Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 4

Nyina Mɛlɛkaa Tɛnda Seileŋ Maa Chuauwaa Mɛlɛkaa Naŋ Cho Ni

Nyina Mɛlɛkaa Tɛnda Seileŋ Maa Chuauwaa Mɛlɛkaa Naŋ Cho Ni

“Nyina diandaa Mɛlɛkaa ni a nyina naa a tɛnda seileŋ maa chuauwaa Mɛlɛkaa naa ŋ cho ni.”​—LUOMAŊ. 8:​16, NW.

CHONDII 25 Nyɛm Kɛŋ Teŋgeŋndoŋ

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ *

Mi Chɛhowa pɔya Kilisiɔŋnda le ŋwaŋ 120 o nɛi kɔndɔfili bɛndu niŋ, o paale Pɛŋtikɔɔsileŋ choo. (Tofa pɛlta 1-2)

1-2. Suɛi kɔndɔfili bɛndui kuɛɛ yɔŋnuŋ yɛ o paale Pɛŋtikɔɔsileŋ choo wɔsi 33 C.E.?

PAALE Pɛŋtikɔɔsileŋ le fuuluu. O Kuɛɛndoo choo le bii o wɔsi 33 C.E. niŋ ni. Buɛiyaa Chiisuaa chuuŋgiaŋ o chiɛi choo choo niŋ Chulusɛlɛm nduyɛ a cho le ŋwaŋ 120. (Walta. 1:​13-15; 2:​1) O palɛi biŋgii keŋ bɛŋgu, mi Chiisu dimul nda mɛɛ o wa kɔlaŋ choo choo maa a faŋaŋ Chulusɛlɛm te, haaa ma sɔla nyɛ Mɛlɛka dimi le nda kioo wo. (Walta. 1:​4, 5) Yɛɛ ndoo yɔŋnuŋ yɛ mɛɛ nda bɔɔŋiaŋ?

2 “Mɛɛ nda bɔɔŋiaŋ, ma tuɛi bɔɔluu bɛndoo o le pilɛ niŋ kpe, chɔnɔŋndo o halaa niŋ mɛɛ hueiyii bɛnduei wa hɔŋndo nuaa yɛ.” Mi bɔɔluuwo hoo tiu o chiɛi nda wa wo niŋ kpou. Okoŋ, mi “nyɔɔŋ maa diɔɔmuii leyiŋ” chal buɛiyaa Chiisuaa o kɛ kɛ o lebol nduyɛ, “nda kpou mi nyina [diandaa] tual nda kɔɔli.” (Walta. 2:​2-4) O nɛi kɔndɔfili bɛndoo hoo niŋ Chɛhowa pɔya kunda koŋ a nyina ndɔ diandaa ni. (Walta. 1:​8) Nda wa wanaa tasiaa sɔla pɔyaa a nyina diandaa * Mɛlɛkaa wa ni. Nduyɛ, nda fɛŋ sɔla vɛlɛ tiindaŋndo le waa o masaleŋ choo o choo choo niŋ nda Chiisu waa.

YƐƐ YƆŊNUŊ YƐ TE WAŊNDO SƆLA PƐ PƆYAŊNDO?

3. Le yɛɛ wanaa wa o bɔŋaŋ koŋ o paale Pɛŋtikɔɔsileŋ choo wa opilɛ bɛɛ ndoo nɔ kiisaŋ o kɔl maa Mɛlɛka pɔya ndu le?

3 Te ndoo yɔŋ pɛ aa num bɛɛ wa buɛiyaa Chiisuaa tɛɛŋ o chiɛi choo choo koŋ niŋ, fɛŋ bɛɛ a ve puɛɛnɔŋ a nyɛ yɔŋnuŋ paaleleŋ ndo le. Nyɔɔ wa num chali o lebol maa diɔɔmule leyiŋ nduyɛ, mi num oo dimi sɔɔŋ maŋgalaŋ cheleŋ! (Walta. 2:​5-12) Kiisaŋ o kiisaŋ ve num wa o kɔl maa Mɛlɛka pɔya num a nyina ndɔ diandaa le. Kɛ baa o nɛi kɔndɔfili pilɔɔ hoo niŋ ɔɔ o teleŋ pilɔɔ niŋ kpe wanaa sɔla pɔyaŋndo wa sɔla ndu ni? Sako. Vɛɛ naŋ looku hei sina?

