Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 1

“Yemɔti, Bɛhɔ, Bɛyɛ . . . Menli Me Ɛdoavolɛma”

“Yemɔti, Bɛhɔ, Bɛyɛ . . . Menli Me Ɛdoavolɛma”

YƐ ƐVOLƐDWƐKƐ MAA 2020: “Yemɔti, bɛhɔ, bɛyɛ . . . , menli me ɛdoavolɛma, bɛzɔne bɛ.”​—MAT. 28:19.

EDWƐNE 79 Kilehile Bɛ Maa Bɛgyinla Kpundii

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1-2. Duzu edwɛkɛ a anwumabɔvolɛ ne hanle hilele mraalɛ ne mɔ wɔ Gyisɛse nla ne azo a, na adehilelɛ boni a Gyisɛse mumua ne vale maanle bɛ a?

ƆLE nwonlomɔ mangyee wɔ Naesan 16, ɛvolɛ 33 Y.M. Mraalɛ bie mɔɔ bɛkulo Nyamenle na bɛlɛdi nyane kpalɛ la hɔle nla ne mɔɔ bɛziele Awulae Gyisɛse Kelaese wɔ nu wɔ dɔnehwele 36 mɔɔ ɛpɛ nu la azo. Bɛhɔle kɛ bɛkava ayile ngakyile nee nwole evuanlɛ bɛaha funli ne, mɔɔ bɛdwule ɛkɛ ne la, bɛannwu funli ne, na ɔzinle bɛ nwo. Anwumabɔvolɛ bie zele ɛdoavolɛma ne kɛ bɛdwazo Gyisɛse bɛvi ewule nu, na ɔdoale zo kɛ: “Ɔlɛdimoa bɛ nyunlu wɔ Galeli. Bɛbanwu ye wɔ ɛkɛ.”​—Mat. 28:1-7; Luku 23:56; 24:10.

2 Mɔɔ mraalɛ ne mɔ vile nla ne azo la, Gyisɛse mumua ne bikyele bɛ na ɔmaanle bɛ adehilelɛ kɛ: “Bɛhɔbɔ me mediema ne mɔ amaneɛ kɛ bɛhɔ Galeli, na ɛkɛ ne yɛɛ bɛbanwu me a.” (Mat. 28:10) Ɛnee Gyisɛse lɛ edwɛkɛ mɔɔ anwo hyia la ɔka ɔkile ye ɛdoavolɛ ne mɔ, yemɔti ɔyɛle ngyehyɛleɛ ɔmaanle bɛyiale ye wɔ ye ewudwazo ne anzi!

NWANE MƆ A BƐVALE MƐLA ƐHYE BƐMAANLE BƐ A?

Mɔɔ Gyisɛse yiale ɛzoanvolɛ ne mɔ nee menli gyɛne wɔ Galeli wɔ ye ewudwazo ne anzi la ɔzele bɛ kɛ, “bɛhɔ, bɛyɛ . . . menli me ɛdoavolɛma” (Nea ɛdendɛkpunli 3-4)

3-4. Duzu ati a yɛkola yɛka kɛ, tɛ ɛzoanvolɛ ne mɔ ala a bɛvale mɛla mɔɔ wɔ Mateyu 28:19, 20 la bɛmaanle bɛ a? (Nea ɔ nyunlu nvoninli ne.)

3 Kenga Mateyu 28:16-20. Wɔ ayia zɔhane mɔɔ Gyisɛse yɛle nwolɛ ngyehyɛleɛ la abo, ɔhanle gyima mɔɔ anwo hyia mɔɔ ye ɛdoavolɛma bayɛ ye wɔ ɛvoya mɔɔ limoa anu la anwo edwɛkɛ​—gyima ko ne ala a yɛlɛyɛ ye ɛnɛ a. Gyisɛse hanle kɛ: “Yemɔti, bɛhɔ, bɛyɛ maanle maanle kɔsɔɔti anu menli me ɛdoavolɛma, . . . bɛhilehile bɛ bɛmaa bɛli ninyɛne kɔsɔɔti mɔɔ meha mehile bɛ la azo.”

