Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ASETSENA MU NSƐM

Enuanom A Wɔyɛ Nhwɛdo Pa A Musũasuaa Hɔn No Ama Menya Nhyira Pii

Enuanom A Wɔyɛ Nhwɛdo Pa A Musũasuaa Hɔn No Ama Menya Nhyira Pii

ABER a meyɛ abofra no, nna ɔyɛ dzen ma me dɛ mebɛyɛ asɛnka edwuma no. Naaso, ber a m’enyi firii no, dwumadzi ahorow a nna mususu dɛ munnkotum ayɛ no, wɔdze hyɛɛ me nsa ma meyɛe. Enuanom a wɔyɛ nhwɛdo pa boaa me ma midzii mo suro do, na menya nhyira pii wɔ mfe 58 a medze ayɛ ber nyina som edwuma no. Ma menkã dɛm enuanom yi binom hɔnho asɛm nkyerɛ wo.

Wɔwoo me wɔ Quebec City; ɔyɛ kurow bi a ɔwɔ Quebec mantɔw mu wɔ Canada. Wɔkã French kasa wɔ Quebec mantɔw no mu. M’egya dze Louis, nna me nã so dze Zélia. Nna wɔdɔ me papaapa, na hɔn yamu ye so. Nna m’egya yɛ obi a ɔfɛr adze, ntsi nna onntum nnka noho nnkɔ nyimpa ho. Naaso, nna n’enyi gye akenkan ho. Mara so, nna m’enyi gye akyerɛw ho, ntsi nna mohwɛ kwan dɛ daakye mebɛba abɛyɛ nsɛnkyerɛwnyi.

Ber a midzii mfe 12 no, Rodolphe Soucy nye ne nyɛnko bi bɛseraa hɛn ebusua no. Nna Rodolphe yɛ m’egya n’edwumamufo no mu kor. Nna Rodolphe nye ne nyɛnko no yɛ Jehovah Adasefo. Emidze, nna minnyim Adasefo no hɔnho nsɛm pii. Afei so, nna m’enyi nnhyɛ da ara nngye hɔn som no ho. Naaso, nna m’enyi gye kwan a wɔfa do dze Bible no yi nsɛmbisa ano no ho. Nna wosie abotar nye nkorɔfo susu nsɛm ho. Nna m’awofo so hɔn enyi gye kwan a wɔfa do dze Bible no yi nsɛmbisa ano no ho, ntsi yɛpeen do dɛ wɔnye hɛn nsũa Bible no.

Dɛm aber no, nna mokɔ Roman skuul. Nna ɔwɔ mu ara a mekã dza murusũa wɔ Bible mu no ho asɛm kyerɛ mo skuulfo no. Ekyir yi, skuul akyerɛkyerɛfo a nna wɔyɛ asɔfo no tsee iyi ho asɛm. Dɛ nkyɛ wɔdze Kyerɛwnsɛm no bɔbɔ dza nna merekã no egu no, hɔn mu kor bɔɔ me sombo wɔ skuulfo no nyina enyim dɛ meyɛ otuatsewnyi! Asɛm yi haaw me papaapa, naaso ndzepa fii mu bae, osiandɛ ɔmaa muhun dɛ dza skuul no kyerɛkyerɛ wɔ nyamesom ho no nye dza Bible no kã no nnhyia. Afei, muhun dɛ ɔwɔ dɛ migyaa dɛm skuul no. M’awofo peen do, ntsi migyaa skuul no kɔr skuul fofor.

MBRƐ MISII NYAA ASƐNKA EDWUMA NO HO ENYIGYE

Mokɔr do sũaa Bible no, naaso nna minnya nkɔenyim, osiandɛ nna musuro dɛ medze moho bɛhyɛ efiefi asɛnka edwuma no mu. Nna Roman Asɔr no wɔ tum kɛse wɔ kurow mu hɔ, ntsi wɔsoɛree tsiaa asɛnka edwuma no dzendzenndzen. Nna Maurice Duplessis na ɔyɛ Quebec mantɔw no do panyin. Nna ɔyɛ ɔmanyɛfo a ɔnye asɔr no bɔ nkyirefuwa tafer. Basabasayɛ kuw a wɔtseetsee Adasefo na wɔtowee hyɛɛ hɔn do no, nna ɔtaa hɔn ekyir. Dɛm aber no, nna ɔgye akokodur kɛse ana Adasefo no eetum akã asɛm no.

