Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 4

‘Sunsum Mumua Ne Di Daselɛ’

‘Sunsum Mumua Ne Di Daselɛ’

“Sunsum mumua ne nee yɛ sunsum ne di daselɛ kɛ yɛle Nyamenle amra.”​—WLO. 8:16.

EDWƐNE 25 Agyapadeɛ Titili

MƆƆ YƐBAZUKOA *

Gyihova luale nwanwane adenle zo wolale sunsum ne guale Kilisienema kɛyɛ 120 anwo zo wɔ Pɛntekɔso kenle ne (Nea ɛdendɛkpunli 1-2)

1-2. Debie titili boni a zile wɔ Pɛntekɔso kenle ne wɔ ɛvolɛ 33 Y.M. a?

ƐNEE ɔle Molɛ nwonlomɔ wɔ Gyɛlusalɛm, wɔ Pɛntekɔso kenle ne wɔ ɛvolɛ 33 Y.M. Na ɛnee ɛdoavolɛma ekpunli bie mɔɔ bɛ dodo le kɛyɛ 120 la ɛyia wɔ ekpumgbunli bie mɔɔ wɔ ɛbolɔnsam zo la anu. (Gyi. 1:13-15; 2:1) Ɛnee Gyisɛse ɛlimoa ɛha ɛhile bɛ kɛ bɛhendɛ wɔ Gyɛlusalɛm ɔluakɛ bɛbanyia ahyɛlɛdeɛ titili bie. (Gyi. 1:4, 5) Duzu a zile a?

2 “Arɛlevilɛ nu ala dede bie vi anwuma kɛ anwoma kpole bie la rayile sua ne.” Akee, bɛnwunle debie mɔɔ le kɛ “senle mɔɔ zɔho ɛtafinlimalɛ la” kɛ yerazinze ɛdoavolɛma ne ati zo, na “sunsum nwuanzanwuanza ne yile bɛ muala tetɛkɛɛ.” (Gyi. 2:2-4) Gyihova luale adenle titili ɛhye azo wolale ye sunsum ne guale ekpunli ɛhye anwo zo. (Gyi. 1:8) Bɛrayɛle ekpunli mɔɔ limoa mɔɔ bɛva sunsum nwuanzanwuanza * ne bɛkpokpa bɛ a, na bɛnyianle anyelazo kɛ bɛ nee Gyisɛse bali tumi wɔ anwuma.

SAA BƐKPOKPA AWIE A, DUZU A SI A?

3. Duzu ati a menli mɔɔ ɛnee wɔ Pɛntekɔso kenle ne la nwunle ye wienyi kɛ bɛva sunsum ne bɛkpokpa bɛ a?

3 Saa ɛboka ɛdoavolɛma mɔɔ ɛnee ɛyia wɔ ekpumgbunli ne anu wɔ ɛbolɔnsam ne azo la anwo a, anrɛɛ ɛ rɛle ɛnrɛvi kenle zɔhane ɛlɛ. Debie bie mɔɔ le kɛ senle ɛtafinlimalɛ la razinzele bɛ nuhua ko biala ati zo na bɛbɔle ɔ bo kɛ bɛka aneɛ ngakyile! (Gyi. 2:5-12) Bɛnwunle ye wienyi kɛ bɛva sunsum ne bɛkpokpa bɛ. Noko asoo Kilisienenli biala a bɛdua nwanwane adenle ɛhye azo bɛkpokpa ye a? Kyɛkyɛ. Kɛzi yɛnwu ye zɔ ɛ?

4. Wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu, asoo bɛkpokpale Kilisienema kɔsɔɔti wɔ mekɛ ko anu? Kilehile nu.

4 Bɛmaa yɛzuzu mekɛ ne anwo. Tɛ Kilisienema kɛyɛ 120 ne angome a bɛvale sunsum ne bɛkpokpale bɛ wɔ Pɛntekɔso ɛvolɛ 33 Y.M. a. Nzinlii wɔ kenle zɔhane ala, bɛvale sunsum ne bɛkpokpale menli kɛyɛ 3,000. Bɛkpokpale bɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛsɔne bɛ la. (Gyi. 2:37, 38, 41) Noko wɔ ɛvolɛ mɔɔ doa zo la anu, tɛ Kilisienema amuala a bɛkpokpale bɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛsɔne bɛ la a. Bɛkpokpale Samɛleama bie mɔ wɔ bɛ ɛzɔnenlɛ ne anzi mekɛ ekyi. (Gyi. 8:14-17) Mɔɔ yɛ azibɛnwo la a le kɛ, bɛkpokpale Kɔnileɛse nee ye sua nu amra kolaa na bɛazɔne bɛ.​—Gyi. 10:44-48.