4 Gyisɛse kulo kɛ ye ɛdoavolɛma kɔsɔɔti bɔ edwɛkɛ ne nolo. Yeanva gyima zɔhane yeammaa ye ɛzoanvolɛ nɔhavoma 11 ne ala. Kɛzi yɛkola yɛnwu ɛhye ɛ? Mɔɔ Gyisɛse fa mɛla ɛhye amaa wɔ boka bie mɔɔ wɔ Galeli azo la, ɛnee tɛ ye ɛzoanvolɛ ne mɔ ala a wɔ ɛkɛ a. Kakye kɛ, anwumabɔvolɛ ne zele mraalɛ ne mɔ kɛ: “Bɛbanwu ye wɔ [Galeli].” Yemɔti ɔkɛyɛ kɛ ɛnee mraalɛ nɔhavoma bie mɔ wɔ ɛkɛ wɔ mekɛ zɔhane. Tɛ yemɔ angome, ɛzoanvolɛ Pɔɔlo maanle ɔlale ali kɛ Gyisɛse ‘yele ɔ nwo hilele mediema mɔɔ bo 500 wɔ mekɛ ko anu.’ (1 Kɔl. 15:6) Wɔ nienwu?

5. Duzu a yɛsukoa yɛfi 1 Kɔlentema 15:6 anu a?

5 Yɛlɛ ndelebɛbo kpalɛ mɔɔ ɔti yɛkola yɛka kɛ, zɔhane ayia ne mɔɔ bɛyɛle ye wɔ Galeli mɔɔ bɛyɛ nwolɛ kɛlɛtokɛ wɔ Mateyu tile 28 la a ɛnee Pɔɔlo ɛlɛka nwolɛ edwɛkɛ a. Bie a le boni? Mɔɔ limoa, ɛnee Gyisɛse ɛdoavolɛma ne anu dɔɔnwo le Galelima. Yemɔti ɛnee ɔbayɛ kpalɛ kɛ ɔyia menli dɔɔnwo ne wɔ boka mɔɔ wɔ Galeli la azo tɛla kɛ bɛkɛyia awie sua nu wɔ Gyɛlusalɛm. Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, ɛnee Gyisɛse mɔɔ bɛdwazo ye la ɛlimoa ɛyia ye ɛzoanvolɛ 11 ne wɔ sua bie anu wɔ Gyɛlusalɛm. Saa ɛnee Gyisɛse kulo kɛ ɔmaa ɛzoanvolɛ ne mɔ angomekye mɛla kɛ bɛha edwɛkɛ ne na bɛyɛ menli ye ɛdoavolɛma a, anrɛɛ ɔbahola yeaha yeahile bɛ wɔ Gyɛlusalɛm, mɔɔ ɔngyia kɛ ɔka ɔkile bɛ kɛ bɛ nee mraalɛ ne mɔ nee menli gyɛne ɛyia ye wɔ Galeli a.​—Luku 24:33, 36.

6. Kɛzi Mateyu 28:20 maa yɛnwu kɛ mɛla mɔɔ se yɛyɛ menli ɛdoavolɛ la fale yɛ mekɛ ye anwo ɛ, na kɛzi menli ɛlɛdi zɔhane mɛla ne azo ɛ?

6 Yɛ nɔhalɛ edwɛkɛ mɔɔ tɔ zo nsa mɔɔ anwo hyia la nzonlɛ. Tɛ ɛvoya mɔɔ limoa Kilisienema ala a Gyisɛse zele bɛ kɛ bɛyɛ menli ye ɛdoavolɛma a. Kɛzi yɛkola yɛka ye zɔ ɛ? Mɔɔ Gyisɛse vale adehilelɛ ne maanle bɛ wiele la, ɔhanle kɛ: “Me nee bɛ lua dahuu kɔkpula mekɛ ɛhye awieleɛ.” (Mat. 28:20) Kɛ mɔɔ Gyisɛse hanle la, ɛnɛ ɛdoavolɛyɛlɛ gyima ne ɛlɛnyia anyuhɔlɛ kpalɛ. Dwenle nwolɛ nea! Ɛvolɛ biala, asɛɛ bɛsɔne menli 300,000 kɛ Gyihova Alasevolɛ na bɛbayɛ Gyisɛse Kelaese ɛdoavolɛma!

7. Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a, na duzu ati ɔ?

7 Menli dɔɔnwo mɔɔ sukoa Baebolo ne la nyia anyuhɔlɛ na bɛmaa bɛsɔne bɛ. Noko bɛ nuhua dɔɔnwo mɔɔ yɛ nee bɛ sukoa Baebolo ne dahuu la twenlehwenle bɛ bo aze kɛ bɛbayɛ ɛdoavolɛma. Bɛ nye die debiezukoalɛ ne anwo, noko bɛnnyia anyuhɔlɛ bɛmmaa bɛnzɔne bɛ. Saa ɛ nee awie sukoa Baebolo ne a, yɛdie yɛdi kɛ ɛkulo kɛ ɛboa ye ɛmaa ɔfa mɔɔ ɔsukoa la ɔyɛ gyima amaa yeayɛ Kelaese ɛdoavolɛ. Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbazuzu kɛzi yɛbamaa yɛ edwɛkɛ aha yɛ sukoavoma ahonle na yɛaboa bɛ yɛamaa bɛanyi sunsum nu la anwo. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛsuzu edwɛkɛ ɛhye anwo a? Ɔluakɛ ɔdwu mekɛ ne bie a, ɔbahyia kɛ yɛpɛ debiezukoalɛ bie azo.

BƆ MƆDENLE MAA WƆ EDWƐKƐ NE ƐHA BƐ AHONLE

8. Kɛmɔti a ɔbahola yeayɛ se kɛ yɛ edwɛkɛ baha awie mɔ ahonle ɛ?

8 Gyihova kulo kɛ menli fi bɛ ɛhulolɛ nu sonle ye ɔluakɛ bɛkulo ye la ati. Yemɔti yɛ bodane a le kɛ yɛboa yɛ sukoavoma yɛamaa bɛade ɔ bo kɛ Gyihova dwenle bɛ nwo kpalɛ yɛɛ ɔkulo bɛ kpole kpalɛ. Yɛkulo kɛ yɛboa bɛ yɛmaa bɛnwu Gyihova kɛ ɔle “nrisa [bɛ ze] nee ahunlanvolɛ ndɛnebuavolɛ.” (Edw. 68:5) Mekɛ mɔɔ wɔ sukoavo ne ɛlɛkile ɛlɔlɛ mɔɔ Nyamenle lɛ maa ye anwo anyezɔlɛ la, ɛhye baha ye yeamaa yeanyia ɛlɔlɛ kpole yeamaa ye. Bie a ɔbayɛ se yeamaa Baebolo sukoavoma bie mɔ kɛ bɛbanwu Gyihova kɛ Selɛ mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ, ɔluakɛ bɛ papa mɔ andwenle bɛ nwo yɛɛ bɛangulo bɛ la ati. (2 Tim. 3:1, 3) Yemɔti, saa ɛ nee bɛ ɛlɛsukoa a, anrɛɛ si Gyihova subane ngɛnlɛma ne mɔ azo. Boa wɔ sukoavoma ne maa bɛnwu ye kɛ yɛ ɛlɔlɛ Nyamenle ne kulo kɛ bɛnyia dahuu ngoane, na yeziezie ɔ nwo kɛ ɔbaboa bɛ yeamaa bɛadwu bodane zɔhane anwo. Duzu bieko a yɛbahola yɛayɛ a?

9-10. Mbuluku boni mɔ a ɔwɔ kɛ yɛfa yɛyɛ Baebolo ɛzukoalɛ a, na duzu ati ɔ?

