Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 49

Nitsumɔ Be Yɛ Ni Hejɔɔmɔ Be Hu Yɛ

Nitsumɔ Be Yɛ Ni Hejɔɔmɔ Be Hu Yɛ

“Nyɛbaa ni wɔyaa he ko banee ni nyɛyajɔa nyɛhe fioo.”​—MAR. 6:31.

LALA 143 Yaa Nɔ Otsu Nii, Obu, Ni Omɛ

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Ŋmɛnɛ lɛ, te mɛi komɛi tsuɔ nii amɛhãa tɛŋŋ? Ni te mɛi komɛi hu feɔ amɛnii amɛhãa tɛŋŋ yɛ nitsumɔ he?

ANI mɛi ni yɔɔ okutso lɛ mli lɛ sumɔɔ nitsumɔ? Ŋmɛnɛ lɛ, yɛ maji babaoo anɔ lɛ, mɛi tsuɔ nii dɛŋdɛŋ ŋmɛlɛtswai pii fe bei fɛɛ ni eho. Mɛi komɛi tsuɔ nii aahu akɛ, amɛnáaa dekã amɛjɔɔ amɛhe, amɛnáaa dekã amɛhãaa amɛweku lɛ, ni amɛnáaa dekã amɛhãaa Nyɔŋmɔ po. (Jaj. 2:23) Yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, mɛi komɛi hu sumɔɔɔ nitsumɔ kwraa, ni amɛkɛ nibii jieɔ amɛnaa koni amɛkatsu nii.​—Abɛi 26:13, 14.

2-3. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa Yehowa kɛ Yesu efee amɛhã wɔ yɛ nitsumɔ gbɛfaŋ?

2 Esoro jwɛŋmɔ ni Yehowa kɛ Yesu hiɛ yɛ nitsumɔ he lɛ kwraa yɛ jwɛŋmɔ ni mɛi pii hiɛ yɛ he lɛ he. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔ fɛɛ wɔle akɛ, Yehowa sumɔɔ nitsumɔ waa. Nɔ ko ni Yesu wie lɛ hãa wɔnaa enɛ faŋŋ. Ewie akɛ: “Mi-Tsɛ miitsu nii kɛbashi amrɔ nɛɛ, ni no hewɔ mi hu mitsuɔ nii lolo lɛ.” (Yoh. 5:17) Bo lɛ, susumɔ nibii ni Nyɔŋmɔ ebɔ yɛ ŋwɛi lɛ ahe okwɛ. Ebɔ ŋwɛibɔfoi babaoo, ŋulamii pii, kɛ shibɔlemɔ ŋulamii. Enɛ jeee nitsumɔ bibioo. Kɛ́ wɔba shikpɔŋ lɛ nɔ hu lɛ, wɔnaa nibii fɛfɛji pii ni ebɔ. Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ Nyɔŋmɔ tsulɔ anɔkwafo ko wie yɛ lala ko ni efó lɛ mli akɛ: “Ao Yehowa, onitsumɔi lɛ fa diɛŋtsɛ! Hiɛshikamɔ mli ojɛ ofee amɛ fɛɛ. Shikpɔŋ lɛ nɔ eyi kɛ nibii ni ofee lɛ.”​—Lala 104:24.

3 Yesu kase e-Tsɛ, Yehowa. Eye ebua Yehowa be ni Yehowa ‘saa ŋwɛi lɛ.’ No mli lɛ, eyɛ emasɛi akɛ “ŋaalɔ kpanaa.” (Abɛi 8:27-31) Sɛɛ mli kwraa be ni Yesu ba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, etsu nii waa diɛŋtsɛ. Ewie yɛ nitsumɔ ni etsu lɛ he akɛ etamɔ niyenii kɛhã lɛ. Nibii ni Yesu tsu lɛ hã ana faŋŋ akɛ, Nyɔŋmɔ ni tsu lɛ.​—Yoh. 4:34; 5:36; 14:10.

