Skip to content

Skip to table of contents

IKPƐYI ƐLĀ Ō KLƆCƐ ƆMƐ 9

Ujehofa Kóō Cɛ̄ Lɛ Ɔtu He Uwɔ

Ujehofa Kóō Cɛ̄ Lɛ Ɔtu He Uwɔ

“Eko dúú nɛ̄ ɛlā kú ɔdā dúúmā le kwú um iyē, a gē tá um ɔtū lé, klla ī cɛ̄ lɛ ɔtū gē he um.”—AÍJĒ 94:19.

IJÉ ƆMƐ 44 Ɔkɔ O Gba Ku Otabɔ

ƆDĀ NƐ ALƆ GÁĀ NWU A *

1. Ɔdi lɔfu ya ku alɔ kóō junwalu lɛ iyi ɔtu a, ɔdi nɛ alɔ kē lɔfu gbɔɔ ō gbɛla a?

A JUNWALU lɛ iyi uwɔ ɔtu nɛɛnɛhi lɛyikwu ɛlā duuma jejee ɛ? * A lɔfu yɔ i junwalu lɛ iyi uwɔ ɔtu, á jé ŋ, ohigbu ɛgɛ nɛ ɛlā nɛ ācɛ ɔhá ka amāŋ ya a kwu uwɔ iyē nɛhi a. Amāŋ ɔtu lɔfu yɔ i junwalu gā uwɔ ohigbu ɔdā nɛ awɔ abɔyi uwɔ ka amāŋ ya a. Ocabɔ mafu, a lɔfu ya ɔdobɔbi éyi, klla gbɔɔ ō gbɛla ku Ujehofa i gáā je ya uwɔ ɛhi gboogboo ŋ. Ɛ̄nɛ̄ ō bɔbi fiyɛ a wɛ kahinii, a lɔfu gbɔɔ ō gbɛla ku ɔtu okpoce ku uwɔ i lɔfu gɛ ŋ, ka anu ya ɛɛ nɛ a gē junwalu lɛ iyi uwɔ fiyɛ ɔfu a. A klla lɔfu gbɛla ka wɛ ɔcɛ obɔbi. Amáŋ ɔkwɛyi nōó wɛ a?

2. Ocabɔ ku Ubáyíbu nyá mafu ku ka ō junwalu lɛ iyi ɔcɛ ɔtu, i mafu ku alɔ i lɛ ɔtu okpoce ŋ ma?

2 Alɔ leyi yɛ ocabɔ ōhī nōo yɔ ipu Ubáyíbu a ɛ. Uhana nōo gáā je piya ɛ́nɛ́ ku Usamuwɛlu ɔcomɛɛbɛ a, wɛ ɔnyā nōo lɛ ɔtu okpoce olɔfu. Naana a, ó junwalu lɛ iyi nu nɛhi, ohigbu ku ɔcɛ éyi ŋma apɔlɛ ku nu yɔ i ya ɔ ɔdā nōó lɔhi ŋ. (1 Usám. 1:7) Upɔlu nōo wɛ ɔcocɛhɔ a wɛ ɔcɛ ɔhá nōo lɛ ɔtu okpoce olɔfu. Naana a, ó kahinii: “Iyó kú ɔtū nɛ̄ n gē bī ɛ̄cī dóódu ā wɛ ɛlá nɛ̄ n gē gbo kwu aícɔ́ɔi ā” nɛ. (2 Ukɔ́r. 11:28) Udefidi nōo wɛ ɔcɛ́ a lɛ ɔtu okpoce olɔfu duu, ohigbu ɔɔma, Ujehofa yihɔtu nu nɛɛnɛhi. (Ācot. 13:22) Nanna a, ó ya ɔdobɔbi nōo junwalu lɛ ɔ ɔtu nɛhi. (Aíjē 38:4) Amáŋ Ujehofa ta eyeeye ku uwa ɔtule klla cɛ lɛ ɔtu he uwa. Alɔ leyi yɛ ɔdā nɛ alɔ lɔfu nwu ŋma ocabɔ ku uwa mɛɛnɛ.

ƆDĀ NƐ ALƆ NWU ŊMA ƐGIYI UHANA NŌO HAYI KPAAKPA A

3. Ɔdiya nɛ ó lɔfu junwalu lɛ alɔ ɔtu ɔdaŋ ku ɔcɛ kɛla nōo kwu alɔ iyē a?

