Skip to content

Skip to table of contents

47 EKOBEE UE ENƆ

Nu I Dap Nɔ Aābu Kpa Levitikɔs

Nu I Dap Nɔ Aābu Kpa Levitikɔs

“Dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee lu e’ɛm bu kpa kaɛ tɛɛ̄ aa bu ekɛɛrɛ Bari, sa ɛrɛ biī.”​—2 TIM 3:16.

YƆƆ 98 Baibol Aaba Bari

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1-2. E na anua pya Nɛɛ Kraist e ɛrɛ taɛ bu nɔnɔ kpa Levitikɔs a?

NƐƐ lɛɛratam Pɔɔl bee kɔ nɛ ye gbo Timɔti kɔ, “Dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee lu e’ɛm bu kpa kaɛ tɛɛ̄ aa bu ekɛɛrɛ Bari, sa ɛrɛ biī.” (2 Tim 3:16) Kpa Levitikɔs lenage yɛɛ. E na o wee kɛɛrɛ akiiloo kpa ama a? Pio nɛɛ wee ɛp kpa ama nua kpa a aara pya lok a naa dɔna biī bu ilii dee ama, mɛ pya Nɛɛ Kraist naa ɛp doo wo.

2 Kpa Levitikɔs bee lu e’ɛm nu a lu 3,500 zua akii adumɛ, kerewo, Jɛhova sere “lo enɔɛ̄ i nu.” (Rom 15:4) Nyɔɔbee kpa Levitikɔs kɔ ue nyɔɔ ekɛɛrɛ Jɛhova a, bɔloo kɔ i piiga lo ewee nɔ kpa ama. Bu kaka, a ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu i dap nɔ aābu kpa a le kaɛ ama. I naa kɔ ue nyɔɔ nia nu i dap nɔ.

KƐ̄ I ƐRƐ YERE KPOTƐ̄ A AABAH JƐHOVA DOO

3. E na anua a wee lu ewaara zɔɔ nyɔɔ Dee Doonu Uu Pɔrɔ a wee lu edoo ziī ziī zua a?

3 Tuatua nu enɔ: Lokwa i taāŋabah lu esu i gbī yere kpotɛ̄ a aabah Jɛhova. Ziī ziī zua a wee lu edoo Doonu Uu Pɔrɔ, pya Izrɛl wee gbaa bɔŋanaloo sa pya ewɔp su nam wɔma zɔɔ. Pya lo waara zɔɔ ama wee doo kɔ pya Izrɛl a suā kɔ ba ɛrɛ e ɛɛ ɔŋia aaloo pɔrɔ! Mɛ lo dee, lɛɛ gbɛnɛ nɛɛ ewɔp gae waara ziī zɔɔ nyɔɔ Kɛ̄ Alu Kaɛ Eenyɔɔ a ɛrɛ edasī sī dɔɔ̄na tam, lo a kuī ee aaloo pɔrɔ nɛ pya lo edonyɔɔ.

(Ɛp 4 barakpaɛ̄) *

4. Dookɛ̄ a lu ekɔ doo bu kpa Levitikɔs 16:12, 13, e na gbɛnɛ nɛɛ wɔp zɔɔ wee doo tua sɔ̄ a yii kɛ̄ a lu Kaɛ Eenyɔɔ nyɔɔ Dee Doonu Uu Pɔrɔ a? (Ɛp foto a le nyɔɔ eko.)

4 Buū Levitikɔs 16:12, 13. Naa kɛɛrɛ nu a wee sira dee Doonu Uu Pɔrɔ: Gbɛnɛ nɛɛ ewɔp wee yii bu tɔkpo. Lo sɔ̄ ama na tua sɔ̄ loo taa sɔ̄ a gaa le yii kɛ̄ alu Kaɛ Eenyɔɔ lo dee a. A aara elolo nɔɔ̄ a wee sī lele nuloo ziī sīloo bah ye, e lo dɔɔ̄na bah a aara numiā gold a gaa bɛ. A yira dumɛ bɛ fima kɛ̄ a le tɛɛ̄ yii Kɛ̄ Alu Kaɛ Eenyɔɔ. Bu enwadɛɛ̄ a yii kɛ̄ alu Kaɛ Eenyɔɔ sa yira kpaɛ̄ ekpo yii bɔmadum. Bu sīdee a tɔɔ̄dɔ nu, taɛ kɛ̄sī Jɛhova Bari na a gaa yira a! Nyaawo lo nɛɛ wɔp zɔɔ su lo nɔɔ̄ tɔ̄ dɛɛ̄ lo miā, sa yube lo tɛm sī lele nuloo. * Sɔ̄ a esaa a aara miī naana pee yima kɛ̄ alu Kaɛ Eenyɔɔ. Yere nukuādɛɛ̄ loo kɔ a ɔp nu a wee si lele nuloo a lɛɛ a gae su lo miī naana pee bɛɛ kɛsī Jɛhova.

