Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 2

Obaanyɛ Otsɔ ‘Mɔ Ko Ni Shɛjeɔ Mɛi Amii’ Waa

Obaanyɛ Otsɔ ‘Mɔ Ko Ni Shɛjeɔ Mɛi Amii’ Waa

Mɛnɛɛmɛi ji minanemɛi nitsulɔi yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ gbɛfaŋ, ni amɛbatsɔmɔ mɛi ni shɛjeɔ mimii babaoo.’—KOL. 4:11.

LALA 90 Nyɛwowoa Nyɛhe Hewalɛ

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Mɛɛ naagbai ni naa wala Yehowa tsuji anɔkwafoi pii kɛkpeɔ?

YEHOWA tsuji pii ehao, ejaakɛ amɛkɛ naagbai ni naa wala miikpe. Ani ole mɛi komɛi yɛ osafo lɛ mli nakai? Nyɛmimɛi komɛi yɛ ni helai ni naa wala emɔmɔ amɛ, loo mɔ ko ni amɛsumɔɔ esane waa lɛ egbo. Yɛ amɛteŋ mɛi komɛi agbɛfaŋ lɛ, amɛtsui ekumɔ, ejaakɛ amɛwekunyo loo amɛnaanyo ko ni amɛsumɔɔ esane waa lɛ eshi anɔkwale lɛ. Nyɛmimɛi komɛi hu yɛ ni adebɔɔ naa oshãrai ehã amɛmiina nɔ. Esa akɛ ashɛje nyɛmimɛi nɛɛ fɛɛ amii, ni aye abua amɛ. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔfee nakai?

2. Mɛni hewɔ ehe bahia ni ashɛje bɔfo Paulo mii yɛ shihilɛi komɛi amli?

2 Bɔfo Paulo wala yaje oshãra mli shii abɔ. (2 Kor. 11:23-28) Agbɛnɛ hu, ewie akɛ, eyɛ ‘ŋmei ko yɛ eheloo lɛ mli,’ ni eeenyɛ efee akɛ, ŋmei nɛɛ ji hela ko ni no mli lɛ eeye. (2 Kor. 12:7) Be ko hu lɛ, Paulo naanyo nitsulɔ ko ni atsɛɔ lɛ Dema lɛ shi lɛ, ejaakɛ ‘Dema yasumɔ jeŋ ni yɔɔ amrɔ nɛɛ.’ Enɛ gba Paulo naa. (2 Tim. 4:10) Eyɛ mli akɛ Paulo ji Kristofonyo ni afɔ lɛ mu, eyɛ ekãa, ni ekɛ ehe shã afɔle kɛye ebua mɛi moŋ, shi lɛ hu enijiaŋ je wui bei komɛi.​—Rom. 9:1, 2.

3. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ eye ebua Paulo ni ewo lɛ hewalɛ?

3 Yehowa shɛje Paulo mii ni ewo lɛ hewalɛ. Mɛɛ gbɛ nɔ etsɔ efee nakai? Etsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ewaje lɛ. (2 Kor. 4:7; Fip. 4:13) Yehowa tsɔ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ hu anɔ eshɛje emii. Paulo wie yɛ nyɛmimɛi komɛi ni ekɛsɔmɔɔ lɛ ahe akɛ, amɛbatsɔmɔ ‘mɛi ni shɛjeɔ emii babaoo.’ (Kol. 4:11) Amɛteŋ mɛi komɛi ji, Aristarko, Tihiko, kɛ Marko. Nyɛmimɛi nɛɛ waje Paulo, ni amɛye amɛbua lɛ ni enyɛ efi shi. Mɛɛ sui nyɛmimɛi etɛ nɛɛ jie lɛ kpo ni hã amɛnyɛ amɛye amɛbua Paulo? Ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase amɛ ni wɔ hu wɔye wɔbua wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ni wɔwo amɛ hewalɛ?