5. Kɛ mɔɔ 2 Kɔlentema 1:21, 22 kile la, saa bɛfa sunsum ne bɛkpokpa awie a, duzu a si a?

5 Eza bɛmaa yɛzuzu mɔɔ si wɔ mekɛ mɔɔ bɛkɛva sunsum nwuanzanwuanza ne bɛkɛkpokpa awie la anwo. Bie a alimoa ne ɔyɛ se kɛ menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la bie mɔ bɛalie ado nu kɛ Gyihova ɛkpa bɛ. Bie a bɛbabiza kɛ, ‘Duzu ati a Nyamenle kpale me a?’ Bie mɔ noko ɛnde nganeɛ zɔ. Ɔnva nwo kɛzi ahenle bade nganeɛ la, ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hilehilele mɔɔ si menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ anwo zo la anu kɛ: “Mɔɔ bɛliele bɛlile la, Nyamenle luale ɔ nwo zo vale sunsum nwuanzanwuanza ne mɔɔ ɔvale ɔbɔle ɛwɔkɛ la ɔzɔle bɛ nloa, * mɔɔ yeva yelimoa yeyɛ yɛ agyapadeɛ ne anwo sɛkɛlɛneɛ.” (Ɛfɛ. 1:13, 14; ɔbdw.) Yemɔti Gyihova dua ye sunsum ne azo ɔmaa Kilisienema ɛhye mɔ nwu ye wienyi kɛ yekpa bɛ kɛ bɛhɔ anwuma. Wɔ adenle ɛhye azo, sunsum ne yɛ bɛ nzonlɛ anzɛɛ “sɛkɛlɛneɛ,” na ɔmaa bɛnwu kɛ kenle bie bɛbadɛnla anwuma dahuu na tɛ azɛlɛ ye azo.​—Kenga 2 Kɔlentema 1:21, 22.

6. Duzu a ɔwɔ kɛ Kilisienenli mɔɔ bɛkpokpa ye la yɛ na ɔ sa aha ye anwuma ahyɛlɛdeɛ ne a?

6 Saa bɛkpokpa Kilisienenli bie a, asoo ɔkile kɛ ye biala anu ɔbahɔ anwuma ɔ? Kyɛkyɛ. Ɔze kɛ bɛkpa ye kɛ ɔhɔ anwuma. Noko, ɔwɔ kɛ ɔkakye folɛdulɛ ɛhye: “Mediema, bɛbɔ mɔdenle biala bɛmaa bɛ ɛvɛlɛlɛ nee bɛ ɛkpalɛ ne ɛli munli, na saa bɛkɔ zo bɛyɛ ye zɔhane a, bɛnrɛdɔ aze ɛlɛ.” (2 Pita 1:10) Yemɔti ɔnva nwo kɛ bɛkpokpa ye kɛ ɔhɔ anwuma la, saa yeanli nɔhalɛ a, ɔ sa ɛnrɛha ye ahyɛlɛdeɛ ne.​—Fel. 3:12-14; Hib. 3:1; Yek. 2:10.

KƐ ƆKƐYƐ NA AWIE ANWU KƐ BƐKPOKPA YE Ɛ?

7. Kɛ ɔkɛyɛ na awie anwu kɛ bɛkpokpa ye kɛ ɔhɔ anwuma ɛ?

7 Noko kɛ ɔkɛyɛ na awie anwu kɛ bɛkpa ye kɛ ɔhɔ anwuma ɛ? Mualɛ ne wɔ edwɛkɛ mɔɔ Pɔɔlo hɛlɛle maanle bɛdabɛ mɔɔ bɛwɔ Wulomu mɔɔ bɛvɛlɛ “bɛ kɛ bɛrayɛ nwuanzanwuanzama” la anu. Ɔzele bɛ kɛ: “Bɛannyia akɛlɛyɛlɛ sunsum ne mɔɔ maa ɛzulolɛ ka bɛ la bieko, emomu bɛnyianle sunsum ne mɔɔ maa bɛfa bɛ bɛyɛ mralɛ la, sunsum ɛhye maa yɛtea nu kɛ: ‘Abba, Egya!’ Sunsum mumua ne nee yɛ sunsum ne di daselɛ kɛ yɛle Nyamenle amra.” (Wlo. 1:7; 8:15, 16) Yemɔti, Nyamenle dua ye sunsum ne azo ɔmaa awie nwu ye wienyi kɛ yekpokpa ye kɛ ɔhɔ anwuma.​—1 Tɛs. 2:12.

