Skip to content

Skip to table of contents

6 EKOBEE UE ENƆ

Jɛhova Ilii Tɛ Were I Loo Kaāna

Jɛhova Ilii Tɛ Were I Loo Kaāna

Nyɔɔbee wo bui taāŋa doo wo ama: ‘Ilii Tɛ’”​MAT 6:9.

YƆƆ 135 Su O Zege Mɛ Siātam Nɛ A Na Nwiī

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. E na nɛɛ wee ɛrɛ edoo lɛɛ a gae kɔ ue nɛ mɛnɛ-buɛ̄ Pesia a?

NAA su doo wo kɔ o bee le Pesia nu alu 2,500 zua akii adumɛ. E a ɛrɛ nu o gaa bee gbī ekɔ nɛ mɛnɛ-buɛ̄, nyɔɔwo o kii Susa kɛ̄ mɛnɛ wee tɔɔ̄. O ɛrɛ edasī ye bara lɛɛ o gae kɔ ue ye nɛ. Lo oo doo wo, dap lu efɛ a!—Esta 4:11.

2. Etɔɔ̄ i loo doodoo wa lo ekɔ ue nɛ Jɛhova ni?

2 Naa ɛp kɛ̄ a i ɛɛrɛbu doo kɔ Jɛhova naale doodoo lo mɛnɛ Pesia a! Jɛhova eenyɔɔ pya miɔŋɔ nɛɛ a gaa bɛɛ, kerewo, a su baɛbah i suā ɛrɛgeba sɔ̄. A gbī kɔ bɔɔ aa i aa lo ekɔ ue ye nɛ. Bu edoba, kere Jɛhova ɛrɛ gbɛnɛ gbɛnɛ esobee a doodoo Gbɛnɛ Nɛɛ Dɛmnu, Nɛɛ A Eenyɔɔ Dɛ̄dɛɛ̄ Nu, le Nɛɛ a Bɛɛ Dɛ̄dɛɛ̄ Nu, a gbī nage kɔ i kue ye “Tɛ” sɔ̄ i gaa ye kɔ ue nɛ. (Mat 6:9) Ɛp kɛ̄ alu nu ɛɛbu kɔ Jɛhova gbī kɔ i tɔɔ̄ ye waɛloo kaāna doo a!

3. E na anua a bɔloo esu Jɛhova kure “Tɛ” a, e e na i gaa le nɔ bu lo ekobee ue ama a?

3 A bɔloo kɔ i su Jɛhova kure “Tɛ” nyɔnɛbee alɛ na a i nɛ dum a. (Yɔɔ 36:9) I ɛrɛ egbaɛ̄ ye tɔ̄loo, nyɔnɛbee alɛ na alu i Tɛ a. Sɔ̄ i doo pya nu a gbī, i ɛrɛ kaāna leelee. (Hib 12:9) Pya lo leelee na dum a naa tah li bunyɔɔ ale nyɔɔ kɛnɛkɛ̄. I gaa ɛrɛ nage biī anyaawo. Ekobee ue ama ekɔ nu a tɔgɛ kɔ Jɛhova lu Tɛ a i wereloo, le nu anua i suā leere kɔ a naale elɛɛ i baloo bie li deesī. Mɛ i dasī kɛɛrɛbu nu anua i dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ ilii Tɛ a le li bunyɔɔ were i loo kaāna sa i kuūdɛɛ̄loo.

JƐHOVA LU TƐ A I WERELOO SA I KUŪDƐƐ̄LOO

Jɛhova gbī etɔɔ̄ i waɛloo, dookɛ̄ tɛ a ɛrɛ wereloo wee gbī etɔɔ̄ waɛloo pya ye miɔŋɔ doo (Ɛp 4 barakpaɛ̄)

4. E na anua a agabah siga nɛɛ e’ɛp Jɛhova nua wa Tɛ a?

4 Wee a agabah eyiga kɔ Bari na alu o Tɛ ani? Pio nɛɛ wee kɛɛrɛ kɔ Jɛhova kii nyɔɔ i ee sa ii ye kuī loo. Ba ɛrɛ baɛbaɛ beenyiɛ lo Bari A Eenyɔɔ Dɛ̄dɛɛ̄ Nu kuūge wa dɛɛ̄ loo naa e. Kerewo, i wereloo Tɛ naa gbī kɔ i kɛɛrɛ doo wo. A nɛ i dum sa gbī kɔ i yii ye gbo. Sɔ̄ Pɔɔl ekɔa lo ama sah, a bee kɔ nɛ pya a gaa bee ye gbaɛ̄tɔ̄ bie Atɛns kɔ Jɛhova “naale kɛ̄ a binia aaloo ziī ziī ii.” (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 17:24-29) Bari gbī kɔ ziī ziī ii i kɔ ue ye nɛ dookɛ̄ nwiī wee kɔ ue nɛ ye tɛ a ye wereloo sa ye kuūdɛɛ̄loo doo.

