Sikʼ li naʼlebʼ

Sikʼ li xtusulal naʼlebʼ

NAʼLEBʼ RE TZOLOK 4

«Aʼ ajwiʼ li Musiqʼej [...] naxchʼolobʼ xyaalal»

«Aʼ ajwiʼ li Musiqʼej [...] naxchʼolobʼ xyaalal»

«Aʼ ajwiʼ li Musiqʼej rochbʼeen li qaanm naxchʼolobʼ xyaalal naq ralalo li Yos» (ROM. 8:16).

BʼICH 25 Jun santil tenamit

RUʼUJIL LI TZOLOM *

Saʼ li Pentecostes re li chihabʼ 33, sachbʼachʼoolej tzʼaqal rilbʼal chanru naq li Jehobʼa kixk’e li xsantil musiqʼej saʼ xbʼeenebʼ li 120 chi xtzolom li Kriist. (Chaawil li raqal 1 ut 2).

1, 2. Kʼaru li xnimal ru naʼlebʼ kikʼulmank saʼ xkutankil li Pentecostes re li chihabʼ 33?

CHIRU li xkutankil li Pentecostes re li chihabʼ 33, saʼ li kutan Domingo eqʼla, aran Jerusalen wankebʼ chaq 120 li xtzolom li Jesus ut chʼutchʼukebʼ chaq saʼ jun li waribʼaal li wank saʼ xkabʼ xkʼojar jun li ochoch (Hech. 1:13-15; 2:1). Wiibʼ oxibʼ kutan rubʼelaj aʼin, li Jesus kixye rehebʼ li xtzolom naq cheʼkanaaq saʼ li tenamit xbʼaan naq teʼxkʼul jun li xnimal ru maatan (Hech. 1:4, 5). Kʼaru kikʼulmank?

2 «Ak taachalq chaq saʼ choxa kamaʼ xyaabʼ jun kawil iqʼ najubʼubʼnak chi chalk, ut kolxnujobʼresi chixjunil li kabʼl». Chirix chik aʼan, «keʼxkʼut ribʼ chiruhebʼ ruʼuj aqʼ chanchan raqʼxam» saʼ xjolomebʼ li xtzolom li Kriist, «ut chixjunilebʼ keʼnujak chi Santil Musiqʼej» (Hech. 2:2-4). Sachbʼachʼoolej tzʼaqal rilbʼal, chanru naq li Jehobʼa kixkʼe li xsantil musiqʼej saʼ xbʼeenebʼ li xtzolom li Kriist (Hech. 1:8). Aʼanebʼ li xbʼeen li xeʼyuleʼk ru rikʼin santil musiqʼej * ut xeʼxkʼul li oybʼenihom re awabʼejink saʼ choxa rochbʼen li Jesus.

KʼARU TAWIʼ NAKʼULMANK NAQ NAYULEʼK RU RIKʼIN SANTIL MUSIQʼEJ JUNAQ LI KRISTIʼAAN?

3. Kʼaʼut naq chi anchalebʼ xchʼool nekeʼxpaabʼ chaq ebʼ li xtzolom li Kriist naq yulbʼilebʼ ru rikʼin santil musiqʼej?

3 Wi laaʼat raj junaq rehebʼ laj paabʼanel aʼin, maajunwa raj tsachq saʼ laachʼool li kikʼulmank saʼ li kutan aʼan. Chanchan ruʼuj aqʼ xaml kikanaak saʼ laajolom, ut xat-ok chi aatinak saʼ jalan jalanq chi aatinobʼaal (Hech. 2:5-12). Chʼolchʼo naq kutan saqenk raj chaawu naq yulbʼil aawu rikʼin santil musiqʼej. Abʼan, ma junelik sachbʼachʼoolej rilbʼal naq li Yos naxyulebʼ ru rikʼin santil musiqʼej li sikʼbʼilebʼ ru, ut ma junelik juntaqʼeet li qʼehil naq naxyulebʼ? Inkʼaʼ. Kʼaʼut naqanaw aweʼ? Qilaq kʼaʼut.