3 Ɔdaŋ ku ācɛ ɔhá kɛla lɛ alɔ ipu icɔnu amāŋ ya alɔ ɔdā nōó lɔhi ŋ, ó lɔfu junwalu lɛ alɔ ɔtu. Ó kóō lɔfu kwu alɔ iyē fiyɛ, ɔdaŋ ku ɔcɛ a wɛ oklobiya amāŋ ɔncɛnya alɔ amāŋ ɔmaapu alɔ. Alɔ lɔfu gbɔɔ ō junwalu lɛ iyi alɔ ku ɛma ku alɔ mla ɔcɛ ɔɔma kwu biya ɛ. Ekoohi, ɔcɛ ɔɔma i miya ō kɛla lɛ alɔ ɛgɔɔma nóó, amáŋ ɔdā nōó ka a lɔfu kwu alɔ iyē nɛɛnɛhi! (Aíit. 12:18) Amāŋ ɔcɛ éyi lɔfu kɛla nɛ ó jé kpɔcii ka ó géē kwu alɔ iyē. Ɛlā ɛgɛnyā ya ɔyinɛ alɔ nɔnya éyi duu. Ó kahinii: “Ihayi ōhī nōo gáā yɛ a, ɔcɛ éyi nɛ um gbɛla ka ó wɛ ɛnɛɛnɛ ɔkpa um a, gáā gbɔɔ ō kɛmgbɛ ba um ipu intanɛt. Ɛlā a kwu um iyē nɛɛnɛhi, klla gbɔɔ ō junwalu gā um ɔtu. Ń jé ɔdā nōo ya ɛɛ nɛ ɔcɛ nɛ um kpɔtuce ɔ nɛɛnɛhi ɛgɔɔma géē ka ɛdɔ ɛlā ɛgɔɔma lɛyikwu um a ŋ.” A lɔfu nwu ɔdā alɛwa ŋma ocabɔ ku Uhana, ɔdaŋ ka oklobiya uwɔ amāŋ ɔncɛnya uwa amāŋ ɔmaapu uwɔ duuma ya uwɔ ɔdā nōo kwu uwɔ iyē gbɔbu ɛ.

4. Ɛdɔ unwalu nyá nɛ Uhana má a?

4 Uhana má unwalu ōhī nōo lɔnɔ nɛhi. Ó ma ɔyi gla ŋ ihayi alɛwa. (1 Usám. 1:2) Ācɛ Isrɛlu alɛwa gē gbɛla ku ɔdaŋ ku ɔnyā i ma ɔyi gla ŋ, ɔɔma mafu ku Ɔwɔico i gē hɔha ce ɔ ŋ. Ɛnyā gē cɛ lɛ uweyi kwu Uhana nɛhi. (Ohút. 30:1, 2) Ó kóō lɛ ɔdā ɔhá nōo yɔ i cɛ lɛ oyeeyi lɔnɔ ta Uhana fiyɛ. Opu ku nu nōo le ka Upɛnina a ma ayi alɛwa lɛ ɔba uwa. Ɔda ɔha kpɔ, Upɛnina gē mimalanyi Uhana, ohigbu ɛnyā, ‘ó gē ŋmo ɔ̄ okónu klla gē bīya ɔ ɔtū.’ (1 Usám. 1:6) Eko aflɛyi a, unwalu nyā gē kwu Uhana iye nɛhi. Ó gē kwu ɔ iyē jaa gbeeko nɛ ó “gē jikwū í ge lé ɔdōlé ŋ́.” “Ɔtu [gbɔɔ ō] wu Uhana nɛ̄hi.” (1 Usám. 1:7, 10) Ɔdi tu Uhana ɔtule a?

5. Ɛgɛnyá nɛ ɔkɔ ō gba ta Uhana abɔ a?

