Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 9

Ñakonfiákena Jehová ñanembopyʼaguapytaha

Ñakonfiákena Jehová ñanembopyʼaguapytaha

“Añekevrantaitereírõ guare ha pe kevránto cheahoʼipa, nde chekonsola ha chembopyʼaguapy” (SAL. 94:19).

PURAHÉI 44 Oñembyasýva ñemboʼe

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1. ¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu ñanekevranta ha mbaʼépa ikatu ñapensa upe haguére?

¿OĨPA álgo nekevrantaitereíva * ha upévare reñandu neremeʼẽveimaha? Ikatu oime álgien heʼi térã ojapo raʼe álgo nemoñeñandu vaíva. Térã ikatu hína reime upéicha nde voi ere térã rejapo rupi álgo ivaíva. Por ehémplo, ikatu oime repeka raʼe ha repensa Jehová núnka naneperdonamoʼãiha. Ha ivaiveha, ikatu hína ere ndejupe: “Oiméne che chejerovia kangy hína, ajeve la añekevrantaiterei. Chéngo nachepohãvéima voi”. Péro, ¿siértopa upéva?

2. ¿Mbaʼe ehémplopa jatopa la Bíbliape ohechaukáva ñañekevrantárõ ndeʼiseiha ndajajeroviaiha?

Jahechamína unos kuánto ehémplo oĩva la Bíbliape. Ana, haʼéva proféta Samuel sy, ijerovia mbarete vaʼekue. Upéicharõ jepe, oñeñandu vai ha ndaipyʼaguapyvéi oĩgui hogapýpe peteĩ otrata vaietereíva chupe (1 Sam. 1:7). Apóstol Pablo ningo ijerovia mbarete vaʼekue avei. Péro sapyʼánte pe kevránto oahoʼi chupe, pórke ‘ojepyʼapy entéro umi kongregasiónre’ (2 Cor. 11:28). Jehová ningo ohayhueterei vaʼekue rréi Davídpe, pórke haʼe ojerovia vaʼekue hese ipyʼaite guive (Hech. 13:22). Upéicharõ jepe, David ojapo vaʼekue heta mbaʼe vai, ha umíva odesanimaiterei chupe (Sal. 38:4). Jehová ningo okonsola ha ombopyʼaguapy vaʼekue entéro koʼã isiérvope. Jahechamína mbaʼépa ikatu ñaaprende iñehemplokuéragui.

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDE ÁNAGUI?

3. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñandeafekta peteĩ persóna heʼíva?

Katuete ningo ñañeñandu vaíta oĩramo iñeʼẽ arhélva ñandéve térã ñandetrata vaíva, koʼýte upe persóna haʼéramo ñane amígo térã peteĩ ñane hénte. Oiméne ñapensa upéva káusare oñehundietemaha pe amista jarekóva hendive, ha upévare ñañeñandu vaieterei. Ikatu hína upe persóna oñeʼẽ raʼe opensaʼỹre, péro “umi mbaʼe heʼíva ñandekutu rasy peteĩ espádaicha” (Prov. 12:18). Térã ikatu hína a propósito voi heʼi ñandéve peteĩ mbaʼe ñanemoñeñandu vai hag̃ua. Upéva oiko vaʼekue peteĩ ermána imitãvare. Haʼe omombeʼu: “Ojapo unos kuánto áño, peteĩ persóna che aimoʼã vaʼekue haʼeha che amíga, oñepyrũ hague omosarambi Internétpe heta japu che kóntrape. Upéva ojapo vaieterei kuri cherehe ha apyta yvýre. Ndaikatúi antende mbaʼérepa haʼe peichaite ou chekutu”. Oiméramo peteĩ ñane amígo térã ñane hénte ñanemoñeñandu vai raʼe, ikatu ñaaprende heta mbaʼe Ana ehémplogui.

4. ¿Mbaʼe mbaʼépa hína umi situasión ijetuʼúva ombohovái vaʼekue Ana?