4. Saʼ xkutankilebʼ li Apostol, ma chiru jun ajwiʼ li qʼehil xeʼxkʼul li roybʼenihomebʼ re xik saʼ choxa li yulbʼilebʼ ru rikʼin santil musiqʼej? Chʼolobʼ.

4 Xbʼeenwa qatzʼilaq rix li qʼehil naq junaq li poyanam nayuleʼk ru rikʼin santil musiqʼej. Moko kaʼaj tawiʼ li 120 chi aj paabʼanel aʼin keʼyuleʼk ru rikʼin santil musiqʼej saʼ xkutankil li Pentecostes re li chihabʼ 33. Chiru ajwiʼ li kutan aʼan, 3.000 chik aj paabʼanel xeʼxkʼul ajwiʼ li santil musiqʼej li yeechiʼinbʼil chaq xbʼaan li Jesus (Hech. 2:37, 38, 41). Abʼan, saʼ xnumikebʼ li chihabʼ, moko chixjunilebʼ ta li yulbʼilebʼ ru xeʼbʼoqeʼk xbʼaan li Yos saʼ choxa saʼ li qʼehil naq xeʼkubʼeek xhaʼ. Ebʼ laj Samaria xeʼyuleʼk ru naq ak xnumeʼk wiibʼ oxibʼ chihabʼ li xkubʼikebʼ xhaʼ (Hech. 8:14-17). Ut, usta yaal naq laj Cornelio ut li wankebʼ saʼ rochoch xeʼyuleʼk ru naq toj maajiʼ nekeʼkubʼeek xhaʼ, moko joʼkan ta kikʼulmank junelik (Hech. 10:44-48).

5. Joʼ naxchʼolobʼ saʼ 2 Corintios 1:21, 22, kʼaru nakʼulmank naq nayuleʼk ru junaq li poyanam rikʼin santil musiqʼej?

5 Aatinaqo anaqwan chirix li nakʼulmank naq nayuleʼk ru rikʼin santil musiqʼej junaq li kristiʼaan. Naq nekeʼxnaw aʼin, maare wiibʼ oxibʼ aj paabʼanel tchʼaʼajkoʼq chiruhebʼ xpaabʼankil naq xeʼsikʼeʼk ru xbʼaan li Jehobʼa ut teʼxkʼoxla kʼaʼut. Jun siir chik maare jalan teʼnaʼlebʼaq wiʼ. Maakʼaʼ naxye chanru nakʼulmank, li Apostol Pablo naxchʼolobʼ li nekeʼxkʼul chixjunilebʼ li yulbʼilebʼ ru: «Saʼ xkʼabʼaʼ Aʼan laaʼex li xerabʼi ut xepaabʼ li Aatin re li yaal, [...] xexkaaxtiik * ajwiʼ choʼq reechanihom li Yos, rikʼin li Santil Musiqʼej yeechiʼinbʼil chaq: aʼan li naqachap wiʼ li qaloqʼlaj maatan» (Efes. 1:13, 14). Joʼkan tzʼaqal, li Jehobʼa naroksi li xsantil musiqʼej re naq kutan saqenk tkanaaq chiruhebʼ naq sikʼbʼilebʼ ru. Joʼkan naq li xsantil musiqʼej aʼan li reetalil li naxchap wiʼ ribʼ li roybʼenihomebʼ re naq chʼolchʼooq chiruhebʼ naq saʼ li kutan chalk re teʼwanq saʼ choxa, maawaʼ saʼ Ruuchichʼochʼ (taayaabʼasi 2 Corintios 1:21, 22).