Onua John Rae na ɔboaa me ma midzii suro a nna musuro no do. Nna John ka adzesuakuw a otsĩa akron a wowiee Gilead no ho. Nna ɔyɛ obi a noho akokwaa, ɔbrɛ noho adze, na obiara tum bɛn no. Nna ɔnntaa mmfa afotu pɔtsee bi mma me, naaso musũaa pii fii no nhwɛdo no mu. Nna John nntum nnkã French kasa no yie, ntsi nna metaa nye no kɔ asɛnka ama maaboa no wɔ kasa no mu. Mber dodow a menye John bɔe no boaa me ma ewiei koraa no, misii gyinae bɛyɛɛ Jehovah Adasefo no mu kor. Wɔbɔɔ me esu wɔ May 26, 1951. Iyi yɛ mfe du ekyir a mihyiaa Adasefo no.

Nhwɛdo pa a John Rae (A) yɛe no boaa me (B) ma midzii suro a nna musuro dɛ mebɛyɛ efiefi asɛnka edwuma no do

Asafo a nna yɛwɔ mu wɔ Quebec City no, nna no mufo nndɔɔ sõ. Naaso nna hɔn mu dodowara yɛ akwampaaefo. Enuanom no hɔn nhwɛdo pa no kaa me ma mebɛyɛɛ ɔkwampaaefo. Dɛm aber no, nna Bible no nkotsee na yɛdze kã asɛm no wɔ efiefi mu. Osiandɛ yɛmmfa asafo nwoma biara nnkɔ asɛnka ntsi no, nna ɔwɔ dɛ yehu mbrɛ yebesi dze Kyerɛwnsɛm no edzi dwuma wɔ kwan a otu mpon do. Ntsi, musũaa Kyerɛwnsɛm ahorow a mubotum dze edzi dase yie. Naaso, nna nyimpa pii mmpɛ dɛ wɔbɛkenkan Bible a Roman Asɔr no nngyee nntoo mu.

Afe 1952 mu no, mowaar Simone Patry. Ɔyɛ akyerɛbaa nokwafo a nna menye no wɔ asafo kor mu. Yetui kɛtsenaa Montreal. Yɛwaree no, afe kor ntamu na yɛwoo hɛn babaa Lise. Ɔwɔ mu dɛ migyaa akwampaae edwuma no ber a nna wɔaka ber tsiabaa bi ma yaawar no dze, naaso menye Simone bɔɔ mbɔdzen dɛ yɛbɛma hɛn asetsena aba famu mbrɛ ɔbɛyɛ a dɛ ebusua no, yebotum dze hɛnho ahyɛ asafo no dwumadzi ahorow mu.

Mfe du ekyir no, mesanee susuu mbrɛ mibesi atserɛw mo som mu no ho. Afe 1962 mu no, mokɔr Ahendzi Som Skuul a wɔyɛe maa asafo mu mpanyimfo wɔ Canada Bethel. Nna ɔyɛ bosoom kor dwumadzi. Wɔmaa menye onua bi a wɔfrɛ no Camille Ouellette kɔsoɛɛ dan kor mu. Ndam a nna Camille dze yɛ asɛnka edwuma no kaa m’akoma papaapa, osiandɛ nna ɔwɔ yer wɔ mba. Dɛm aber no, nna ɔyɛ dzen dɛ ibohu enuanom mbarimba na mbaa a wɔwɔ Quebec no dɛ wɔretsetse mba na ber kor no ara so wɔreyɛ akwampaae edwuma no. Naaso, nna botae a Camille dze esi n’enyi do nye no. Bosoom kor a yedzii no, ɔhyɛɛ me nkuran dɛ munsusu me tsebea no ho yie. Abosoom kakra ekyir no, mubohun dɛ mubotum ayɛ daa akwampaae edwuma no bio. Enuanom binom kãa dɛ gyinae a mesi no, nyansa nnyi mu. Naaso, mokɔr do yɛɛ akwampaae edwuma no osiandɛ nna megye dzi dɛ, mbɔdzen a morobɔ dɛ mebɛyɛ pii wɔ asɛnka edwuma no mu no, Jehovah behyira do.

YƐSAAN HƐN EKYIR KƆSOOM DƐ AKWAMPAAEFO ETSITSIR WƆ QUEBEC CITY

Afe 1964 mu no, wɔpaaw emi na me yer Simone dɛ yɛnkɔsom dɛ akwampaaefo etsitsir wɔ Quebec City. Dɛm kurow no mu ara so na yefi, na yɛsanee kɔr hɔ no, yɛkɔsoom mfe pii wɔ hɔ. Dɛm ber yi dze, nna ɔsoɛrtsia no nntse dɛ mber bi a abɛsen kɔ no, naaso nna nyimpa binom da ho ara soɛr tsia hɛn.

