Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 2

Ñande ikatu ‘tuichaiterei ñakonsola’ ótrope

Ñande ikatu ‘tuichaiterei ñakonsola’ ótrope

“Haʼekuéra añoite chemoirũ ambaʼapo hag̃ua Ñandejára Rréino rehehápe, ha tuichaiterei chekonsola hikuái” (COL. 4:11).

PURAHÉI 90 ¡Ñañehaʼãkena ñañomokyreʼỹ!

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1. ¿Mbaʼe situasión ijetuʼúvapa ombohovái hína heta Jehová siervokuéra ifiélva?

OPARUPIETE ko yvy apére Jehová siervokuéra ohasa hína heta mbaʼe okevrantáva ha ombosufrietereíva chupekuéra. Ikatu voi jahecha hína upéva ñane kongregasiónpe. Oĩ umi hasyetéva, térã omanóva chugui peteĩ ohayhúva. Ótrope katu ojopyeterei ohechávo peteĩ iñamígo teete térã peteĩ ihénte oñemosẽha kongregasióngui. Ha oĩ avei ohasa asýva umi desástre naturál káusare. Enterovete koʼã ñane ermáno ningo oikotevẽ konsuélo. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñaipytyvõmi chupekuéra?

2. ¿Mbaʼérepa sapyʼánte apóstol Pablo oikotevẽ vaʼekue avei oñemokyreʼỹ chupe?

Apóstol Pablo ohasa vaʼekue umi situasión ijetuʼúva ha heta vése haimete mete omano (2 Cor. 11:23-28). Haʼe heʼi avei oreko hague “peteĩ ñuatĩ” oikutu rasýva chupe, péva oiméne peteĩ mbaʼasy rakaʼe (2 Cor. 12:7). Avei oñeñandu vaieterei vaʼekue Demas ohejárõ guare chupe, haʼe ningo ikompañéro kuri peteĩ tiémpore ha oipytyvõ vaʼekue chupe. Demas oheja chupe “ohayhu rupi ko múndo” (2 Tim. 4:10). Pablo haʼe vaʼekue peteĩ kristiáno unhído ipyʼaguasúva ha heta vése oipytyvõ vaʼekue ótrope, upéicharõ jepe haʼe avei oñedesanima algúna vése (Rom. 9:1, 2).

3. ¿Mbaʼéichapa Jehová omokyreʼỹ apóstol Páblope?

Apóstol Pablo orresivi vaʼekue pe konsuélo ha ánimo oikotevẽva. ¿Mávapa omokyreʼỹ raʼe chupe? Jaikuaa Jehová oipuru hague ijespíritu sánto omombarete hag̃ua chupe (2 Cor. 4:7; Filip. 4:13). Péro avei Jehová ojevale umi ermanokuérare okonsola hag̃ua chupe. Haʼe heʼi voi hesekuéra: “Tuichaiterei chekonsola hikuái” (Col. 4:11). Haʼe imanduʼa Aristarco, Tíquico ha Marcos rehe, pórke haʼekuéra okonsola ha oipytyvõ vaʼekue chupe oaguanta hag̃ua. ¿Mbaʼe kualidápa oreko kuri koʼã mbohapy ermáno ajeve tuichaite oporokonsola? ¿Mbaʼéichapa ñande ikatu jasegi iñehemplokuéra ñañehaʼã jave ñamokyreʼỹ ótrope?

ÑANDEFIÉLKENA ARISTÁRCOICHA

Ikatu oiko ñandehegui peteĩ amígo ifiélva Aristárcoicha, ñaiméramo ñane ermáno ha ermanakuéra ykére ohasa asy jave (Ehecha párrafo 4 ha 5) *

4. ¿Mbaʼéichapa Aristarco ohechauka raʼe haʼeha peteĩ amígo ifiélva?

Aristarco haʼe vaʼekue peteĩ amígo ifiélva Páblope g̃uarã. Iválle kuri Tesalónica, peteĩ siuda oĩva Macedóniape. La Bíbliape oñeñeʼẽ Aristarco rehe primera ves oĩrõ guare Páblondi Éfesope, itercér viáhe de predikasión aja. Upérõ umi hénte ojapo tuicha guyryry ha ojagarra hikuái Aristárcope (Hech. 19:29). Upéi ojepoi rire chugui, haʼe ndodiparái, síno ifiél ha opyta Páblondi. Upéi un tiémpo rire, Gréciape umi ikontrariokuéra osegínte oñehaʼã ojuka hag̃ua Páblope, péro Aristarco osegi omoirũ Páblope (Hech. 20:2-4). Áño 58 rupi ojegueraha Páblope préso Rómape, ha Aristarco omoirũ chupe upe viáhe pukuetépe, hiʼarive upe viáhepe oñehundi kuri la ivarkokuéra pe márpe (Hech. 27:1, 2, 41). Og̃uahẽ rire hikuái Rómape, posívlemente Aristarco opyta avei préso un tiémpo apóstol Páblondi (Col. 4:10). Péicha jahecha Pablo añetehápe oreko hague peteĩ amígo ifiélva, ha upéva tuichaiterei omokyreʼỹ chupe.