6. Kʼaru tento tixbʼaanu junaq li yulbʼil ru re naq txik saʼ choxa?

6 Wi jun aj paabʼanel yulbʼil ru rikʼin santil musiqʼej, ma naraj xyeebʼal naq maakʼaʼ tramoq chiru xik saʼ choxa? Inkʼaʼ. Aweʼ kaʼajwiʼ naraj xyeebʼal naq kisikʼeʼk ru re xik saʼ choxa. Abʼan tento tixjultika li qʼusuk aʼin: «Ex was wiitzʼin, qʼaxal kʼehomaq eechʼool chi xkawubʼresinkil leebʼoqbʼal ut li xsikʼbʼal eeru xbʼaan li Yos. Wi joʼkan nekebʼaanu, maajaruj textʼaneʼq» (2 Ped. 1:10). Joʼkan bʼiʼ, usta jun aj paabʼanel sikʼbʼil ru malaj bʼoqbʼil re xik saʼ choxa, kaʼajwiʼ tixkʼul li xmaatan wi inkʼaʼ naxqʼet ribʼ chiru li Yos (Filip. 3:12-14; Heb. 3:1; Apoc. 2:10).

CHANRU NAXNAW JUNAQ LI POYANAM NAQ YULBʼIL RU?

7. Chanru nekeʼxnaw li yulbʼilebʼ ru naq bʼoqbʼilebʼ re xik saʼ choxa?

7 Joʼkan bʼiʼ, chanru naxnaw junaq li kristiʼaan naq xbʼoqeʼk xbʼaan li Yos saʼ choxa? Li xchaqʼbʼenkil li patzʼom aʼin natawmank saʼ li aatin li kixtzʼiibʼa li Apostol Pablo rehebʼ li wankebʼ chaq Roma li bʼoqbʼilebʼ «chi wank saʼ santilal». Kixye rehebʼ: «Laaʼex moko xemaatani ta junaq musiqʼej nakʼehok eere chi moosil re naq wanqex wiʼ chik saʼ leexiw; xemaatani bʼan li Musiqʼej nakʼehok eere chi alalbʼej kʼajolbʼejil, aʼ li nokooruuk wiʼ chi xyeebʼal chi kaw: “Abbá”, naraj naxye: “At inYuwaʼ”. Aʼ ajwiʼ li Musiqʼej rochbʼeen li qaanm naxchʼolobʼ xyaalal naq ralalo li Yos» (Rom. 1:7; 8:15, 16). Joʼkan utan, saʼ xkʼabʼaʼ li xsantil musiqʼej, li Yos kutan saqenk naxkanabʼ chiruhebʼ li yulbʼilebʼ ru naq bʼoqbʼilebʼ re xik saʼ choxa.

8. Joʼ naxye saʼ 1 Juan 2:20, 27, kʼaʼut naqanaw naq moko naʼajmank ta naq jalan chik tyehoq rehebʼ li yulbʼilebʼ ru naq bʼoqbʼilebʼ re xik saʼ choxa?

8 Li Jehobʼa naxbʼaanu naq teʼxkʼulubʼa chi anchalebʼ xchʼool ut chi anchalebʼ xkʼaʼuxl naq teʼxkʼul li roybʼenihomebʼ saʼ choxa (taayaabʼasi 1 Juan 2:20, 27). Abʼanan, li yulbʼilebʼ ru naʼajmank ajwiʼ chiruhebʼ naq teʼtzoleʼq xbʼaan li Jehobʼa saʼ li chʼuut joʼ nakʼulmank rikʼin chixjunilebʼ li qechpaabʼanel. Abʼan moko naʼajmank ta naq jalan chik tyehoq rehebʼ naq yulbʼilebʼ ru. Li Jehobʼa ak kutan saqenk kixkanabʼ chiruhebʼ saʼ xkʼabʼaʼ li xnimal ru wankilal saʼ xbʼeen li choxachʼochʼ, aʼ li santil musiqʼej.