Da kor bi, nna ɔyɛ Memenda ewiaber, wɔkyeer me wɔ Sainte-Marie. Ɔyɛ kurow ketseaba bi a ɔbɛn Quebec City. Porisinyi a ɔkyeer me no dze me kɔr poris steehyɛn, na ɔdze me kɔtoo mu. N’asɛm nye dɛ minnyi tum krataa a medze kã asɛm no wɔ efiefi mu. Ekyir yi, wɔdze me kegyinaa ɔtsɛmbuafo enyim wɔ asɛndziibea. Ɔtsɛmbuafo no ne dzin dze Baillargeon. Ɔyɛ ɔbarimba a ihu no a, nna hũ aka wo. Obisaa me dɛ woana nye mbranyimfo a ɔbɛkã m’asɛm ama me wɔ asɛndziibea hɔ. Ber a mobɔɔ Glen How * ne dzin no, ɔtsɛmbuafo no bɔɔ hũ, osiandɛ dɛm aber no, nna wonyim Onua How dɛ ɔyɛ mbranyimfo mapa a otwitwa gye Jehovah Adasefo wɔ asɛndziibea. Annkyɛr koraa na wɔkãa kyerɛɛ me dɛ sombo a wɔdze abɔ me no, moho sɔnn.

Ɔsoɛrtsia a yehyiae wɔ Quebec no maa ɔyɛɛ dzen maa hɛn dɛ yebotum arɛnt beebi ehyia mu. Hɛn asafo a no mu adawurbɔfo nndɔɔ sõ mpo no, nna yennya beebi nnrɛnt. Garagye dadaw bi a mfir a ɔma dan mu yɛ hyew nnyi mu na yenyae. Ntsi, mbrɛ ɔbɛyɛ a yebenya ɔhyew kakra wɔ awɔwber mu no, efir a ɔma dan mu yɛ hyew a wɔdze ngo gu mu na yɛdze dzii dwuma. Wɔaka ndɔnhwer kakra ma adzesua ahyɛ ase no, yetwa ho hyia, na yɛkã suahu ahorow dze hyɛ hɛn gyedzi dzen.

Sɛ mohwɛ nkɔenyim a yeenya wɔ asɛnka edwuma no mu wɔ mfe kakra a abɛsen kɔ no a, ɔma m’enyi gye papaapa. Ofi afe 1960 dze ba bɛyɛ afe 1969 no, nna wɔka asafo ahorow a ɔwɔ Quebec City, Côte-Nord mantɔw mu, nye Gaspé Peninsula bɔ mu a, nna osuar koraa. Adawurbɔfo a wɔwɔ mu no so nndɔɔ sõ. Naaso, ndɛ kɔhwɛ, enuanom pii wɔ dɛm mbea a mabobɔ edzin yi, na wohyia mu wɔ Ahendzi Asa ahorow a ɔyɛ fɛw do.

MOKƆSOOM DƐ ƆHWƐFO KWANTUFO

Afe 1977 mu no, mokɔr nhyiamu bi a wɔyɛe maa ahwɛfo akwantufo wɔ Toronto, Canada

Afe 1970 mu no, menye me yer Simone kɔsomee wɔ ɔmansin edwuma no mu. Iyi ekyir no, wɔ afe 1973 mu no, wɔpaaw me dɛ ɔmantɔw do hwɛfo. Dɛm mfe no mu no, musũaa ndzɛmba pii fii enuanom a hɔnho akokwaa hɔ. Dɛm enuanom no bi nye Laurier Saumur * nye David Splane. * Nna hɔn beenu no nyina som dɛ ahwɛfo akwantufo. Sɛ yewie ɔmansin ehyiadzi biara a, menye David hyia, na hɛn beenu no dze nyansahyɛ a ɔbɔboa hɛn ma yeetu mpon wɔ hɛn nkyerɛkyerɛ mu no ma hɛnho. Mekaa dɛ mber bi mu no, David kãa kyerɛɛ me dɛ: “Léonce, m’enyi gyee wo kasa a otwa tun no ho. Nna ɔhyɛ nkuran, naaso nsɛm ahorow a ekãe no, mubotum esiesie ɔkasa nkorkor ebiasa efi mu!” Mubohun dɛ ɔyɛ a medze nsɛm pii hyehyɛ me kasa no mu. Ɔwɔ dɛ mukwetsir dɛ medze nsɛm pii bɛhyehyɛ me kasa mu.