5. E na i dap nɔ aāloo nu a wee si lele nuloo a wee lu e’ɔp nyɔɔ Dee Doonu Uu Pɔrɔ a?

5 E na i dap nɔ aāloo nu a wee si lele nuloo a wee lu e’ɔp nyɔɔ Dee Doonu Uu Pɔrɔ a? Baibol tɔgɛ kɔ kara pya zooro Jɛhova a ye yira agɛrɛ nɛ le doodoo nu a si lele nuloo ye kɛ̄sī. (Yɔɔ 141:2; Mum 5:8) Nyɛŋiabu kɔ a bee le bu enwadɛɛ̄ na gbɛnɛ nɛɛ wɔp zɔɔ bee su nu a wee si lele nuloo bɛɛ kɛ̄sī Jɛhova a. Bu aba lo sīdee, sɔ̄ i yere kara nɛ Jɛhova, i doo wo bu enwadɛɛ̄. I ɛrɛ etɔgɛ togatoga enwadɛɛ̄ ye kumaloo. Bu i ɛɛ kaāna kɔ Nɛɛ a dɛm dɛ̄dɛɛ̄ nu a le bu nyɔuwe nɛ i dee kɔ i kɔ ue ye nɛ sa ye tɔɔ̄ waɛloo, dookɛ̄ nwiī wee doo loo ye tɛ doo. (Jem 4:8) A su i nua ye gbo! (Yɔɔ 25:14) I tɔgɛ nia loo dee a i kpaā nɛ ama kaāna mmɛ lo kɛ̄ ii le egbī edoo nu ebiire ye bu.

6. E na i dap nɔ aāloo ɔ’ɔp nu a wee si lele nuloo lo gbɛnɛ nɛɛ ewɔp wee doo lɛɛ a gae waara zɔɔ a?

6 Nyɛŋiabu kɔ lo gbɛnɛ nɛɛ wɔp zɔɔ ɛrɛ e’ɔp nu a wee si lele nuloo lɛɛ a gae waara zɔɔ. Dodoo wo etɔgɛ kɔ Jɛhova yere kpotɛ̄ waara zɔɔ a gaa doo. E na i dap nɔ aāloo lo ama a? Sɔ̄ Jizɔs bee le a kɛnɛkɛ̄, a bee doo nu a kuī gbɛnɛ​—nu a kuī ee kpɔā pya nɛɛ​—lɛɛ a gae su ye dum nɛ doodoo zɔɔ. Ɛɛ e na ama ni? A bee tɔɔ̄ agara sa gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova sɔ̄ a bee le a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄ lokwa Jɛhova dap su ye waara zɔɔ. Bu lo sīdee Jizɔs bee tɔgɛ kɔ doo nu Jɛhova kɔ na a lee eera a. Jizɔs etɔgɛ kɔ bɛbɛɛ ye Tɛ na a lee eera a, le kɔ aba alɛ na a ɛrɛ ekpo ebɛma a.

7. E na anua dɛ̄dɛɛ̄ tɔɔ̄dum Jizɔs a kɛnɛkɛ̄ bee nia ye Tɛ a?

7 Sɔ̄ Jizɔs bee le a kɛnɛkɛ̄, a bee gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova mmɛɛ sa nyɔɔnɛ pya ye daakuu a kaāna. Kere adoo a bee kpesī doā-ɛp le e’aga kɛ̄tɔɔ̄ sa bee suā nage kɔ a gaa le u e ezialoo luh, a bee kiisī lo etɔgɛ kɔ sīdee bɛbɛɛ ye Tɛ lu lo a kaāna. (Fil 2:8) Sɔ̄ a bee kpesī doā-ɛp a bee yere kara tɛ̄maloo “gbɛnɛ to le maā-to.” (Hib 5:7) Kara a aabu beenyiɛ Jizɔs ama bee tɔgɛ kɔ a tɔɔ̄ agara nɛ Jɛhova sa a bee doo kɔ a biaɛfii lo egbaɛ̄ ye tɔ̄loo. Kiikɛ̄ Jɛhova le, kara Jizɔs bee le doodoo ewɔp ɔ’ɔp a si lele nuloo. Jizɔs bee su dɛ̄dɛɛ̄ ye dum daā nu a nia Jɛhova sa nɛ ka Ye bɛbɛɛ.