«TENTO NAQ TEXYOʼLAAQ WIʼ CHIK»

9. Joʼ naxye saʼ Efesios 1:18, kʼaru najalaak saʼ li xyuʼam junaq li poyanam naq nayuleʼk ru xbʼaan li Yos?

9 Saʼebʼ li qakutan, maare tchʼaʼajkoʼq chiruhebʼ li xkʼihalil ebʼ li xmoos li Yos xtawbʼal ru li nakʼulmank rikʼin junaq li kristiʼaan naq li Jehobʼa naxyul ru rikʼin santil musiqʼej. Ut a’in nakʼulmank xbʼaan naq ebʼ aʼan moko yulbʼilebʼ ta ru. Li Yos kixyobʼtesi ebʼ li poyanam re naq teʼwanq chi junelik saʼ Ruuchichʼochʼ, moko re wank ta saʼ choxa (Gen. 1:28; Sal. 37:29, TNM). Abʼan kixsikʼ wiibʼ oxibʼ li poyanam re naq teʼwanq saʼ choxa. Joʼkan utan, naq naxyulebʼ ru rikʼin santil musiqʼej naxbʼaanu naq li roybʼenihomebʼ ut li xkʼaʼuxebʼ najalaak chi junajwa ut nekeʼxrahi chik ru wank saʼ choxa (taayaabʼasi Efesios 1:18).

10. Kʼaru naraj xyeebʼal «taayoʼlaaq wiʼ chik»? (Taawil ajwiʼ li xyaalal).

10 Naq jun aj paabʼanel nayuleʼk ru rikʼin santil musiqʼej, «taayoʼlaaq wiʼ chik». * Li Jesus kiraj ajwiʼ xyeebʼal naq maajaruj truhanq xchʼolobʼankil chiru junaq li kristiʼaan li moko yulbʼil ta ru kʼaru narekʼa junaq li «taayoʼlaaq wiʼ chik», malaj li nayoʼlaak «rikʼin Musiqʼej» (Juan 3:3-8).

11. Kʼaru najalaak saʼ li xkʼaʼuxl junaq aj paabʼanel naq nayuleʼk ru rikʼin santil musiqʼej?

11 Kʼaru najalaak saʼ li xkʼaʼuxl junaq aj paabʼanel naq nayuleʼk ru rikʼin santil musiqʼej? Junxil naroxloqʼi chaq chi anchal xchʼool li roybʼenihom re wank chi junelik saʼ Ruuchichʼochʼ. Qʼaxal naxyoʼoni chaq li hoonal naq li Jehobʼa tixsach ru li maaʼusilal ut tixchʼinaʼusa ru li Ruuchichʼochʼ. Maare naril raj ribʼ naq yook xkʼulbʼal junaq li xkomon malaj junaq li ramiiw li nawakliik wiʼ chik chi yoʼyo. Abʼan, naq nayuleʼk ru, najalaak li xkʼaʼuxl. Kʼaʼut? Moko saʼ xkʼabʼaʼ ta naq naxkʼoxla naq inkʼaʼ chik tixtaw rusilal li yuʼam saʼ Ruuchichʼochʼ. Chi moko xbʼaan li xkʼaʼuxl wiʼ xchʼool malaj ebʼ li chʼaʼajkilal, chi moko saʼ xkʼabʼaʼ naq saʼ junpaat kixkʼe reetal naq jwal ttitzʼq chi wank chi junelik saʼ li Ruuchichʼochʼ. Li kikʼulmank bʼan aʼan naq li Jehobʼa kiroksi li xsantil musiqʼej re xjalbʼal li xkʼaʼuxl ut xkʼebʼal re jun akʼ oybʼenihom.

12. Joʼ naxye saʼ 1 Pedro 1:3, 4, kʼaru narekʼa jun aj paabʼanel li yulbʼil ru naq naxkʼoxla li roybʼenihom?

12 Laj paabʼanel li yulbʼil ru maare tixkʼoxla naq moko xkʼulubʼ ta li xnimal ru maatan aʼin, abʼan kutan saqenk chiru naq li Jehobʼa kisikʼok re. Naq naxkʼoxla li roybʼenihom, qʼaxal nasahoʼk saʼ xchʼool ut qʼaxal nabʼanyoxink (taayaabʼasi 1 Pedro 1:3, 4).

