Yi enu ci yí lemɛ ji

Yi enyɔtawo nɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 11

Èle gbesɔsɔ yí awa ʒinʒindoshimɛa?

Èle gbesɔsɔ yí awa ʒinʒindoshimɛa?

‘Ʒinʒindoshimɛ ci yí hwlɛnhwlɛn mí gan egbɛ.’—1 PIƐ 3:21.

EHAJIJI 28 Míanye Yehowa Xɔlɔ̃wo

SUSU VEVI LƆ *

1. Nyi mɛɖe awa gbɔxwe atɔ exɔcucuɔ?

SƆƐ mɔ mɛɖe ji mɔ yeacu xɔ. Énya exɔ ci ŋmɛ ejikɔ acu. Áyi fiɔse mɛ yí axle exɔcunu ɖewo keŋ atɔ exɔ lɔ cucu kpoŋ a? Oo. Gbɔxwe atɔ cucuiɔ, enuvevi ɖeka li eɖo awa. Éɖo awa kɔnŋta kpɔ mɔ, eho neni yí yeasɔ cu exɔ lɔ ma. Nyi yí taɖoɔ? Ðo éɖo akpɔ mɔ eho sugbɔ le ye shi yí yeasɔ cu exɔ lɔ keke aɖegbɔ ni ma. Nɔ édrɔ eho lɔ kpɔ nywiɖe doŋkɔɔ, átɛnŋ aɖegbɔ nɔ yi xɔ lɔ.

2. Sɔ koɖo Luiki 14:27-30 ɖe, nyi nu èɖo abu tamɛ kpɔ so nywiɖe gbɔxwe awa ʒinʒindoshimɛɔ?

2 Lɔnlɔn ci èɖo nɔ Yehowa koɖo enu ciwo yí ewa jeŋ nɔ eo keke ètɔ tamɛ bubu kpɔ so ʒinʒindoshimɛwawa nua? Nɔ ahan yɔ nɛɔ, èɖo asɔ gbeta ci yí sɔ koɖo mɛ ci yí jikɔ acu xɔ. Nyi yí taɖo mìatɛnŋ anu ahan ɔ? Do jeshi nyɔ ciwo Yesu nu le Luiki 14:27-30 mɛ. (Hliin.) Yesu xokɔ nuxu so enu ciwo yí woawa keŋ anyi yi nukplaviwo nu. Nɔ mìji mɔ mìanyi Yesu dokplɔtɔɔ, mìɖo alɔn ado ji le cukaɖawo mɛ yí agbe ŋɖewo nɔ mìwoɖeki. (Luiki 9:23-26; 12:51-53) Eyi taɖo gbɔxwe àwa ʒinʒindoshimɛɔ, èɖo abu tamɛ kpɔ nywiɖe so enu ciwo pleŋ yí ato so gbetasɔsɔ lɔ mɛ nu. Ecɛ ana natɛnŋ akpɔtɔ asɛnnɔ Mawu le egbejinɔnɔ mɛ nɔ èwa ʒinʒindoshimɛ yí trɔ Kristotɔ.

3. Nyi mɛ mìagbeje le nyɔta cɛ mɛɔ?

3 Nɔ èwa ʒinʒindoshimɛ yí nyi Kristo nukplavi keŋ to cukaɖawo mɛ yí tashi ŋɖewo ɖe, nyɔnawo ato so mɛ nɔ eoa? Ɛɛ! Nɔ èwa ʒinʒindoshimɛɔ, àxɔ shicu sugbɔ le egbɛmɛ koɖo esɔmɛ. Na mìagbeje nyɔbiɔse vevi ɖewo mɛ so ʒinʒindoshimɛ nu. Ecɛ akpedo eo nu naɖo nyɔbiɔse cɛ ŋci: “Ŋle gbesɔsɔ yí awa ʒinʒindoshimɛa?”

ENU CI ÈÐO ANYA SO AMƐÐEKISƆSƆNA KOÐO ƷINƷINDOSHIMƐ NU

4. (a) Nyi yí nyi amɛɖekisɔsɔnaɔ? (b) Sɔ koɖo Matie 16:24 ɖe, lé mɛɖe ‘agbe’ yiɖeki doɔ?