4. Mɛni Biblia lɛ hãa wɔleɔ yɛ Yehowa kɛ Yesu he ni hãa wɔnaa akɛ, esaaa akɛ wɔtsuɔ nii sɔŋŋ ni wɔjɔɔɔ wɔhe?

4 Wɔbana akɛ, Yehowa kɛ Yesu fɛɛ tsuɔ nii waa. Shi ani no tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔtsu nii sɔŋŋ ni wɔjɔɔɔ wɔhe? Dabi kwraa. Yehowa lɛ, etɔɔɔ lɛ, ni no hewɔ lɛ, kɛ́ etsu nɔ ko lɛ, ehe ehiaaa ni ejɔɔ ehe. Kɛ̃lɛ, Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, be ni ebɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ egbe naa lɛ, “ejɔɔ ehe ni etsui nyɔ emli.” (2 Mo. 31:17) Ekã shi faŋŋ akɛ, nɔ ni enɛ tsɔɔ ji akɛ, Yehowa kpa nibii bɔɔ dã, ni ehe be ekwɛ nibii fɛɛ ni ebɔ lɛ, ni no hã etsui nyɔ emli. Be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ekɛ nitsumɔ shwɛɛɛ kwraa. Fɛɛ sɛɛ lɛ, ehe be ejɔɔ ehe ni ekɛ enanemɛi tara shi amɛye nii.​—Mat. 14:13; Luka 7:34.

5. Mɛni ewa kɛhã wɔteŋ mɛi pii akɛ wɔbaafee?

5 Biblia lɛ woɔ Nyɔŋmɔ tsuji ŋaa akɛ, amɛkafee anihao, shi moŋ amɛtsu nii waa. (Abɛi 15:19) Ekolɛ, otsuɔ heloonaa nitsumɔ koni onyɛ okwɛ oweku lɛ. Agbɛnɛ hu, akɛni wɔ fɛɛ lɛ, Kristo kaselɔi ji wɔ hewɔ lɛ, wɔyashiɛɔ sane kpakpa lɛ. Kɛ̃lɛ, esa akɛ oná be ojɔɔ ohe hu. Ani bei komɛi lɛ, ewa kɛhã bo akɛ obaatsu oheloonaa nitsumɔ lɛ kɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ, ni yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, oná be ojɔɔ ohe? Te obaafee tɛŋŋ ole kɛji ootsu nii fe nine, loo oojɔɔ ohe fe nine?

BƆ NI OBAAFEE OŊMƐ PƐPƐƐPƐ

6. Mɛɛ gbɛ nɔ amaniɛ ni abɔ yɛ Marko 6:30-34 lɛ hãa wɔnaa akɛ, Yesu le akɛ nitsumɔ be yɛ, ni hejɔɔmɔ be hu yɛ?

6 Ehe miihia ni wɔyɔse akɛ, nitsumɔ be yɛ, ni hejɔɔmɔ be hu yɛ. Yehowa mumɔ lɛ tsirɛ Maŋtsɛ Solomon ni eŋma akɛ: “Ato be ahã nibii fɛɛ ni afeɔ.” No sɛɛ lɛ, etsĩ nidumɔ, tsumaa, yaafo, ŋmɔlɔ, joo, kɛ ekrokomɛi ni fata he lɛ atã. (Jaj. 3:1-8) Wɔ fɛɛ wɔle akɛ, nibii enyɔ komɛi ni he hiaa waa yɛ shihilɛ mli ji, nitsumɔ kɛ hejɔɔmɔ. Yesu tsu nii, shi ejɔɔ ehe hu. Be ko be ni bɔfoi lɛ tee shiɛmɔ amɛba lɛ, “amɛnáaa dekã kɛye nii po,” ejaakɛ mɛi babaoo miiba miiya. Shi Yesu kɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛ pɛ nyɛbaa ni wɔyaa he ko banee ni nyɛyajɔa nyɛhe fioo.” (Kanemɔ Marko 6:30-34.) Yesu wiemɔi nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, ele akɛ ehe miihia ni amɛ fɛɛ amɛjɔɔ amɛhe, tsɛ jeee be fɛɛ be amɛnyɛ amɛjɔɔ amɛhe bɔ ni amɛtsui shweɔ.

7. Kɛ́ wɔkase Hejɔɔmɔ Gbi lɛ he nii lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaaná he sɛɛ?

7 Bei komɛi lɛ, ehe miihia ni wɔjɔɔ wɔhe fioo, loo wɔtsake kɔɔyɔɔ lɛ mli. Gbɛjianɔ ko ni Nyɔŋmɔ to ehã blema Israelbii lɛ hãa wɔnaa nakai. No ji Hejɔɔmɔ Gbi ni amɛyeɔ daa otsi lɛ. Wɔbɛ Mose Mla lɛ shishi. Shi kɛ́ wɔkase Hejɔɔmɔ Gbi lɛ he nii lɛ, wɔbaaná he sɛɛ. Ebaaye ebua wɔ ni wɔna kɛji wɔhiɛ jwɛŋmɔ ni ja yɛ nitsumɔ kɛ hejɔɔmɔ he.