ARISTARKO TSƆƆ AKƐ NAANYO ANƆKWAFO JI LƐ

Kɛ́ wɔkpɛtɛ wɔnyɛmimɛi lɛ ahe “yɛ haomɔ beiaŋ” lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔmiikase Aristarko, ni nanemɛi anɔkwafoi ji wɔ (Kwɛmɔ kuku 4-5) *

4. Mɛni Aristarko fee ni hãa wɔnaa akɛ eji naanyo anɔkwafo?

4 Kristofonyo Makedonianyo ko ni jɛ Tesalonika, ni atsɛɔ lɛ Aristarko lɛ, tsɔɔ akɛ eji naanyo anɔkwafo. Klɛŋklɛŋ be ni atsĩ Aristarko tã yɛ Biblia lɛ mli ji, be ni Paulo tee Efeso yɛ emaŋsɛɛ shiɛmɔ gbɛfãa ni ji etɛ lɛ nɔ lɛ. Nakai beiaŋ lɛ, Aristarko kɛ Paulo nyiɛ, kɛkɛ ni amɔ Aristarko. (Bɔf. 19:29) Enɛ kɛ ewala wo oshãra mli. Shi sɛɛ mli be ni aŋmɛɛ ehe lɛ, etee eyafata Paulo he ekoŋŋ. Nyɔji komɛi asɛɛ be ni Paulo tee Grees lɛ, mɛi ka akɛ amɛbaagbe lɛ yɛ jɛmɛ hu. Shi Aristarko shiii lɛ. (Bɔf. 20:2-4) Aaafee afi 58 Ŋ.B. be ni amɔ Paulo ni akɛ lɛ miiya Roma lɛ, Aristarko fata ehe kɛfã gbɛ kakadaŋŋ nɛɛ. Lɛlɛ ni amɛkɛfãa gbɛ lɛ yasha shi po. (Bɔf. 27:1, 2, 41) Be ni amɛyashɛ Roma lɛ, etamɔ nɔ ni awo lɛ tsuŋ afata Paulo he kɛyashi be ko. (Kol. 4:10) No hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ Paulo wie akɛ, enaanyo anɔkwafo Aristarko wo lɛ hewalɛ ni eye ebua lɛ!

5. Yɛ nɔ ni awie yɛ Abɛi 17:17 lɛ naa lɛ, mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, no baatsɔɔ akɛ nanemɛi anɔkwafoi ji wɔ?

5 Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase Aristarko ni wɔ hu wɔtsɔɔ akɛ nanemɛi anɔkwafoi ji wɔ? Esa akɛ wɔkpɛtɛ wɔnyɛmimɛi lɛ ahe, jeee yɛ ŋɔɔmɔ beiaŋ pɛ, shi “yɛ haomɔ beiaŋ” hu. (Kanemɔ Abɛi 17:17.) Kɛ́ haomɔ be lɛ ho po lɛ, ekolɛ ehe baahia ni wɔya nɔ wɔshɛje amɛmii. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Frances * lɛ fɔlɔi enyɔ lɛ fɛɛ ná kansa ni amɛgboi. Epapa gbo klɛŋklɛŋ, kɛkɛ ni nyɔji etɛ sɛɛ lɛ, emami hu gbo. Frances wie akɛ: “Efeɔ mi akɛ, kɛ́ wɔkɛ naagbai ni mli wala kpe lɛ, eyeɔ wɔ awui be kplaŋŋ. Eyɛ mli akɛ be saŋŋ nɛ ni mifɔlɔi gboi moŋ, shi minanemɛi lɛ shiko mi, ejaakɛ amɛle akɛ gbele lɛ miidɔ mi lolo, ni mihiɛ sɔɔ enɛ waa.”