8. Kɛzi 1 Dwɔn 2:20, 27 maa yɛnwu kɛ tɛ awie a ɔwɔ kɛ ɔka ɔkile Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la kɛ bɛkpokpa bɛ a?

8 Gyihova ɛmmaa menli mɔɔ bɛbahɔ anwuma la adwenle nu ɛnyɛ bɛ kesee fee. (Kenga 1 Dwɔn 2:20, 27.) Nɔhalɛ nu, kɛ mɔɔ Gyihova kilehile awie biala la, zɔhane ala a ɔwɔ kɛ ɔkilehile Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la a. Noko tɛ awie a baha ahile bɛ kɛ bɛkpokpa bɛ a. Gyihova dua ye tumi bedevinli, sunsum nwuanzanwuanza ne azo ɔmaa bɛnwu ye wienyi kɛ amgba yekpokpa bɛ!

‘BƐWO BƐ FOFOLƐ’

9. Kɛ mɔɔ Ɛfɛsɛsema 1:18 kile la, saa bɛkpokpa awie a, duzu a si a?

9 Bie a ɔbayɛ se yeamaa Nyamenle azonvolɛ mɔɔ wɔ ɛkɛ ɛnɛ la dɔɔnwo kɛ bɛbade mɔɔ si awie anwo zo wɔ mekɛ mɔɔ bɛkɛkpokpa ye la abo. Ɛhye le zɔ ɔluakɛ bɛtɛkpokpale bɛ. Nyamenle bɔle alesama kɛ bɛdɛnla azɛlɛ ye azo dahuu, tɛ anwuma. (Gyn. 1:28; Edw. 37:29) Noko Gyihova ɛkpa bie mɔ kɛ bɛdɛnla anwuma. Yemɔti, saa ɔkpokpa bɛ a, ɔkakyi anyelazo mɔɔ bɛlɛ la yɛɛ kɛzi bɛdwenle la bɔkɔɔ, na ɔmaa bɛnyia anyelazo kɛ bɛbadɛnla anwuma.​—Kenga Ɛfɛsɛsema 1:18.

10. Saa bɛka kɛ ‘bɛwo awie fofolɛ’ a, ɔkile duzu? (Eza nea ɔ bo ɛkɛ edwɛkɛ ne.)

10 Saa bɛfa sunsum nwuanzanwuanza ne bɛkpokpa Kilisienema a, ɛnee ‘bɛwo bɛ fofolɛ’ anzɛɛ ‘bɛwo bɛ bɛvi anwuma.’ * Gyisɛse noko hilele nu kɛ, saa ɛka kɛ ɛka kɛzi Kilisienema mɔɔ “bɛwo bɛ fofolɛ” anzɛɛ “bɛwo [bɛ] sunsum nu” te nganeɛ la anwo edwɛkɛ wɔahile awie mɔɔ bɛtɛkpokpale ye la a, ɛnnwu kɛzi ɛka ye bɔbɔ na yeade ɔ bo a.​—Dwɔn 3:3-8; ɔbdw.