AMƐJƆƆ AMƐHE NI AMƐJÁ NYƆŊMƆ YƐ HEJƆƆMƆ GBI LƐ NƆ

8. Tamɔ bɔ ni wɔnaa yɛ 2 Mose 31:12-15 lɛ, mɛni Nyɔŋmɔ bi ni Israelbii lɛ afee yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ? Ni mɛni hewɔ?

8 Nyɔŋmɔ kɛ be falɛ ko ni Biblia lɛ tsɛɔ lɛ “gbii” ekpaa ni bɔ nibii, ni no sɛɛ lɛ, ebɔɔɔ nɔ ko dɔŋŋ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. (1 Mo. 2:2) Shi no etsɔɔɔ akɛ Yehowa ekpa nitsumɔ. Yehowa sumɔɔ nitsumɔ, ni no hewɔ lɛ, ‘eetsu nii kɛbashi amrɔ nɛɛ.’ (Yoh. 5:17) Yehowa fã Israelbii lɛ akɛ, amɛ hu amɛtsu nii gbii ekpaa yɛ otsi lɛ mli ni amɛjɔɔ amɛhe yɛ gbi ni ji kpawo lɛ nɔ. Nyɔŋmɔ kɛɛ amɛ akɛ, Hejɔɔmɔ Gbi lɛ baafee okadi yɛ ekɛ amɛ teŋ. Nakai gbi lɛ, ‘amɛbaajɔɔ amɛhe kwraa,’ ni ebaafee ‘nɔ ko ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ kɛhã Yehowa.’ (Kanemɔ 2 Mose 31:12-15.) Anɔkwa, Yehowa bi ni mɔ fɛɛ mɔ ajɔɔ ehe; gbekɛbii, nyɔji, kɛ shĩa kooloi po akatsu nii. (2 Mo. 20:10) Enɛ hã amɛná dekã pii kɛhã Yehowa jamɔ.

9. Yɛ Yesu beiaŋ lɛ, mɛni jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi pii fee ni hã Hejɔɔmɔ Gbi lɛ yeli bawa?

9 Nyɔŋmɔ webii lɛ ná Hejɔɔmɔ Gbi lɛ he sɛɛ waa. Shi be ni shɛɔ Yesu beiaŋ lɛ, jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi pii ehã Hejɔɔmɔ Gbi lɛ yeli ewa yɛ mlai ni yɔɔ kpɛŋŋ ni amɛwo yɛ he lɛ ahewɔ. Amɛkɛɛ kɛ́ mɔ ko kpɔlɔ ŋmaa loo etsa mɔ ko ni bɛ hewalɛ yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ lɛ, etɔ̃. (Mar. 2:23-27; 3:2-5) Jeee nakai Nyɔŋmɔ to akɛ aye Hejɔɔmɔ Gbi lɛ, ni Yesu hã mɛi ni bo lɛ toi lɛ le enɛ faŋŋ.

Yesu mami kɛ epapa kɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ tsu nibii ni kɔɔ Yehowa jamɔ he (Kwɛmɔ kuku 10) *