6. Mɛni nanemɛi anɔkwafoi feɔ?

6 Nanemɛi anɔkwafoi kɛ nibii shãa afɔle koni amɛnyɛ amɛye amɛbua amɛnyɛmimɛi. Naa niiashikpamɔ ko ni tsɔɔ nakai. Be ko lɛ, nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Peter lɛ bɛ hewalɛ ni eyaana datrɛfonyo. Gbalashihilɛ mli bii komɛi ni yɔɔ esafo lɛ mli lɛ bawó lɛ kɛ eŋa Kathryn kɛtee helatsamɔhe lɛ. Be ni amɛtee lɛ, akɛɛ amɛ akɛ Peter hela lɛ mli baawa, ni naagbee lɛ, ebaagbo. Kathryn wie akɛ: “Nyɛmi nuu lɛ kɛ eŋa lɛ kpɛ amɛyiŋ yɛ helatsamɔhe lɛ nɔŋŋ akɛ, amɛshiŋ wɔ, shi moŋ amɛbaaye amɛbua wɔ ni wɔfi shi yɛ shihilɛ ni wa nɛɛ mli, ni amɛye amɛwiemɔ nɔ.” Nanemɛi anɔkwafoi ni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔdamɔ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ anaa lɛ anɔ bɛ!

TIHIKO TSƆƆ AKƐ ABAANYƐ AMU AFƆ̃ ENƆ

Kɛ́ wɔnyɛmimɛi lɛ kɛ naagbai miikpe lɛ, esa akɛ wɔfee mɛi ni anyɛɔ amuɔ afɔ̃ɔ amɛnɔ, tamɔ Tihiko (Kwɛmɔ kuku 7-9) *

7-8. Yɛ amaniɛ ni abɔ yɛ Kolosebii 4:7-9 lɛ naa lɛ, mɛni Tihiko fee ni tsɔɔ akɛ eji mɔ ko ni abaanyɛ amu afɔ̃ enɔ?

7 Paulo naanyo Kristofonyo ko ni jɛ Asia kpokpaa lɛ nɔ, ni atsɛɔ lɛ Tihiko lɛ, tsɔɔ akɛ, eji mɔ ko ni abaanyɛ amu afɔ̃ enɔ. (Bɔf. 20:4) Aaafee afi 55 Ŋ.B. lɛ, Paulo to gbɛjianɔ ni atsu onia ni akɛyaye abua Kristofoi ni yɔɔ Yudea kpokpaa lɛ nɔ lɛ, ni eeenyɛ efee akɛ ehã Tihiko ye ebua lɛ kɛ nitsumɔ ni he hiaa nɛɛ. (2 Kor. 8:18-20) Agbɛnɛ hu, klɛŋklɛŋ be ni awo Paulo tsuŋ yɛ Roma lɛ, ekɛ shɛɛ kɛ woji hã Tihiko koni ekɛyahã asafoi ni yɔɔ Asia lɛ ni ekɛwo amɛ hewalɛ.​—Kol. 4:7-9.

8 Kristofoi ni hi shi yɛ Paulo beiaŋ lɛ ateŋ mɛi komɛi yɛ ni no mli lɛ anyɛɛɛ amu afɔ̃ amɛnɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, aaafee afi 65 Ŋ.B., be ni awo Paulo tsuŋ nɔ ni ji shii enyɔ nɔ lɛ, nyɛmimɛi hii ni yɔɔ Asia kpokpaa lɛ nɔ lɛ ateŋ mɛi pii kɛ lɛ kpa bɔɔ, ekolɛ yɛ gbeyei ni amɛsheɔ akɛ amɛ hu abaawa amɛ yi lɛ hewɔ. (2 Tim. 1:15) Shi Tihiko efeee nakai. (Tito 3:12) Etsɔɔ akɛ eji naanyo ni abaanyɛ amu afɔ̃ enɔ. Enɛ hewɔ lɛ, Paulo nyɛ etu nitsumɔ kroko hu ewo edɛŋ. (2 Tim. 4:12) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Paulo tsui nyɔ emli waa akɛ eyɛ naanyo kpakpa tamɔ Tihiko.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase Tihiko?

9 Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase Tihiko ni wɔ hu wɔtsɔɔ akɛ wɔji nanemɛi ni abaanyɛ amu afɔ̃ amɛnɔ? Kɛ́ wɔwo shi akɛ wɔbaafee nɔ ko kɛye wɔbua nyɛmi ko ni kɛ naagba ko miikpe lɛ, esa akɛ wɔye wɔwiemɔ nɔ. (Mat. 5:37; Luka 16:10) Kɛ́ mɛi ni yelikɛbuamɔ he miihia amɛ lɛ le akɛ amɛbaanyɛ amɛmu amɛfɔ̃ wɔnɔ lɛ, ehãa amɛtsui nyɔɔ amɛmli waa. Nyɛmi yoo ko tsɔɔ nɔ hewɔ ni ebaa lɛ nakai lɛ mli, akɛ: “Oyeee otsui, ejaakɛ ole akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, mɔ ni kɛɛ ebaaba ni ebaye ebua bo lɛ baaye ewiemɔ nɔ ni ebaaba yɛ be naa.”