4. Baa o teleŋ pilɔɔ niŋ Mɛlɛka ndoo pɔya Kilisiɔŋnda kpou o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ ni? Tɛɛsiaawɔ.

4 Ŋ soonuŋndɔ a teleŋnda waŋnda sɔla pɔyaŋndo laŋ okɔɔ. O cho ko kunda tase wa koŋ le ŋwaŋ 120 suee le Mɛlɛka pɔya o paale Pɛŋtikɔɔsileŋ choo o wɔsi 33 C.E. niŋ te. Wanaa Mɛlɛka pɔya vɛlɛ a nyina ndɔ diandaa o paale leŋ choo wa ndaa wa le 3,000. Nda nda, a teleŋ nda chii yiŋɔɔ sɔla wo Mɛlɛka pɔya nda ni. (Walta. 2:​37, 38, 41) Kɛ o cho vɛlɛ Kilisiɔŋnda kpou le Mɛlɛka pɔya a teleŋ nda sɔla yiŋɔɔ wo le. Le taamaseliiyo, mɛɛ Sameeliaŋnda sɔla yiŋɔɔ, nyɔɔ viou fɛŋ waali malaŋ Mɛlɛka pɔya nda. (Walta. 8:​14-17) Nduyɛ, pɔya Kɔniiliɔɔ a yuŋgu ndɔɔ sɔla wo bɛɛ ndoo yɔŋnuŋ bɔɔ o nɛi teŋgeŋ bɛndu niŋ. Mɛlɛka pɔya nda fɛŋ malaŋ nda sɔla yiŋɔɔ nduyɛ, i ndɛi kinɛi yɔŋnuŋ lende ni.​—Walta. 10:​44-48.

5. A mɛɛ Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 1:​21, 22 dimi yɛ, yɛɛ yɔŋnuŋ yɛ waŋndo te o sɔla pɛ pɔyaŋndo?

5 Ŋ soonuŋndɔ vɛlɛ a nyɛ yɔŋnuŋ waŋndo wo te Mɛlɛka pɔya ndu pɛ a nyina diandaa. Naapum, mi wanaa sɔla pɔyaŋndo wa apum che ndi ikala o tasela ndɔ le laalaŋndo te Chɛhowa pɔya nda lekɛndɛi. Ma nyunaŋ aa, ‘Le yɛɛ Mɛlɛka hɛli yɛ ya?’ Waŋnda apum nɔ yiyaŋ waa lende le. Kɛ mɛɛ mɛɛ yiyaŋ waŋndo wa bɛɛ, mi Pɔɔl, wana Chiisu vem hɔlte ndɔ wo tɛɛsiaa nyɛ yɔŋnuŋ nda kpou wo te waŋndo sɔla pɛ pɔyaŋndo. Mbo dimi aa: ‘Mɛɛ nya tuei yooŋgu tonyaa hoo, . . . mi la duau tiindaŋ nyaa o Kiliti niŋ. Mi Mɛlɛka tosa mi nyina ndɔɔ tual nya choo mɛɛ o chua buŋgɛi yɛ, le waa maa taamasi * le chɔmndo maa ndu Mɛlɛka nɔ nya ni.’ (Ɛfi. 1:​13, 14) Mi Chɛhowa soliŋ nyina ndɔ diandaa kpeku le Kilisiɔŋaa o pɔya haa wa chɔmndo kpendekele maa o hɛli nda. O nɛiyo hoo choo, mi Mɛlɛka ke nda nyina ndɔ diandaa maa “taamasi” le chɔmndo maa o chilaŋ niŋ, a nɔ le kɔlaŋ waa o choo choo niŋ lefafɛɛŋ kɛ o cho o chieeŋndo choo le.​—Nuawɔ Kɔliŋtiaŋ Diiŋ Ndɔɔ 1:​21, 22.