Mosomee wɔ nkurow ahorow pii mu wɔ Canada boka afamu

Nna ɔyɛ amantɔw do ahwɛfo hɔn asodzii dɛ wɔbɛhyɛ amansin do ahwɛfo nkuran. Naaso, nna adawurbɔfo a wɔwɔ Quebec no nyim me yie. Sɛ mekɛsera amansin no a, mpɛn pii no, wɔpɛ dɛ wɔnye me kɔ asɛnka. Ɔwɔ mu dɛ menye hɔn kɔ asɛnka a m’enyi gye dze, naaso nna ɔmma minnya adagyer pii mma amansin do ahwɛfo no. Da kor bi, ɔmansin do hwɛfo kor fii ɔdɔ mu twee m’adwen sii iyi do. Ɔkãa dɛ: “Oye dɛ ibenya adagyer ama enuanom no, naaso mma wo werɛ mmfir dɛ emi ntsi na aba ha dapɛn yi. Mara so, mihia nkuranhyɛ!” Musũaa ndzɛmba pii fii dɛm afotu yi mu.

Naaso, afe 1976 mu no, biribi a monnhwɛ kwan na ɔyɛ awerɛhow too me. Mo dɔfo pa Simone bɛyaar dzendzenndzen ma ɔhweer no nkwa wɔ owu mu. Nna ɔwɔ etuhoakyɛ sunsum na ɔdɔ ma Jehovah. Iyi maa ɔbɛyɛɛ ɔhokafo a nna ɔsom bo ma me papaapa. Mokɔr do yɛɛ pii wɔ asɛnka edwuma no mu, na iyi boaa me papaapa ma mutumii gyinaa no wu no ano. Meda Jehovah ase wɔ ɔdɔ mu a ofii boaa me wɔ mber a nna no mu yɛ dzen a ɔtse dɛm mu. Ekyir yi, mowaar Carolyn Elliott, ɔkwampaaefo mbɔdzembɔfo a ɔkã Borɔfo kasa. Nna ɔaba Quebec robɔsom wɔ beebi a wohia mboa kɛse. Carolyn yɛ nyimpa a obiara tum bɛn no, na ofi n’akoma mu kyerɛ afofor ho enyigye, nkanka hɔn a wɔfɛr adze anaa wɔayɛ ankonam no. Ber a ɔbɛkaa moho wɔ akwantu edwuma no mu no, ɔyɛɛ mboa kɛse maa me.

AFE TSITSIR WƆ M’ASETSENA MU

January 1978 mu no, wɔkãa kyerɛɛ me dɛ menkɛkyerɛ adze wɔ Akwampaaefo Ɔsom Skuul a odzi kan a wɔbɛyɛ wɔ Quebec no. Nna munnhu ma menyɛ moho, osiandɛ nna adze a merekɛkyerɛ no yɛ fofor ma me, dɛ mbrɛ ɔyɛ fofor ma adzesuafo no. Naaso, m’enyi gyee papa, osiandɛ adzesuafo a wodzi kan a mekyerɛɛ hɔn adze no, nna hɔn mu pii yɛ akwampaaefo a wɔasom akyɛr. Ɔwɔ mu dɛ nna emi na meyɛ ɔkyerɛkyerɛfo dze, naaso musũaa ndzɛmba pii fii adzesuafo no hɔ!

Ekyir yi, wɔyɛɛ “Victorious Faith” Amanaman Ntamu Ehyiadzi wɔ Montreal Olympic Stadium wɔ afe 1978 mu. Ɔno nye ehyiadzi a ɔsõ sen biara a yɛyɛe wɔ Quebec. Nyimpa a wɔbaa ehyiadzi no dodow yɛ 80,000. Wɔmaa mekɛyɛɛ edwuma wɔ News Service Department (Dwumadzibea A Wɔhwɛ Amandzɛɛbɔ Ho Nsɛm) wɔ ehyiadzi no ase. Menye nsɛnkyerɛwfo pii kasae, na m’enyi gyee papa ber a muhun dɛ wɔakyerɛw nsɛmpa pii afa hɛnho no. Wɔnye hɛn dzii nkitaho wɔ radio na TV do dwumadzi ahorow mu. Sɛ yɛka ber dodow a wɔnye hɛn dzii nkitaho no bɔ mu a, nna ɔbor ndɔnhwer 20. Iyi da nkyɛn a, wɔkyerɛɛw hɛnho nsɛm pii wɔ dawurbɔ nkrataa mu. Hwɛ adasedzi kɛse ara a ɔyɛe!