10. Yɛ nɔ ni awie yɛ Abɛi 18:24 lɛ naa lɛ, kɛ́ wɔkɛ naagba ko kpe loo shihilɛ ko hã wɔnijiaŋ je wui lɛ, namɛi baanyɛ aye abua wɔ?

10 Kɛ́ wɔkɛ naagba ko kpe loo shihilɛ ko hã wɔnijiaŋ je wui, ni wɔgba wɔnaanyo ko ni wɔbaanyɛ wɔmu wɔfɔ̃ enɔ bɔ ni wɔnuɔ he wɔhãa yɛ wɔtsuiŋ tɔ̃ɔ lɛ, no baanyɛ ashɛje wɔmii waa. (Kanemɔ Abɛi 18:24.) Be ni ashwie nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Bijay lɛ binuu kɛje asafo lɛ mli lɛ, sane lɛ gba enaa waa. Ewie akɛ: “Mishwe akɛ maná mɔ ko ni manyɛ mamu mafɔ̃ enɔ ni magba lɛ bɔ ni minuɔ he mihãa.” Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Carlos lɛ yafee nɔ ko ni esaaa ni no hewɔ lɛ, esɔɔmɔ hegbɛ je edɛŋ. Ewie akɛ: “Mishwe akɛ maná mɔ ko ni náŋ mihe jwɛŋmɔ fɔŋ, koni makɛɛ lɛ mitsuiŋ saji fɛɛ.” Ani ole mɛi ni Carlos nyɛ egba amɛ etsuiŋ saji fɛɛ? Asafoŋ onukpai lɛ. Amɛye amɛbua lɛ ni etsu enaagba lɛ he nii. Le ni Carlos le akɛ asafoŋ onukpai lɛ egbaŋ mɛi krokomɛi saji ni egba amɛ lɛ hu hã etsui nyɔ emli.

11. Dani mɔ ko baanyɛ amu afɔ̃ onɔ lɛ, mɛɛ su esa akɛ ojie lɛ kpo?

11 Dani mɔ ko baanyɛ amu afɔ̃ onɔ ni egba bo etsuiŋ saji lɛ, esa akɛ ofee mɔ ko ni toɔ etsui shi. Be ni nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Zhanna lɛ wu shi lɛ lɛ, ehao. Shi enanemɛi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa lɛ ye amɛbua lɛ. Amɛbo lɛ toi be ni egbaa amɛ bɔ ni enuɔ he ehãa lɛ. Zhanna wie akɛ: “Etamɔ nɔ ni migba amɛ sane kome too lɛ nɔŋŋ shii abɔ, ni kɛ̃lɛ, amɛto amɛtsui shi amɛbo mi toi.” Kɛ́ bo hu oto otsui shi obo onyɛmimɛi ni ehao lɛ toi jogbaŋŋ lɛ, no baatsɔɔ akɛ naanyo kpakpa ji bo.

MARKO JƐ ETSUIŊ ESƆMƆ MƐI

Marko jɛ esuɔmɔ mli efee nibii kɛye ebua Paulo, ni no ye ebua lɛ ni efi shi; wɔ hu wɔbaanyɛ wɔfee nakai wɔhã wɔnyɛmimɛi ni oshãra enina amɛ lɛ (Kwɛmɔ kuku 12-14) *