6. Yɛɛ Kilisiɔŋnɔ pɔyaŋndo nɔ yɛ mbo tosa le fanda ndɔɔ sɔlaa le kɔlaŋ choo choo?

6 Te Kilisiɔŋnɔɔ sɔla pɔyaŋndo pɛ, baa koŋ chɔm ni maa mbo tosa lɛ bɛɛ nyɛ cheleŋ te o cho lakɔ choo choo? Pɛ pɛ bɛɛ. O nɔ laalaŋndo kɛsɛ maa Mɛlɛka hɛli ndu le kɔlaŋ choo choo. Kɛ, o nɔ mbo loonuŋ a silaa hoo okɔɔ: “Chaaŋaa niaa wanaa laalaŋnda, la kindi o kala kpoke maa, veelu Mɛlɛka veelu nya mbo chua nya le waa wanaa ndɔ wo, mi la chɔm maa wanaa waa lende nya cho ni. Te la tosa keŋ pɛ, mɛɛ la feŋaŋ o nɛi Mɛlɛkaa choo le.” (2 Pitɛ 1:​10) Lelaŋ, mi che bɛɛ Mɛlɛka pɔya Kilisiɔŋnɔ koŋ le kɔlaŋ choo choo, kɛ mɛɛ mbo lo o laalaŋndo choo malaŋ o sɔla fanda ndɔɔ.​—Filipi. 3:​12-14; Hibu. 3:​1; Sɔɔŋ. 2:​10.

VƐƐ WAŊNDO LOOKU YƐ SINA MAA O SƆLA PƆYAŊNDO?

7. Vɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda looku yɛ sina maa Mɛlɛka hɛli nda le kɔlaŋ choo choo?

7 Vɛɛ waŋndo looku yɛ sina maa Mɛlɛka hɛli ndu le kɔlaŋ choo choo? Ŋ sɔla muli nyunaa hoo o nyɛ Pɔɔl dimul wanaa wa Luom nda, a Mɛlɛka “veelu . . . le [ma wa] wanaa ndɔ wa.” Mbo dimul nda aa: “Nyina nya sɔla wo, o cho nyina tosa mi la wa lɛ o chɛleŋ niŋ te, nduyɛ o tosa mi siooŋii wa nya le. Kɛ, nyina tosa mi la simnuŋ chuauwaa Mɛlɛka wo nya sɔla ni. Nduyɛ nyina koŋ tosa miŋ veelu Mɛlɛka aa, ‘Kɛkɛ!’ Nyina diandaa Mɛlɛkaa ni a nyina naa a tɛnda seileŋ maa chuauwaa Mɛlɛkaa naa ŋ cho ni.” (Luomaŋ. 8:​15, 16, NW; 1:​7) Lelaŋ, nyina diandaa koŋ Mɛlɛka soliŋ kpeku ni le Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda chɔmndo kpendekele maa a nɔ le kɔlaŋ choo choo.—1 Tɛsa. 2:​12.

8. Vɛɛ Chɔŋ Tasoo 2:​20, 27 chɔm yɛ maa wana cheleŋ nɔ mbo dimul Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda maa a sɔla pɔyaŋndo le?

8 Chɛhowa mɛi kiisaŋ o kiisaŋ wanaa o hɛli le kɔlaŋ choo choo wa o kɔl a hei okɔɔ le. (Nuawɔ Chɔŋ Tasoo 2:​20, 27, NW.) I cho tonya maa Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda bɛɛ nɔ ma sɔla pɛɛkoo Chɛhowa o ba o kunda leKilisiɔŋndo niŋ maa Kilisiɔŋaa cheleŋ. Kɛ wana cheleŋ nɔ mbo dimul nda maa a sɔla pɔyaŋndo le. Nyina diandaa Chɛhowaa nɔ kpaaya mbo hiau nyɛ o nyɛ o chieeŋndo choo. Nduyɛ, ndu o soliŋ kpeku ni le nda pɔyaa!