4 Nyi yí nyi amɛɖekisɔsɔnaɔ? Gbɔxwe àwa ʒinʒindoshimɛɔ, èɖo asɔ eoɖeki na. Amɛɖekisɔsɔna yí nyi mɔ, àdo gbe ɖaɖa nɔ Yehowa veviɖe yí anu ni mɔ, yesɔ ye gbe ni keŋ asin tɛgbɛɛ. Nɔ èsɔ eoɖeki na Mawuɔ, edasɛ mɔ ‘ègbe’ eoɖeki. (Hlɛn Matie 16:24 NWT.) Ènyi Yehowa tɔ yí ecɛ nyi mɔnukpɔkpɔ gangan nɔ eo. (Rɔm. 14:8) Ènukɔ ni mɔ so hweyɛnu keke sɔyiɔ, yi sɛnsɛn yí anyi enuvevitɔ nɔ ye, yedasɔ yeŋtɔ tɔ do ŋkɔ o. Nɔ èsɔ eoɖeki na Mawuɔ, edasɛ mɔ èɖo gbe vevi ɖeka ni. Yehowa deʒin mì ji mɔ, mìwo le ɖo egbe cɛ nɔ ye o. Vɔ nɔ mìɖo gbe niɔ, éjinɔ mɔ mìwo le wa do ji.​—Eha. 116:12, 14.

5. Lé amɛɖekisɔsɔna to akpo nɔ ʒinʒindoshimɛwawa doɔ?

5 Lé amɛɖekisɔsɔna to akpo nɔ ʒinʒindoshimɛwawa doɔ? Nɔ èsɔ eoɖeki na Yehowaɔ, eoŋtɔ koɖo yiɖekɛ yí anya. Vɔ ʒinʒindoshimɛ yɛɔ, amɛwo mɛ yí àwa yɛ le le takpekpe mɛ. Nɔ èwa ʒinʒindoshimɛɔ, èdasɛ nɔ amɛwo mɔ yesɔ yeɖeki na Yehowa xoxoxo. * Eyi taɖo nɔ èwa ʒinʒindoshimɛɔ, ana mɛbuwo anya mɔ èlɔn Yehowa ao Mawu koɖo ao ji, ao se, ao susu koɖo ao ŋsɛn pleŋ yí ɖui gligaan mɔ yeasin tɛgbɛɛ.​—Maki 12:30.

6-7. Sɔ koɖo 1 Piɛ 3:18-22 ɖe, susu amɛve ciwo yí taɖo mìɖo awa ʒinʒindoshimɛɔ?

6 Zɔn ezɔn mɔ woawa ʒinʒindoshimɛa? Do jeshi nyɔ ciwo yí le 1 Piɛ 3:18-22 mɛ. (Hliin.) Tɔjihun lɔ nyi kpeɖoji ŋtɔŋtɔ ci yí dasɛ nɔ amɛwo mɔ Nowe ɖo xɔse, ahanke ʒinʒindoshimɛ ci àwa nyi kpeɖoji ŋtɔŋtɔ ci yí adasɛ nɔ amɛwo mɔ èsɔ eoɖeki na Yehowa. Vɔ zɔn ezɔn mɔ woawa ʒinʒindoshimɛa? Ɛɛ. Piɛ xo nuxu so enu ci yí taɖo enyi ahan nu. Doŋkɔɔ, ‘ehwlɛnhwlɛn eo gan.’ Ʒinʒindoshimɛ atɛnŋ ahwlɛn mì gan nɔ mìdasɛ to mìwo nuwanawo mɛ mɔ mìxɔ Yesu ji se yí kando ji mɔ yɛku do ta nɔ mì. Le yi goduɔ, éfɔn yi jeŋkwimɛ keŋ le “ɖushi mɛ nɔ Mawu.”

7 Evetɔ lɔɔ, ʒinʒindoshimɛ na mìɖonɔ “ayexa kɔkwɛ.” Nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo na Mawu keŋ wa ʒinʒindoshimɛɔ, mìaɖo ekacaca vevi ɖeka koɖi. Ci mìtrɔ jimɛ nyɔnɔnwitɔ yí xɔ tafɛn lɔ ji seɔ, Mawu sɔ mìwo nuvɔnwo ke mì. Mìatɛnŋ aɖo ayexadohwɛnamɛnu nywi le gbɔ.

8. Nyi yí ɖo anyi enu ŋkɔtɔ ci yí ana nasɔ gbeta mɔ yeawa ʒinʒindoshimɛɔ?

8 Nyi yí ɖo anyi enu ŋkɔtɔ ci yí ana nasɔ gbeta mɔ yeawa ʒinʒindoshimɛɔ? Ci èkpla enu sugbɔ so Yehowa nu le Bibla mɛ nywiɖeɔ, ènya enu ciwo elɔn koɖo lé ewanɔ enuwo do. Enu ci èkpla so nu wa dɔ do eo ji keke èluin sugbɔ. Lɔnlɔn ci èɖo nɔ Yehowa yí ɖo anyi enu ŋkɔtɔ ci yí ana nasɔ gbeta mɔ yeawa ʒinʒindoshimɛ.