12. Namɔ ji Marko? Ni mɛni efee kɛtsɔɔ akɛ eyɛ he miishɛɛ akɛ ebaasɔmɔ mɛi?

12 Marko ji Yudafonyo, ni ejɛ Yerusalem. Ewekunyo ji maŋsɛɛ sɔɔlɔ ni ale lɛ waa ni atsɛɔ lɛ Barnaba lɛ. (Kol. 4:10) Etamɔ nɔ ni Marko weku lɛ yɛ nii, shi Marko hãaa shika kɛ heloonaa nibii ahe ahia lɛ fe nibii krokomɛi fɛɛ yɛ shihilɛ mli. Marko jɛ etsuiŋ esɔmɔ mɛi ewala gbii abɔ fɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Marko, ni atsɛɔ lɛ Yohane hu lɛ, ye ebua bɔfo Paulo kɛ bɔfo Petro fɛɛ yɛ amɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Eeenyɛ efee akɛ, eto niyenii, wɔɔhe, kɛ nibii krokomɛi ahe gbɛjianɔ ehã amɛ. (Bɔf. 13:2-5; 1 Pet. 5:13) Be ni Paulo tsĩɔ ‘enanemɛi nitsulɔi yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ gbɛfaŋ’ kɛ ‘mɛi ni eye amɛbua lɛ ni amɛwaje lɛ’ lɛ atã lɛ, etsĩ Marko tã.​—Kol. 4:10, 11, shn.

13. Mɛɛ gbɛ nɔ 2 Timoteo 4:11 lɛ hãa wɔnaa akɛ Paulo hiɛ sɔ Marko yɛ bɔ ni ejɛ esuɔmɔ mli eye ebua lɛ lɛ hewɔ?

13 Marko batsɔ Paulo nanemɛi ni esumɔɔ amɛsane waa lɛ ateŋ mɔ kome. Aaafee afi 65 Ŋ.B. lɛ, Paulo ŋma wolo ni ji enyɔ kɛmaje Timoteo, ni ekɛɛ lɛ yɛ wolo lɛ mli akɛ eba Roma, ni kɛ́ eeba lɛ, ekɛ Marko aba. No mli lɛ, awo Paulo tsuŋ nɔ ni ji naagbee nɔ. (2 Tim. 4:11) Paulo le akɛ, Marko eye ebua lɛ waa pɛŋ, ni no hewɔ ebi ni Marko aba eŋɔɔ yɛ nɛkɛ be ni yelikɛbuamɔ he miihia lɛ waa nɛɛ mli. Marko fee nibii pii kɛye ebua Paulo. Ekolɛ eto niyenii kɛ nibii ni ekɛbaaŋmala woji ahe gbɛjianɔ ehã lɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ, bɔ ni Marko kɛ mɛi krokomɛi ye amɛbua Paulo ni amɛwo lɛ hewalɛ lɛ waje lɛ ni enyɛ efi shi kɛtee gbele mli.

14-15. Mɛɛ gbɛ nɔ Mateo 7:12 lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnaa nibii ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua mɛi?

14 Kanemɔ Mateo 7:12. Kɛ́ wɔkɛ naagbai kpe lɛ, ani wɔnáaa miishɛɛ kɛ́ mɛi fee nibii kɛye amɛbua wɔ? Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Ryan lɛ papa yaná oshãra ni egbo. Ewie akɛ: “Kɛ́ ooye awerɛho waa lɛ, nibii ni ofeɔ daa gbi lɛ pii yɛ ni agbɛnɛ lɛ, amɛfeemɔ bawaa kɛhãa bo. Kɛ́ mɛi fee nibii kɛye amɛbua bo lɛ, onáa he sɛɛ waa, kɛ́ nibii nɛɛ jeee nɔ ko tsɔ po.”

15 Kɛ́ wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ shi lɛ, wɔbaanyɛ wɔna nibii srɔtoi ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua mɛi. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ebashɛ he ko ni Peter kɛ Kathryn, ni wɔtsĩ amɛtã kɛtsɔ hiɛ lɛ, nyɛɛɛ adraivi dɔŋŋ. No hewɔ lɛ, nyɛmi yoo ko kɔ efɔ̃ enɔ akɛ ebaaye ebua amɛ ni amɛnyɛ amɛya helatsamɔhe lɛ be fɛɛ be ni ebaabi ni amɛfee nakai. Eto gbɛjianɔ koni amɛsafoŋbii ni baaná hegbɛ lɛ awó Peter kɛ Kathryn kɛya helatsamɔhe lɛ. Ani gbɛjianɔtoo nɛɛ ye ebua amɛ? Hɛɛ. Kathryn wie akɛ: “Wɔnu he tamɔ nɔ ni awó jatsu ko yɛ wɔnɔ.” Kaahã ohiɛ kpa nɔ kɔkɔɔkɔ akɛ, kɛ́ ofee nibii bibii po kɛye obua mɛi lɛ, no baanyɛ ashɛje amɛmii waa.