5 Uhana lɛ ɔtu ku nu ka lɛ Ujehofa ipu ɔkɔ ō gba. Abɔ ó lɛ ɔkɔ gba mɛ a, ó lɛ unwalu nɛ ó yɔ i má a da Ɛlayi Otrɛyi Ku Acogwɛɛya a. Ɛlayi gáā da ɔ kóō “nyɔ̄ ɛbɔ́ ka Ɔwɔicō kú Isrɛ̄lu, ɔ́ɔ gē je ɔdā nɛ̄ ɔ́ ba ā lɛ ɔ́.” Ɔdi gáā ya igbihaajɛ a? Anu Uhana “nyɛ̄ɛ̄ gaá le ɔdole lé. Anɔ́ɔ ó klla cɔ̄nū gɛ ŋ́” ma. (1 Usám. 1:17, 18) Ɔkɔ ō gba ta Uhana abɔ kóō lɛ ɛbɔ ipu ɔtu kpɔ.

Bɛɛka Udefidi nōo wɛ ɔcɛ́ a, ɔdi gáā ta alɔ abɔ ɔdaŋ ku alɔ lɛ íne nɛhi biya a? (Má ogwotu ɔmɛ 6-10)

6. Aɛlā nyá nɛ alɔ lɔfu nwu lɛyikwu ɔkɔ ō gba ŋma ocabɔ ku Uhana mla ɛlā nōo yɔ ipu ɔkpá ku Ācɛ Ufílipāyi 4:6, 7 a?

6 Alɔ lɔfu lɛ ɛbɔ ipu ɔtu kpɔ, ɔdaŋ ku alɔ gē gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa eko doodu. Uhana kɛla lɛ Adā nu nōo yɔ ɔkpanco a gboji ajɛ. (1 Usám. 1:12) Alɔ a kē lɔfu gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa gboji ajɛ ɛgɔɔma duu. Alɔ da Ujehofa aɔdā nōo gē junwalu lɛ alɔ ɔtu, aɔdā nōo gē tu alɔ ufi, mɛmla ɛga nɛ alɔ i gē ya lɔhi ŋ ma. Ó wɛ o piii ku alɔ géē ka ɛjɛɛji ɛlā ipu ɔkɔ ō gba ku alɔ a ɔwɛ okpaakpa amāŋ ɔwɛ nōó géē lɔɔnyɛ ō po nɛɛnɛhi ŋ. Ekoohi alɔ kóō lɔfu gbɔɔ ō jikwu eko duuma nɛ alɔ yɔ i da Ujehofa unwalu ku alɔ. Nanna a, ɛ̄jɛ̄ i gáā jɛ Ujehofa gboogboo ō jahɔ tu alɔ ŋ. Abɔ alɔ kē yɔ i gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa lɛyikwu unwalu ku alɔ a, alɔ cika ō blakwu ukɔ́ nɛ Upɔlu tu alɔ, nōo yɔ ipu ɔkpá ku Ācɛ Ufílipāyi 4:6, 7. (Jé.) Abɔɔ a, Upɔlu da alɔ ku alɔ cika ō bēē ta Ujehofa ahinya ipu ɔkɔ ō gba. Ó lɛ ɔdā alɛwa nōo ya nɛ alɔ cika ō ta Ujehofa ahinya. Ocabɔ mafu, alɔ lɔfu ta ɔ ahinya ku oyeeyi nɛ ó je lɛ alɔ, aɔdā olɔhi nɛ ó ya a, ɛdɔ ihɔtu nɛ ó lɛ a, mɛmla ohigbu ɛnɛɛnɛ eyiyoce nɛ ó je lɛ alɔ a. Ɔda ɔhá nyá nɛ alɔ lɔfu nwu ŋma ocabɔ ku Uhana a?

7. Ɔdi nɛ Uhana mla ɔba nu gē ya eko doodu a?

7 Nanna nɛ Uhana yɔ i má owe a, ó gē yɛce ɔba nu gā ɛga ō gba Ujehofa ɛ̄gbā nōo yɔ Ussilo a eko doodu kpɔ. (1 Usám. 1:1-5) Eko nɛ Uhana yɔ agblihɔ a, nɛ Ɛlayi Otrɛyi Ku Acogwɛɛya a da ɔ ku anɔɔ yɔ i leyice ku Ujehofa gee po ɔkɔ ō gba ku nu a. Ɛnyā kē lɔfu tu Uhana iyē nɛhi.—1 Usám. 1:9, 17.

8. Ɛgɛnyá nɛ ōjila ku ujɔ lɔfu ta alɔ abɔ a? Lɛ ɔ teyi peee.