9. Ci Matie 28:19, 20 nu mɔ woawa ʒinʒindoshimɛ le Eda koɖo Evi koɖo gbɔngbɔn kɔkwɛ ŋkɔ mɛ ɖe, yi gɔnmɛ ɖe?

9 Susu bu ci yí taɖo àsɔ gbeta mɔ yeawa ʒinʒindoshimɛ yí nyi mɔ, èkpla nyɔnɔnwi ciwo yí le Bibla mɛ yí xɔ wo ji se. Do jeshi nyɔ ci Yesu nu hwenu edo se mɔ wo le yi ɖo nukplaviwo. (Hlɛn Matie 28:19, 20.) Sɔ koɖo nyɔ ci Yesu nuɔ, mɛ ciwo yí awa ʒinʒindoshimɛ ɖo awɛ “le Eda koɖo Evi koɖo Gbɔngbɔn Kɔkwɛ ŋkɔ mɛ.” Yi gɔnmɛ ɖe? Èɖo akando Bibla mɛ nyɔnɔnwi ciwo yí kudo Yehowa, Eviɛ Yesu koɖo gbɔngbɔn kɔkɔɛ nu ji. Nyɔnɔnwi lɔwo sɛnŋ sugbɔ yí woatɛnŋ awa dɔ do eo ji. (Ebre. 4:12) Na mìakpɔ ɖewo le wo mɛ.

10-11. Nyɔnɔnwi ciwo yí èkpla so Eda nu yí xɔ wo ji seɔ?

10 Ðo ŋwi hwenu èkpla nyɔnɔnwi cɛwo so Eda nu: Yi “ŋkɔ yí nyi Yehowa,” yí enyi “Ejiɖaatɔ le nyigban lɔ keŋkeŋ ji.” Gbesɔ kpe niɔ, eyi “nyi Mawu nyɔnɔnwitɔ ɖekɛ kpaŋ.” (Eha. 83:18 NWT; Ʒer. 10:10) “Yehowa shi yí hwlɛngan le” yí enyi mìwo Watɔ. (Eha. 3:8 NWT; 36:9) Éwa enu ci yí ana mìakpɔ hwlɛngan so nuvɔn koɖo eku shi yí sɔ agbe mavɔ ɖo gbe nɔ mì. (Ʒan 17:3) Nɔ èsɔ eoɖeki na keŋ yí wa ʒinʒindoshimɛɔ, adasɛ mɔ ènyi Yehowa Kunuɖetɔ. (Ezai 43:10-12) Ànɔ Mawu sɛntɔwo xomu ci yí le xexeɛ pleŋ mɛ yí enyi jijɔ nɔ wo mɔ Mawu ŋkɔ le yewo nu yí yewoana mɛbuwo ajeshi.​—Eha. 86:12.

11 Bubu gangan ŋtɔteŋ enyi nɔ mì mɔ, mìnya enu ci Bibla kpla so mìwo Da nu! Ci èkando Bibla mɛ nyɔnɔnwi cɛwo jiɔ, wocucu eo yí èsɔ eoɖeki na Yehowa keŋ awa ʒinʒindoshimɛ.

12-13. Nyɔnɔnwi ciwo yí èkpla so Evi lɔ nu yí xɔ wo ji seɔ?

12 Ðo ŋwi hwenu èkpla nyɔnɔnwi cɛwo so Evi lɔ nu: Yesu yí nyi amɛ vevi amɛvetɔ le xexegbɛ lɔ pleŋ mɛ. Élɔn faa yí sɔ yi gbe cu fɛn do ta nɔ mì. Nɔ mìdasɛ to mìwo nuwanawo mɛ mɔ mìxɔ tafɛn lɔ ji seɔ, woatɛnŋ asɔ mìwo nuvɔnwo ke mì keŋ mìanyi exlɔ koɖo Mawu yí akpɔ agbe mavɔ. (Ʒan 3:16) Yesu nyi mìwo Vɔnsatɔ Gangantɔ. Éji mɔ yeakpedo mì nu nɔ mìakpɔ nyɔnawo so tafɛn lɔ mɛ yí anyi exlɔ bakpomadɔn koɖo Mawu. (Ebre. 4:15; 7:24, 25) Ci enyi Mawu Fyɔɖuxu lɔ fyɔɔ, Yehowa ato ji yí ana yi ŋkɔ akɔ, agu nuvwinwawa yí ahɛn shicu mavɔwo va Paradiso mɛ le esɔmɛ. (Mt. 6:9, 10; Enyɔ. 11:15) Yesu yí nyi kpɔwɛ ci mìasran. (1 Piɛ 2:21) Ésɔ yiɖeki na Mawu keŋ wa yi dro yí ecɛ nyi kpɔwɛ nɔ mì.​—Ʒan 4:34.