9 Fa “Duzu A Baebolo Ne Kola Kilehile Yɛ A?” yɛɛ “Bɛzie Bɛ Nwo Wɔ Nyamenle Ɛhulolɛ Ne Anu” mbuluku ne mɔ di gyima. Bɛziezie mbuluku zɔhane mɔ titili kɛ bɛboa yɛ amaa yɛ edwɛkɛ aha yɛ sukoavoma ahonle. Kɛ neazo la, Kilehile Yɛ buluku ne tile 1 bua kpuya ɛhye mɔ: Asoo Nyamenle dwenle yɛ nwo anzɛɛ ɔ ti yɛ se?, Saa menli ɛlɛnwu amaneɛ a, kɛzi Nyamenle te nganeɛ ɛ? yɛɛ Ɛbahola wɔayɛ Gyihova agɔnwo ɔ? Na Bɛzie Bɛ Nwo Wɔ Nyamenle Ɛhulolɛ Ne Anu buluku ne noko ɛ? Buluku zɔhane baboa sukoavo ne yeamaa yeanwu kɛzi Baebolo ngyinlazo mɔɔ ɔbava yeabɔ ye ɛbɛla bamaa ye ɛbɛlabɔlɛ agyinla bodane zo na yeabikye Gyihova kpalɛ la. Saa ɛ nee awie mɔ ɛzukoa mbuluku ɛhye mɔ dɛba bɔbɔ a, siezie ɛ nwo kpalɛ maa debiezukoalɛ ko biala na maa ɔvale wɔ sukoavo ne anwo.

10 Fa ye kɛ wɔ sukoavo ne anye die edwɛkɛ bie mɔɔ wɔ buluku gyɛne mɔɔ ɔmboka Ninyɛne Titili Mɔɔ Yɛfa Yɛkilehile la anwo. Bie a ɛbahola wɔamaa ye anwosesebɛ kɛ ɔdaye mumua ne ɔgenga zɔhane buluku ne amaa bɛahola bɛadoa bɛ debiezukoalɛ ne azo wɔ buluku mɔɔ bɛhile kɛ yɛva yɛyɛ debiezukoalɛ la anu.

Fa asɔneyɛlɛ bɔ debiezukoalɛ ne abo (Nea ɛdendɛkpunli 11)

11. Mekɛ boni a ɔwɔ kɛ yɛfa asɔneyɛlɛ yɛbɔ debiezukoalɛ bo na yɛfa yɛwie a, na kɛzi yɛbahola yɛahilehile ɛhye anu ɛ?

11 Fa asɔneyɛlɛ bɔ debiezukoalɛ ne abo. Nɔhalɛ nu, ɔle kpalɛ kɛ mɔlebɛbo ne ala yɛbava asɔneyɛlɛ yɛabɔ debiezukoalɛ ne abo na yeava yɛawie wɔ mekɛ mɔɔ yɛnwu kɛ debiezukoalɛ ne bahɔ zo la. Ɔwɔ kɛ yɛboa sukoavo ne yɛmaa ɔnwu kɛ Nyamenle sunsum ne ala a bahola amaa yɛade Ye Edwɛkɛ ne abo a. Saa Baebolo kilehilevolɛma bie mɔ kulo kɛ bɛkilehile deɛmɔti ɛhye anwo hyia la anu a, bɛkenga edwɛkɛ mɔɔ wɔ Gyemise 1:5 mɔɔ ka kɛ: “Saa bɛ nuhua bie hyia nrɛlɛbɛ a, bɛmaa ɔhɔ zo ɔbiza Nyamenle” la. Akee Baebolo kilehilevolɛ ne biza sukoavo ne kɛ, “Kɛzi yɛbahola yɛazɛlɛ Nyamenle ɛkɛ ne nrɛlɛbɛ ɛ?” Bie a sukoavo ne baha kɛ ɔwɔ kɛ yɛyɛ asɔne yɛkile Nyamenle.