8 Alɔ géē lɛ ɛbɔ kpɔ ɔdaŋ ku alɔ gē gā ōjila ku ujɔ eko doodu. O gbɔɔ ŋma ajɛ ku ōjila ku alɔ duuma, ɔyinɛ alɔ nɔnyilɔ éyi gē gbɔɔkɔ klla ba Ujehofa kóō je Alelekwu ihɔ ku nu lɛ alɔ. Ɛbɔ wɛ ipu ikpo ku Alelekwu ihɔ a. (Ugal. 5:22) Ɔdaŋ ku alɔ gā ōjila ku ujɔ, naana nɛ odee kóō yɔ i junwalu lɛ alɔ ɔtu, Ujehofa mla ayinɛ alɔ ipu ujɔ géē lɔfu ta alɔ ɔtu kwu ɔtu klla ta alɔ abɔ ku alɔ lɛ ɛbɔ ku ɔtu kpɔ. Ɔkɔ ō gba mla ōjila ku ujɔ cɛgbá nɛhi, ohigbu ka ɔwɛ ɛpa ɔɔma wɛ ɔwɛ okpɔcii nɛ Ujehofa gē ya ku ɔtu kóō he alɔ a. (Uhíb. 10:24, 25) Alɔ kɛla lɛyikwu ɔdā ɔhá nɛ alɔ lɔfu nwu ŋma ocabɔ ku Uhana a.

9. Ɔdi wɛ ɔdā nōó piyabɔ ipu āhɔ̄ ku Uhana ŋ ma, amáŋ ɔdi kē ta ɔ abɔ a?

9 Unwalu nɛ Uhana yɔ i má a i mɛ boobu nóó. Ohigbu ku eko nɛ ó cigbihi gā ɔlɛ a, ó gáā lā ɔlɛ ekponu mla Upɛnina kpɔ. Ubáyíbu i kē da alɔ ku uce ō ya ku Upɛnina piyabɔ ŋ. Ohigbu ɛnyā a, Uhana géē cɛgbá ō lɔtu aɛlā ō kwiiye nɛ Upɛnina gē ka lɛ ɔ a. Amáŋ Uhana i gē cɔnu gɛ ŋ. Abɔ Uhana gáā kpɔtuce ka Ujehofa lɛ ɔkɔ ō gba ku nu po ɛ ma a, ó klla junwalu lɛ iyi nu gɛ ŋ, ó gáā lɛ ɛbɔ ku ɔtu. Ó cɛ lɛ Ujehofa kóō ta ɔ ɔtule klla ya ku ɔtu kóō he ɔ. Igbihaajɛ a, Ujehofa lɛ ɔkɔ ō gba ku Uhana po. Ó ya kóō lɛ ayi ku abɔyi nu ma!—1 Usám. 1:19, 20; 2:21.

10. Ɔdi nɛ alɔ nwu ŋmo ocabɔ ku Uhana a?

10 Alɔ lɔfu lɛ ɛbɔ ku ɔtu kpɔ, naana nɛ ɔdā nōo gē junwalu lɛ alɔ a i mɛ ŋ ma. Ɔdaŋ ku alɔ gē gbɔɔkɔ lɔfu lɔfu naana, klla gē gā ōjila ku ujɔ eko doodu, ó lɛ unwalu ku alɔ ōhī nōó gáā mɛ ŋ kpɔ. Amáŋ, ŋma ocabɔ ku Uhana a, alɔ le nwu ku ɔdā duuma i gáā ci Ujehofa ŋmo ta alɔ abɔ ku alɔ lɛ ɛbɔ ku ɔtu ŋ. Ujehofa i gáā mlanyi alɔ gboogboo ŋ. Ó gáā gboji gɛ ŋ, ó géē cila alɔ ule, abɔ alɔ i cɛ ku ɛ̄jɛ̄ kóō jɛ alɔ ŋ ma.—Uhíb. 11:6.