10. Mɛɛ gbɛ nɔ Mateo 12:9-12 lɛ hãa wɔnaa jwɛŋmɔ ni Yesu hiɛ yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ he?

10 Yesu kɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ye Hejɔɔmɔ Gbi lɛ, ejaakɛ Yudafoi ji amɛ ni amɛyɛ Mose Mla lɛ shishi. * Kɛ̃lɛ, ehã ana yɛ ewiemɔ kɛ enifeemɔ mli akɛ, esaaa akɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ yeli batsɔɔ jatsu, ni akɛ, abaanyɛ afee ejurɔ ni aye abua mɛi yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ. Ewie akɛ: “Mla ŋmɛɔ gbɛ akɛ afeɔ nɔ ko kpakpa yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ.” (Kanemɔ Mateo 12:9-12.) Yesu enaaa tɔmɔ ko yɛ he akɛ abaafee mɛi ejurɔ loo aye abua amɛ yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ. Nibii ni Yesu fee lɛ hã ana faŋŋ akɛ, ele yiŋtoi ahewɔ ni Nyɔŋmɔ fã akɛ ewebii lɛ aye Hejɔɔmɔ Gbi lɛ. Yiŋtoi nɛɛ ateŋ ekome ko ni he hiaa waa ji akɛ, akɛni amɛtsuuu nii nakai gbi lɛ hewɔ lɛ, amɛbaaná be pii ni amɛkɛfee nibii ni kɔɔ Yehowa jamɔ lɛ he. Ekã shi faŋŋ akɛ, nakai Yesu mami kɛ epapa fee yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ. Amɛ kɛ amɛbii lɛ fee ekome kɛjá Nyɔŋmɔ. Nɔ ko ni awie yɛ Yesu he be ni etee emaŋ Nazaret lɛ hãa wɔnaa nakai. Awie yɛ ehe akɛ: “Tamɔ bɔ ni efɔɔ feemɔ yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ lɛ, ebote kpeehe lɛ ni ete shi koni ekane nii.”​—Luka 4:15-19.

ANI OSUMƆƆ NITSUMƆ?

11. Namɔ tsɔɔ Yesu bɔ ni atsuɔ nii waa?

11 Ekã shi faŋŋ akɛ, Yosef, mɔ ni ŋɔ Yesu efee ebi, ni etsɔɔ lɛ kapinta nitsumɔ lɛ, hã ele akɛ Nyɔŋmɔ sumɔɔ nitsumɔ ni eesumɔ ni wɔ hu wɔtsu nii waa. (Mat. 13:55, 56) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Yesu na bɔ ni Yosef tsu nii waa daa gbi koni enyɛ ekwɛ eŋa kɛ ebii pii lɛ. Be ko lɛ, ekɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Nitsulɔ lɛ, enyɔmɔwoo sa lɛ.” (Luka 10:7) Yesu hu da ebatsɔ mɔ ko ni hiɛ wa kɛ nitsumɔ.

12. Mɛɛ ŋmalɛi hãa wɔnaa jwɛŋmɔ ni Paulo hiɛ yɛ nitsumɔ he?

12 Bɔfo Paulo hu tsu nii waa. Nɔ titri ni etsu ji, eye Yesu he odase ni etsɔɔ mɛi nibii ni Yesu fee kɛ nibii ni ewie. Shi etsu heloonaa nitsumɔ hu, koni ená nɔ ko kɛkwɛ ehe. Nyɛmimɛi ni yɔɔ Tesalonika lɛ ye enɛ he odase. Be ni Paulo ŋmaa amɛ wolo lɛ, ewie akɛ ‘etsu nitsumɔ ni wa ni egbo deŋme jenamɔ kɛ jetsɛremɔ koni ekɛ jatsu ni jara wa ko akafɔ̃ amɛteŋ mɔ ko nɔ.’ (2 Tes. 3:8; Bɔf. 20:34, 35) Mɛɛ nitsumɔ he Paulo wieɔ yɛ biɛ lɛ? Be ni eyɔɔ Korinto lɛ, eyato Akwila kɛ eŋa Priskila ŋɔɔ ni “ekɛ amɛ tsu nii, ejaakɛ nɔ ni amɛtsuɔ ji, amɛfeɔ mama tsũi.” No hewɔ lɛ, eeenyɛ efee akɛ, nitsumɔ ni ewieɔ he lɛ ji, mama tsũ feemɔ. Kɛɛmɔ ni Paulo kɛɛ akɛ etsu nii “jenamɔ kɛ jetsɛremɔ” lɛ etsɔɔɔ akɛ nii sɔŋŋ etsu. Bei komɛi lɛ, etsuuu nii, tamɔ yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ nɛkɛ. Ni akɛni Yudafoi lɛ hu tsuuu nii yɛ nakai gbi lɛ nɔ hewɔ lɛ, ená hegbɛ eye amɛ odase.​—Bɔf. 13:14-16, 42-44; 16:13; 18:1-4.