5. E na i nɔ aāloo nu a bee sira loo ziī wuga nɛɛwa alu Nɛɛ Kraist a?

5 Wee agabah pya dɔɔ̄na e’ɛp Jɛhova nua wa Tɛ nyɔnɛbee wa tɛ bu nyɔuwe naa aadee wa wereloo sa wa lu fɛgɛ loo. Naa kɛɛrɛbu nu ziī wuga nɛɛwa alu Nɛɛ Kraist kɔ ama. A kɔ: “Na tɛ wee para gbɛ nɛɛ gbɛnɛ. Tua sɔ̄ m bɔātɛ̄ enɔ Baibol, a bee mɛ agabah etɔɔ̄ waɛloo na Tɛ a le li bunyɔɔ. Mɛ sɔ̄ m esuā loo Jɛhova dɛ̄dɛɛ̄ nu bee nyaa.” Wee tɔɔ̄ge loo olo doo wo ni? Lo a le wo, suā leere kɔ o sah o suā kɔ Jɛhova na lo kaāna Tɛ o dap ɛrɛ a.

6. Dookɛ̄ Matiu 11:27 kɔ doo, e na alu ziī sīdee Jɛhova eyerebah i nɛ kɔ i suā ye loo nua Tɛ a i wereloo a?

6 Ziī sīdee Jɛhova eyerebah i nɛ kɔ i muɛ̄ ye nua Tɛ a i wereloo na tɛ̄maloo e’ɛm pya ue le dogo Jizɔs sere kɛ̄ i nɛ bu Baibol. (Buū Matiu 11:27.) Jizɔs bee nɔ ye Tɛ kaāna mmɛ lo dɔ a kɔ: “Nɛɛ a emɔna mɛ emɔna Tɛ a.” (Jɔn 14:9) Gbɛnɛ-edo sɔ̄ Jizɔs wee kɔ nu akiiloo pya nu Jɛhova edoora doodoo Tɛ. Bu nia pya kpa Le Yereue, Jizɔs su bee ue “Tɛ” kɔa nu akiiloo Jɛhova nu alu 165 sɔ̄. E na anua Jizɔs wee bialoo kɔ nu akiiloo Jɛhova ani? Ziī nu anua na lokwa pya nɛɛ dap yiga kɔ Jɛhova lu Tɛ a ɛrɛ wereloo.​—Jɔn 17:25, 26.

7. E na i nɔ aāloo kɛ̄ Jɛhova bee nyɔɔnɛ ye Nwiīnɛɛdam dānianu doo a?

7 Naa kɛɛrɛ nu i nɔ akiiloo kɛ̄ Jɛhova bee nyɔɔnɛ ye Nwiī Jizɔs dānianu doo. Jɛhova wee dā kara Jizɔs dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Naale aba edā mɛ a wee agara nage pya ye kara. (Jɔn 11:41, 42) Kaɛlɛɛ ɛrɛgeba doā-ɛp Jizɔs kpesī, a wee muɛ̄ wereloo le yerekpotɛ̄ a aabah ye Tɛ.​—Luk 22:42, 43.

8. Bu pya amunu sīdee na Jɛhova bee kuūdɛɛ̄loo ebɛɛ̄ Jizɔs a?

8 Susuā kɔ ye dum aabah ye Tɛ le kɔ alɛ na a ye sere a bee doo kɔ Jizɔs a kɔ: “Mda tɔɔ̄ dum tɛ̄maloo lo Tɛ.” (Jɔn 6:57) Jizɔs bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ ye Tɛ bu mmɛɛ̄ sīdee, e Jɛhova bee kuūdɛɛ̄loo ye ebɛɛ̄ bu namloo. E lo a eetɔɔ̄ na bee, Jɛhova yerebah nɛ Jizɔs lo etɔɔ̄ agara.—Mat 4:4.