8. Bu mɛ sīdee na i dap nɔ edoba Jizɔs a?

8 I dap nɔ edoba Jizɔs tɛ̄maloo edoo kuma kɛ̄ i dap doo lo etɔɔ̄ agara nɛ Jɛhova sa gbaɛ̄tɔ̄loo pya ye lok. Sɔ̄ i kpesī doā-ɛp, i yere kara aābu beenyiɛ i nɛ Jɛhova sa bara kɔ a yerebah i nɛ lo edap doo nu a ye nia. Bu lo sīdee, i tɔgɛ kɔ i yeree kpotɛ̄ bɛbɛɛ Jɛhova. I suā leere kɔ Jɛhova naale edā i kara lo a le i gaa doo nu a baaloo. Kɛādoo, lo i doo nu a nia Jɛhova, i dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ kara i ye yere nɛ etɔɔ̄ ye loo doodoo ewɔp ɔ’ɔp a si lele nuloo. E i dap suā leere kɔ i tɔɔ̄ agara le gbaɛ̄tɔ̄loo lu lo a nia i Tɛ a le li bunyɔɔ.​—Kam 27:11.

I SI TAM NƐ JƐHOVA TƐ̄MALOO WERELOO LE TƆGƐ NIA

(Ɛp 9 barakpaɛ̄) *

9. E na anua pya Izrɛl wee wɔp zɔɔ a?

9 Baɛ Nu enɔ: I si tam nɛ Jɛhova nyɔɔbee i tɔgɛ nia loo pya lele nu edora i nɛ. Lo edābee loo lo ama, i gaa le kɛɛrɛbu zɔɔ pya Izrɛl a dee kere wee wɔp lo a lu dɔɔ̄na gah a kuī loo kaka taāŋabah. * Bu kpa Levitikɔs, i nɔ kɔ pya Izrɛl wee wɔp zɔɔ lo etɔgɛ “doo yaa.” (Lev 7:11-13, 16-18) A wɔp zɔɔ ama naale nyɔɔbee a lu nu a ɛrɛ edoo, mɛ a lu nu a gbī edoo. Nyɔɔwo wɔp zɔɔ ama lu nu ziī nɛɛ doo aābu ye beenyiɛ nyɔɔbee a wereloo ye Bari Jɛhova. Nɛɛ a gaa wɔp zɔɔ a, pya ye butɔ, le pya ewɔp eba nam a gaa lu esu wɔma zɔɔ a. Mɛ pio kɛ̄ a le loo lo nam wee lu esu wɔma zɔɔ nɛ aba Jɛhova. Mɛ kɛ̄ a le loo ni?

(Ɛp 10 barakpaɛ̄) *

10. E na waara zɔɔ a wee lu edoo lo a lu ebaatɛ̄ bu kpa Levitikɔs 3:6, 12, 14-16 i tɔgɛ akiiloo taɛ Jizɔs bee ɛrɛ lo edoo nu a nia ye Tɛ a?

10 Taa Nu enɔ: I si tam nɛ Jɛhova kuma kɛ̄ i dap doo nyɔɔ wereloo i ye ɛrɛ kumaloo. Jɛhova wee ɛp lɛk nam nua kɛ̄ a lee eera a le loo nam. Mɛ a kɔ nage nu akiiloo pya dɔɔ̄na kɛ̄ a le loo nam, gbaāloo ye kiɔnɔ sa kɔ a wee dɔ nage biī. (Buū Levitikɔs 3:6, 12, 14-16.) Nyɔɔwo bu Jɛhova wee ɛɛ sɔ̄ pya Izrɛl su pya kɛ̄ a kuī a le loo ama le ye lɛk ye su waana zɔɔ nɛ. Pya Izrɛl ba wɔp dua zɔɔ ama wee tɔgɛ kɔ ba gbī enɛe Bari nu a lee eera. Bu aba lo sīdee, Jizɔs bee kpɛ̄naloo enɛ Jɛhova nu a lee eera tɛ̄maloo esitam ye nɛ aābu dɛ̄dɛɛ̄ ye beenyiɛ le tɛ̄maloo wereloo a Ye ɛrɛ loo. (Jɔn 14:31) A bee ɛɛrɛbu Jizɔs lo edoo nu a nia Bari; a wereloo doo nu lok Bari kɔ. (Yɔɔ 40:8) Naa ɛp kɛ̄ a bee nia Jɛhova doo lo emuɛ̄ kɔ Jizɔs doo nu a ye nia doo a!