12. Kɛzi ɛbahola wɔava Edwɛne 139:2-4 wɔaboa sukoavo bie wɔamaa yeavi ye ahonle nu yeayɛ asɔne ɛ?

12 Kile wɔ sukoavo ne kɛzi bɛyɛ asɔne la. Maa ɔnwu ye kɛ Gyihova kulo kɛ ɔfi ye ahonle nu ɔyɛ asɔne. Kile nu kile ye kɛ yɛbahola yɛabuke yɛ ahonle nu yɛaha kɛzi yɛte nganeɛ la anwo edwɛkɛ yɛahile Gyihova wɔ yɛ asɔneyɛlɛ nu, mɔɔ bie a yɛnrɛhola yɛnrɛha zɔhane edwɛkɛ ne yɛnrɛhile awie gyɛne a. Ɔluakɛ Gyihova ze mɔɔ yɛdwenle nwo wɔ yɛ ahonle nu la. (Kenga Edwɛne 139:2-4.) Eza yɛbahola yɛamaa yɛ sukoavo ne anwosesebɛ kɛ ɔzɛlɛ Nyamenle kɛ ɔboa ye ɔmaa ɔye adwenle ɛtane ɔvi ɔ ti anu na ɔgyakyi subane mɔɔ ɛnle kpalɛ la. Kɛ neazo la, fa ye kɛ awie mɔɔ ɛzukoa Baebolo ne ɛhyɛ ekyi la anye die ɛvoyialilɛ bie mɔɔ ɔ bo vi awozonle ɛzonlenlɛ nu la anwo. Ɔze kɛ ɔle ɛtane, noko nɔhalɛ ne a le kɛ ɔ nye die nuhua nyɛleɛ bie mɔ anwo. Maa ye anwosesebɛ kɛ ɔha kɛzi ɔte nganeɛ la ɔhile Gyihova na ɔzɛlɛ ye kɛ ɔboa ye ɔmaa ɔhulo mɔɔ Nyamenle kulo la ala.​—Edw. 97:10.

To ɛsalɛ fɛlɛ wɔ Baebolo sukoa ne wɔ ayia ne mɔ abo (Nea ɛdendɛkpunli 13)

13. (a) Kɛmɔti a ɔwɔ kɛ yɛto ɛsalɛ yɛfɛlɛ yɛ sukoavoma ndɛ wɔ debiezukoalɛ bo ɛ? (b) Duzu a yɛyɛ a ɔnrɛmaa yɛ sukoavo ne ɛnrɛze nyiane wɔ debiezukoalɛ bo a?

13 To ɛsalɛ fɛlɛ wɔ Baebolo sukoa ne ndɛ wɔ debiezukoalɛ bo. Mɔɔ wɔ sukoavo ne banwu ye yɛɛ mɔɔ ɔbade wɔ debiezukoalɛ bo la baha ye ahonle na yeaboa ye yeamaa yeanyia anyuhɔlɛ ndɛndɛ. Ye Duzu A Bɛyɛ Ye Wɔ Belemgbunlililɛ Asalo Ɛkɛ A? vidio ne kile ye na to ɛsalɛ fɛlɛ ye kɛ ɔhɔzɔho wɔ. Saa ɔbayɛ boɛ a, yɛ kale nwo ngyehyɛleɛ. Saa ɛlɛkɔ ɛ nee ye azukoa a, ɔbayɛ kpalɛ kɛ ɛ nee nolobɔlɛma ngakyile bahɔ. Ɛhye bamaa yeanwu nolobɔlɛma gyɛne mɔɔ bɛwɔ asafo ne anu la, amaa saa ɔba Belemgbunlililɛ Asalo ɛkɛ a yeanze nyiane.

BOA SUKOAVO NE MAA ƆNYI WƆ SUNSUM NU

14. Duzu a bahola aboa sukoavo bie yeamaa yeanyi wɔ sunsum nu a?

14 Yɛ bodane a le kɛ yɛboa yɛ Baebolo sukoavoma yɛamaa bɛanyi wɔ sunsum nu. (Ɛfɛ. 4:13) Saa awie die to nu kɛ yɛ nee ye ɛzukoa Baebolo ne a, bie a kɛzi debiezukoalɛ ne baboa ye la ala a ɔdwenle nwo a. Noko mekɛ mɔɔ ɔlɛnyia Gyihova anwo ɛlɔlɛ kpole la, bie a ɔbadwenle kɛzi ɔbahola yeaboa awie mɔ mɔɔ asafo ne anu amra bie mɔ boka nwo la anwo. (Mat. 22:37-39) Mmatwenlehwenle ɛ bo aze kɛ ɛbaha nwolɛ adenle mɔɔ yɛlɛ yɛye ndoboa yɛboa Belemgbunlililɛ gyima ne la anwo edwɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ fɛta la anu.