13. Kʼaru nekeʼxkʼoxla li yulbʼilebʼ ru chirix li xyuʼamebʼ saʼ Ruuchichʼochʼ?

13 Ma naraj xyeebʼal aʼin naq li yulbʼilebʼ ru nekeʼraj kamk? Li Apostol kixchaqʼbeʼ li patzʼom aweʼ. Naq ak kixjuntaqʼeeta li xjunxaqalil li yulbʼilebʼ ru rikʼin jun li muhebʼaal ochoch, kixye: «Naq toj wanko saʼ li muhebʼaal aʼin, nokootzʼuyink chi namaynak li qaanm, xbʼaan naq inkʼaʼ naqaj tootʼusubʼaaq, naqaj bʼan tootiqibʼaaq saʼ xbʼeen li kʼaru ak wank chiqix, re naq li kʼaru yal re kamk taasacheʼq xbʼaan li yuʼam» (2 Cor. 5:4). Joʼkan bʼiʼ, moko inkʼaʼ ta chik nekeʼxtaw rusil li xyuʼamebʼ ut nekeʼraj kamk saʼ junpaat li yulbʼilebʼ ru. Nekeʼxyal bʼan xsahil li yuʼam aʼin ut nekeʼraj roksinkil chiʼus li junjunq chi kutan re kʼanjelak chiru li Jehobʼa rochbʼenebʼ li xjunkabʼal ut li ramiiw. Usta joʼkan, aʼ yaal li yooqebʼ xbʼaanunkil, junelik nekeʼxjultika li xchaqʼalil ru oybʼenihom li wank chiruhebʼ (1 Cor. 15:53; 2 Ped. 1:4; 1 Juan 3:2, 3; Apoc. 20:6).

MA YULBʼIL AAWU LAAʼAT?

14. Kʼaru ebʼ li naʼlebʼ moko nekeʼxkʼutbʼesi ta naq kiyuleʼk ru rikʼin santil musiqʼej junaq li kristiʼaan?

14 Maare laaʼat nakaakʼoxla ma xatyuleʼk rikʼin li santil musiqʼej xbʼaan li Jehobʼa. Wi joʼkan, aajel ru naq taakʼoxla ebʼ li patzʼom aweʼ: Ma jwal nakaarahi ru xbʼaanunkil li rajom li Yos? Ma qʼaxal sa saʼ laachʼool naq nakatpuktesink? Ma kʼajoʼ nawulak chaawu xtzolbʼal li Santil Hu ut xnawbʼal «li xchamal xkʼaʼuxl li Yos»? Ma nakaakʼoxla naq li Jehobʼa kirosobʼtesi laakʼanjel xbʼaan naq xaakʼe aaqʼe chi puktesink? Ma nakaawekʼa naq tenebʼanbʼil saʼ aabʼeen xtenqʼankilebʼ li junchʼol re naq teʼxchaabʼilobʼresi li xwanjikebʼ rikʼin li Yos? Ma kutan saqenk chaawu naq li Jehobʼa yook aatenqʼankil saʼ li jalan jalanq chi naʼlebʼ li nakaakʼul saʼ laayuʼam? (1 Cor. 2:10). Wi inkʼaʼ nawiibʼank aachʼool chi xchaqʼbʼenkil naq joʼkan, ma naraj xyeebʼal aʼin naq li Yos xatxbʼoq saʼ choxa? Inkʼaʼ, xbʼaan naq chixjunilebʼ laj kʼanjel chiru li Jehobʼa, maakʼaʼ naxye ma yulbʼilebʼ ru malaj inkʼaʼ, naru nekeʼrekʼa ajwiʼ li nakaawekʼa laaʼat. Joʼkan ajwiʼ, saʼ xkʼabʼaʼ li xsantil musiqʼej, li Jehobʼa naru naxkʼe li wankilal re yalaq ani laj kʼanjel chiru, maakʼaʼ naxye bʼar wank li roybʼenihom. Relik chi yaal, wi moko chʼolchʼo ta chaawu ma xatyuleʼk rikʼin santil musiqʼej, li kʼaʼuxej aweʼ naxkʼutbʼesi naq moko yulbʼil ta aawu. Li xeʼbʼoqeʼk saʼ choxa xbʼaan li Yos moko nekeʼxkʼoxla ta ma yulbʼilebʼ ru malaj inkʼaʼ; chʼolchʼo bʼan chiruhebʼ naq joʼkan!