ƆDĀ NƐ ALƆ NWU ŊMA ƐGIYI UPƆLU A

11. Aɔdā nyá cika ō junwalu lɛ Upɔlu ɔtu a?

11 Upɔlu lɛ ɔdā alɛwa nōo cika ō junwalu lɛ ɔ ɔtu. Ocabɔ mafu, o yihɔtu ayinɛ nōo yɔ ipu ujɔ a nɛɛnɛhi, ohigbu ɛnyā a, unwalu néē yɔ i má a gē junwalu lɛ ɔ ɔtu nɛhi. (2 Ukɔ́r. 2:4; 11:28) Eko nɛ Upɔlu gē tɔɔna a, igbalɛwa ācɛ nōo gē wɔtu nu a gē ŋmo ɔ ije klla gē je ɔ ta agba. Ó klla lɔtu ipu āhɔ̄ olɔnu nōo junwalu lɛ ɔ ɔtu a, unwalu bɛɛka “ɛgbá nōo gē ce ɔ̄cɛ” a. (Ufíl. 4:12) Ó klla lɔfu gē lɛ ɔtu oplico eko duuma nɛ ó gē gā iyawu ipu ugbeenyi, ohigbu ka ugbeenyi ku nu le ca tu enyi igbo ɛta duu ɛ. (2 Ukɔ́r. 11:23-27) Ɔdi ta Upɔlu abɔ eko nɛ ɔtu yɔ i junwalu lɛ ɔ a?

12. Ɔdi ta Upɔlu abɔ ku ɔtu oplico nɛ ó gē lɛ a kóō dee tu waajɛ a?

12 Ɔtu gē junwalu lɛ Upɔlu, eko duuma nɛ ó má ku ayinɛ ipu ujɔ yɔ i má unwalu, amáŋ ó ceyitikwu kóō ya ɛjɛɛji unwalu ku uwa abɔyi nu ŋ. Upɔlu jé ka anɔɔ i gáā ya ɔɔma abɔyi nu gla ŋ. Ohigbu ɛnyā, ó da ācɛ ɔhá kéē ta ɔ abɔ leyi kwu ujɔ a duu. Ocabɔ mafu, ó lɛ uklɔ alɛwa je lɛ ācɛ néē lɔfu lɛ ɔtuce uwa gla, bɛɛka Utimoti mɛmla Utayitɔsi a. Ó lɛ aafu ŋ, uklɔ néē ya a ta Upɔlu abɔ, ku ɔtu oplico nɛ ó gē lɛ a kóō dee tu waajɛ.—Ufíl. 2:19, 20; Utáy. 1:1, 4, 5.

Bɛɛka Upɔlu a, ɔdi nɛ alɔ cika ō ya, o ya ɛɛ ku alɔ hii bēē junwalu lɛ iyi alɔ amāŋ lɛ ɔtu oplico fiyɛ ɔfu ŋ ma? (Má ogwotu ɔmɛ 13-15)

13. Ɛgɛnyá nɛ anyakwɔcɛ ku ujɔ lɔfu gbla Upɔlu ya a?

13 Da ācɛ ɔhá kéē ta uwɔ abɔ. Bɛɛka Upɔlu a, anyakwɔcɛ ku ujɔ alɛwa nōo yihɔtu alɔ, gē lɛ ɔtu oplico lɛyikwu ayinɛ ipu ujɔ ku uwa nōo yɔ i má unwalu a. Amáŋ, ɔnyakwɔcɛ ku ujɔ éyi i gáā lɔfu je otabɔ lɛ ɛjɛɛji ayinɛ nōo yɔ ipu ujɔ a gla ŋ. Ō cɛ ku anu foofunu i gáā ya ɔ gla ŋ ma, géē ta ɔ abɔ kóō da ayinɛ ɔhá nōo cika lɛ uklɔ a kéē ta ɔ abɔ. Ó klla géē ya kóō nwu ayipɛ oklobiya ɔhá kéē lɔfu tabɔ leyi kwu ala ku Ɔwɔico.—2 Utím. 2:2.

14. Ɔdi nɛ upɔlu i junwalu lɛ iyi nu lɛyikwu ɔ ŋ ma, ɔdi nɛ alɔ kē lɔfu nwu ŋma ocabɔ ku nu a?