Kilehile wɔ sukoavo ne kɛzi bɛdi ngyegyelɛ nwo gyima la (Nea ɛdendɛkpunli 15)

15. Kɛzi yɛbahola yɛaboa Baebolo sukoavo bie amaa yeahola yeali ngyegyelɛ nwo gyima kpalɛ ɛ?

15 Kilehile wɔ sukoavo ne kɛzi bɛdi ngyegyelɛ nwo gyima la. Kɛ neazo la, fa ye kɛ wɔ sukoavo ne mɔɔ ɔle nolobɔlɛnli mɔɔ bɛtɛsɔnenle ye la ɛha ɛhile wɔ kɛ adiema bie ɛvo ye. Kɛ anrɛɛ ɛbagyinla afoa la, duzu ati a ɛmmaa ɔnwu mɔɔ Ngɛlɛlera ne ka la ɛ? Ɔbahola yeava yeahyɛ ye anzɛɛ saa ɔnrɛhola ɔnrɛbu ɔ nye ɔnrɛgua zo a, ɔbahola yeavi atiakunlukɛnlɛma nee ɛlɔlɛ nu yeabikye adiema ne, mɔɔ ye bodane a le kɛ ‘ɔbanyia ɔ diema ne.’ (Fa toto Mateyu 18:15 anwo.) Boa wɔ sukoavo ne maa ɔziezie mɔɔ ɔbaha la. Kile ye kɛzi ɔbava JW Library® app ne, Gyihova Alasevolɛ Neɛnleanu Buluku ne yɛɛ jw.org® yeayɛ neɛnleanu yeali tɛnlabelɛ ne anwo gyima la. Saa ɔnyia ndetelɛ kpalɛ kolaa na bɛazɔne ye a, ɔbamaa yeahola ɔ nee asafo ne anu amra adu kpalɛ.

16. Duzu nvasoɛ a wɔnwu kɛ saa yɛkayɛ Baebolo ɛzukoalɛ na yɛ nee nolobɔlɛma gyɛne kɔ a, yɛnyia a?

16 To ɛsalɛ fɛlɛ asafo ne anu amra bie mɔ yɛɛ maangyebakyi zo neavolɛ ne wɔ mekɛ mɔɔ ɔbarakpɔla asafo ne la maa ɔ nee wɔ ɛhɔ wɔ mekɛ mɔɔ ɛ nee ye kazukoa la. Duzu ati ɔ? Ɛye mɔɔ yɛlimoa yɛha nwolɛ edwɛkɛ la ɛsie ahane a, nolobɔlɛma bie mɔ bahola aboa ye wɔ ndenle bie mɔ mɔɔ ɛnrɛhola la azo. Kɛ neazo la, fa ye kɛ sukoavo ne ɛlɛbɔ mɔdenle kɛ ɔgyakyi sigalɛte ɛnlonlɛ, noko ɔngola. To ɛsalɛ fɛlɛ nolobɔlɛnli bie mɔɔ ɛnee ɔlɛ zɔhane ngyegyelɛ ne bie na ɔbɔle mɔdenle ɔlile nwolɛ gyima la maa ɔdɛnla debiezukoalɛ ne anu. Ɛ gɔnwo mɔ nolobɔlɛma bahola ava folɛdulɛ bie mɔ mɔɔ wɔ sukoavo ne hyia la amaa ye. Saa ɔyɛ se ɔmaa wɔ kɛ ɛ nee wɔ sukoavo ne bazukoa debie wɔ mekɛ mɔɔ adiema mɔɔ lɛ anwubielɛ wɔ ɛkɛ a, ɛbahola wɔamaa ahenle nee ye azukoa wɔ kenle zɔhane. Yɛ mɔɔ ɛbahola biala la nyia awie mɔ anwubielɛ zo nvasoɛ. Kakye kɛ yɛ bodane a le kɛ yɛmaa yɛ sukoavo ne anyi wɔ sunsum nu.