16. Mɛɛ nɔ ko ni he hiaa waa wɔkaseɔ yɛ Marko dɛŋ?

16 No mli lɛ, Marko bɛ dekã kwraa, ejaakɛ sɔ̃i ni tsiitsii pii tere lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, lɛ eŋma Yesu he sane ni bianɛ lɛ wɔle lɛ akɛ Marko Sanekpakpa lɛ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Paulo nuuu he akɛ, kɛ́ etsu ni ayatsɛ Marko kɛba ni ebaye ebua lɛ lɛ, Marko baanu he akɛ eegba enaa. Ni lɛɛlɛŋ, be ni etsu kɛtee lɛ, Marko ba ni ebaye ebua lɛ. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Angela lɛ hiɛ sɔ bɔ ni mɛi jɛ amɛsuɔmɔ mli amɛshɛje emii be ni agbe ewekunyo ko lɛ. Ewie akɛ: “Kɛ́ mɔ ko miisumɔ ni eye ebua bo lɛɛlɛŋ lɛ, etseɔ ehiɛ ehãa bo, ni eshashaooo shi kwraa akɛ ebaafee nɔ ni ebaanyɛ.” Wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ, ‘Ani minyɛmimɛi Kristofoi lɛ le mi akɛ mɔ ko ni jɛɔ esuɔmɔ mli efeɔ nɔ ni ebaanyɛ kɛyeɔ ebuaa mɛi ni yelikɛbuamɔ he miihia amɛ lɛ?’

TSWAA OFAI SHI AKƐ OBAASHƐJE MƐI AMII

17. Kɛ́ wɔjwɛŋ 2 Korintobii 1:3, 4 lɛ nɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ebaatsirɛ wɔ ni wɔ hu wɔshɛje mɛi amii?

17 Kɛ́ wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ shi lɛ, ewaaa akɛ wɔbaana nyɛmimɛi ni ehe miihia ni ashɛje amɛmii. Ekolɛ wɔbaanyɛ wɔkɛ saji ni mɛi ewie kɛshɛje wɔmii lɛ ashɛje nyɛmimɛi nɛɛ amii. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Nino lɛ naa gbo. Ewie akɛ: “Kɛ́ wɔŋmɛ gbɛ lɛ, Yehowa baanyɛ atsɔ wɔnɔ eshɛje mɛi amii.” (Kanemɔ 2 Korintobii 1:3, 4.) Frances, ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ wie akɛ: “Nɔ ni awie yɛ 2 Korintobii 1:4 lɛ ji anɔkwale waa. Kɛ́ mɔ ko wie nɔ ko loo efee nɔ ko kɛshɛje wɔmii lɛ, ekolɛ wɔbaanyɛ wɔfee nɔ ni efee lɛ loo wɔwie nɔ ni ewie lɛ kɛshɛje mɛi krokomɛi amii.”

18. (a) Mɛni hewɔ mɛi komɛi shashaoɔ shi akɛ amɛbaashɛje mɛi ni ehao lɛ amii lɛ? (b) Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, ebaanyɛ eshɛje mɛi amii? Mɛni nyɛmimɛi komɛi ewie ni tsɔɔ nakai?