14 Cɛ ku anuɔ cɛgbá ɔtu ō tule. Upɔlu wɛ ɔcɛ ō tu iyi nu waajɛ, ohigbu ɔɔma, ó jé ka anuɔ cɛgbá ɔtu ō tule ŋma ɛgiyi aoklobiya ku nu. Upɔlu i junwalu lɛ iyi nu, ka abɔ aoklobiya ku nu yɔ i je ɔtu ō tule lɛ ɔ a, ku ācɛ ɔhá géē má ɔ ka ó lɔfu iyē ŋ. Ipu ɔkpá nɛ ó ta fu Ufilimɔn a, Upɔlu kahinii: “Ihɔtū nāa lɛ ā, cɛ̄ gā um gwéeyē nɛ̄hi, ó klla lɛ um ɔtū tú kwu ɔtū.” (Ufím. 7) Upɔlu klla hi iyē ku ayinɛ alɛwa ɔhá nōo yuklɔ tɔha mla ɔ, nōo ta ɔ ɔtu kwu ɔtu nɛhi eko nɛ ó yɔ ipu unwalu a. (Ukól. 4:7-11) Eko duuma nɛ alɔ cɛ ku alɔ cɛgbá ɔtu ō tule, ayinɛ alɔ ipu ujɔ géē gweeye ō je otabɔ nɛ alɔ cɛgbá a lɛ alɔ.

15. Ɔdi nɛ Upɔlu ya eko nōó yɔ ipu āhɔ̄ olɔnɔ nɛhi a?

15 Gbolo ce ɛlā ku Ɔwɔico. Upɔlu jé ka ɛlā ku Ɔwɔico géē ta ɔ ɔtule. (Uróm 15:4) Ó klla jé ka ó géē jijeeyi lɛ ɔ kóō ya unwalu duuma le gla. (2 Utím. 3:15, 16) Eko néē je Upɔlu ta agba ipu Urom igbo ɔmpa a, Upɔlu gbɔɔ ō má ka eko nɛ ó gáā kwū a le ba ɛ. Ɔdi nɛ Upɔlu ya ipu āhɔ̄ olɔnɔ ɔɔma a? Ó da Utimoti kóō wa i ta ɔ fiya, kóō klla lɛ “aɔ́kpá ā” kpo wa. (2 Utím. 4:6, 7, 9, 13) Ɔdiya a? Ohigbu ka aɔkpá a lɔfu wɛ aya ōhī ku Ɛka Ɛyipɛ nɛ Upɔlu lɔfu bi le ya oklɔcɛ ku abɔyi nu. Ɔdaŋ ku alɔ gē jé ɛlā ku Ɔwɔico ojigogo bɛɛka Upɔlu, Ujehofa géē bi ɛlā nōo yɔ ipu Ubáyíbu a le ya ku ɔtu kóō he alɔ, ɔdaŋ ku alɔ kóō yɔ ipu āhɔ̄ olɔnɔ nɛhi.

ƆDĀ NƐ ALƆ NWU ŊMA OCABƆ KU UDEFIDI NŌO WƐ ƆCƐ́ A

Bɛɛka Udefidi nōo wɛ ɔcɛ́ a, ɔdi gáā ta alɔ abɔ ɔdaŋ ku alɔ lɛ íne nɛhi biya a? (Má ogwotu ɔmɛ 16-19)

16. Ɛgɛnyá nɛ ɔtu ya Udefidi lɛ eko nɛ ó ya ɔdobɔbi nɛhi éyi a?

16 Udefidi ya ɔdobɔbi nɛhi éyi. Ó gáā gwuta mla Ubatssɛba nōo wɛ ɔnyā ɔcɛ, klla lɛ ōmiya ya kéē lɛ ɔba nu ŋmo. Ó ceyitikwu kóō lɛ ɔdā nɛ ó ya nyā tayinu. (2 Usám. 12:9) Eko aflɛyi a, Udefidi yɔ i leyi gwu ɔtu nōo yɔ i ŋmo ɛpɔbi a bɔnu. Amáŋ ɛnyā kē biya ɛma ku nu mla Ujehofa klla ya ku abɔ kóō hɛ ɔ iyē nɛɛnɛhi. Ó kóō cɛ lɛ ɔ gbɔɔ ō doōcē. (Aíjē 32:3, 4) Ɔdi ta Udefidi abɔ ipu unwalu nyā nōo bi wa i kla iyi nu a, ɔdi kē gáā ta alɔ abɔ ɔdaŋ ku alɔ lɛ ɔdobɔbi nɛhi ya a?

17. Ɛgɛnyá nɛ ɔkpá ku Aíjē Kú Ɛ̄gbā 51:1-4 mafu ku ɔdā nɛ Udefidi ya a kwu ɔ iyē nɛɛnɛhi a?