“A MIIŊGU VIOLƆŊ PILA”

9. A mɛɛ Ɛfisiaŋnda 1:​18 dimi yɛ, tiindaŋ yɛɛ waŋndo nɔ yɛ te o sɔla pɛ pɔyaŋndo?

9 Hau, mi buɛiyaa Mɛlɛkaa a bɔɔbɔɔ che ndi i kala kpoke le sinaa nyɛ yɔŋnuŋ waŋndo wo te Mɛlɛka pɔya ndu pɛ. Le yɛɛ? Kanifuule, nda bɛɛ sɔla wɔ pɔyaŋ te. Le waa o chieeŋndo choo lefafɛɛŋ Mɛlɛka toosiaa waŋchieeya ni, o cho le waa o choo choo niŋ te. (Chɛ. 1:​28; Sam 37:​29) Kɛ Chɛhowa hɛli waŋchieeya apum le kɔlaŋ waa o choo choo niŋ. Lelaŋ, te o pɔya waŋndo pɛ, mi tiindaŋ wana koŋ a yiyaŋ ndɔɔ siŋgaŋ o lepilɛ niŋ kpe. Le waa choo choo wana koŋ nɔ niŋ tiindaŋndo ni.—Nuawɔ Ɛfisiaŋnda 1:​18.

10. Yɛɛ o sim yɛ le ‘miiŋgoo violɔŋndo pila’? (Tofa tɛɛsiaa amatou.)

10 Te Kilisiɔŋnda sɔla pɛ pɔyaa a nyina diandaa, mɛɛ “a miiŋgu violɔŋ pila” ɔɔ “Mɛlɛka miŋgi nda violɔɔ.” * Mi Chiisu bɛɛ chɔm kpendekele maa o kendu le mi wana sɔla wɔ pɔyaŋ te wo sina nyɛ o sim le ‘miiŋgoo violɔŋndo pila’ ɔɔ ‘nyina Mɛlɛkaa violɔɔ wana wo.’—Chɔŋ 3:​3-8.

11. Tɛɛsiaawɔ mɛɛ yiyaŋ waŋndo siŋgaŋ yɛ te o sɔla pɛ pɔyaŋndo.

11 Vɛɛ yiyaŋ Kilisiɔŋnda siŋgaŋ yɛ te a sɔla pɛ pɔyaŋndo? Tuupa mi Chɛhowa pɔya Kilisiɔŋnda haa a nyina ndɔ diandaa, ndaa nɔ tiindaŋndo le waa o chieeŋndo choo lefafɛɛŋ. A wa lehɔl o nɛi le teleŋ Chɛhowa cho hunɔɔ wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda kpou faŋa o chieeŋndo hoo choo mbo miŋgi ndu kpele hɛnɛkiɔɔ wo. Kɛlɛŋgaa a wa vɛlɛ yiyaŋndo a mɛɛ ndaa demul niŋ wanayaŋ ndaŋ a chaaŋaa ndaa nɔ le miiŋgoo yoomu wa yɛ. Kɛ mɛɛ nda sɔla pɔyaŋndo, mi yiyaŋ nda koŋ kpou siŋgaŋ. Le yɛɛ? O cho naa maa ndaa niŋ kɔl kposoŋ le waa o chieeŋndo choo le le. O cho le mɛɛ nda sɔla niŋ kɔl tambɛiyo ɔɔ saŋgaa tau o chieeŋndo hoo choo yɛ le nda siŋga yiyaŋ ndaa le. Nduyɛ a yiyaŋ vɛlɛ pɛŋ maa saŋgaa cho bɔɔ le waa o chieeŋndo choo lefafɛɛŋ te. Kɛ, Chɛhowa pɔya nda a nyina ndɔ diandaa ni mi yiyaŋ ndaa vɛlɛ a tiindaŋ ndaa siŋgaŋ.

12. A mɛɛ Pitɛ Tasoo 1:​3, 4 dimi yɛ, vɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda che yɛ tiindaŋ ndaa?

12 Mi wana Mɛlɛka pɔya wo yiyaŋ o tasela ndɔ maa o cho o sɔvɛ le di sɔvɛ waa lende sɔlaa le. Kɛ kiisaŋ o kiisaŋ ve ndu o kɔl maa Mɛlɛka hɛli ndu le. Te o yiyaŋ pɛ a tiindaŋ o nɔ le kɔlaŋ o choo choo niŋndo okɔɔ, nyaaloo pila wa ndu o kɔl ni.—Nuawɔ Pitɛ Tasoo 1:​3, 4.

13. Vɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda che yɛ yoomoo hoo chieeŋ naŋ?

13 Baa hoo sim ni maa wanaa sɔla pɔyaŋndo wa yeema ma vi? Mi Pɔɔl, wana Chiisu vem hɔlte ndɔ wo muli nyunaa hoo. Mɛɛ o tuu dialuŋ ndaŋ iwanachieeyaŋ a wolɔɔ lusulɛiyo, mbo dimi aa: “Ŋ cho niŋ a saŋgaa yɔkɔɔ a wolɔɔ lusulɛi dialloŋ muŋ chieeŋ naŋ. Kɛ nduyɛ, o cho machuaa mi ŋ yeema mayeemaa le dialluŋ muŋ faŋa le. Nyɛ naa ŋ yeema wo ndu cho ni maa Mɛlɛka o chua ko dialluŋ o toosiaa le naa hunɔɔ kioo fɛɛŋ ɛchɛnɛ woŋ, mbo wou naa muŋ o dialluŋ naa ŋ nɔ muŋ chieeŋ naŋ ndoŋ choo. Ŋ hɛnaŋ mbo wou naa muŋ le mi dialluŋ naa ŋ nɔ muŋ chieeŋ naŋ ndoŋ, ŋ nɔ muŋ mi ŋ vi woŋ, mi yoomu nɔ lamɛɛlu le wo o maŋgala muŋ.” (2 Kɔliŋ. 5:​4) Kilisiɔŋnda haa saŋga wɔ a yoomoo hoo chieeŋ naŋ te. Nda bɛɛ yeema tau a ndu nduyɛ a cho a kɔl kɛndɛ tau le Chɛhowa piɛiyo a yuŋgula ndalaŋ vɛlɛ a chaaŋaa ndaa diompilɛ. Kɛ o wa bɛɛ lende, kɔl ndaa kpou o tiindaŋ nda nɔ le kɔlaŋ choo choo wo choo o cho ni.—1 Kɔliŋ. 15:​53; 2 Pitɛ 1:​4; 1 Chɔŋ 3:​2, 3; Sɔɔŋ. 20:​6.

BAA CHƐHOWA PƆYA NUM NIŊ?

14. Sɔɔŋ kuɛɛ waŋndo ve yɛ tosaa mbo yiyaŋ maa Mɛlɛka pɔya ndu a nyina ndɔ diandaa le?

14 Baa a cho pa yiyaŋndo te Mɛlɛka pɔya num niŋ a nyina ndɔ diandaa? Te lende i cho ni, mɛɛ yiyaŋndɔ a nyunalaŋ ndaŋ okɔɔ: Baa a nɔ pa yeemɛi ikala kala le hɛnaŋ Chɛhowaa tosaa? Baa sɛmbɔɔ pila ŋ nɔ ni le wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ tosaa? Baa wana hɛnaŋ a pɛɛkoo sɔɔŋ cho ŋ “viaŋnaŋ kpiŋ kpiŋ” o Diom Mɛlɛkaa niŋndoŋ ŋ cho ni? (1 Kɔliŋ. 2:​10) Baa Chɛhowa ke num niŋ pa batiuwaa o wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ niŋ? Baa a nɔ pa yeemɛi ikala kala le waŋnda malaa ma sina Chɛhowa? Baa a che pa kɛsɛ maa sɔɔŋ cho o yoomu numndo niŋ te ndoo ve a mala Chɛhowaa le a ve fula leniŋ te? Te o yɔŋ pɛ ma chɛl nyunalaŋ ndaŋ kpou, baa keŋ chɔm ni maa Mɛlɛka pɔya num? Sako bɛɛ, keŋ chɔm naa maa Mɛlɛka pɔya num te. Le yɛɛ? Kanifuule, buɛiyaa Mɛlɛkaa kpou nɔla ma nɔ yeemɛi waa naa o yɔŋ bɛɛ ma wa wanaa pɔyaŋ ɔɔ ma ve wanaa pɔyaŋ te. Nduyɛ, Chɛhowa nɔla mbo soliŋ nyina ndɔɔ diandaa kpeku le buɛiyaa nduaa o kɛ kɛ malaa ma tosa sɔɔŋ muŋ o yɔŋ bɛɛ ma nɔ tiindaŋ le lakɔ o choo choo niŋ te. Te o yɔŋ pɛ ma wa wɔ pɛŋ kiisaŋndo te Mɛlɛka hɛli num, mɛɛ keŋ chɔm kɛsɛ maa o hɛli num te. Wanaa Chɛhowa hɛli le kɔlaŋ choo choo wa nɔ kiisaŋ o kɔl a pɔya ndaa okɔɔ le! Kanifuule, ma sina kɛsɛ maa o pɔya nda!