Li Jehobʼa kiroksi li xsantil musiqʼej re xkʼebʼal re laj Abrahan, li xSara, laj David ut laj Juan laj Kubʼsihomhaʼ li wankilal re xbʼaanunkil li xninqal ru naʼlebʼ, abʼan moko kiroksi ta li xmusiqʼ re xsikʼbʼalebʼ ru re naq teʼxik saʼ choxa. (Chaawil li raqal 15 ut 16). *

15. Chanru naqanaw naq moko chixjunilebʼ ta li nekeʼxkʼul li santil musiqʼej sikʼbʼilebʼ ru re xik saʼ choxa?

15 Saʼ li Santil Hu wank resil naabʼal li poyanam li inkʼaʼ keʼxqʼet ribʼ chiru li Yos li xeʼxkʼul li santil musiqʼej, abʼan moko wank ta chaq roybʼenihomebʼ re xik saʼ choxa. Jun eetalil, laj David xbʼeresiik xbʼaan li santil musiqʼej (1 Sam. 16:13). Li santil musiqʼej kitenqʼank re chi xtawbʼal ru li chamal naʼlebʼ chirix li Jehobʼa ut kixtenqʼa ajwiʼ chi xtzʼiibʼankil naabʼal li xtasal li Santil Hu (Mar. 12:36). Usta joʼkan, li Apostol Pedro kixye: «Laj David moko kitaqeʼk ta saʼ choxa» (Hech. 2:34). Joʼkan ajwiʼ, laj Juan laj Kubʼsihomhaʼ nujenaq chaq «chi Santil Musiqʼej» (Luc. 1:13-16). Ut aʼ ajwiʼ li Jesus kiyehok re aʼin: «Maajun rehebʼ li yoʼlajenaq rikʼin ixq naxqʼax ru laj Jwan aj kubʼsihomhaʼ». Usta joʼkan, kixchʼolobʼ naq laj Juan inkʼaʼ twanq saʼ xyanq li teʼawabʼejinq saʼ li Xʼawabʼejilal li Yos saʼ choxa (Mat. 11:10, 11). Li Jehobʼa kiroksi li xsantil musiqʼej re xkʼebʼal rehebʼ li winq aʼin li wankilal re xbʼaanunkil li xninqal ru naʼlebʼ, abʼan moko kiroksi ta li xmusiqʼ re xsikʼbʼalebʼ ru re naq teʼxik saʼ choxa. Ma naraj xyeebʼal aʼin naq moko xeʼabʼink ta chiru li Yos chi anchalebʼ xchʼool joʼ li teʼawabʼejinq saʼ choxa? Inkʼaʼ, naraj bʼan xyeebʼal naq li Jehobʼa tixkʼe wiʼ chik xyuʼamebʼ saʼ li Chʼinaʼusil Naʼajej arin sa’ Ruuchichʼochʼ (Juan 5:28, 29; Hech. 24:15).

16. Saʼebʼ li qakutan, bʼar nekeʼxyoʼoni wank li xkʼihalil ebʼ li xmoos li Yos?

16 Saʼebʼ li qakutan, li xkʼihalil ebʼ li xmoos li Yos li wankebʼ saʼ Ruuchichʼochʼ moko nekeʼroybʼeni ta xik saʼ choxa. Joʼ laj Abrahan, li xSara, laj David, laj Juan laj Kubʼsihomhaʼ ut jalanebʼ chik winq ut ixq li xeʼwank chaq saʼ li qʼe kutan, nekeʼxyoʼoni wank saʼ li Ruuchichʼochʼ rubʼel li Xʼawabʼejilal li Yos (Heb. 11:10).