17 Gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa kóō je ya uwɔ ɛhi. Igbihaajɛ a, Udefidi gáā lɛ ɔkɔ gba lɛ Ujehofa. Ɔdā nɛ ó ya a kwu ɔ iye nɛɛnɛhi. Ó klla da Ujehofa ɛjɛɛji ɔdā nōo ya a. (Jé Aíjē Kú Ɛ̄gbā 51:1-4.) Ɛnyā kē ta ɔ abɔ kóō lɛ ɛbɔ ku ɔtu mla eeye kpɔ! (Aíjē 32:1, 2, 4, 5) Ɔdaŋ ku a lɛ oyabiya nɛhi ya, a hii je ɔ tayinu ŋ. Ikɔkɔ ɔɔma a, gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa ku a da ɔ ɛjɛɛji ɔdā nɛ a ya a. Ɔdaŋ ku a le ya lɛ a, ɔtu ku uwɔ géē waajɛ, á klla gáā ŋmo iyi uwɔ ɛpɔbi fiyɛ ɔfu gɛ ŋ. Amáŋ ɔdaŋ ku a dɔka ō kwu piya ɔya ku Ujehofa kpɔ, a cika ō ya ɔdā ɔhá fiyɛ ɔkɔ ō gba lɛ ɔ.

18. Ɛgɛnyá nɛ Udefidi mafu ka ó miyɛ ahɔ̄ ō pi ku Ujehofa a?

18 Miyɛ ahɔ̄ ō pi amāŋ itala. Eko nɛ Ujehofa tu Unatan ɛhɔ kóō gáā da Udefidi ɔdobɔbi nɛ ó ya a, Udefidi i dɔka ɔdā nɛ ó gē lɛ abɔ ba ɔ nóó. Ó kē ka ɔdā nɛ ó ya a i bɔbi lɛ a nóó. Amáŋ, ó cɛ boobu ku anɔɔ lɛ íne biya ɛ, ó kē wɛ ɛgiyi ɔba Ubatssɛba foofunu ŋ, amáŋ ɛ̄nɛ̄ ō cɛgbá fiyɛ duu a wɛ ɛgiyi Ujehofa. Udefidi miyɛ itala nɛ Ujehofa ya ɔ a, Ujehofa kē kwu íne nɛ ó biya a u ya ɔ ɛhi. (2 Usám. 12:10-14) Ɔdaŋ ku alɔ lɛ íne nɛhi éyi biya, alɔ cika ō nyɔ i da ācɛ nɛ Ujehofa fu kéē leyi kwu alɔ a. (Ujɛ́m. 5:14, 15) Alɔ kóō hii dɔka ɔdā nɛ alɔ géē lɛ abɔ ba ɔ nóó. Ɔdaŋ ku alɔ miyɛ itala duuma nɛ Ujehofa ya alɔ a fiya fiya, ó géē ya ku alɔ gáā lɛ ɛbɔ mla eeye ku ɔtu fiya fiya kpɔ.

19. Ɔdi nɛ alɔ cika ō lɛ ɔtu ya ekponu ku alɔ géē ya a?

19 Lɛ ɔtu ku uwɔ ya ekponu ku a gáā cigbihi nyɔ i ya oyabiya ɔɔma gɛ ŋ. Udefidi nōo wɛ ɔcɛ́ a jé ka ɔdaŋ ka ó dɔka ō cigbihi gáā biya íne ɔɔma gɛ ŋ, ka anuɔ géē cɛgbá otabɔ ku Ujehofa. (Aíjē 51:7, 10, 12) Abɔ Ujehofa kwu íne nɛ Udefidi biya a i ya ɔ ɛhi a, Udefidi lɛ ɔtu ku nu ya ekponu ka anuɔ i gáā gbɛla obɔbi gɛ ŋ. Ɔɔma kē ta ɔ abɔ kóō gáā lɛ ɛbɔ ku ɔtu kpɔ.

20. Ɛgɛnyá nɛ alɔ géē mafu ka ō je yɛhi ku Ujehofa jɛ alɔ eyī nɛhi a?