I nɛ Jɛhova nu a lee eera nyɔɔ wereloo i ye ɛrɛ kumaloo (Ɛp 11-12 barakpaɛ̄) *

11. Bu mɛ sīdee na i esiatam le doodoo zɔɔ alu ewaara a, e bu mɛ sīdee na lo ama i nɛ egbɔ̄nyiɛ a?

11 Doodoo pya lo waara zɔɔ, i esiatam nɛ Jɛhova tɔgɛ kɛ̄ i ye ɛp doo. I nɛ Jɛhova nu a lee eera, e i doo wo nyɔɔbee i were ye loo aābu dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ. Naa ɛp kɛ̄ bu Jɛhova ɛɛ doo sɔ̄ a muɛ̄ pya ye nɛɛ ba ye taāŋabah tɛ̄maloo wereloo ba ye ɛrɛ kumaloo le loo ye tɔgɛnu! I ɛrɛ egbɔ̄nyiɛ sɔ̄ i nyɛŋiabu kɔ a naale aba nu i doo na Jɛhova tɔgɛ nia loo a, mɛ nu anua i doo lo nu. Bu edoba, lo a le o e’ana sa oo dapna doo nu dookɛ̄ o wee doo sɔ̄ o bee lege zege, suā leere kɔ Jɛhova dābeeloo o kɛ̄tɔɔ̄. I dap kɛɛrɛ kɔ nu i nɛe Jɛhova tera, mɛ Jɛhova muɛ̄ wereloo o ye ɛrɛ kumaloo lo a doo kɔ o dap doo kuma kɛ̄ o doo. A nia ye lo esu ɛrɛgeba lo o dap doo.

12. Jɛhova ɛp zɔɔ i ye waara nɛ doodoo wa, e bu mɛ sīdee na lo ama i yere mɛm loo a?

12 E na i dap nɔ aāloo waara zɔɔ a wee lu edoo a dee kere a? Sɔ̄ miā taa pya kɛ̄ a lee a le loo lo nam, sɔɔ̄miā wee kii nyɔɔ e lo ama wee ɛɛrɛbu Jɛhova. Nyɔɔwo, suā leere kɔ bu Jɛhova ɛɛ loo tam o si aābu dɛ̄dɛɛ̄ o beenyiɛ. (Kɔl 3:23) Naa kɛɛrɛ kɛ̄ lo ama ye ɛɛrɛbu doo. A ɛp epiaga o doo bu ye esiatam ale a tera ale a kuī nua zɔ lo a gaa le tɔgɛ nia loo mmɛ deedee.​—Mat 6:20; Hib 6:10.

JƐHOVA NƐ LEELEE YE BƆŊANALOO

13. Dookɛ̄ kpa Levitikɔs 9:23, 24 kɔ doo, Bu mɛ sidee na Jɛhova bee tɔgɛ kɔ a yeree kpotɛ̄ pya aā nɛɛ ewɔp a?

13 Nia Nuenɔ: Jɛhova gaa nɛ leelee ye bɔŋanaloo a le nyɔɔ kɛnɛkɛ̄ ama. Naa kɛɛrɛ nu a bee sira bu zua 1512 B.C.E. sɔ̄ a bee lu ewu tɔkpo bie nyɔɔ Kpokɛ̄ Sinai. (A’aa 40:17) Mozis bee baɛbee doodoo nu tutubobaloo Erɔn le pya ye miɔŋɔ nua pya ewɔp. Lo edonyɔɔ bee gbaa bɔŋanaloo lo emuɛ̄ tuatua waara zɔɔ loo pya ewɔp ama gaa le doo. (Lev 9:1-5) Bu mɛ sīdee na Jɛhova tɔgɛ kɔ a yeree kpotɛ̄ pya aā nɛɛ ewɔp a lu etubobaloo ama a? Kuma sɔ̄ Mozis le Erɔn gaa nɛ leelee pya lo nɛɛ, Jɛhova bee doo kɔ miā a taa dɛ̄dɛɛ̄ nu a gaa bee lu esu wɔma zɔɔ a.​—Buū Levitikɔs 9:23, 24.