13. Mɛni wɔkaseɔ yɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni Paulo fee lɛ mli?

13 Bɔfo Paulo fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ehã wɔ. Eyɛ mli akɛ ehe bahia ni etsu heloonaa nitsumɔ moŋ, shi loloolo lɛ, ebɔ mɔdɛŋ etsu “nitsumɔ krɔŋkrɔŋ ni ji Nyɔŋmɔ sane kpakpa lɛ shiɛmɔ lɛ” waa. (Rom. 15:16; 2 Kor. 11:23) Agbɛnɛ hu, ewo mɛi krokomɛi hewalɛ ni amɛ hu amɛfee nakai. Etsɛ Akwila kɛ Priskila akɛ ‘enanemɛi nitsulɔi yɛ Kristo Yesu mli.’ (Rom. 12:11; 16:3) Paulo wo Korintobii lɛ hewalɛ ni ‘amɛtsu babaoo yɛ Nuŋtsɔ lɛ nitsumɔ lɛ mli.’ (1 Kor. 15:58; 2 Kor. 9:8) Yehowa kɛ emumɔ lɛ tsirɛ lɛ ni eŋma hu akɛ: “Kɛ́ mɔ ko sumɔɔɔ akɛ etsuɔ nii lɛ, ekaye nii hu.”​—2 Tes. 3:10.

14. Mɛni sane ni Yesu wie yɛ Yohane 14:12 lɛ tsɔɔ?

14 Nitsumɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli ji, shiɛmɔ kɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ. Yesu gba akɛ, ekaselɔi lɛ baatsu nitsumɔi ni fe enɔ lɛ po! (Kanemɔ Yohane 14:12.) Eyɛ mli akɛ Yesu fee naakpɛɛ nii moŋ, shi jeee naakpɛɛ nii ni efee lɛ ahe gbalɛ nɛɛ kɔɔ. Moŋ lɛ, ekɔɔ shiɛmɔ kɛ nitsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he. Mɛi abɔ ni esɛɛnyiɛlɔi lɛ baashiɛ amɛhã, hei ni amɛbaashiɛ yɛ, kɛ be abɔ ni amɛkɛbaashiɛ lɛ baafa kwraa fe enɔ lɛ.

15. Mɛɛ saji esa akɛ wɔbi wɔhe? Ni mɛni hewɔ?

15 Kɛ́ otsuɔ heloonaa nitsumɔ lɛ, bi ohe akɛ: ‘Ani ale mi yɛ minitsumɔhe lɛ akɛ mitsuɔ nii waa? Ani mitsuɔ nitsumɔ ni akɛhãa mi lɛ jogbaŋŋ ni migbeɔ naa yɛ be naa?’ Kɛ́ onyɛ ohã sanebimɔi nɛɛ hetoo akɛ hɛɛ lɛ, belɛ, ekolɛ onitsumɔtsɛ lɛ baasumɔ osane, ni kɛ́ bo loo mɔ kroko yaaye mɛi ni okɛtsuɔ nii lɛ odase lɛ, ewaŋ akɛ amɛbaabo toi. Kɛ́ eba lɛ shiɛmɔ kɛ nitsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ, no hu bi ohe akɛ: ‘Ani ale mi akɛ mɔ ko ni kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ shwɛɛɛ kwraa? Ani mikaseɔ nɔ ni makɛɛ kɛ́ mikɛ mɔ ko kpe klɛŋklɛŋ kwraa lɛ jogbaŋŋ? Kɛ́ mɔ ko ná wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ, ani mikuɔ misɛɛ miyasaraa lɛ yɛ be kukuoo mli? Ani mitsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ fãi srɔtoi lɛ fɛɛ jogbaŋŋ?’ Kɛ́ onyɛ ohã sanebimɔi nɛɛ hetoo akɛ hɛɛ lɛ, belɛ obaaná miishɛɛ waa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.

KƐ́ OOJƆƆ OHE LƐ, ANI OSUSUƆ BO PƐ OHE?

16. Mɛɛ srɔto yɔɔ bɔ ni Yesu kɛ bɔfoi lɛ fee amɛnii amɛhã lɛ kɛ bɔ ni mɛi pii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ feɔ amɛnii amɛhãa lɛ teŋ?

16 Bei komɛi lɛ, Yesu kɛ ebɔfoi lɛ jɔɔ amɛhe, ejaakɛ ele akɛ enɛ he miihia. Shi yɛ amɛbeiaŋ kɛ ŋmɛnɛ fɛɛ lɛ, mɛi komɛi feɔ amɛnii tamɔ nuu niiatsɛ ni Yesu wie ehe yɛ nɔkwɛmɔnɔ ko ni egba lɛ mli lɛ. Nuu nɛɛ nu he akɛ, ebaanyɛ ‘ejɔɔ ehe, ni eye ni enu ni emii ashɛ ehe.’ (Luka 12:19; 2 Tim. 3:4) Ejwɛŋŋ nɔ ko nɔ ko he fe hejɔɔmɔ kɛ walayeli. Shi Yesu kɛ ebɔfoi lɛ efeee amɛnii nakai. Amɛsusuuu amɛ pɛ amɛhe, ni amɛhãaa hejɔɔmɔ kɛ walayeli ahe amɛtsui kɛ amɛjwɛŋmɔ fɛɛ.

