ɔbakyekye yɛ rɛle. Kɛ neazo la, saa kpanyinliyɛlɛ ti, ɛngola ɛnyɛ dɔɔnwo kɛ mɔɔ anrɛɛ ɛkulo kɛ ɛyɛ la a, nyia anwodozo kɛ Gyihova te wɔ tɛnlabelɛ ne abo. Bie a ɛbade nganeɛ kɛ ekyi bie ala a ɛbahola wɔayɛ wɔamaa Gyihova a, noko Gyihova nwu ɛlɔlɛ kpole mɔɔ ɛlɛ mɔɔ ɔka wɔ ɔmaa ɛyɛ mɔɔ ɛbahola la. Ɔ nye die kɛ ɔbalie mɔɔ ɛbahola wɔavi wɔ ahonle nu wɔayɛ la yeado nu.

12. Kɛzi Gyihova dele nganeɛ wɔ anzodwolɛ afɔlebɔlɛ ne mɔ anwo ɛ, na kɛzi ɛhye maa yɛ anwosesebɛ ɛ?

12 Duzu a yɛsukoa yɛfi anzodwolɛ afɔlebɔlɛ ne mɔ anu a? Saa senle ne ɛlɛyela nane ne ɛleka mɔɔ sonle bolɛ la na esike ne kɔ anwuma a, Gyihova anye die kpole. Yemɔti nyia anwodozo kɛ Gyihova anye sɔ ahonle muala anu mɔɔ ɛlɛfi wɔazonle ye la. (Kɔl. 3:23) Nea kɛzi Gyihova anye die a! Ɔnva nwo biala mɔɔ ɛkola ɛyɛ ye wɔ ye ɛzonlenlɛ nu la, saa kpole o anzɛɛ ekyi o, ɔnwu mɔdenlebɔlɛ mɔɔ ɛfa ɛyɛ la, na ɔbahakye ye dahuu.​—Mat. 6:20; Hib. 6:10.

GYIHOVA YILA YE AHYEHYƐDEƐ NE

13. Kɛ mɔɔ Lɛvitikɔso 9:23, 24 maa yɛnwu ye la, kɛzi Gyihova hilele kɛ ɔdie ɛsɔfo ne mɔ ɔto nu ɛ?

13 Ɛzukoalɛdeɛ mɔɔ tɔ zo nna: Gyihova ɛlɛyila ye ahyehyɛdeɛ ne foa mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la. Suzu mɔɔ zile wɔ ɛvolɛ 1512 K.Y.M. wɔ mekɛ mɔɔ bɛzile ɛdanlɛsua ne wɔ Boka Saenae abo la anwo. (Ɛzɛ. 40:17) Mosisi yɛle ayia bie, na nuhua yɛɛ bɛkpale Aalɔn nee ɔ mra mrenyia ne mɔ kɛ ɛsɔfoma a. Yizilayɛ maanle ne amuala yiale nu wɔ mekɛ mɔɔ ɛsɔfo ne mɔ ɛlɛbɔ bɛ nane afɔle mɔɔ limoa la. (Lɛv. 9:1-5) Duzu a Gyihova yɛle hilele kɛ ɔdie ɛsɔfo ne mɔ mɔɔ bɛkpa bɛ fofolɛ la ɔto nu a? Mɔɔ Aalɔn nee Mosisi ɛlɛyila menli ne la, Gyihova maanle senle rayelale nane ne mɔɔ ɛha mɔɔ wɔ afɔlemokyea ne azo la.​—Kenga Lɛvitikɔso 9:23, 24.

14. Duzu ati a Aalɔn nee ɔ mra ne mɔ mɔɔ Gyihova liele bɛ dole nu kɛ ɛsɔfoma la fale yɛ nwo ɛnɛ a?

14 Duzu a senle mɔɔ vi anwuma rayelale afɔlebɔlɛ ninyɛne ne mɔ wɔ mekɛ mɔɔ bɛziele ɛsɔfo kpanyinli ne la kile a? Gyihova yɛle zɔ hilele kɛ ɔdie Aalɔn nee ɔ mra ne mɔ mɔɔ bɛkpa bɛ kɛ ɛsɔfoma la ɔto nu. Kɛ mɔɔ Yizilayɛma nwunle daselɛ wienyi mɔɔ kile kɛ Gyihova gyi ɛsɔfoma ne anzi la ati, ɛnee bɛlɛ ndelebɛbo kpalɛ mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ bɛdie bɛ bɛto nu a. Asoo ɛhye fale yɛ nwo? Ɛhɛe! Ɛsɔfoma mɔɔ ɛnee wɔ tete Yizilayɛ la le ɛsɔfolilɛ mɔɔ kpogya mɔɔ bara la sɔhovolɛ. Kelaese mɔɔ le Ɛsɔfo Kpanyinli mɔɔ tɛla biala la lɛ ɛsɔfoma 144,000 mɔɔ ɔ nee bɛ bali tumi wɔ anwuma a.​—Hib. 4:14; 8:3-5; 10:1.