Ana ningo ombohovái vaʼekue heta situasión ijetuʼúva. Heta áñore haʼe ndaikatúi vaʼekue imemby (1 Sam. 1:2). Umi israelita opensa vaʼekue peteĩ kuña naimembyiha oñemaldesi rupi. Upéicha rupi Ana oñeñandu vai ha otĩeterei vaʼekue (Gén. 30:1, 2). Péro oĩ peteĩ mbaʼe oempeoravéva la isituasión: Iména oreko vaʼekue ótro hembireko hérava Peniná, ha haʼe si imemby vaʼekue Elcanágui unos kuánto mitã. Peniná oñakontrariaite voi Ánare, ha siémpre “oñembohory” hese “ombopochy hag̃ua” chupe (1 Sam. 1:6). Ñepyrũrã ko situasión oguapyeterei kuri Ánare, ha oĩ vaietereígui haʼe “hasẽ ha ni ndokarusevéi”. Tiémpo rire haʼe ou “oñamargaite” (1 Sam. 1:7, 10). ¿Mbaʼe konsuélopa orresivi vaʼekue Ana?

5. ¿Mbaʼéichapa pe ñemboʼe oipytyvõ Ánape?

Ana oñemboʼe vaʼekue Jehovápe ha omombeʼupaite chupe mbaʼéichapa oñembyasy ha ojapo vai hese upe situasión. Oñemboʼe rire, Ana omombeʼu avei pe súmo saserdóte Elípe mbaʼéichapa oñeñandu, ha Elí heʼi chupe: “Tereho katu pyʼaguapýpe, ha Israel Jára tomeʼẽ ndéve upe rejerure vaʼekue chupe”. ¿Mbaʼépa oiko upe rire? “Ana trankiloite oho, okaru ha noñekevrantavéima” (1 Sam. 1:17, 18). Pe ñemboʼe oipytyvõ Ánape ipyʼaguapy jey hag̃ua.

¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ikatu hag̃uáicha ñandepyʼaguapy jey ha japyta trankílo Ánaicha? (Ehecha párrafo 6-10)

6. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe pe ñemboʼégui Ana ehémplo, ha upe heʼíva Filipenses 4:6, 7?

Ñande ikatu ñandepyʼaguapy jey ñañemboʼe meméramo. Ana ningo are oñemongeta vaʼekue Itúa yvagapeguándi (1 Sam. 1:12). Ñande ikatu avei ñañemongeta are Jehovándi ha ñamombeʼu chupe umi mbaʼe ñandepyʼapýva, ñanemongyhyjéva, ha umi mbaʼe jahechakuaáva ofaltaha ñandéve ñamehora. Natekotevẽi ningo ñane ñemboʼe ojogua peteĩ poémape ni ñamohendapa a la perfeksión entéro mbaʼe jaʼétava. Sapyʼánte ikatu ñaime vaieterei, ha ñañemboʼe jave ndaikatúi ñatermina upe jaʼese vaʼekue ñañepyrũgui ñanerasẽ. Upéicharõ jepe, Jehová núnka naikaneʼõi ñandehegui ha siémpre ñanerendúta. Péro ndahaʼéi ñamombeʼúnte vaʼerã chupe ñane provléma. Jajapo vaʼerã avei upe heʼíva Filipenses 4:6, 7 (elee). Upépe Pablo heʼi jaagradese vaʼerãha Jehovápe ñañemboʼévo chupe. Oĩ ningo hetaiterei mbaʼe jaagradese hag̃ua Jehovápe. Por ehémplo, jaikove haguére, umi ikreasión, pe mborayhu ifiélva ohechaukáva ñandéve, ha pe esperánsa porãite jarekóvare. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprendeve Ánagui?

7. ¿Mbaʼépa siémpre ojapo vaʼekue Ana ha iména?

Ana orekóramo jepe heta provléma, haʼe lomímonte siémpre oho iménandi Silópe, pe lugár ojeadorahápe Jehovápe (1 Sam. 1:1-5). Ha upépe voi, pe tavernákulope, pe súmo saserdóte Elí heʼi kuri Ánape oipotaha Jehová okumpli upe ojerure vaʼekue chupe. Upéva ningo katuete ombopyʼaguapýne raʼe Ánape (1 Sam. 1:9, 17).

8. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ umi rreunión?

Ñande ikatu ñandepyʼaguapy jey jasegíramo jaha umi rreuniónpe. Oñepyrũ jave ñane rreunionkuéra, peteĩ ermáno oñemboʼe ha ojerure jepi Jehovápe tomeʼẽ ñandéve ijespíritu sánto. Ha pe pyʼaguapy haʼe hína peteĩva umi mbaʼe oúva upe espíritugui (Gál. 5:22). Upévare, ñañekevrantaitereíramo jepe jasegi vaʼerã jaha umi rreuniónpe. Péicha ñameʼẽ hína Jehovápe ha umi ermánope peteĩ oportunida ikatu hag̃uáicha ñanemokyreʼỹ, ha ñanepytyvõ ñandepyʼaguapy jey hag̃ua. Pe ñemboʼe ha umi rreunión iñimportanteterei, pórke umíva rupive Jehová ñanembopyʼaguapy (Heb. 10:24, 25). Jahechamína mbaʼépa ikatu ñaaprendeve Ana ehémplogui.

9. ¿Mbaʼépa nokambiái Ana rekovépe, péro mbaʼépa si okambia?

Ana provlemakuéra ningo ndopái kuri upepete. Oadora rire Jehovápe pe tavernákulope, haʼe oho jey vaʼekue hógape ha osegi oiko Peninándi. La Biblia ndeʼíri Peniná okambia hague ha nomaltratavéima hague Ánape. Upévare ikatu jaʼe Ana provávlemente osegíne hague oaguanta umi mbaʼe vaiete Peniná heʼíva oñembohory hag̃ua hese. Péro Ana nomboguapyvéima ijehe upe situasión, upéva rangue haʼe ipyʼaguapy ha opytáma trankíla. Ñanemanduʼa vaʼerã Ana ndojepyʼapyvéima hague oheja rire iprovléma Jehová pópe. Ana ojerovia Jehováre ha haʼe okonsola ha ombopyʼaguapy chupe. Tiémpo rire Jehová okontesta Ana ñemboʼe, ha haʼe ikatúma kuri imemby (1 Sam. 1:19, 20; 2:21).

10. ¿Mbaʼépa ñaaprende Ana ehémplogui?

10 Ñande ikatu ñandepyʼaguapy jey jepe pe provléma ndopái. Ikatu oĩ umi provléma ndopáiva ñañemboʼéramo jepe heta vése ha jaha meméramo jepe rreunionhápe. Péro Ana ehémplogui ñaaprende peteĩ mbaʼe iporãitereíva: Mbaʼeve ndaikatúi ojoko Jehovápe ñanekonsola ha ñanembopyʼaguapy hag̃ua ñañekevrantaiterei jave. Haʼe núnka ndahesaraimoʼãi ñandehegui ha katuete ñanepremiáta jasegíramo ñandefiél, ikatu koʼag̃aite voi térã amo gotyomie (Heb. 11:6).

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDE APÓSTOL PÁBLOGUI?

11. ¿Mbaʼe mbaʼépa oipyʼapy vaʼekue Páblope?

11 Oĩ ningo heta mbaʼe oipyʼapyeterei vaʼekue Páblope. Por ehémplo, haʼe ohayhu vaʼekue iñermáno ha iñermanakuérape, upévare oipyʼapyeterei chupe umi provléma ombohováiva hikuái (2 Cor. 2:4; 11:28). Opredika jave, oĩ vaʼekue heta oñemoĩva hese, umíva ombyepoti vaipa chupe ha ogueraha chupe kárselpe. Avei Pablo heta vése ojejopy vai ha upéva okevrantaiterei chupe, por ehémplo oĩ vése ohasa hague nesesida ndorekói rupi entéro mbaʼe oikotevẽva (Filip. 4:12). Ha ikatu ñañeimahina mbaʼeichaitépa oiméne ojepyʼapy raʼe oviaha jave várkope, pórke por lo méno 3 vése oñehundi kuri umi várko oviahaha (2 Cor. 11:23-27). ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue Páblope ojepyʼapyetereírõ guare?

12. ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue Páblope ipyʼaguapyve hag̃ua?

12 Pablo oñekevranta vaʼekue iñermáno ha iñermanakuéra ombohovái jave umi provléma, péro haʼe noñehaʼãi osolusiona haʼeño entéro umi provléma orekóva hikuái. Pablo oikuaa vaʼekue haʼeñónte ndaikatumoʼãiha ojapo entéro mbaʼe. Upévare ojerure unos kuánto ermánope oñangareko hag̃ua avei umi kongregasiónre. Por ehémplo, omeʼẽ heta rresponsavilida Timoteo ha Títope, oikuaágui ikatuha ojerovia hesekuéra. Katuete ningo pe traváho ojapóva koʼã ermáno tuichaiterei oipytyvõ Páblope ipyʼaguapyve hag̃ua (Filip. 2:19, 20; Tito 1:1, 4, 5).

Ñaaprende haguéicha apóstol Páblogui, ¿mbaʼépa jajapokuaa ani hag̃ua ñañekevrantaiterei? (Ehecha párrafo 13-15)

13. ¿Mbaʼéichapa ansianokuéra ikatu osegi Pablo ehémplo?

13 Jajerure vaʼerã ótrope ñanepytyvõ hag̃ua. Pábloicha avei koʼág̃arupi oĩ heta ansiáno ohayhúva iñermanokuérape, ha oñekevrantaiterei umi ohasávare umi situasión ijetuʼúva. Péro peteĩ ansiáno añónte ndaikatúi ipuʼakapa entéro mbaʼére. Orrekonoséramo upéva, umi ansiáno ojeruréta ótro ermáno ikatupyrývape oipytyvõ hag̃ua chupekuéra oñatende hag̃ua pe kongregasiónre. Avei ontrena ha omboʼéta umi ermáno imitãvévape, ikatu hag̃uáicha oipytyvõ chupekuéra oñangareko hag̃ua Ñandejára ovechakuérare (2 Tim. 2:2).

14. ¿Mbaʼépa ndoipyʼapýi vaʼekue Páblope, ha mbaʼépa ñanemboʼe upéva?

14 Ñarrekonose vaʼerã ñaikotevẽha ótro ñanekonsola. Pablo iñumílde vaʼekue, upévare oikuaa oikotevẽha iñamigokuéra okonsola chupe. Chupe ndoipyʼapýi vaʼekue oĩramo g̃uarã heʼíva haʼe ikangyha orrekonose rupi iñermanokuéra omokyreʼỹ hague chupe. Oskrivírõ guare ikárta Filemónpe, Pablo heʼi: “Avyʼa ha tuichaiterei chekonsola ahendúvo reporohayhuha” (Filem. 7). Pablo imanduʼa vaʼekue avei heta ermáno tuichaiterei omokyreʼỹ hague chupe ohasa asýrõ guare (Col. 4:7-11). Ñande ñaneumílderamo ha ñarrekonose ñaikotevẽha ótro ñanemokyreʼỹ, umi ermanokuéra vyʼápe ojapóta ikatúva entéro ñanepytyvõ hag̃ua.

15. ¿Mbaʼépa okonsola raʼe Páblope ombohováirõ guare peteĩ situasión okevrantaitereíva chupe?