11. Kilehile kɛzi bɛkpokpa awie a, ye adwenle kakyi la anu.

11 Saa bɛkpokpa Kilisienenli bie a nzenzaleɛ boni a ba kɛzi ɔdwenle ninyɛne nwo la anu a? Kolaa na Gyihova akpokpa Kilisienema ɛhye mɔ kɛ bɛhɔ anwuma la, ɛnee bɛ nye die anyelazo mɔɔ bɛlɛ kɛ bɛbadɛnla azɛlɛ ye azo dahuu la anwo. Ɛnee bɛ nye la mekɛ mɔɔ Gyihova baye amumuyɛyɛlɛ kɔsɔɔti yeavi ɛkɛ na yeamaa azɛlɛ ne ayɛ paladaese la ade. Bie a bɛpɛle kɛzi bɛlɛyɛ bɛ busuanli bie anzɛɛ bɛ gɔnwo bie mɔɔ wule na bɛdwazo ye atuu la anwo nvoninli. Noko mɔɔ bɛkpokpale bɛ la anzi, bɛbɔle ɔ bo kɛ bɛdwenle wɔ adenle fofolɛ zo. Duzu ati ɔ? Tɛ kɛ ɛnee bɛ nye ɛnlie azɛlɛ ye azo anyelazo mɔɔ bɛlɛ la anwo la ati ɔ. Tɛ adwenleadwenle anzɛɛ amaneɛnwunlɛ a maanle bɛ adwenle bɔle ɔ bo kɛ ɔkakyi a. Yeamba bɛ ti anu arɛlevilɛ nu kɛ dahuu ngoane wɔ azɛlɛ ye azo bavonle bɛ na bɛ nye ɛnrɛlie. Emomu, Gyihova mumua ne a luale ye sunsum ne azo hakyile bɛ anyelazo ne nee kɛzi bɛdwenle la a.

12. Kɛ mɔɔ 1 Pita 1:3, 4 kile la, kɛzi Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la te nganeɛ wɔ bɛ anyelazo ne anwo ɛ?

12 Bie a awie mɔɔ bɛkpokpa ye la adwenle bayɛ ye kɛ ɔnfɛta. Noko ye adwenle nu ɛnyɛ ye kesee kɛ Gyihova ɛkpa ye la. Ɔyɛ ye fɛ kpalɛ na ɔkile ahyɛlɛdeɛ ɛhye anwo anyezɔlɛ kpole.​—Kenga 1 Pita 1:3, 4.

13. Kɛzi bɛdabɛ mɔɔ bɛkpokpa bɛ la te nganeɛ wɔ azɛlɛ ye azo mɔɔ bɛde la anwo ɛ?

13 Yemɔti asoo ɛhye kile kɛ menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la kulo kɛ bɛwu ɔ? Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo buale kpuya zɔhane. Ɔvale bɛ sonlabaka ne ɔtotole tɛnte nwo na ɔhanle kɛ: “Nɔhalɛ nu, mekɛ mɔɔ yɛde ɛdanlɛsua ɛhye anu la yɛsu yɛ kunlu wɔ anwongyelelɛ kpole nu, ɔluakɛ yɛngulo kɛ yɛye ɛhye yɛgua,  noko yɛkulo kɛ yɛfa ko ne noko yɛkeda, amaa ngoane ame mɔɔ ɔwu la.” (2 Kɔl. 5:4) Kilisienema ɛhye mɔ ɛngulo kɛ bɛwu. Emomu, bɛ nye die ɛbɛlabɔlɛ nu, na bɛkpondɛ kɛ bɛ nee bɛ mbusuafoɔ nee bɛ gɔnwo mɔ bɔ nu sonle Gyihova alehyenlɛ biala. Noko ɔnva nwo debie biala mɔɔ bɛlɛyɛ la, bɛkakye kenle bie ɛwɔkɛ kɛnlɛma mɔɔ Nyamenle ɛbɔ bɛ la.​—1 Kɔl. 15:53; 2 Pita 1:4; 1 Dwɔn 3:2, 3; Yek. 20:6.

ASOO GYIHOVA ƐKPOKPA WƆ?