MEMPƐ DEBIEZUKOALƐ NE AZO Ɔ?

17-18. Saa ɛlɛsi kpɔkɛ kɛ ɛpɛ debiezukoalɛ bie azo a, duzu a ɔwɔ kɛ ɛsuzu nwo a?

17 Saa wɔ Baebolo sukoavo ne ɛnnyia anyuhɔlɛ a, ɔwɔ kɛ mekɛ ɛlɛkɔ la ɛbiza ɛ nwo kɛ, ‘Mempɛ debiezukoalɛ ne azo ɔ?’ Saa ɛlɛsuzu tɛnlabelɛ ne anwo a, dwenle sukoavo ne anwo. Ɔdie mekɛ dɔɔnwo na bie mɔ anyia anyuhɔlɛ. Biza ɛ nwo kɛ: ‘Saa mefa ye tɛnlabelɛ ne metoto anyuhɔlɛ mɔɔ yenyia la anwo a, ɔle kpalɛ ɔ?’ ‘Yebɔ ɔ bo kɛ ‘ɔdi zo’ anzɛɛ ɔfa mɔɔ ɔlɛsukoa la yeayɛ gyima ɔ?’ (Mat. 28:20) Bie a ɔbalie mekɛ na sukoavo bie arayɛ ɛdoavolɛ, noko ɔwɔ kɛ ɛnwu ye kɛ ɔlɛyɛ nzenzaleɛ.

18 Noko saa awie mɔɔ ɛva mekɛ dɔɔnwo ɛzukoa debie la da ye ali kɛ mɔɔ ɔlɛsukoa la anwo ɛngyia ye ɛ? Kɛ neazo la, fa ye kɛ sukoavo bie ɛzukoa Kilehile Yɛ buluku ne ɛwie, bie bɔbɔ a yebɔ ɔ bo ɔlɛsukoa Nyamenle Ɛhulolɛ buluku ne. Noko akee ɔtɛbale Belemgbunlililɛ Asalo kenle ko bɔbɔ ɛlɛ​—bie a Ngakyelɛlilɛ bɔbɔ ɔmba! Yɛɛ ɔdwu mekɛ ne bie a ɔfa edwɛkɛ ɔyeye ɔ nloa na ɔtu debiezukoalɛ ne ɔsie. Wɔ tɛnlabelɛ zɛhae mɔ anu, ɔwɔ kɛ ɛmaa ninyɛne nu da ɛkɛ maa sukoavo ne. *

19. Duzu a ɛbahola wɔaha wɔahile awie mɔɔ ye Baebolo ɛzukoalɛ nwo ɛngyia ye la ɛ, na duzu a ɔwɔ kɛ ɛsuzu nwo a?

19 Bie a ɛbahola wɔabiza ye kɛ, ‘Duzu a le wɔ ngyegyelɛ mɔɔ ɔti ɛngulo kɛ ɛyɛ Gyihova Dasevolɛ a?’ Bie a sukoavo ne baha kɛ ‘Me nye die nwo kɛ mebazukoa Baebolo ne, noko menrɛyɛ Gyihova Dasevolɛ ɛlɛ!’ Saa ɔda subane ɛhye ali wɔ mekɛ mɔɔ yeva mekɛ dɔɔnwo yezukoa debie la a, nwolɛ ɛngyia kɛ ɛbadoa debiezukoalɛ ne azo. Noko bie a ɛhye bamaa wɔ sukoavo ne aha debie mɔɔ ɛlɛgyegye ye la. Kɛ neazo la, bie a ɔte nganeɛ kɛ ɔnrɛhola ɔnrɛyɛ azua nu daselɛlilɛ. Kɛkala mɔɔ wɔnwu ye ngyegyelɛ la, akee ɛbanwu kɛzi ɛbaboa ye la.

