9. ŠTUDIJNÝ ČLÁNOK

Jehova ti môže vliať pokoj

Jehova ti môže vliať pokoj

„Keď ma premáhala úzkosť, utešoval si ma a vlieval mi pokoj.“ ​(ŽALM 94:19)

PIESEŇ Č. 38 Uvrhni svoje bremeno na Jehovu

ČO SA DOZVIEME *

1. Prečo nás niekedy trápi úzkosť a čo si vtedy možno myslíme?

TRÁPILA ťa niekedy úzkosť? * Možno niekto povedal alebo urobil niečo, čo ťa zranilo, a veľmi ťa to skľučuje. Alebo je možné, že si sám urobil niečo podobné a teraz si to vyčítaš. Napríklad možno si sa dopustil nejakej chyby a robíš si starosti, či ti Jehova odpustí. A ešte ťažšie to môže byť vtedy, keď si myslíš, že tvoja úzkosť je prejavom slabej viery, a preto sa považuješ za zlého človeka. Ale je to pravda?

2. Z ktorých biblických príkladov vidno, že úzkosť nemusí prameniť z nedostatku viery?

2 Pouvažuj o niekoľkých príkladoch z Biblie. Anna, matka proroka Samuela, mala pevnú vieru. No keď zažívala zlé zaobchádzanie v rodine, premohla ju úzkosť. (1. Sam. 1:7) Apoštol Pavol mal tiež silnú vieru, ale aj tak naňho doliehala „starosť o všetky zbory“. (2. Kor. 11:28) Kráľ Dávid mal takú veľkú vieru, že Jehova si ho mimoriadne obľúbil. (Sk. 13:22) Napriek tomu sa dopustil chýb, ktoré ho veľmi trápili. (Žalm 38:4) Jehova utešoval každého z týchto svojich služobníkov a vlieval mu pokoj. Pozrime sa, čo sa od nich môžeme naučiť.

ČO SA UČÍME OD ANNY

3. Ako na nás pôsobí neláskavé správanie a prečo?

3 Keď sa k nám niekto správa neláskavo, vyvoláva to v nás úzkosť. Platí to najmä vtedy, keď nás zraní priateľ alebo člen rodiny. Trápi nás, že náš vzťah je v troskách. Môže sa stať, že niekto hovorí bezmyšlienkovito a jeho slová nás bodajú ako meč. (Prísl. 12:18) Niektorí ľudia však úmyselne hovoria tak, aby druhých zranili. Niečo podobné zažila jedna mladá kresťanka. Hovorí: „Pred niekoľkými rokmi začala o mne kamarátka šíriť klamstvá na sociálnych sieťach. Myslela som si, že sme dobré priateľky. Cítila som sa zranená a veľmi ma to rozrušilo. Nechápala som, ako vám môže niekto, komu dôverujete, vrážať nôž do chrbta.“ Ak aj teba zranil priateľ alebo člen rodiny, môžeš sa veľa naučiť od Anny.

4. S akými ťažkosťami Anna zápasila?

4 Anna zažívala viacero vážnych ťažkostí. Trápilo ju, že nemôže mať deti. (1. Sam. 1:2) Mnohí Izraeliti považovali neplodnosť za prekliatie. Preto sa cítila pokorená. (1. Mojž. 30:1, 2) Život jej strpčovalo aj to, že jej manžel mal ešte druhú ženu, Peninnu, s ktorou mal deti. Peninna považovala Annu za sokyňu, a preto „sa jej vysmievala a ponižovala ju“. (1. Sam. 1:6) Spočiatku Anna túto náročnú situáciu nezvládala. Bola taká skľúčená, že „plakala a nejedla“. V Biblii čítame, že „bola zúfalá“. (1. Sam. 1:7, 10) Kde našla útechu?

5. Ako Anne pomohla modlitba?

5 Anna sa zverila so svojimi pocitmi Jehovovi. Po modlitbe vysvetlila svoju situáciu veľkňazovi Élimu. Ten jej potom povedal: „Choď v pokoji... a nech Boh Izraela splní tvoju prosbu.“ K čomu to viedlo? Anna „odišla, najedla sa a smútok z jej tváre sa vytratil“. (1. Sam. 1:17, 18) Vďaka modlitbe znovu získala vnútorný pokoj.