14. Duzu a ɛngile kɛ bɛva sunsum ne bɛkpokpa awie a?

14 Bie a ɛngola ɛnnwu ye saa bɛva sunsum ne bɛkpokpa wɔ a. Saa ɔle zɔ a, ɛnee dwenle kpuya ɛhye mɔ mɔɔ anwo hyia la anwo: Ɛlɛ ɛhulolɛ kpole kɛ ɛyɛ Gyihova ɛhulolɛdeɛ ɔ? Ɛte nganeɛ kɛ ɛbɔ mɔdenle kpalɛ wɔ edwɛkɛhanlɛ gyima ne anu ɔ? Asoo ɛ nye die nwo kɛ ɛbazukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne kpalɛ na wɔanleɛnlea “Nyamenle ninyɛne mɔɔ anu le kuloonwu la” anu? (1 Kɔl. 2:10) Asoo ɛte nganeɛ kɛ Gyihova ɛmaa wɔ daselɛlilɛ gyima ne ɛzo ma kpalɛ ɔ? Asoo ɛkulo menli kpalɛ yɛɛ ɛte nganeɛ kɛ ɔwɔ kɛ ɛbɔ mɔdenle ɛboa bɛ ɛmaa bɛsonle Gyihova ɔ? Wɔnwu daselɛ mɔɔ kile kɛ Gyihova ɛboa wɔ wɔ ndenle titili bie mɔ azo wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu ɔ? Saa ɛbua kpuya ɛhye mɔ biala kɛ ɛhɛe a, asoo ɔkile kɛ kɛkala bɛkpa wɔ kɛ ɛhɔ anwuma? Kyɛkyɛ. Nzɔne ati ɔ? Ɔluakɛ Nyamenle azonvolɛ kɔsɔɔti, mɔɔ bɛkpokpa bɛ nee mɔɔ bɛtɛkpokpale bɛ la amuala kola te nganeɛ zɔ. Gyihova kola dua sunsum ne azo maa ye sonvolɛ biala tumi ko ne ala bie, ɔnva nwo anyelazo mɔɔ ɔlɛ la. Nɔhalɛ nu, saa wɔ adwenle yɛ wɔ kɛ bie a ɛbahɔ anwuma a, ɔkile kɛ bɛtɛkpokpale wɔ. Menli mɔɔ Gyihova ɛkpa bɛ la adwenle nu ɛnyɛ bɛ kesee! Bɛze kɛ bɛkpokpa bɛ!

Gyihova vale ye sunsum ne boale Ebileham, Sɛla, Devidi nee Dwɔn Sɔnevolɛ ne ɔmaanle bɛyɛle ninyɛne mgbole, noko yeanva sunsum zɔhane yeamkpokpa bɛ kɛ bɛhɔ anwuma (Nea ɛdendɛkpunli 15-16) *

15. Kɛzi yɛkola yɛnwu kɛ tɛ awie biala mɔɔ ɔbanyia Nyamenle sunsum ne la a bɛkpa ye kɛ ɔhɔ anwuma ɛ?

15 Nɔhavoma mɔɔ Gyihova vale ye sunsum ne maanle bɛ noko ɛnee bɛnlɛ anwuma anyelazo la anwo neazo dɔɔnwo wɔ Baebolo ne anu. Sunsum ne boale Devidi. (1 Sa. 16:13) Ɔmaanle ɔdele Gyihova anwo edwɛkɛ mɔɔ anu pi la abo, eza ɔboale ye ɔmaanle ɔhɛlɛle Baebolo ne foa bie mɔ. (Maake 12:36) Noko, ɛzoanvolɛ Pita hanle kɛ Devidi “mumua ne angɔ anwuma.” (Gyi. 2:34) Ɛnee ‘sunsum nwuanzanwuanza ne ɛyi Dwɔn Sɔnevolɛ ne tɛkɛɛ.’ (Luku 1:13-16) Gyisɛse hanle kɛ awie biala ɛtɛdwazole mɔɔ le kpole tɛla Dwɔn a, noko eza ɔhanle kɛ Dwɔn ɛnrɛhɔ anwuma Belemgbunlililɛ ne anu. (Mat. 11:10, 11) Gyihova vale ye sunsum ne boale mrenyia ɛhye mɔ maanle bɛyɛle ninyɛne mgbole, noko yeanva sunsum zɔhane yeamkpokpa bɛ kɛ bɛhɔ anwuma. Asoo ɛhye kile kɛ bɛanli nɔhalɛ kpalɛ anzɛɛ bɛnfɛta kɛ bɛbali tumi wɔ anwuma ɔ? Kyɛkyɛ. Mɔɔ ɔkile la a le kɛ, Gyihova bamaa bɛara ngoane nu wɔ Paladaese azɛlɛ zo.​—Dwɔn 5:28, 29; Gyi. 24:15.

16. Anyelazo boni a Nyamenle azonvolɛ dɔɔnwo mɔɔ bɛwɔ ɛkɛ ɛnɛ la lɛ a?

16 Nyamenle azonvolɛ dɔɔnwo mɔɔ bɛwɔ ɛkɛ ɛnɛ la ɛnlɛ anyelazo kɛ bɛbahɔ anwuma. Bɛlɛ anyelazo kɛ bɛbadɛnla azɛlɛ ye azo wɔ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne tumililɛ bo kɛ mɔɔ ɛnee Ebileham, Devidi, Dwɔn Sɔnevolɛ ne nee mrenyia nee mraalɛ gyɛne dɔɔnwo mɔɔ dɛnlanle aze tete ne lɛ la.​—Hib. 11:10.