5. Heʼiháicha Proverbios 17:17, ¿mbaʼéichapa ikatu jahechauka ñande haʼeha peteĩ amígo ifiélva?

Ñande avei jahechaukáta haʼeha peteĩ amígo ifiélva ñaiméramo ñane ermanokuéra ykére iporã jave, ha avei ohasa asy jave hikuái (elee Proverbios 17:17). Posívlemente ñane ermanokuéra oikotevẽta jasegi ñaime hendivekuéra ohasapámarõ jepe umi pruéva ijetuʼúva. Por ehémplo, Francisca * tuakuéra ningo hasy kuri kánsergui, ha omano rire itúa, 3 mésepe omanóma avei isy. Francisca heʼi: “Pe sufrimiénto jarekóva jahasa jave koʼãichagua pruéva hasypeterei opa. Aagradese che amigokuéra ifiélvape imanduʼa haguére che asegiha gueteri asufri, ohasámarõ jepe heta tiémpo che tuakuéra omano hague”.

6. ¿Mbaʼépa jajapóta ñandefiélramo?

Umi amígo ifiélva ojesakrifika iñermanokuéra rehehápe. Jahechamína peteĩ káso. Peteĩ ermáno hérava Piter hasyete, ha ijestúdiope osẽ chupe orekoha peteĩ mbaʼasy inkurávle pyaʼeterei oavansáva. Hembireko Kateryn heʼi: “Peteĩ matrimónio ore kongregasionpegua oregueraha pe ospitálpe, ha upérõ oñemombeʼu oréve pe mbaʼasy orekóva Piter. Upepete voi ko matrimónio odesidi ndaorerejamoʼãiha oreaño, pórke ohechakuaa hikuái ijetuʼuha la ore situasión. Haʼekuéra oĩ orendive ha orepytyvõ opa mbaʼe roikotevẽvape”. ¡Ajépa ñanemokyreʼỹete jarekóramo peichagua amígo tee ñanepytyvõva jahasa asy jave!

PETEĨ AMÍGO DE KONFIÁNSA TÍQUICOICHA

Tíquico ojapo haguéicha, ikatu avei oiko ñandehegui amígo de konfiánsa ñane ermanokuéra ombohovái jave umi provléma (Ehecha párrafo 7-9) *

7, 8. Jahechaháicha Colosenses 4:7-9-pe, ¿mbaʼéichapa Tíquico ohechauka haʼeha peteĩ amígo de konfiánsa?

Tíquico haʼe vaʼekue peteĩ kristiáno oikóva pe distríto rrománo de Ásiape, ha Páblope g̃uarã haʼe vaʼekue peteĩ amígo de konfiánsa (Hech. 20:4). Áño 55 rupi, Pablo oorganisa oñembyaty hag̃ua kontrivusión ikatu hag̃uáicha oñepytyvõ umi ermáno Judeaguápe. Upérõ oiméne haʼe ojerure raʼe Tíquicope oipytyvõ hag̃ua chupe upe asignasión iñimportantetévape (2 Cor. 8:18-20). Upéi, primera ves Pablo oĩrõ guare préso Rómape, Tíquico oservi chupe de mensahéro. Haʼe ontrega umi kárta ha mensáhe oskrivíva Pablo omokyreʼỹ hag̃ua umi kongregasión oĩvape Ásiape (Col. 4:7-9).

Tíquico osegi vaʼekue ohechauka haʼeha peteĩ amígo de konfiánsa Páblope g̃uarã (Tito 3:12). Upe tiémpope naentéroi umi kristiáno haʼe vaʼekue de konfiánsa Tíquicoicha. Por ehémplo, pe segunda ves Pablo oĩrõ guare préso Rómape, áño 65 rupi, haʼe oskrivi oĩ hague heta ermáno distríto de Asiagua ndojeheʼáiva hese, posívlemente okyhyjégui umi ikontrariokuéragui (2 Tim. 1:15). Péro Pablo ikatu vaʼekue ojerovia Tíquico rehe, ha upévare omeʼẽve chupe ótra asignasión (2 Tim. 4:12). Katuete ningo Pablo ovyʼa raʼe oreko haguére peichagua amígo.

9. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Tíquico ehémplo?

9 ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Tíquico ehémplo ha oiko avei ñandehegui peteĩ amígo de konfiánsa? Por ehémplo, ñande ndahaʼéi ñañekomprometénteva ñaipytyvõtaha ñane ermanokuéra oikotevẽvape, síno jahecha mbaʼe mbaʼépa ikatu jajapo hesehapekuéra (Mat. 5:37; Luc. 16:10). Umi oikotevẽva ajúda oñeñandu porãiterei oikuaáramo ikatuha okonfia ñanderehe. Peteĩ ermána omombeʼu mbaʼérepa upéva: “Repyta ningo trankíla, pórke reikuaa upe persóna oñekompromete vaʼekue nepytyvõtaha, ojapotaha itiempoitépe upéva”.

10. Ohechaukaháicha Proverbios 18:24, ¿mávapa ikatu okonsola umi ohasávape hína peteĩ situasión ijetuʼúva térã oñedesepsionáva?

10 Umi ohasáva hína peteĩ situasión ijetuʼúva térã oñedesepsiona vaʼekue, tuicha ipyʼaguapy oñeʼẽramo peteĩ iñamígo de konfiánsa ndive (elee Proverbios 18:24). Péicha oñeñandu vaʼekue peteĩ ermáno hérava Bruno, itaʼýra oñemosẽrõ guare kongregasióngui. Haʼe heʼi: “Amombeʼuseterei vaʼekue umi mbaʼe añandúva peteĩ persóna de konfiánsape”. Ótro ermáno hérava Carlos ou vaʼekue ofalla, ha upéva káusa operde peteĩ asignasión haʼe omombaʼetereíva. Haʼe heʼi: “Aikotevẽ kuri peteĩ ikatúva cherendumi ha ndachehusgamoʼãiva”. Upérõ guare umi ansiáno oipytyvõ chupe osupera hag̃ua upe situasión. Hiʼarive opyta trankílo, oikuaágui umi ansiáno ndoikomoʼãiha omombeʼu ótrope upe haʼe omombeʼu vaʼekue chupekuéra.

11. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã oiko hag̃ua ñandehegui peteĩ amígo de konfiánsa?

11 Tekotevẽ ñanepasiénsia oiko hag̃ua ñandehegui peteĩ amígo de konfiánsa. Juánape oheja rire iména, haʼe oñeñandu porãve vaʼekue omombeʼúrõ guare iñamigokuéra teépe mbaʼéichapa oñeñandu. Haʼe heʼi: “Oiménengo arrepeti raʼe heta vése la mísma kósa, péro haʼekuéra ipasiénsia cherehe ha cherendu”. Ñandehegui avei oikóta amígo tee ñahendukuaáramo ñane ermanokuérape.

ÑANEMBAʼEPORÃKENA MARCOS OJAPO HAGUÉICHA

Marcos imbaʼeporã rupi oipytyvõ kuri Páblope oaguanta hag̃ua, ñande avei ikatu ñaipytyvõ ñane ermanokuérape ojere vaipa jave chupekuéra (Ehecha párrafo 12-14) *

12. ¿Mávapa rakaʼe Marcos, ha mbaʼéichapa haʼe ohechauka vaʼekue imbaʼeporãha?

12 Marcos, oñehenóiva avei Juan, haʼe vaʼekue peteĩ kristiáno judío oikóva Jerusalénpe. Iprímo haʼe vaʼekue Bernabé, peteĩ misionéro ikonosidoitereíva (Col. 4:10). Marcos familiakuéra oiméne ipláta rakaʼe, péro haʼe nomotenondéi umi mbaʼerepy. Oikove aja pukukue ohechauka vaʼekue imbaʼeporãha ha oporoservi vyʼapópe. Por ehémplo, heta vése omoirũ Pablo ha Pédrope, haʼekuéra oho jave okumpli hag̃ua iñasignasión. Marcos ojogua chupekuéra hiʼupy, okonsegi alohamiénto, ha ojapo chupekuéra hetave mbaʼe (Hech. 13:2-5; 1 Ped. 5:13). Pablo heʼi vaʼekue hese: “Chemoirũ ambaʼapo hag̃ua Ñandejára Rréino rehehápe”, ha heʼi avei oiko hague chugui ‘peteĩ ajúda omombaretéva chupe’ (Col. 4:10, 11, nóta).