20 Alɔ géē mafu ka ō je yɛhi ku Ujehofa jɛ alɔ eyī nɛhi, ɔdaŋ ku alɔ gē gbɔɔkɔ kóō je ya alɔ ɛhi, gē miyɛ ahɔ̄ ō pi amāŋ itala, klla gē ceyitikwu ku alɔ hii ya obɔbi ɔɔma gɛ ŋ. Ɔdaŋ ku alɔ gē ya aɔdā nōo ba nyā, alɔ géē wa i lɛ ɛbɔ ku ɔtu kpɔ. Ɔyinɛ alɔ nɔnyilɔ éyi nōo lé ka Ujɛmisi a má ku ɛlā nyā wɛ ɔkwɛyi, eko nɛ ó ya oyabiya nɛhi éyi a. Ó kahinii: “Eko nɛ um lɛ íne nɛ um biya a ka lɛ anyakwɔcɛ ku ujɔ a, ó ya um bɛɛka é kwu iyo ogbɛnu nɛhi éyi u ŋma um ɔkɔ a. N gáā gbɔɔ ō lɛ ɛbɔ ku ɔtu kpɔ ɛmɛɛma.” Ó wɛ ɔdā ō tu ɔtu kwu ɔtu ō jé ka “Óndú ā gē kwu ācɛ nɛ̄ ɔtū kú uwā le gbenyi ā ajaajɛ. Ó klla gē nya ācɛ nēé lɛ eyīyōce ŋ́ mā tá”!— Aíjē 34:18.

21. Ɛgɛnyá nɛ alɔ lɔfu cɛ lɛ Ujehofa kóō ya ku ɔtu kóō he alɔ a?

21 Abɔ amoomɛ a le ba ɛ ma, aɔdā nōo gē junwalu lɛ alɔ a géē yɔ i unwune tōōtɔ̄ɔ̄. Eko duuma nɛ odee gbɔɔ ō junwalu gā uwɔ ɔtu, a hii kpo eko bonu ō gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa kóō ta uwɔ abɔ ŋ. Bēē ya oklɔcɛ ku Ubáyíbu lɔɔlɔhi eko doodu. Nwu ɛlā ŋma ocabɔ ku Uhana, Upɔlu mɛmla Udefidi. Gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa kóō ta uwɔ abɔ ku a jé ɔdā nōo ya nɛ ɔtu yɔ i junwalu gā uwɔ a. (Aíjē 139:23) Cɛ lɛ Ujehofa kóō ta uwɔ abɔ ipu unwalu duuma nɛ a yɔ i má a. Ofiyɛ duu, ipu unwalu nɛ a jé ku a ya ɔdā duuma lɛyikwu ɔ gla ŋ. Ɔdaŋ ku a gē ya lɛ a, a géē lɛbɛɛka ɔcɛ éyi nōo gwiije ku ɛ̄gbā lɛ Ujehofa kahinii: “Eko dúú nɛ̄ ɛlā kú ɔdā dúúmā le kwú um iyē, a gē tá um ɔtū lé, klla ī cɛ̄ lɛ ɔtū gē he um.”—Aíjē 94:19.

IJÉ ƆMƐ 4 “Jehovah Is My Shepherd”

^ par. 5 Ekoohi, abɔ gē hɛ alɔ iyē ohigbu unwalu ɛyɛɛyɛyi nɛ alɔ gē ma a. Ikpɛyi ɛlā nyā géē kɛla lɛyikwu ocabɔ ku ācɛ ɛta ipu Ubáyíbu nɛ abɔ hɛ uwa iyē amāŋ nɛ ufi lɛ uwa kwu a. Ó klla géē kɛla lɛyikwu ɛgɛ nɛ Ujehofa ta uwa ɔtule klla cɛ lɛ ɔtu he uwa a.

^ par. 1 ƐLĀ Ō JE TEYI PEEE: Ō junwalu lɛ iyi ɔcɛ ɔtu wɛ eko nɛ ufi lɔfu gbɔɔ ō ya alɔ, amāŋ eko nɛ abɔ le hɛ alɔ iyē ohigbu odee. Aɔdā nōo lɔfu ya ku ɔtu kóō ya alɔ lɛ a, wɛ aodee lɛbɛɛka unwalu ku ije, unwalu ku ōcē, unwalu ku apɔlɛ amāŋ unwalu ɛyɛɛyɛyi ɔhá. Alɔ klla lɔfu yɔ i junwalu lɛ iyi alɔ lɛyikwu ɔdobɔbi nɛ alɔ tɛtɛ ya, amāŋ lɛyikwu unwalu nɛ alɔ lɔfu má ɛcɔbu a.