Mi Chɛhowa soliŋ nyina ndɔ diandaa kpeku le Ebilaham, Sela, Deeve, a Chɔŋ Wana Yiŋaa kpaayaa kioo le ma tosa sɔɔŋ kɔndɔfilloŋ. Kɛ, o soliŋ ndu kpeku le nda hɛlioo le kɔlaŋ choo choo le. (Tofa pɛlta 15-16) *

15. Vɛɛ naŋ looku yɛ sina maa o cho wanaa nyina Mɛlɛkaa wa kɔɔli wa kpou le cho lakɔ choo choo le?

15 Taamaseliila wanaa laalaŋaa nyina diandaa Mɛlɛkaa wa kɔɔli wa la cho tau o Baabuiyo niŋ. Kɛ, ndaa nɔ tiindaŋ le lakɔ o choo choo niŋ te. Le taamaseliiyo, nyina diandaa Mɛlɛkaa wa Deeve kɔɔli. (1 Saam. 16:​13) Mi nyina diandaa mala ndu mbo sina sɔɔŋ yiŋgoloŋ ndoŋ a Chɛhowa okɔɔ nduyɛ mbo mala ndu vɛlɛ le Baabuiyo poonyiaa o tiŋ. (Maki 12:​36) Kɛ a koŋ kpou, mi Pitɛ, wana Chiisu vem hɔlte ndɔ wo dimi a ndu okɔɔ maa “Deeve hel ɛchɛnɛ mɛɛ Chiisu hel ɛchɛnɛ yɛ le.” (Walta. 2:​34) Chɔŋ Wana Yiŋaa bɛɛ, “nyina Mɛlɛkaa . . . wa ndu kɔɔli.” (Luku 1:​13-16) Mi Chiisu dimi maa wana o wana ve maa Chɔŋ te. Kɛ mbo dimi vɛlɛ maa Chɔŋ ve niŋ o Masaleŋ choo o choo choo niŋ te. (Maa. 11:​10, 11) Mi Chɛhowa soliŋ nyina ndɔ diandaa kpeku le puaa haa kpaayaa kioo le ma tosa sɔɔŋ kɔndɔfilloŋ. Kɛ, o soliŋ ndu kpeku le nda hɛlioo le kɔlaŋ choo choo le. Baa hei chɔm ni maa wanaa Chɛhowa hɛli le kɔlaŋ choo choo wa hiou laalaŋndo nɔ a nda? Pɛ pɛ bɛɛ. Kɛ o chɔm maa, Chɛhowa cho nda hunɔɔ miŋgi yoomu o Kpele Hɛnɛkiɔɔ niŋ o chieeŋndo choo.—Chɔŋ 5:​28, 29; Walta. 24:​15.

16. Tiindaŋ yɛɛ buɛiyaa Mɛlɛkaa a bɔɔbɔɔ cho hau o chieeŋndo choo wa nɔ yɛ?

16 Buɛiyaa Mɛlɛkaa a bɔɔbɔɔ cho hau o chieeŋndo choo wa nɔ tiindaŋ le lakɔ o choo choo niŋ te. Maa Ebilaham, Sela, Deeve, Chɔŋ Wana Yiŋaa, a wanaa cheleŋaa bɔɔbɔɔ Baabuiyo soo a nda okɔɔ wa, nda kpou cho lehɔl o nɛi le waa o chieeŋndo choo o Masale Mɛlɛkaleŋ bɛŋgu.—Hibu. 11:​10.