Ako môžeme opäť získať vnútorný pokoj a udržať si ho tak ako Anna? (Pozri 6. – 10. odsek.)

6. Čo sa učíme o modlitbe od Anny a zo slov zapísaných vo Filipanom 4:6, 7?

6 Keď sa vytrvalo modlíme, opäť získame pokoj. Anna sa dlho modlila k svojmu nebeskému Otcovi. (1. Sam. 1:12) Aj my môžeme Jehovovi podrobne porozprávať o svojich starostiach, obavách a chybách. V modlitbe sa nemusíme vyjadrovať poeticky ani nemusíme používať dokonalú skladbu viet. Niekedy sa možno v modlitbe neubránime trpkým slovám a slzám. Napriek tomu naše modlitby Jehovu nikdy neunavia. No modlitba by nemala byť len prosbou o pomoc. Mali by sme pamätať na radu zapísanú vo Filipanom 4:6, 7. Pavol vysvetlil, že by sme mali v modlitbe aj ďakovať. Máme mnoho dôvodov na vďačnosť. Môžeme Jehovovi ďakovať za dar života, za jeho stvoriteľské diela, za jeho vernú lásku a za úžasnú nádej, ktorú nám dáva. Čo sa ešte učíme od Anny?

7. Čo pravidelne robievali Anna a jej manžel?

7 Aj keď mala Anna problémy, pravidelne chodievala s manželom do Šíla, aby tam uctievali Jehovu. (1. Sam. 1:1–5) Anna bola práve pri svätostánku, keď ju veľkňaz Éli povzbudil a vyslovil nádej, že Jehova vypočuje jej modlitby. (1. Sam. 1:9, 17)

8. Ako nám pomáhajú zhromaždenia?

8 Keď chodíme na zhromaždenia, opäť získame pokoj. V úvodnej modlitbe na zhromaždení bratia prosia o pomoc Božieho ducha. A pokoj je ovocím tohto ducha. (Gal. 5:22) Keď napriek svojim starostiam chodíme na zhromaždenia, poskytujeme Jehovovi a spolukresťanom príležitosť, aby nás povzbudili a pomohli nám znovu získať vnútorný pokoj. Modlitba a zhromaždenia sú veľmi dôležité prostriedky, ktoré Jehova používa, aby nás utešil. (Hebr. 10:24, 25) Všimni si, čo ďalšie sa učíme od Anny.

9. Čo sa v Anninom živote nezmenilo, ale čo jej pomohlo?

9 Annine problémy sa ihneď nevyriešili. Po návrate domov musela naďalej žiť v jednej domácnosti s Peninnou. A Biblia nehovorí nič o tom, že by Peninna zmenila svoj postoj. Je pravdepodobné, že Anna musela ďalej znášať pichľavé poznámky svojej sokyne. Ale Anna opäť získala vnútorný pokoj a dokázala si ho udržať. Spomeň si, že keď vložila záležitosť do Jehovových rúk, už ju nepremáhala úzkosť. Dala Jehovovi priestor, aby ju utešil a vlial jej pokoj. Časom Jehova vypočul Anninu modlitbu, takže mala vlastné deti. (1. Sam. 1:19, 20; 2:21)

10. Čo sa učíme od Anny?

10 Aj keď príčiny našej úzkosti pretrvávajú, môžeme získať pokoj. Niektoré naše problémy možno nezmiznú, ani keď sa vrúcne modlíme a pravidelne chodíme na zhromaždenia. Ale z toho, čo zažila Anna, sa učíme, že Jehovovi nemôže nič zabrániť, aby upokojil naše strápené srdce. Nikdy na nás nezabudne a skôr či neskôr nás za našu vernosť odmení. (Hebr. 11:6)

ČO SA UČÍME OD APOŠTOLA PAVLA

11. Čo Pavlovi spôsobovalo úzkosť?

11 Pavlovi spôsobovalo úzkosť mnoho vecí. Keďže veľmi miloval bratov a sestry, robil si o nich starosti, keď zápasili s problémami. (2. Kor. 2:4; 11:28) V službe sa mu často stávalo, že ho odporcovia zbili a uvrhli ho do väzenia. Inokedy pociťoval úzkosť preto, lebo mal nedostatok prostriedkov na živobytie. (Fil. 4:12) A najmenej trikrát zažil stroskotanie lode. Preto je pravdepodobné, že pri plavbe loďou bol vždy v napätí. (2. Kor. 11:23–27) Čo mu pomáhalo prekonávať úzkosť?