13. ¿Mbaʼéichapa 2 Timoteo 4:11 ohechauka Pablo omombaʼe hague Márcospe ohechávo oservi porãha Ñandejárape?

13 Marcos ha Pablo oñoamigoite vaʼekue. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Apóstol Pablo oĩrõ guare última ves préso Rómape, áño 65 rupi, oskrivi isegúnda kárta Timotéope. Upe kártape ojerure Timotéope oho hag̃ua hendápe Rómape, ha ogueraha hag̃ua hendive Márcospe (2 Tim. 4:11). Péicha jahecha Pablo omombaʼeterei hague ohechávo mbaʼeichaitépa Marcos ifiél oservívo Ñandejárape, upévare oipota oĩ hendive pe moménto ijetuʼuetévape. Marcos oipytyvõ chupe heta hendáicha, oiméne oraha chupe tembiʼu ha umi mbaʼe oikotevẽva oskrivi hag̃ua. Oiméne tuicha oipytyvõ ha omokyreʼỹ rakaʼe Páblope oaguanta hag̃ua upe moménto ijetuʼuetéva, og̃uahẽvo ohóvo pe día ojejuka hag̃ua chupe.

14, 15. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ Mateo 7:12 jaikuaa hag̃ua mbaʼéichapa ikatu ñaipytyvõ ótrope?

14 (Elee Mateo 7:12). Jajejopy vai jave, jaagradese ñande pyʼaite guive oĩramo ñanepytyvõva. Brian túa ningo omano vaʼekue degolpete peteĩ aksidénte ivaietereívape. Haʼe heʼi: “Oĩ umi kósa isensillovéva jepe ndaikatúiva rejapo pe mbaʼembyasy ndejopyeterei jave. Jaagradeseterei ningo oĩ jave ñanepytyvõva, haʼetéramo jepe ndatuicháiva pe ojapóva”.

15 Ñanembaʼerechakuaáramo ikatu hína japilla mbaʼe mbaʼépa jajapokuaa ñaipytyvõ hag̃ua ñane ermanokuérape. Ñanemanduʼami jeýna Piter ha Kateryn rehe, oñemensiona vaʼekue párrafo 6-pe. Peteĩ ermána odesidi oipytyvõ chupekuéra ikatu hag̃uáicha oĩ ogueraháva jepi chupekuéra ospitálpe. Haʼekuéra ndaikatuvéima rupi omaneha, pe ermána ojapo peteĩ prográma ikatu hag̃uáicha umi ermáno ojeofreséva ogueraha chupekuéra por túrno la doktórpe. ¿Mbaʼépa ojehupyty upéicha rupi? Kateryn heʼi: “Haʼete voi peteĩ kárga pohýi ojeíva ore árigui”. Upévare, aníkena ñanderesarái tuichaiterei okonsolaha umi ohasa asývape ñanembaʼeporãramo hendivekuéra, ha jajapo peteĩ mbaʼe michĩmíva jepe ñaipytyvõ hag̃ua chupekuéra.

16. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Marcos ehémplo?

16 Ñanemanduʼami jeýna pe ehémplo oheja vaʼekuére ñandéve Marcos primer síglope. Haʼéngo oiméne heta hembiapo rakaʼe. Oreko vaʼekue heta asignasión Jehová omeʼẽva chupe, umíva apytépe oskrivi peteĩ párte la Biblia oñeʼẽva Jesucristo rembiasakuére. Upéicharõ jepe, Marcos oñemotiémpo okonsola hag̃ua apóstol Páblope, ha upévare Pablo oikuaa vaʼekue ikatuha ojerure chupe ajúda. Ángela avuéla ningo ojejuka vaieterei vaʼekue, ha upe tiémpope haʼe oagradeseterei oĩ haguére imbaʼeporãva hendive Marcos ojapo haguéicha. Haʼe heʼi: “Repilláramo umi ermáno añetehápe nepytyvõseha, ifásil reñeʼẽ hag̃ua hendivekuéra. Ndodudái voi nepytyvõ hag̃ua ha ndojapói upéva tovapukúpe”. Upévare iporã ñañeporandu: “¿Ohechakuaápa che ermanokuéra aipytyvõse ha akonsolaseha chupekuéra?”.

JAJEDESIDÍKENA ÑAKONSOLATAHA ÑANE ERMANOKUÉRAPE

17. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo jajepyʼamongetáramo 2 Corintios 1:3, 4 heʼívare?