17. Kʼaru ebʼ li patzʼom tixsume li jun chik tzolom?

17 Toj wankeb’ wiibʼ oxibʼ li yulbʼilebʼ ru saʼ li Ruuchichʼochʼ. Saʼ xkʼabʼaʼ aʼin, maare tooʼoq xkʼoxlankil wiibʼ oxibʼ li patzʼom (Apoc. 12:17). Jun eetalil, chanru teʼril ribʼ li yulbʼilebʼ ru rikʼin santil musiqʼej? Chanru tqil junaq li qechpaabʼanel li wank saʼ li qachʼuut wi naʼok xwaʼbʼal li kaxlanwa ut rukʼbʼal li bʼiin naq naqanima li xkamik li Jesus? Ma tento raj t-oq qakʼaʼuxl wi rajlal chihabʼ nekeʼkʼihank li nekeʼxye naq yulbʼilebʼ ru rikʼin santil musiqʼej? Li jun chik tzolom tixsume ebʼ li patzʼom aweʼ.

^ párr. 5 Chalen chaq saʼ li Pentecostes re li chihabʼ 33, li Jehobʼa kixkʼe rehebʼ wiibʼ oxibʼ aj paabʼanel li chaqʼal ru oybʼenihom re awabʼejink saʼ choxa rochbʼen li Ralal. Abʼan, chanru nekeʼxnaw naq sikʼbʼilebʼ ru choʼq re li loqʼlaj kʼanjel aweʼ? Kʼaru nakʼulmank naq nekeʼxkʼul li bʼoqom aʼin? Li tzolom aweʼ li isinbʼil chaq saʼ jun chik li tzolom re li hu Laj Kʼaakʼalehom re Enero 2016, tixchaqʼbʼe ebʼ li xnimal ru patzʼom aʼin.

^ párr. 2 XNIMAL RU NAʼLEBʼ: Li yuleʼk rikʼin santil musiqʼej. Li Jehobʼa naroksi li xsantil musiqʼej re xchʼolobʼankil chiru junaq li kristiʼaan naq sikʼbʼil ru re awabʼejink saʼ choxa rochbʼen li Jesus. Saʼ xkʼabʼaʼ li xsantil musiqʼej, li Yos naxkʼe jun reetalil bʼarwiʼ tixchap ribʼ li roybʼenihom junaq li kristiʼaan choʼq re li kutan chalk re (Efes. 1:13, 14). Joʼkan naq, ebʼ laj paabʼanel aʼin naru nekeʼxye naq li santil musiqʼej «naxchʼolobʼ xyaalal» naq li roybʼenihomebʼ wank saʼ choxa, naraj naxye naq li santil musiqʼej kutan saqenk naxkanabʼ chiruhebʼ (Rom. 8:16).

^ párr. 5 XNIMAL RU NAʼLEBʼ: Li kaaxt aʼin kaʼajwiʼ nakanaak chi junajwa chiru li yulbʼil ru li inkʼaʼ kixqʼet ribʼ chiru li Yos naq wulak wulak re xkamik malaj naq ok ok re chi tiklaak li nimla rahilal (Efes. 4:30; Apoc. 7:2-4; chaawil li naʼlebʼ «Kʼaru li “reetalil” ut li “xkaaxt” li naxkʼe li Yos rehebʼ laj paabʼanel li yulbʼilebʼ ru?» saʼ Xhuhil li qachʼutam Qayuʼam ut Qakʼanjel joʼ aj Paabʼanel re Abril 2019).

^ párr. 10 Re naq taataw xtzʼaqobʼ li naʼlebʼ aweʼ, chaawil li hu Laj Kʼaakʼalehom 1 re Abril 2009, perel 3, 5, 6, 7, 8, 10 ut 12, maakʼaʼ saʼ Qʼeqchiʼ.

BʼICH 27 La revelación de los hijos de Dios

^ párr. 57 XCHʼOLOBʼANKIL LI JALAM U. Maakʼaʼ naxye ma wanko saʼ tzʼalam saʼ xkʼabʼaʼ li qapaabʼal malaj maaʼani naramok chiqu puktesink ut xkʼutbʼal li yaal, naru naqoybʼeni chi anchal qachʼool li kutan naq toowanq saʼ li Ruuchichʼochʼ rubʼel li Xʼawabʼejilal li Yos.