MINYAA DWUMADZI WƆ ASAASESIN FOFOR MU

Nsesa kɛse bi baa m’asetsena mu wɔ afe 1996 mu. Ofitsi ber a wɔbɔɔ me esu no, makɔ do asom wɔ Quebec mantɔw a wɔkã French kasa no mu. Naaso, dɛm afe no mu no, wɔkãa kyerɛɛ me dɛ monkɔsom wɔ ɔmantɔw a wɔkã Borɔfo kasa wɔ Toronto. Nna metse nka dɛ memmfata. Nkyii so, nna musuro dɛ mebɛma ɔkasa wɔ Borɔfo mu, osiandɛ nna mo Borɔfo nnyɛ. Nna ɔwɔ dɛ mobɔ mpaa mpɛn pii na medze moho nyina to Jehovah do.

Ansaana morokɔsom wɔ dɛm mantɔw no mu no, nna musuro, naaso seseiara dze, mubotum esi no pi akã dɛ mutumii dze enyigye soom mfe ebien wɔ Toronto. Carolyn nyaa abotar boaa me ma mutumii sũaa mbrɛ mibesi akã Borɔfo kasa no yie. Enuanom no so boaa me, na wɔhyɛɛ me nkuran pii. Annkyɛr koraa na yenyaa anyɛnkofo afofor pii.

Sɛ miyi dwuma afofor a midzi nye ahoboa a meyɛ ma ɔmansin ehyiadzi si nkyɛn a, nna Fida ewimbir biara metaa dze dɔnhwer kor yɛ efiefi asɛnka edwuma no. Bi a nyimpa binom bɛkã dɛ, ‘Ebɛnadze ntsi na ekɔ asɛnka Fida ber a ereyɛ ahoboa ama ehyiadzi a wɔbɛyɛ no dapɛn n’ewiei a adagyer nnyi mu no?’ Naaso, mubohun dɛ, sɛ menye nkorɔfo bɔ nkɔmbɔ a otu mpon wɔ asɛnka mu a, ɔhyɛ me dzen. Seseiara mpo, sɛ medze moho hyɛ asɛnka mu a, ɔma m’enyi gye daa.

Afe 1998 mu no, wɔsesaa hɛn dwumadzi. Wɔmaa menye Carolyn kɔsoom dɛ akwampaaefo etsitsir wɔ Montreal. Dwumadzi a wɔdze hyɛɛ me nsa no bi nye dɛ mebɛyɛ bagua mu adasedzi ho nhyehyɛɛ na menye nsɛm ho amandzɛɛbɔfo edzi nkitaho ama yaatsen adwen a nkorɔfo wɔ wɔ Jehovah Adasefo ho no. Medze mfe pii yɛɛ edwuma a ɔtse dɛm. Seseiara, menye Carolyn dze enyigye rekã asɛm no akyerɛ ahɔho a wɔaba Canada ndaansa yi ara na wɔwɔ ɔpɛ a no mu yɛ dzen dɛ wobosũa pii afa Bible no ho no.

Menye me yer Carolyn

Sɛ mohwɛ mfe 68 a medze asom Jehovah ofi ber a mobɔɔ esu a, muhu dɛ menya nhyira ankasa. Asɛnka ho enyigye a menya nye nyimpa pii a maboa hɔn ma woebohu nokwar no ama menya enyigye pii. Aber a me babaa Lise nye no kun tsetsee hɔn mba ma hɔn enyi firii no, ɔnye no kun dze hɔnho hyɛɛ daa akwampaae edwuma no mu. Sɛ mohwɛ ahokekã na nsi a ɔdze yɛ asɛnka edwuma no a, ɔma m’enyi gye papaapa. Meda mo nuanom Christianfo nyina ase, nkanka hɔn a hɔn afotu nye hɔn nhwɛdo pa aboa me ma menye Jehovah enya ebusuabɔ pa nye ho kwan a menya dze edzi dwuma pii wɔ no som mu no. Mebohu dɛ, sɛ yɛdze hɛnho to Jehovah no sunsum krɔnkrɔn tum no do a, yebotum akɔ do dze nokwardzi ayɛ edwuma biara wɔ n’ahyehyɛdze no mu. (Ndw. 51:11) Mokɔ do dze ndaase ma Jehovah dɛ ɔama me ho kwan soronko dɛ minyi ne dzin no ayɛw!​—Ndw. 54:6.

^ nky. 16 Kenkan W. Glen How n’asetsena mu nsɛm, “Ɔko No Nyɛ Wo Ko, Ɛyɛ Onyankopɔn Ko,” wɔ Nyan!, May 8, 2000, Twi dze no mu.

^ nky. 20 Kenkan Laurier Saumur n’asetsena mu nsɛm, “I Found Something Worth Fighting For,” wɔ November 15, 1976, Borɔfo Ɔweɔn-Aban no mu.

^ nky. 20 David Splane som dɛ Jehovah Adasefo Akwankyerɛ Kuw no munyi.