Gyihova ɛlɛyila ye ahyehyɛdeɛ ne yɛɛ ɔlɛkile ye adenle. Yɛgyi ɔ nzi kpundii (Nea ɛdendɛkpunli 15-17) *

15-16. Kɛzi Gyihova ɛhile kɛ ɔdie “akɛlɛ nɔhavo nee badwema” ne ɔto nu ɛ?

15 Wɔ ɛvolɛ 1919, Gyisɛse kpale menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la anu ekpunli ekyii bie kɛ “akɛlɛ nɔhavo nee badwema ne.” Akɛlɛ zɔhane ɛlɛdi edwɛkɛhanlɛ gyima ne anyunlu yɛɛ ɔlɛmaa Kelaese ɛdoavolɛma “aleɛ wɔ mekɛ kpalɛ nu.” (Mat. 24:45) Asoo yɛnwu daselɛ mɔɔ kile kɛ Nyamenle die akɛlɛ nɔhavo nee badwema ne to nu la ɔ?

16 Seetan nee ye ewiade ne ɛmaa akɛlɛ nɔhavo ne gyima ɛyɛ se, na bɔbɔ bɛbɔ mɔdenle kɛ bɛmaa bɛagyakyi. Ɔnva nwo ewiade konle nwiɔ mɔɔ bɛho, ɛkpɔlɛ mɔɔ anu yɛ se, ehyia nee nzisi, akɛlɛ nɔhavo nee badwema ne ɛhɔ zo ɛmaa Kelaese ɛdoavolɛma sunsum nu aleɛ. Suzu sunsum nu aleɛ dɔɔnwo mɔɔ yɛnyia ye ɛnɛ la anwo. Yɛnyia bɛ wɔ aneɛ mɔɔ bo 900 la anu mɔɔ yɛndua ɛhwee a! Ɛhye le daselɛ kpole mɔɔ kile kɛ Nyamenle gyi bɛ nzi a. Eza suzu daselɛ bieko mɔɔ kile kɛ Gyihova ɛlɛyila bɛ la anwo nea: daselɛlilɛ gyima ne. Amgba bɛlɛbɔ edwɛkpa ne nolo “wɔ azɛlɛ ye azo amuala.” (Mat. 24:14) Ɔda ali kɛ, Gyihova ɛlɛfi atiakunlukɛnlɛma nu aboa ye ahyehyɛdeɛ ne ɛnɛ.

17. Kɛzi yɛbahile kɛ yɛgyi ahyehyɛdeɛ ne mɔɔ Gyihova ɛlɛfa ayɛ gyima la anzi ɛ?

17 Ɔwɔ kɛ yɛbiza yɛ nwo kɛ, ‘Asoo mebu nwolɛ adenle mɔɔ menyia me nee Gyihova ahyehyɛdeɛ ne foa mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo ɛlɛyɛ gyima la ɔ?’ Gyihova ɛmaa yɛnyia daselɛ wienyi kɛ mɔɔ senle vile anwuma rale wɔ Mosisi nee Aalɔn mekɛ zo la. Yemɔti yɛlɛ ndelebɛbo dɔɔnwo mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ yɛkile anyezɔlɛ a. (1 Tɛs. 5:18, 19) Kɛzi yɛbahile kɛ yɛgyi ahyehyɛdeɛ ne mɔɔ Gyihova ɛlɛfa ayɛ gyima la anzi ɛ? Ɔlua adehilelɛ mɔɔ gyi Baebolo ne azo mɔɔ bɛfa bɛmaa yɛ wɔ yɛ mbuluku ne mɔ anu, debiezukoalɛ bo, nyianu mgbole nee ngyikyi bo mɔɔ yɛbadie la azo. Bieko yɛbahola yɛahile kɛ yɛgyi ahyehyɛdeɛ ne anzi ɔlua edwɛkɛhanlɛ nee ngilehilelɛ gyima ne mɔɔ yɛbava yɛ nwo yɛawula nu kpalɛ la azo.​—1 Kɔl. 15:58.