9. Bu mɛ sīdee na Jɛhova tɔgɛ kɔ alue Tɛ a wereloo sa kuūdɛɛ̄loo Jizɔs ani?

9 Doodoo Tɛ a ɛrɛ wereloo, Jɛhova bee doo kɔ Jizɔs a suā kɔ a yeree ye kpotɛ̄. (Mat 26:53; Jɔn 8:16) Kere Jɛhova naa bee kpega Jizɔs lɛɛloo dɛ̄dɛɛ̄ pɔrɔ nu a ye dap sira loo, A bee ye yerebah nɛ kɔ a egerebu doā-ɛp. Jizɔs bee suā kɔ ɛrɛgeba doā-ɛp a ye lu loo naale ebiɛ̄. (Hib 12:2) Jɛhova tɔgɛ kɔ a kuūe dɛɛ̄loo Jizɔs tɛ̄maloo egbaɛ̄ ye tɔ̄, ye nɛ nu a gbī, ye tɔgɛ nu, sa ye yerekpotɛ̄. (Jɔn 5:20; 8:28) Doraa i ɛp kɛ̄ i Tɛ a le li bunyɔɔ i kuūdɛɛ̄loo bu aba lo sīdee doo.

SĪDEE I TƐ A ƐRƐ WERELOO I KUŪDƐƐ̄LOO

Tɛ a ɛrɛ wereloo wee (1) gbaɛ̄tɔ̄loo, (2) nɛ nuede, (3) tɔgɛ nu, sa (4) kpega pya ye miɔŋɔ. Ilii wereloo Tɛ a le li bunyɔɔ kuū i dɛɛ̄loo bu pya sīdee ama (Ɛp 10-15 barakpaɛ̄) *

10. Dookɛ̄ Le-yɔɔ 66:19, 20 kɔ doo, bu mɛ sīdee na Jɛhova tɔgɛ kɔ a weree i loo a?

10 Jɛhova wee gbaɛ̄tɔ̄ pya i kara. (Buū Le-yɔɔ 66:19, 20.) A naa gbī kɔ i ɔbɛ eyere kara ye nɛ; a zū i kɔ i yere kara dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. (1 Tɛs 5:17) I dap kɔ ue nɛ Bari ɛrɛgeba sɔ̄ kaɛlɛɛ ɛrɛgeba kɛ̄ i le. Naa lu kɔ a naa ɛrɛ sɔ̄ lo egbaɛ̄ i tɔ̄loo; a wee i gbaɛ̄tɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Mumuɛ̄ kɔ Jɛhova dā i kara doo kɔ i were ye loo kaāna. Nɛɛ uɛ le-yɔɔ bee kɔ “M wereloo Jɛhova, nyɔnɛbee a edaā na muɛ̄ ue.”​—Yɔɔ 116:1.

11. Bu mɛ sīdee na Jɛhova agara pya i kara a?

11 I Tɛ naa aadee gbaɛ̄tɔ̄ pya i kara, mɛ a wee agara. Nɛɛ lɛɛratam Jɔn doo kɔ i suā kɔ: “Lo a le i bara ɛrɛgeba nu dookɛ̄ [Bari] gbī doo, alɛ edā i muɛ.” (1 Jɔn 5:14, 15) Bu kaka, Jɛhova naale edap agara i kara dookɛ̄ i ɛmadɛɛ̄ doo. Mɛ a suā nu elee i loo, nyɔɔwo pio sɔ̄ ye ture dap lu eeye ale bee a gbī kɔ i tɔɔ̄ baɛ.​—2 Kɔr 12:7-9.

12-13. Bu pya amunu sīdee na i Tɛ a le li bunyɔɔ kuūdɛɛ̄loo i ebɛɛ̄ a?

12 Jɛhova kuūdɛɛ̄loo pya i ebɛɛ̄. A wee doo pya nu a gbī kɔ dɛ̄dɛɛ̄ tɛ a doo. (1 Tim 5:8) A kuūdɛɛ̄loo nu a bɛɛ̄ pya ye miɔŋɔ. A naa gbī kɔ i nɛ taāŋa loo i kiiloo nuede, nu eyaa, ale tɔ etɔɔ̄ bu. (Mat 6:32, 33; 7:11) Doodoo Tɛ a i wereloo, Jɛhova enɔɔ̄na lo enɛ i pya nu a i bɛɛ̄ li deesī.

13 Lo a kuī eera na bee, Jɛhova nɛ i pya nu alu i ebɛɛ̄ bu edɔɔ̄. Tɛmaloo ye Muɛ̄ Ue, a doo kɔ i suā nu a ye kiiloo, ye ekɛɛrɛ, nu dum kura, le nu esira li deesī. Sɔ̄ i bee bɔātɛ̄ enɔ kaka a tɔgɛ kɔ a kɛɛrɛe i bu loo tɛ̄maloo esu i ka le i tɛ ale pya dɔɔ̄na i yeābah nɛ kɔ i suā ye loo. E i kiisī lo e’ɛrɛ yerebah aābah pya kanɛɛ bu bɔŋanaloo le pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa ba enyima tura nɛɛ. Gbaāloo wo, Jɛhova nɛnage i zuurabahtɔ̄ sɔ̄ i gbaaloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa nɔnu bu bɔŋanaloo. Bu pya sīdee ama, Jɛhova tɔgɛ kɔ a lue tɛ a i kɛɛrɛbu loo.​—Yɔɔ 32:8.