14. E na anua sīdee Jɛhova yere kpotɛ̄ pya ewɔp bu dɔ Erɔn dɔbiī nɛ ili anii’ee a?

14 E na miā a bee aa bunyɔɔ sɔ̄ a bee lu etubobaloo gbɛnɛ nɛɛ ewɔp ama kura a? Jɛhova tɔgɛ kɔ a yeree kpotɛ̄ Erɔn doodoo nɛɛ ewɔp. Sɔ̄ pya Izrɛl muɛ̄ kɛ̄ Jɛhova yere kpotɛ̄ pya ewɔp ama doo, ba bee sua kɔ a bɔloo kɔ ba alaba a yere nage wa kpotɛ̄. Ekɔ lo ama dɔge biī nɛ ili anii’ee ni? Aiī! Nyɔnɛbee pya ewɔp ama tɔɔ̄dɔ lo gbɛnɛ nɛɛ ewɔp lo a gaa lu. Kraist, Gbɛnɛ Nɛɛ Wɔp Zɔɔ, le 144,000 pya ewɔp ba gaa le le ye loo sa ye nyɔɔnɛ bɛɛ bie bunyɔɔ.​—Hib 4:14; 8:3-5; 10:1.

Jɛhova gaa baɛloo sa nɛ leelee ye bɔŋanaloo. I yere kpotɛ̄ lo bɔŋanaloo aābu i beenyiɛ (Ɛp 15-17 barakpaɛ̄) *

15-16. Bu mɛ sīdee na Jɛhova tɔgɛ kɔ a gaa yeree kpotɛ̄ “zooro a bɔloo eture nyiɛ loo sa suānu” a?

15 Bu zua 1919, Jizɔs bee tubobaloo nwīgbagbara eku pya a lu etɔ̄ nɔɔ̄ bee nua “zooro a bɔloo eture nyiɛ loo sa suā nu.” Pya zooro ama su zaāsī bu esiatam zue ue sa nɛ “nuede taɛ ye sɔ̄,” pya nɛɛ a nyɔɔnɛ dumɛ Kraist. (Mat 24:45) I muɛ̄ge nu a tɔgɛ kɔ Bari yere kpotɛ̄ zooro a bɔloo eture nyiɛ loo sa suānu ama ni?

16 Setan le pya a ye le loo edora kɔ tam a le bah zooro a bɔloo eture nyiɛ loo ama a aga, sa bee kɔ a naa le ewaɛ aā kɛ̄ nɛɛ ɛp nu aā. Kaɛlɛɛ kɔ elua ebe baɛ sɔ̄ nɔ̄ nyɔuwe, tɛ̄ŋaloo, naɛbah, le pɔrɔ biaɛ, zooro a bɔloo eture nyiɛ loo kiisī lo enɛ nuede bu edɔɔ̄ pya a gaa nyɔɔnɛ dumɛ Kraist a kɛnɛkɛ̄. Naa kɛɛrɛ dua nuede bu edɔɔ̄ a le kɛ̄ anii’ee, bu nu a luge 900 muɛ̄ ue! Lo ama tɔgɛ kɔ Bari gaa yere kpotɛ̄ lo zooro. Tam zue ue tɔgɛ nage leelee Jɛhova. Le yereue elua ezue “tɛ̄ma ɛŋɛnɛ dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe.” (Mat 24:14) Bu kaka, Jɛhova gaa baɛloo ye bɔŋanaloo anii’ee sa gaa doo kɔ a kiisī leere.

17. Bu mɛ sīdee na i dap tɔgɛ kɔ i yeree kpotɛ̄ aba bɔŋanaloo Jɛhova gaa su daānu a?

17 A bɔloo kɔ i bip aba ii kɔ, ‘M tɔgɛge nia loo ele bu bɔŋanaloo Jɛhova a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄ ni?’ Bu dee Mozis, Jɛhova bee doo kɔ miā a aa bunyɔɔ lo etɔgɛ kɔ a yeree kpotɛ̄ pya a bee lu etubobaloo. Bu aba lo sīdee, Jɛhova enɛa i nu a tɔgɛ kɔ a gaa yeree kpotɛ̄ ye bɔŋanaloo anii’ee. A bɔloo kɔ i tɔgɛ nia loo lo ama. (1 Tɛs 5:18, 19) Bu mɛ sīdee na i dap yere kpotɛ̄ bɔŋanaloo Jɛhova ani? Tɛ̄maloo enyɔɔnɛ tɔgɛ dee a aabu Baibol lo a lu enɛ i tɛ̄maloo pya i kpa le bie enɔānu, asɛmbli, le kɔnvɛnsɔn. Gbaāloo wo, i dap nage tɔgɛ kɔ i yeree wa kpotɛ̄ tɛ̄maloo ezue ue kuma kɛ̄ i dap doo sa tɔgɛ nu pya nɛɛ.​—1 Kɔr 15:58.

