Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

NGIMAWA KAKA JOKRISTO

Kaka Wanyalo Nyiso ni Wahero Jehova kaachiel gi Jirendewa

Kaka Wanyalo Nyiso ni Wahero Jehova kaachiel gi Jirendewa

Kata obedo ni Jokristo ok nie bwo Chik Musa, chike ariyo madongo ma yudore e chikno, ma gin hero Jehova kod jowetewa, pod leronwa gik ma Jehova dwaro ni watim. (Mat 22:37-39) Hera ma kamano ok nyuolwago. To en kido ma nyaka wanyag. E yo mane? Yo maduong’ mar nyago kidono en somo Muma pile. Sama wanono kido mopogore opogore mag Nyasaye kaka olergi e Muma, waneno “ber maler mar Jehova.” (Za 27:4) Gikone, herawa kuom Jehova medore kendo wabedo gi paro kaka mage. Mae biro jiwowa mondo waluw chikene, moriwo luwo chik mar hero jomoko. (Joh 13:34, 35; 1Jo 5:3) Yore adek maluwogi nyalo konyowa mondo waher somo Muma:

  • Ti gi nyaloni mar paro, kendo iket pachi e gima isomo. Ketri ni in kanyo. Ang’o ma ineno, iwinjo, kendo ing’weyo? Joma iwuoyo kuomgi nyalo bedo ni winjo nade?

  • Ti gi yore mopogore opogore. Magi gin moko kuom yorego: Som gi duol ma malo, kata iluwri gi weche momaki. Som e wi ng’at ma iwuoyo kuome e Muma kata wich moro kar somo sula ka sula kaka giluwore. Kuom ranyisi, ti gi Apendix A7 kata B12 e New World Translation of the Holy Scriptures ka idwa puonjori e wi Yesu. Som sula ma ogolie ndiko modiechieng’. Som buge mag Muma kaluwore gi kaka nondikgi.

  • Winj tiend gik misomo. Somo kata mana sula achiel odiechieng kodiechieng’ kendo paro matut, ber moloyo somo sula mang’eny mana ni mondo itiek buk. Non chal miwuoyoe. Non weche momedore. Ti gi map kod glosari. Tim nonro kata mana e wi wach achiel ma ok ing’eyo. Ka nyalore, par matut kitiyo gi thuolo marom gi ma itiyogo sama nende isomo.