15 Jastudia vaʼerã Ñandejára Ñeʼẽ. Pablo oikuaa vaʼekue Ñandejára Ñeʼẽ ikatuha okonsola chupe (Rom. 15:4). Avei ikatu omeʼẽ chupe pe arandu oikotevẽva ombohovái hag̃ua oimehaichagua pruéva (2 Tim. 3:15, 16). Oĩrõ guare préso Rómape segunda ves, Pablo ohechakuaa saʼíma ofaltaha ojejuka hag̃ua chupe. Upéva ningo katuete okevrantaitereíne raʼe chupe. ¿Mbaʼépa ojapo raʼe Pablo upe situasión ijetuʼuetévape? Haʼe ojerure Timotéope ou hag̃ua hendápe pyaʼe porã ha ogueru hag̃ua chupe “umi kuatiañeʼẽ” (2 Tim. 4:6, 7, 9, 13). ¿Mbaʼérepa? Pórke koʼã kuatiañeʼẽ orekóne raʼe heta párte umi Escrituras Hebréasgui, ha Pablo ikatúta kuri oipuru umíva ojapo hag̃ua ijestúdio personál. Jasegíramo Pablo ehémplo ha pyʼỹinte jastudia Ñandejára Ñeʼẽ, Jehová oipurúta umi téxto oĩva la Bíbliape ñanekonsola ha ñanembopyʼaguapy hag̃ua, tahaʼe haʼéva upe jahasáva.

¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDE RRÉI DAVÍDGUI?

Oiko haguéicha David rehe, ¿mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ oimérõ japeka vai raʼe Jehová kóntrape? (Ehecha párrafo 16-19)

16. ¿Mbaʼéichapa David oñeñandu vaʼekue opeka vaírõ guare Jehová kóntrape?

16 Davídpe ningo ndohejái vaʼekue trankílo ikonsiénsia, ha ndareíri voi. Haʼe hekovai kuri Bat-Sébandi, upéi ojukauka iménape, ha peteĩ tiémpore oñehaʼã oñomi hembiapo vaikue (2 Sam. 12:9). Ñepyrũrã haʼe nopenái ikonsiénsiare, péro upéva heta ombohasa asy chupe: Ombyai iñamista Jehovándi, avei oafekta chupe isalúpe, oñeñandu vai ha ndovyʼaveiete (Sal. 32:3, 4). ¿Mbaʼépa oipytyvõ raʼe Davídpe oñekevrantárõ guare umi mbaʼe vai ojapo vaʼekuére, ha mbaʼépa ñanepytyvõta ñande avei jajúramo japeka vai Jehová kóntrape?

17. ¿Mbaʼéichapa Salmo 51:1-4 ohechauka David oñarrepenti hague ipyʼaite guive?

17 Ñañemboʼe Jehovápe ha jajerure chupe tañaneperdona. Amo ipahápe David oñemboʼe Jehovápe, oñarrepenti ipyʼaite guive ha omombeʼupaite chupe ipekadokuéra (elee Salmo 51:1-4). Upéva tuicha oipytyvõ chupe ipyʼaguapy ha ovyʼa jey hag̃ua (Sal. 32:1, 2, 4, 5). Oiméramo ñande japeka vai raʼe, ani ñañomise upéva. Upéva rangue, ñañemboʼe Jehovápe ha ñamombeʼu chupe entéro mbaʼe jajapo vaʼekue. Péicha ñañepyrũtama ñañeñandu porãve, pórke ñane konsiénsia saʼivéma ñanemolestáta ha haʼetéta ojeíva ñandehegui peteĩ kárga pohýi. Péro jarekose jeýramo Jehovándi peteĩ amista iporãva, jajapo vaʼerã avei ótra kósa.

18. ¿Mbaʼéichapa orreaksiona vaʼekue David ojekorrehírõ guare?

18 Jaasepta jajekorrehi jave. Jehová omondórõ guare proféta Natánpe oñeʼẽ hag̃ua Davídpe ipekádore, David nomoĩri exkúsa ni ndeʼíri ndahaʼeiha la ivaietereíva upe ojapo vaʼekue. Upepete voi orrekonose opeka hague Bat-Seba ména kóntrape, péro prinsipálmente Jehová kóntrape. David oasepta pe disiplína oúva Jehovágui, upévare haʼe operdona chupe (2 Sam. 12:10-14). Oiméramo ñande japeka vai raʼe, ñañeʼẽ vaʼerã umi ermáno Jehová omoĩ vaʼekuéndi okuida hag̃ua ñanderehe (Sant. 5:14, 15). Avei ñañehaʼãmbaite vaʼerã ani jajehustifika. Pyaʼe jaaseptáramo jajekorrehi jave ha ñakambia tekotevẽhápe, upéicharõ pyaʼe avei ñandepyʼaguapy jeýta ha javyʼáta.