18. E na o biaɛfii lo edoo a?

18 Doraa i biaɛfii lo esu pya nu i enɔā aābu kpa Levitikɔs yere bu dogo. Doraa i doo nu a nia Jɛhova lokwa a su i waara zɔɔ. Doraa i si tam nɛ Jɛhova nyɔɔbee i tɔgɛ nia loo pya nu edoora i nɛ. Doraa i kiisī lo enɛ Jɛhova nu a lee eera nyɔɔbee i were ye loo aābu dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ. Naale bee dɛ̄dɛɛ̄ ii doo kuma kɛ̄ i dap doo lo eyere kpotɛ̄ ye bɔŋanaloo a gaa nɛ leelee anii’ee. Dodoo wo etɔgɛ kɔ bu i ɛɛ loo dee a i kpaā nɛ lo esitam ye nɛ doodoo pya ye Ekeebee!

YƆƆ 96 Muɛ̄ Ue Bari Lu Zɔ A Kuī

^ bar. 5 Kpa Levitikɔs aara pya lok Jɛhova bee nɛ pya Izrɛl a dee kere. Doodoo pya Nɛɛ Kraist, ii lena kɛɛ̄ pya lo lok, mɛ i dap wa ɛrɛ biī aāloo. Bu lo ekobee ue ama, i gaa le kɔ ue nyɔɔ kpog-bee nu i dap nɔ aābu kpa Levitikɔs.

^ bar. 4 Nu a si lele nuloo a lu e’ɔp bie tɔkpo ama wee lu nu a le kaɛ, sa pya Izrɛl a dee kere wee doo lo ama aba lo esu taāŋabah Jɛhova. (A’aa 30:34-38) Lɔgɔ nu a tɔgɛ kɔ pya Nɛɛ Kraist bu tua sɔ̄ o’oo tup zua wee su nu a wee si lele nuloo yere bu wa taāŋabah naale.

^ bar. 9 Lo esuā nu akiiloo waara zɔɔ doo yaa yere loo, buū Insight on the Scriptures, Volume 2, 526 naɛsī.

^ bar. 54 UE A BAATƐ̄: Nyɔɔ Dee Doonu Uu Pɔrɔ, gbɛnɛ nɛɛ tɛsī ewɔp pya Izrɛl wee yii kɛ̄ alu Kaɛ Eenyɔɔ sa aara numiā gold a gaa bɛ le nɔɔ̄ a wee sī lele nuloo. Sɔ̄ a esaa, a sikɛ̄ yii kɛ̄ alu Kaɛ Eenyɔɔ sa aara miī naana pee

^ bar. 56 UE A BAATƐ̄: Nɛɛ Izrɛl a gaa nɛ nam esu waāna zɔɔ nɛɛ ewɔp lo etɔgɛ kɛ̄ bu pya ye butɔ le ɛɛ ɛɛ loo nu Jɛhova edoora wa nɛ doo.

^ bar. 58 UE A BAATƐ̄: Sɔ̄ Jizɔs gaa bee si tam zue ue a kɛnɛkɛ̄, a bee tɔgɛ kɔ a wereeloo Jɛhova aābu ye beenyiɛ tɛ̄maloo esere dɛ̄dɛɛ̄ ye lok sa yere nage bah nɛ pya dɔɔ̄na kɔ ba a doo wo.

^ bar. 60 UE A BAATƐ̄: Wuga nɛɛwa a e’ana a gaa nɛ Jɛhova nu a lee eera tɛ̄maloo ezue ue tɛ̄maloo ɛm lɛta kaɛlɛɛ kɔ a le bu dumɛloo.

^ bar. 62 UE A BAATƐ̄:: Bu Baɛ Enɔɔ̄ bu zua 2019, Wuga Gerrit Lösch a gaa sitam yɛɛ Eku A Baɛbee bee lɛɛ New World Translation a bee sikɛ̄ lu e’ɛm tɔ bu muɛ̄ ue German, sa bu pya a le kɛ̄ bee ɛɛ kaāna. Nii’ee pya zue ue a le Germany, gaa su lo aā Baibol ama siātam zue ue doodoo baɛ lo wuga nɛɛwa.