17 Hetaiterei ermáno ha ermána ningo oikotevẽ konsuélo. Ikatu ñamokyreʼỹ chupekuéra jaipurúramo umi idéa ótro oipuru vaʼekue ñanekonsola hag̃ua. Nina haʼe peteĩ ñane ermána, ha chugui omano vaʼekue ijavuéla. Haʼe heʼi: “Ñañemoĩramo Jehová disposisiónpe, haʼe ikatu ojevale ñanderehe ñakonsola hag̃ua ótrope” (elee 2 Corintios 1:3, 4). Francisca rehe ñañeʼẽ kuri párrafo 5-pe, haʼe heʼi: “Siertoite la heʼíva 2 Corintios 1:4. Ñande ikatu ñakonsola ótrope pe konsuélo ñande voi jarresivi vaʼekue rupive”.

18. a) ¿Mbaʼérepa okyhyje algúno oporokonsola hag̃ua? b) ¿Mbaʼéichapa ikatu ñakonsola ótrope? Emoĩ peteĩ ehémplo.

18 Jahecha vaʼerã mbaʼépa ikatu jajapo ñaipytyvõ hag̃ua umi osufrívape hína, ha jajapo upéva jakyhyjéramo jepe. Por ehémplo, ikatu jakyhyje ndajaikuaáirõ g̃uarã mbaʼépa jaʼéta ni jajapóta ñaiméramo peteĩ osufrívandi hína. Peteĩ ansiáno hérava Paul imanduʼa mbaʼépa ojapo umi ermáno omanórõ guare chugui itúa. Haʼe heʼi: “Ahechakuaa ijetuʼuha chupekuéra oñeʼẽ hag̃ua chendive. Ndoikuaái hikuái mbaʼépa heʼíta. Péro koʼág̃a peve aagradese chupekuéra oñehaʼã haguére chepytyvõ”. Oiko rire peteĩ terremóto hatãitereíva ñane ermáno Ramón oikohápe, haʼe heʼi: “Añetehápe nachemanduʼái mbaʼe mbaʼépa heʼi raʼe umi mensáhe arresivi vaʼekue oiko rire pe terremóto. Péro si chemanduʼa umi omboúva chéve pe mensáhe ojepreokupa hague cherehe, ha oikuaase mbaʼéichapa aime”. Péicha jahecha ñañeinteresáramo ñande rapicháre tuichaiterei ikatuha ñakonsola chupekuéra.

19. ¿Mbaʼérepa jajedesidi vaʼerã ñakonsola ñane ermanokuérape?

19 Amedída ke hiʼag̃ui pe fin, ivaivéta la situasión ko múndope, ha ijetuʼuvéta jaiko hag̃ua pype (2 Tim. 3:13). Hiʼarive enterovénte ñaneimperfékto ha jasegíta jajavy heta vése. Upévare jasegíta ñaikotevẽ konsuélo. Apóstol Pablo ifiél ha oaguanta vaʼekue omano meve, ha peteĩ mbaʼe oipytyvõ vaʼekue chupe upearã haʼe pe konsuélo orresivi vaʼekue umi ermanokuéragui. Upévare, ñandefiélkena Aristarco ifiél haguéicha, toiko avei ñandehegui peteĩ amígo de konfiánsa Tíquicoicha, ha ñanembaʼeporãkena Marcos ojapo haguéicha. Jajapóramo upéicha ñaipytyvõta ñane ermanokuérape ifiél hag̃ua Jehovápe (1 Tes. 3:2, 3).

^ párr. 5 Apóstol Pablo ohasa vaʼekue heta mbaʼe ijetuʼúva oikove aja pukukue. Péro oĩ vaʼekue umi ermáno tuichaiterei okonsoláva chupe umi situasión ijetuʼúvape. Ko artíkulope ñañeʼẽta umi 3 kualida oreko vaʼekuére koʼã ermáno ha tuichaiterei oipytyvõva chupekuéra okonsola hag̃ua ótrope. Jahecháta avei mbaʼéichapa ñande ikatu jasegi iñehemplokuéra.

^ párr. 5 Ko artíkulope oñekambia unos kuánto téra.

PURAHÉI 111 Umi mbaʼe ñanembovyʼáva

^ párr. 56 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Aristarco ha Pablo ohasa asy oñondive oñehundírõ guare pe várko.

^ párr. 58 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Pablo ojerure Tíquicope oguerahami hag̃ua umi kárta haʼe oskrivi vaʼekue umi kongregasiónpe.

^ párr. 60 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Marcos oipytyvõ Páblope umi mbaʼe oikotevẽvape.