12. Čo pomohlo Pavlovi, aby sa príliš neznepokojoval?

12 Pavol si síce robil starosti o bratov a sestry, ktorí prežívali problémy, ale nesnažil sa všetky ich problémy vyriešiť sám. Bol skromný, a preto požiadal ďalších bratov, aby mu pomohli starať sa o zbor. Napríklad poveril úlohami v zbore dôveryhodných mužov, ako boli Timotej a Títus. Títo bratia svojou službou nepochybne prispeli k tomu, že Pavol sa tak neznepokojoval. (Fil. 2:19, 20; Tít. 1:1, 4, 5)

Čo by sme mali robiť podľa príkladu apoštola Pavla, aby nás nepremohla úzkosť? (Pozri 13. – 15. odsek.)

13. Ako môžu starší napodobňovať Pavla?

13 Požiadaj druhých o pomoc. Aj mnohí súcitní starší si tak ako Pavol robia starosti o bratov a sestry, ktorí prežívajú problémy. Ale jeden starší sa nemôže starať o všetkých v zbore. Mal by sa skromne podeliť o náklad zodpovednosti s inými spôsobilými bratmi a školiť mladších, aby mu pomohli starať sa o Božie stádo. (2. Tim. 2:2)

14. S čím si Pavol nerobil starosti a čo sa od neho učíme?

14 Priznaj si, že potrebuješ povzbudenie. Pavol bol pokorný a uznal, že potrebuje povzbudenie. Nerobil si starosti, že druhí ho budú pre to považovať za slabocha. Filemonovi napísal: „Keď som počul o tvojej láske, prinieslo mi to veľa radosti a povzbudenia.“ ​(Filem. 7) Pavol spomenul viacerých spolupracovníkov, ktorí ho veľmi povzbudili, keď prežíval ťažkosti. (Kol. 4:7–11) Keď pokorne uznáme, že potrebujeme povzbudenie, naši bratia a sestry nás s radosťou podporia.

15. Čo robil Pavol, keď sa ocitol vo veľmi náročnej situácii?

15 Spoliehaj sa na Božie Slovo. Pavol vedel, že z Božieho Slova môže načerpať útechu. (Rim. 15:4) Bolo preňho aj zdrojom múdrosti, ktorá mu pomohla zvládať ťažkosti. (2. Tim. 3:15, 16) Počas svojho druhého uväznenia v Ríme Pavol cítil, že sa blíži jeho smrť. Čo urobil v tejto náročnej situácii? Požiadal Timoteja, aby čo najskôr prišiel a priniesol mu zvitky. (2. Tim. 4:6, 7, 9, 13) Prečo? Zvitky pravdepodobne obsahovali časti Hebrejských písiem a Pavol si ich chcel vo väzení študovať. Napodobňujme Pavla a pravidelne si študujme Bibliu. Bez ohľadu na to, aké ťažkosti prežívame, Jehova nám prostredníctvom svojho Slova vleje pokoj.

ČO SA UČÍME OD KRÁĽA DÁVIDA

Čo by sme mali robiť tak ako kráľ Dávid, keď sme sa dopustili vážneho hriechu? (Pozri 16. – 19. odsek.)

16. Ako sa Dávid cítil, keď sa dopustil vážneho hriechu?

16 Dávid oprávnene trpel výčitkami svedomia. Dopustil sa cudzoložstva s Bat-Šebou, zosnoval vraždu jej manžela a snažil sa svoj zločin zatajiť. (2. Sam. 12:9) Dávid spočiatku potláčal hlas svedomia. Následkom toho trpel nielen duchovne, ale aj citovo a fyzicky. (Žalm 32:3, 4) Čo pomohlo Dávidovi zmierniť pocity úzkosti, a čo pomôže aj nám, ak sme sa dopustili vážneho hriechu?