17. Nyunala kuɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa o buŋgɛi cho lachi ve niŋ?

17 Le mɛɛ Kilisiɔŋaa pɔyaŋnda a tiŋ cho wɔ hau wanaa Mɛlɛkaa tɛɛŋ yɛ, mi hei tosa miŋ nɔ nyunalaŋ lapum o kɔl. (Sɔɔŋ. 12:​17) Le taamaseliiyo, vɛɛ wanaa pɔyaŋnda nɔ yɛ ma che ndapila? Te waŋndo o kunda numndo niŋ kandu pɛ beediiyo a muɛima Loonuŋyaa kolɔɔ o Loonuŋyaa choo, vɛɛ ŋ nɔ yɛ ma bii wana koŋ? Nduyɛ te wanaa dimi haa maa a sɔla pɔyaŋndo wa wa yɛ hiouwɔɔ lachi a kuiyo? Baa a nɔ pa ma buulaŋ a keŋ okɔɔ? Ŋ cho mulila nyunalaŋ ndaŋ sɔla o buŋgɛi cho lachi ve niŋ.

^ pɛl. 5 Chɔŋ a paale Pɛŋtikɔɔsileŋ wɔsi 33 C.E. mbo huŋ bii a hau, Chɛhowa bii niŋ Kilisiɔŋnda apum hɛlioo le ma kɔ wa o masaleŋ choo o choo choo niŋ nda Chiisu Po ndɔ waa. Tiindaŋ sɔviɔɔ pila Kilisiɔŋnda haa nɔ hoo ni. Kɛ vɛɛ nda looku yɛ sina maa Chɛhowa hɛli nda le wali teŋgeŋndo hoo? Yɛɛ yɔŋnuŋ yɛ te Chɛhowa hɛli pɛ waŋndo le kɔlaŋ choo choo? Buŋgɛi hei tɔlnuŋ o i cho o Bandu Mɛŋgɛlaa niŋ le Tɛɛkpaa 2016 wo choo. I cho naa nyunala sɔvɛlaŋ ndaŋ mulul.

^ pɛl. 2 TƐƐSIAA LE DIOMNDO: Pɔyaa a nyina diandaa: Mi Chɛhowa soliŋ nyina ndɔ diandaa kpeku le waŋndo hɛlioo le kɔlaŋ waa o masaleŋ choo o choo choo niŋ a Chiisu. Nyina ndɔ diandaa koŋ tosa ni mi wana koŋ sina maa o nɔ le kɔlaŋ choo choo ɔɔ ndu ‘chɔm’ ndu pɔɔ ni maa Mɛlɛka nɔ ndu ni. (Ɛfi. 1:​13, 14) Lelaŋ, Kilisiɔŋnda haa nɔla ma dimi maa nyina diandaa Mɛlɛkaa “tɛnda seileŋ” ɔɔ chɔm nda kpendekele maa choo choo nda cho lakɔ fanda ndaa sɔla ni.​—Luomaŋ. 8:​16.

^ pɛl. 5 TƐƐSIAA LE DIOMNDO: Taamasi. O yɔŋ bɛɛ mi Mɛlɛka handu waŋndo taamasioo hoo choo, mɛɛ mbo lo o laalaŋ ndɔɔ choo haaa mbo vi ɔɔ mi nyɛpalaa bɛndoo fuuluu malaŋ o kua choo choo.—Ɛfi. 4:​30; Sɔɔŋ. 7:​2-4; tofa “Nyunala Wanaa Nua o Yaula Naalaŋ Niŋnda” o Bandu Mɛŋgɛlaa hoo niŋ, Nyaakuɛiyo 2016, o puuluei niŋ.

^ pɛl. 10 Le chɔɔloo sinaa nyɛ miiŋgoo violɔŋndo pila simndo, tofa Bandu Mɛŋgɛlaa hoo, Nyaakuɛiyo 1, 2009, p. 3-12.

CHONDII 27 Chuauwaa Mɛlɛkaa Chuuŋgiaa

^ pɛl. 57 TƐƐSIAA LE FOTUEIYO: O yɔŋ bɛɛ ma wou naa o chiɛi manyumndo niŋ le laalaŋ naa ɔɔ miŋ nɔ dioo le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a le waŋnda tonya cho o Baabuiyo niŋndo pɛɛkoo, ŋ nɔ miŋ wa le hɔl o nɛi le teleŋ naŋ cho hunɔɔ wa o Masale Mɛlɛkaleŋ bɛŋgu o chieeŋndo choo wo.