17. Kpuya boni mɔ a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ mɔɔ doa zo la anu a?

17 Noko, kɛ mɔɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛkpokpa bɛ la bie mɔ nee Nyamenle menli tɛte ɛnɛ la ati, ɔmaa kpuya bie mɔ ba adwenle nu. (Yek. 12:17) Kɛ neazo la, kɛzi ɔwɔ kɛ menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la bu bɛ nwo ɛ? Saa wɔ asafo ne anu amra bie bɔ ɔ bo kɛ ɔdi Ngakyelɛlilɛ aleɛ ne bie a, kɛzi ɔwɔ kɛ ɛ nee ye di ɛ? Na saa menli mɔɔ bɛse bɛkpokpa bɛ la dodo ne kɔ ɔ nyunlu ɛ? Asoo ɔwɔ kɛ ɛmaa ɔgyegye wɔ? Yɛbabua kpuya ɛhye mɔ wɔ edwɛkɛ mɔɔ doa zo la anu.

^ ɛden. 5 Ɔvi Pɛntekɔso ɛvolɛ 33 Y.M., Gyihova ɛmaa Kilisienema bie mɔ ɛnyia anyelazo kɛnlɛma kɛ bɛ nee ɔ Ra ne bali tumi wɔ anwuma. Noko, kɛzi Kilisienema ɛhye mɔ nwu kɛ bɛkpa bɛ kɛ bɛnyia nwolɛ adenle titili ɛhye ɛ? Saa awie nyia ɛsalɛdolɛ ɛhye bie a, duzu a si a? Edwɛkɛ ɛhye gyi edwɛkɛ mɔɔ wɔ January 2016 Ɛzinzalɛ Arane ne anu la azo. Ɔbabua kpuya ɛhye mɔ mɔɔ kye adwenle la.

^ ɛden. 2 EDWƐKƐ MƆƆ BƐHILEHILE NU: Bɛva sunsum nwuanzanwuanza ne bɛkpokpa bɛ: Gyihova fa ye sunsum ne kpa awie kɛ ɔ nee Gyisɛse bali tumi wɔ anwuma. Nyamenle dua ye sunsum ne azo ɔmaa awie nyia kenle bie anyelazo anzɛɛ ɔfa ɔyɛ ye “agyapadeɛ ne anwo sɛkɛlɛneɛ.” (Ɛfɛ. 1:13, 14) Kilisienema ɛhye mɔ kola ka kɛ, ‘sunsum ne nee bɛ ɛdeɛ ne di daselɛ’ anzɛɛ ɔmaa bɛnwu ye wienyi kɛ bɛbanyia ahatualɛ wɔ anwuma.​—Wlo. 8:16.

^ ɛden. 5 EDWƐKƐ MƆƆ BƐHILEHILE NU: Bɛ nloa mɔɔ bɛsɔ. Saa bɛkpokpa awie a ɔngile kɛ bɛzɔ ɔ nloa bɛwie, kyesɛ ɔfa nɔhalɛlilɛ ɔsonle dedee na ɔka ekyi ɔwu a bɛazɔ ɔ nloa anzɛɛ saa ɔka ekyi anwongyelelɛ kpole ne bɔ ɔ bo a.​—Ɛfɛ. 4:30; Yek. 7:2-4; nea “Kpuya Mɔɔ Vi Kengavoma Ɛkɛ” mɔɔ wɔ mwbr19 April m. 3 anu la.

^ ɛden. 10 Saa ɛkpondɛ kɛzi ‘bɛwo awie fofolɛ’ la anwo ngilenu dɔɔnwo a, nea The Watchtower, April 1, 2009, m. 3-4, 5, 5-6, 7-8, 8-9, 10-11, 11-12.

EDWƐNE 27 Bɛbala Nyamenle Amra Ne Mɔ Ali

^ ɛden. 57 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Saa yɛ diedi ne ati bɛdo yɛ efiade o anzɛɛ saa yɛlɛ adenle yɛyɛ edwɛkɛhanlɛ nee ngilehilelɛ gyima ne o, yɛbahola yɛamaa yɛ nye ala kɛ yɛbadɛnla aze wɔ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne tumililɛ bo.