19. ¿Mbaʼépa jajedesidi vaʼerã jajapo?

19 Jajedesidíkena ndajajapomoʼãveimaha umi mbaʼe vai jajapo vaʼekue. David oikuaa vaʼekue oikotevẽtaha Jehová ajúda ani hag̃ua ojapo jey umi mbaʼe vai ojapo vaʼekue (Sal. 51:7, 10, 12). Jehová operdona rire chupe, David ojedesidi vaʼekue omboyketetaha umi deséo ha pensamiénto vai. Upéicha rupi haʼe ikatu vaʼekue ipyʼaguapy jey.

20. ¿Mbaʼéichapa jahechauka jaagradeseha Jehovápe ikatu haguére ñaneperdona?

20 Jahechauka hag̃ua jaagradeseha Jehovápe ikatu haguére ñaneperdona, tekotevẽ ñañemboʼe ha jajerure chupe tañaneperdona jajapo jave ivaíva, jaasepta jajekorrehi jave, ha ñañehaʼãmbaite ani hag̃ua jajapo jey umi mbaʼe vai. Ñande jajapóramo koʼã mbaʼe, ñandepyʼaguapy jeýta. Santiago, peteĩ ermáno opeka vai vaʼekue Jehová kóntrape, ohechakuaa siertoha upéva. Haʼe heʼi: “Amombeʼúrõ guare che pekádo umi ansianokuérape, añandu ojei hague chehegui peteĩ kárga ipohyietereíva. Upéi añandu mbaʼéichapa saʼi saʼípe chepyʼaguapy jey ahávo”. Ajépa ñanemokyreʼỹete jaikuaávo mbaʼéichapa oñekumpli Salmo 34:18 heʼíva: “Jehová ag̃ui oĩ umi osufrívagui, haʼe osalva umi oñekevrantávape ha oñeñandúvape yvýre”.

21. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã Jehová ñanekonsola ha ñanembopyʼaguapy hag̃ua?

21 Oñemohuʼãvo ohóvo koʼã ára paha, ikatu hína oĩ hetave mbaʼe ñanekevrantáva. Ág̃a jajepyʼapyeterei vove, jahekákena pyaʼe porã Jehová ajúda. Jastudia porã la Biblia ha jasegi Ana, Pablo ha David ehémplo. Jajerure Jehovápe tohechauka ñandéve mbaʼéicha rupípa jajepyʼapyeterei hína (Sal. 139:23). Jahejákena Jehová pópe umi provléma jarekóva, koʼýte oĩ jave umi situasión ndaikatúiva ñakambia, térã haʼetéva ndorekovéimava solusión. Jajapóramo koʼã mbaʼe, ñañeñandúta pe salmístaicha, haʼe ningo opurahéi vaʼekue Jehovápe: “Añekevrantaitereírõ guare ha pe kevránto cheahoʼipa, nde chekonsola ha chembopyʼaguapy” (Sal. 94:19).

PURAHÉI 4 Jehová oñangareko ijovechamíre

^ párr. 5 Sapyʼánte umi provléma jarekóva ñanekevrantaiterei. Ko artíkulope jahecháta mbohapy Ñandejára siérvo ehémplo oñemombeʼúva la Bíbliape. Haʼekuéra ningo ombohovái vaʼekue heta mbaʼe oipyʼapýva chupekuéra, ha jahecháta mbaʼéichapa Jehová okonsola ha ombopyʼaguapy vaʼekue káda únope.

^ párr. 1 MBAʼÉPA HEʼISE: Sapyʼánte ikatu ñañekevranta térã jajepyʼapyeterei jarekógui heta provléma ñande rogapýpe, ñandesogue rupi, ñanderasy, térã jarekógui ótro provléma. Avei ikatu ñañekevrantaiterei umi mbaʼe vai jajapo vaʼekuére ymave, térã umi provléma ikatúvare ñambohovái amo gotyove.