Mmasɛkye mekɛ wɔ Baebolo sukoavo mɔɔ ɔnnyia anyuhɔlɛ la anwo (Nea ɛdendɛkpunli 20)

20. Kɛzi Gyima ne 13:48 baboa yɛ amaa yɛanwu kɛ ɔwɔ kɛ yɛpɛ debiezukoalɛ bie azo anzɛɛ ɔnle kɛ yɛyɛ zɔ ɛ?

20 Ɔyɛ alɔbɔlɛ kɛ, Baebolo sukoavoma bie mɔ le kɛ Yizilayɛma mɔɔ ɛnee wɔ Yizikeɛle mekɛ zo la. Gyihova hanle bɛ nwo edwɛkɛ hilele Yizikeɛle kɛ: “Nea! Ɛle kɛ ɛhulolɛ edwɛne mɔɔ bɛva ɛnelɛ fɛlɛko bɛdo na bɛva getaa bɛbɔ ye kɛnlɛma la wɔ bɛ nye zo. Bɛbadie wɔ edwɛkɛ ne, noko awie biala ɛnrɛva ɛnrɛyɛ ɛhwee.” (Yiz. 33:32) Bie a ɔbayɛ se kɛ yɛbaha yɛahile awie kɛ yɛpɛ debiezukoalɛ ne azo. Noko “mekɛ mɔɔ ɛha la le ekyi.” (1 Kɔl. 7:29) Kɛ anrɛɛ yɛbazɛkye mekɛ dɔɔnwo wɔ Baebolo sukoavo bie mɔɔ ɔnnyia anyuhɔlɛ anwo la, bɛmaa yɛkpondɛ menli mɔɔ “bɛ subane kile kɛ bɛfɛta dahuu ngoane” la.​—Kenga Gyima ne 13:48.

Bie a wɔ azɛlɛsinli ne anu amra bie mɔ ɛlɛyɛ asɔne kɛ awie ɛraboa bɛ (Nea ɛdendɛkpunli 20)

21. Yɛ ɛvolɛdwɛkɛ maa 2020 a le boni, na duzu ati a ɔfɛta ɛ?

21 Wɔ ɛvolɛ 2020 anu, yɛ ɛvolɛdwɛkɛ ne baboa yɛ amaa yɛava yɛ adwenle yɛazie kɛ ɔkɛyɛ na yɛayɛ ɛdoavolɛyɛlɛ gyima ne kpalɛ la azo. Ɔtwe adwenle ɔkɔ edwɛkɛ bie mɔɔ Gyisɛse hanle ye wɔ ayia titili zɔhane mɔɔ bɛyɛle ye wɔ boka bie mɔɔ wɔ Galeli azo la azo: “Yemɔti, bɛhɔ, bɛyɛ . . . , menli me ɛdoavolɛma, bɛzɔne bɛ.”​Mat. 28:19.

Bɛmaa yɛva yɛyɛ yɛ bodane kɛ yɛbanyia anyuhɔlɛ wɔ kɛzi yɛyɛ ɛdoavolɛyɛlɛ gyima ne la anu na yɛboa yɛ sukoavoma yɛmaa bɛfɛta bɛmaa ɛzɔnenlɛ (Nea ɛdendɛkpunli 21)

EDWƐNE 70 Kpondɛ Menli Mɔɔ Fɛta La

^ ɛden. 5 Yɛ ɛvolɛdwɛkɛ maa 2020 maa yɛ anwosesebɛ kɛ ‘yɛyɛ menli ɛdoavolɛma.’ Mɛla ɛhye wɔ ɛkɛ maa Gyihova azonvolɛ kɔsɔɔti. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛ edwɛkɛ ne aha yɛ Baebolo sukoavoma ahonle na bɛarayɛ Kelaese ɛdoavolɛma ɛ? Edwɛkɛ ɛhye bamaa yɛanwu kɛzi yɛbaboa yɛ Baebolo sukoavoma yeamaa bɛabikye Gyihova kpalɛ la. Eza yɛbanwu mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛpɛ debiezukoalɛ bie azo la.

^ ɛden. 18 Nea Pɛ Baebolo Ɛzukoalɛ Mɔɔ Ɛnzo Ma La Azo vidio ne mɔɔ wɔ JW Library® azo la.