18 Bei komɛi lɛ, wɔshashaoɔ shi akɛ wɔbaashɛje mɛi ni ehao lɛ amii. Ekolɛ wɔleee nɔ ni wɔbaawie loo nɔ ni wɔbaafee kɛshɛje amɛmii. Shi kɛ́ wɔnu he nakai po lɛ, esa akɛ wɔtao nɔ ko kɛ̃ wɔfee kɛshɛje amɛmii. Be ni nyɛmi nuu asafoŋ onukpa ko ni atsɛɔ lɛ Paul lɛ papa gbo lɛ, nyɛmimɛi fee nɔ ni amɛbaanyɛ kɛshɛje emii. Sɛɛ mli lɛ, ewie akɛ: “Mina akɛ, ekpakpa ko dani amɛnyɛ amɛba miŋɔɔ amɛkɛ mi bawie, ejaakɛ amɛleee nɔ ni amɛbaawie kɛshɛje mimii. Ni kɛ̃lɛ, mihiɛ sɔ amɛ waa, ejaakɛ mina akɛ amɛyɛ he miishɛɛ akɛ amɛbaashɛje mimii ni amɛye amɛbua mi.” Be ni shikpɔŋ hoso waa yɛ he ni nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Tajon lɛ yɔɔ lɛ, nyɛmimɛi bi eshi amɛkwɛ kɛji eyɛ jogbaŋŋ. Ewie akɛ: “Anɔkwale sane, jeee nibii fɛɛ ni nyɛmimɛi lɛ kɛɛ mi lɛ mikaiɔ.” Shi ewie kɛfata he akɛ: “Nɔ ni mikaiɔ ji akɛ, misane kã amɛtsui nɔ aahu akɛ, amɛbi mishi.” Kɛ́ wɔhã mɛi na akɛ amɛsane kã wɔtsui nɔ lɛ, ebaanyɛ eshɛje amɛmii.

19. Mɛni hewɔ otswa ofai shi akɛ obaashɛje onyɛmimɛi lɛ amii ni owaje amɛ lɛ?

19 Akɛni naagbee lɛ ebɛŋkɛ hewɔ lɛ, je lɛŋ shihilɛ baaya nɔ awa, ni wɔkɛ naagbai pii baakpe. (2 Tim. 3:13) Agbɛnɛ hu, akɛni wɔyeee emuu ni eshafeelɔi ji wɔ hewɔ lɛ, wɔbaatɔ̃, ni ehe baahia ni ashɛje wɔmii ni aye abua wɔ. Nɔ kome ni ye ebua bɔfo Paulo ni enyɛ efi shi ni eye Yehowa anɔkwa kɛtee gbele mli ji akɛ, enyɛmimɛi Kristofoi lɛ wo lɛ hewalɛ ni amɛshɛje emii. Nyɛhãa wɔyea wɔnyɛmimɛi lɛ anɔkwa, tamɔ Aristarko fee lɛ, wɔkase Tihiko koni anyɛ amu afɔ̃ wɔnɔ, ni wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔye wɔbua mɛi, tamɔ Marko fee lɛ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaaye wɔbua wɔnyɛmimɛi lɛ ni amɛya nɔ amɛsɔmɔ Yehowa ni amɛye lɛ anɔkwa.​—1 Tes. 3:2, 3

^ kk. 5 Bɔfo Paulo kɛ naagbai pii kpe yɛ eshihilɛ mli. Shi enyɛmimɛi Kristofoi komɛi shɛje emii waa. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaana sui etɛ ni enanemɛi nɛɛ jie lɛ kpo ni hã amɛnyɛ amɛshɛje lɛ kɛ mɛi krokomɛi amii waa. Agbɛnɛ hu, wɔbaana bɔ ni wɔbaafee wɔkase amɛ.

^ kk. 5 Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi yɛ nikasemɔ nɛɛ mli.

LALA 111 Nibii Ni Hãa Wɔnáa Miishɛɛ

^ kk. 56 MFONIRI LƐ HE SANE: Be ko be ni Paulo kɛ lɛlɛ yasha shi lɛ, no mli lɛ Aristarko yɛ lɛlɛ lɛ mli eko.

^ kk. 58 MFONIRI LƐ HE SANE: Paulo nyɛ emu efɔ̃ Tihiko nɔ, ni ekɛ woji tsu lɛ ni ekɛyahã asafoi lɛ.

^ kk. 60 MFONIRI LƐ HE SANE: Marko fee nibii pii kɛye ebua Paulo.