17. Ako zo Žalmu 51:1–4 vidno, že Dávid sa úprimne kajal?

17 Modli sa o odpustenie. Dávid sa nakoniec úprimne kajal, obrátil sa na Jehovu a vyznal mu svoj hriech. (Žalm 51:1–4) Pocítil veľkú úľavu. (Žalm 32:1, 2, 4, 5) Ak si sa dopustil vážneho hriechu, nesnaž sa to zatajiť, ale úprimne vyznaj svoj hriech Jehovovi. Uvidíš, že tvoja úzkosť spôsobená zaťaženým svedomím začne pomaly ustupovať. Ale ak si chceš obnoviť vzťah k Jehovovi, musíš urobiť niečo viac, než sa modliť.

18. Ako Dávid reagoval na naprávanie?

18 Prijmi naprávanie. Keď Jehova poslal za Dávidom proroka Nátana, aby odhalil jeho hriech, Dávid sa nezačal ospravedlňovať ani sa nepokúšal svoj hriech zľahčovať. Ihneď uznal, že zhrešil, a to nielen proti Bat-Šebinmu manželovi, ale predovšetkým proti Jehovovi. Prijal naprávanie od Jehovu a Jehova mu odpustil. (2. Sam. 12:10–14) Keď vážne zhrešíme, mali by sme sa o tom porozprávať s bratmi, ktorých Jehova poveril, aby sa o nás duchovne starali. (Jak. 5:14, 15) A musíme potláčať sklon ospravedlňovať sa. Čím skôr prijmeme naprávanie a uplatníme rady, ktoré sme dostali, tým skôr získame vnútorný pokoj a radosť.

19. Čomu sa musíme vyhýbať?

19 Buď rozhodnutý neopakovať rovnaké chyby. Kráľ Dávid si uvedomoval, že potrebuje Jehovovu pomoc, aby svoje hriechy neopakoval. (Žalm 51:7, 10, 12) Keď mu Jehova odpustil, bol rozhodnutý vyhýbať sa nesprávnym myšlienkam. Vďaka tomu získal opäť vnútorný pokoj.

20. Čím dáme najavo vďačnosť za Jehovovo milosrdenstvo?

20 Ako dáme najavo, že si ceníme Jehovovo milosrdenstvo? Tak, že ho prosíme o odpustenie, že prijmeme naprávanie a že sa usilujeme, aby sme neopakovali svoje chyby. Keď urobíme tieto kroky, budeme sa opäť tešiť z vnútorného pokoja. Presvedčil sa o tom aj James, ktorý sa dopustil vážneho hriechu. Hovorí: „Keď som povedal o svojom hriechu starším, cítil som, akoby mi z pliec spadlo ťažké bremeno, a začal som opäť získavať vnútorný pokoj.“ Je veľmi povzbudzujúce vedieť, že „Jehova je blízko tých, ktorých srdce je strápené bolesťou,“ a že „zachraňuje tých, čo sú zdrvení“. (Žalm 34:18)

21. Ako nám môže Jehova vlievať pokoj?

21 Dá sa očakávať, že s blížiacim sa koncom posledných dní budú príčiny úzkosti pribúdať. Keď ťa trápia úzkostné myšlienky, neváhaj a pros Jehovu o pomoc. Usilovne študuj Bibliu. Pouč sa od Anny, Pavla a Dávida. Modli sa, aby ti Jehova pomohol zistiť, čo je zdrojom tvojej úzkosti. (Žalm 139:23) Vlož naňho svoje bremeno, najmä v situácii, ktorú nemôžeš ovplyvniť. Ak to budeš robiť, môžeš zažiť to čo žalmista, ktorý Jehovovi spieval: „Keď ma premáhala úzkosť, utešoval si ma a vlieval mi pokoj.“ ​(Žalm 94:19)

PIESEŇ Č. 22 „Jehova je môj Pastier“

^ 5. ods. Každý z nás občas zápasí s problémami, ktoré v ňom vyvolávajú úzkosť. V tomto článku budeme hovoriť o troch Jehovových služobníkoch z biblických čias, ktorí pociťovali úzkosť. Dozvieme sa tiež, ako ich Jehova utešoval a vlieval im pokoj.

^ 1. ods. VYSVETLENIE VÝRAZU: Úzkosť je pocit nepokoja či obáv. Môžu ju vyvolávať finančné, zdravotné, rodinné či iné problémy. Úzkosť môžeme pociťovať aj zo svojich minulých chýb alebo z očakávania náročných situácií v budúcnosti.