Kɛ́ wɔhiɛ jwɛŋmɔ ni ja yɛ nitsumɔ kɛ hejɔɔmɔ he lɛ, wɔbaabɔ mɔdɛŋ wɔtsu nibii kpakpai, ni no baahã wɔná miishɛɛ (Kwɛmɔ kuku 17) *

17. Te wɔkɛ be ni wɔkɛyaaa nitsumɔ lɛ tsuɔ nii wɔhãa tɛŋŋ?

17 Ŋmɛnɛ lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaakase Yesu. Wɔkɛ be ni wɔkɛyaaa nitsumɔ lɛ eko jɔɔ wɔhe, shi wɔkɛ eko hu tsuɔ nitsumɔi kpakpai. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔkɛ eko yaa shiɛmɔ kɛ asafoŋ kpeei. Anɔkwa, shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ asafoŋ kpeeiyaa fata nibii ni wɔfeɔ wɔhãa Yehowa lɛ ahe, ni amɛhe miihia wɔ waa. Enɛ hewɔ lɛ, wɔfeɔ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbaanyɛ koni wɔkafolɔ amɛteŋ eko kwraa mli. (Heb. 10:24, 25) Kɛ́ wɔfã gbɛ kɛtee he ko koni wɔyajɔɔ wɔhe po lɛ, wɔyaa asafoŋ kpeei yɛ jɛmɛ, ni wɔtaoɔ hegbɛi kɛyeɔ mɛi odase.​—2 Tim. 4:2.

18. Mɛni Kristo Yesu, wɔ-Maŋtsɛ lɛ, miisumɔ ni wɔfee?

18 Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ, Kristo Yesu, wɔ-Maŋtsɛ lɛ, nuɔ nii ashishi, ni eyeɔ ebuaa wɔ ni wɔná jwɛŋmɔ ni ja yɛ nitsumɔ kɛ hejɔɔmɔ he. (Heb. 4:15) Eesumɔ ni kɛ́ efee lɛ, wɔjɔɔ wɔhe, ejaakɛ ehe miihia. Shi eesumɔ hu ni wɔtsu nii waa koni wɔnyɛ wɔkwɛ wɔhe, ni agbɛnɛ hu, wɔtsu kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ ni hãa mɔ náa miishɛɛ lɛ. Yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ nɔ ni Yesu tsuɔ koni wɔye wɔhe kɛje nɔ ko ni eye wɔ nyɔŋ ni ehã wɔpiŋ waa lɛ he.

LALA 38 Ebaahã Ohe Awa

^ kk. 5 Biblia lɛ hãa wɔnaa akɛ, esa akɛ wɔtsu nii waa. Shi ehãa wɔnaa hu akɛ, esa akɛ wɔjɔɔ wɔhe. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu Hejɔɔmɔ Gbi ni Nyɔŋmɔ fã Israelbii lɛ akɛ amɛye daa otsi lɛ he. Enɛ baaye abua wɔ ni wɔna kɛji wɔhiɛ jwɛŋmɔ ni ja yɛ nitsumɔ kɛ hejɔɔmɔ he.

^ kk. 10 Yesu kaselɔi lɛ kɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ yeli shwɛɛɛ kwraa, aahu po akɛ, amɛmɛ ni aye Hejɔɔmɔ Gbi lɛ atã dani amɛtee akɛ amɛkɛ tsofai yaawo egbonyo lɛ.​—Luka 23:55, 56.

^ kk. 55 MFONIRI LƐ HE SANE: Yosef kɛ Maria kɛ amɛbii lɛ miiya kpeehe lɛ yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ.

^ kk. 57 MFONIRI LƐ HE SANE: Nyɛmi nuu ko ni tsuɔ nii waa kɛkwɛɔ eweku lɛ kɛ be ni ekɛyaaa nitsumɔ lɛ tsuɔ nɔ ko yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli, kɛ́ ekɛ eweku lɛ fã gbɛ kɛtee he ko koni amɛyajɔɔ amɛhe po.