18. Duzu a wɔbɔ kpɔkɛ kɛ ɛbayɛ a?

18 Bɛmaa yɛbɔ kpɔkɛ kɛ yɛbava ɛzukoalɛdeɛ mɔɔ wɔ Lɛvitikɔso buluku ne anu la yɛayɛ gyima. Bɛmaa yɛkpondɛ Gyihova anyunlu ɛlolɛ amaa yealie yɛ afɔlebɔlɛ yeado nu. Na anyezɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova la ɛha yɛ ɔmaa yɛzonle ye. Bɛmaa yɛhɔ zo yɛva ninyɛne mɔɔ sonle bolɛ la yɛmaa Gyihova ɔlua ɛlɔlɛ kpole mɔɔ yɛlɛ yɛmaa ye la ati. Na yɛvi ahonle kɔsɔɔti anu yɛgyinla ahyehyɛdeɛ ne mɔɔ Gyihova ɛlɛyila ye la anzi. Saa yɛyɛ ɛhye mɔ amuala a, yɛbamaa Gyihova anwu kɛ, yɛ nye sɔ nwolɛ adenle mɔɔ yɛnyia yɛlɛsonle kɛ ye Alasevolɛ la!

EDWƐNE 96 Nyamenle Buluku Mɔɔ Sonle Bolɛ

^ ɛden. 5 Mɛla mɔɔ Gyihova vale maanle tete Yizilayɛma la a wɔ Lɛvitikɔso buluku ne anu a. Kɛ Kilisienema la, yɛnle mɛla zɔhane ne mɔ abo, noko yɛbahola yɛanyia zolɛ nvasoɛ. Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbazuzu ɛzukoalɛdeɛ bie mɔ mɔɔ anwo hyia mɔɔ wɔ Lɛvitikɔso buluku ne anu la anwo.

^ ɛden. 4 Ɛnee bɛbu ayilevuanlɛ mɔɔ bɛyela ye wɔ ɛdanlɛsua ne anu la kɛ ɔle nwuanzanwuanza, na wɔ tete Yizilayɛ, ɛnee Gyihova ɛzonlenlɛ nu ala a bɛfa bɛdi gyima a. (Ɛzɛ. 30:34-38) Kɛlɛtokɛ biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ kile kɛ alimoa Kilisienema yelale ayilevuanlɛ wɔ Nyamenle ɛzonlenlɛ nu a.

^ ɛden. 54 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Wɔ Mgbɔdalɛ Kenle ne, Yizilayɛ ɛsɔfo kpanyinli ne fa ayilevuanlɛ nee samɛnlakɛ wolo Nwuanzanwuanza Nu Nwuanzaanwu Ɛleka ne amaa ye evuanlɛ ne ayi sua ne anu. Nzinlii, ɔfa ɛtane afɔlebɔlɛ mogya ne ɔwolo ɛkɛ ne bieko.

^ ɛden. 56 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Yizilayɛnli bie ɛlɛfa ye boane yeamaa ɛsɔfo ne abɔ anzodwolɛ afɔle yeava yeahile kɛ ɔ nee ye abusua ne anye sɔ mɔɔ Gyihova ɛyɛ ɛmaa bɛ la.

^ ɛden. 58 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Mɔɔ Gyisɛse yɛ ye azɛlɛ ye azo ɛzonlenlɛ gyima ne la, ɔlale ɛlɔlɛ kpole ali ɔhilele Gyihova ɔlua Nyamenle mɛla mɔɔ ɔlile zo na ɔboale ye ɛdoavolɛma ɔmaanle bɛyɛle zɔ la azo.

^ ɛden. 60 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Adiema raalɛ bie ɛyɛ kpanyinli, na ye tɛnlabelɛ ne ɛnle kpalɛ fee, noko ɔlɛfa mɔɔ sonle bolɛ la yeamaa Gyihova ɔlua ngɛlata mɔɔ ɔkɛlɛ ɔfa ɔdi daselɛ la azo.

^ ɛden. 62 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Wɔ February 2019, Adiema Gerrit Lösch mɔɔ boka Neazo Eku ne anwo la yele Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne mɔɔ bɛyɛ ye fofolɛ la wɔ German nu, na tievolɛma ne ɛlɛkile nwolɛ anyezɔlɛ. Ɛnɛ, nolobɔlɛma mɔɔ wɔ Germany, le kɛ mediema mraalɛ nwiɔ ɛhye mɔ ɛlɛfi bɛ ɛhulolɛ nu ava Baebolo fofolɛ ne ali gyima wɔ daselɛlilɛ nu.