14. E na anua Jɛhova tɔgɛ i nu a, e bu mɛ sīdee na a doo wo a?

14 Jɛhova tɔgɛ i nu. I lu kee loo Jizɔs nyɔɔbee ii mmana. I wereloo Tɛ tɔgɛ i nu tɛ̄maloo ezuura i bahtɔ̄ sɔ̄ a bɔloo. Ye Muɛ̄ Ue nyɛŋia i bu kɔ: “Nɛɛ-a-i-ɛrɛ zuurabahtɔ̄ pya a wereloo.” (Hib 12:6, 7) Jɛhova zuura i bahtɔ̄ bu booboo sīdee. Bu edoba, pya nu i buū aābu ye Muɛ̄ Ue ale nu i dā bie enɔānu dap i yerebah nɛ kɔ i doo nu a bɔloo. Pio sɔ̄ pya kanɛɛ wee i yerebah nɛ. Kaɛlɛɛ ɛrɛgeba sīdee Jɛhova i su zuuna bahtɔ̄, a wee doo wo nyɔnɛbee a were i loo.—Jer 30:11.

15. Bu pya amunu sīdee na Jɛhova i kpega a?

15 Jɛhova yerebah i nɛ sɔ̄ i le bu etɛɛrɛloo. Dookɛ̄ tɛ a ɛrɛ wereloo wee yerebah nɛ pya ye miɔŋɔ sɔ̄ ba le bu e’aga kɛ̄tɔɔ̄ doo, kɛ̄ i Tɛ a le li bunyɔɔ i yere nage bah nɛ sɔ̄ i kpesī etɛɛrɛloo doolo. A nɛ i ye kaɛ edɔɔ̄ lokwa a i baɛloo lɛɛloo ɛrɛgeba nu a dap gbee i gbanialoo kiikɛ̄ a le. (Luk 11:13) Jɛhova yere nage bah i nɛ sɔ̄ loo i ɔ. Bu edoba, a nɛ i kaāna bɛābu. Bɛābu i ɛrɛ kumaloo deesī ama doo kɔ i egerebu e’aga kɛ̄tɔɔ̄. Naa kɛɛrɛbu lo ama: Kaɛlɛɛ ɛrɛgeba pɔrɔ nu a i sira loo, i wereloo Tɛ gaa le lɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ. Pya etɛɛrɛloo i gaa tɛɛ̄ bu naale ebiɛ̄, mɛ pya leelee Jɛhova enɛ i etɔɔ̄ ina deedee.​—2 Kɔr 4:16-18.

I TƐ NAALE ELƐƐ I BALOO

16. E na a bee sira sɔ̄ Adam bee lɛɛbeekɛɛ̄ ye wereloo Tɛ a?

16 I muɛ̄ nu a tɔgɛ kɔ Jɛhova were i loo sɔ̄ i kɛɛrɛbu nu a bee doo sɔ̄ Adam bee ye lɛɛbeekɛɛ̄. Sɔ̄ Adam bee lɛɛbeekɛɛ̄ ye Tɛ a le li bunyɔɔ, a naa bee lena yɛɛ butɔ Jɛhova, e pya ye manamana naa bee lena nage. (Rom 5:12; 7:14) Kerewo, ɛrɛ nu Jɛhova bee doo lo eyerebah nɛ pya manamana Adam.

17. E na Jɛhova bee doo aba sɔ̄ Adam bee lɛɛbeekɛɛ̄ a?

17 Jɛhova bee kpɔte loo Adam, mɛ a bee nɛ bɛābu pya ye manamana. Aba lo sɔ̄ a bee yira yii kɔ pya nɛɛ a gbaɛ̄tɔ̄ esikɛ̄ nuūna ye butɔ. (Jɛn 3:15; Rom 8:20, 21) Jɛhova bee doo kɔ lo ama a waɛbah tɛ̄maloo waara zɔɔ a’agara ye Nwiīnɛɛdam Jizɔs. Tɛ̄maloo enɛ ye Nwiīnɛɛdam kɔ a u i bee, Jɛhova tɔgɛ kɔ a weree i loo kaāna.​—Jɔn 3:16.

Lo i ebee aaloo Jɛhova sa i ekiiya, Jɛhova ilii wereloo Tɛ a le li bunyɔɔ kpɛ̄naloo esu baɛ bah i suā (Ɛp 18 barakpaɛ̄)

18. I tɛɛ̄ doodoo wa suā kɔ Jɛhova gbī kɔ i lue pya ye miɔŋɔ, kere i ebee ye aaloo ni?

18 Jɛhova gbī kɔ i nuūna ye butɔ kere ii mmana, e a naa ɛp kɔ i lu dumɛto ye nɛ. I dap ye lɔgara ale aa ye loo, mɛ Jɛhova suā kɔ i gaa le obia ye lu loo. Jizɔs bee su eloh akiiloo nwiī pee zɔ a tɔŋɛ kɛ̄ Jɛhova lu Tɛ a ɛrɛ wereloo doo. (Luk 15:11-32) Tɛ alu ekɔ nu akiiloo bu eloh ama bee ɛrɛ bɛābu kɔ ye nwiī e’obia lu. Sɔ̄ lo nwiī obia lu be, ye tɛ bee ye su baɛbah suā. Lo i ebee aaloo Jɛhova sa i ekiiya anyaawo, i dap suā leere kɔ i wereloo Tɛ kpɛ̄naloo esu baɛbah i suā.

19. Bu mɛ sīdee na Jɛhova ekwa pya nu Adam ebee gbee a?

19 I Tɛ gaa le kwa dɛ̄dɛɛ̄ nu Adam ebee gbee. Sɔ̄ Adam bee lɛɛbeekɛɛ̄ sah, Jɛhova bee biaɛfii lo esagɛ 144,000 pya ba egbaaloo ye Nwiī Jizɔs bɛɛ doodoo pya mɛnɛ le pya wɔp zɔɔ li bunyɔɔ. Bu aā nyɔuwe, Jizɔs le pya enyɔɔnɛ ye bɛɛ edoo kɔ pya nɛɛ ba gbaɛ̄tɔ̄ a mma. Sɔ̄ ba etɛ̄na lo kpɛdumɛ doā-ɛp, Bari edoo kɔ ba a tɔɔ̄dum mmɛ deedee. Bu i Tɛ e’ɛɛ lo emuɛ̄ kɔ aba pya ye miɔŋɔ a mmana na ba le a kɛnɛkɛ̄ a. Mɛ dua sɔ̄ ɛɛbu sɛh!

20. Bu pya amunu sīdee na Jɛhova tɔgɛ kɔ a weree i loo kaāna a, e e na i kɔ ue nyɔɔ bu lo ekobee ue a za nyɔɔnɛ a?

20 Jɛhova etɔgɛ i kɔ a weree i loo kaāna. A lu kaāna Tɛ. A dā pya i kara sa kuūdɛɛ̄loo pya i ebɛɛ̄ bu namloo le bu edɔɔ̄. A tɔgɛ i nu sa i yerebah nɛ. A gaa le nɛnage i leelee li deesī. A ɛɛrɛ i bu lo esuā kɔ i Tɛ were i loo sa i kuūdɛɛ̄loo. Bu lo ekobee ue a za nyɔɔnɛ, i nɔ nu akiiloo sīdee i dap tɔgɛ nia loo ye wereloo doodoo pya ye miɔŋɔ.

YƆƆ 108 Wereloo A Naa Wee Nyaa Bari Ɛrɛ

^ bar. 5 I wee su Jɛhova nua i Nɛɛ Dɛdɛm le Bari a Bɛɛ Dɛ̄dɛɛ̄ Nu. Mɛ i ɛrɛ kaāna nu anua i ɛp ye nua Tɛ a i wereloo sa i kuūdɛɛ̄loo. Ekobee ue ama ekɔ nu anua i ɛp ye doo wo. I nɔnage nu anua i suā leere kɔ Jɛhova naale elɛɛ i baloo bie.

^ bar. 59 UE A BAATƐ̄ FOTO: Ziī ziī gah a le loo nia ka foto ama tɔgɛ nwiī le tɛ: ziī tɛ a gaa gbaɛ̄tɔ̄loo ye nwiīnɛɛdam, ziī tɛ a gaa nɛ nuede ye nwiīnɛɛwa, ziī tɛ a gaa tɔgɛ nu ye nwiīnɛɛdam, le ziī tɛ a gaa gbɔ̄nyiɛ ye nwiīnɛɛdam. Bah Jɛhova alu etɔ̄ dumɛ nia foto ama nyɛŋia i bu kɔ Jɛhova kuū nage i dɛɛ̄loo bu pya sīdee ama.