13 Ci èkando enu ci Bibla kpla so Yesu nu jiɔ, èvalɔn Mawu Vi vevi lɔ. Lɔnlɔn cɛ acucu eo yí nazan ao gbe asɔ wa Mawu dro shigbe lé Yesu wɛ nɛ. Ecɛ ana nakpɔɛ mɔ yeasɔ yeɖeki na Yehowa keŋ awa ʒinʒindoshimɛ.

14-15. Nyɔnɔnwi ciwo yí èkpla so gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ nu yí xɔ wo ji seɔ?

14 Ðo ŋwi hwenu èkpla nyɔnɔnwi cɛwo so gbɔngbɔn kɔkɔɛ nu. Èkpla mɔ denyi amɛ yí gbɔngbɔn kɔkɔɛ nyi o, vɔ Mawu dɔwaŋsɛn yí enyi. Yehowa zan yi gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ yí sɔ dasɛ emɔ nɔ mɛ ciwo yí ŋwlɛn Bibla. Gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ kpenɔdo mì nu yí mìmɔnɔŋje enu ciwo mìhlɛnnɔ le Bibla mɛ keŋ wanɔ do ji. (Ʒan 14:26; 2 Piɛ 1:21) Yehowa nanɔ “ŋsɛn ci yí wugan jɔjɔmɛtɔ” mì to yi gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ ji. (2 Kor. 4:7, NWT) Gbɔngbɔn lɔ donɔ ŋsɛn mì yí mìdranɔ eŋɛnywi lɔ, ɖunɔ tetekpɔwo ji, donɔ ji le gbɔjɔgbɔjɔ koɖo cukaɖawo mɛ. Egbekpenɔdo mì nu mìɖonɔ nɔnɔmɛ nywi ciwo yí nyi “Gbɔngbɔn Kɔkwɛ kusɛnsɛn.” (Gal. 5:22) Mawu lɔn faa nanɔ yi gbɔngbɔn kɔkɔɛ mɛ ciwo yí ɖo ŋdo nu yí biɛni veviɖe.​—Luiki 11:13.

15 Efa akɔn nɔ mì sugbɔ ci mìnya mɔ, Yehowa sɛntɔwo atɛnŋ aɖoŋ do yí gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ nu mɔ yɛakpedo yewo nu le yi sɛnsɛn mɛ! Nɔ èkando nyɔnɔnwi ciwo yí èkpla so gbɔngbɔn kɔkɔɛ nu jiɔ, acucu eo yí nasɔ eoɖeki na Mawu keŋ awa ʒinʒindoshimɛ.

16. Keke va ɖo lɛ ɖe, nyi mìkplaɔ?

16 Ci èsɔ eoɖeki na Mawu keŋ awa ʒinʒindoshimɛɔ, gbeta vevi enyi èsɔ. Shigbe lé mìkpɔɛ nɛɔ, èɖo alɔn yí ado ji le cukaɖawo mɛ yí agbe ŋɖewo nɔ eoɖeki. Vɔ shicu ciwo yí ato so mɛ awugan enu ciwo yi èsɔ sa vɔn. Ʒinʒindoshimɛ atɛnŋ ahwlɛn eo gan yí ana naɖo ayexadohwɛnamɛnu nywi le Mawu gbɔ. Susu vevi ŋkɔtɔ ci yí ana nasɔ gbeta mɔ yeawa ʒinʒindoshimɛ yí nyi lɔnlɔn ci èɖo nɔ Yehowa Mawu. Èɖo agbekando nyɔnɔnwi ciwo yí èkpla so Eda, Evi lɔ koɖo gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ nu koɖo ao ji pleŋ. Mìkpla enu sugbɔ so ʒinʒindoshimɛ nu. Eyi taɖo nɔ èbiɔ eoɖeki se mɔ, yele gbesɔsɔ yí awa ʒinʒindoshimɛ ma ɖe, lé àɖo ŋci doɔ?

ENU CI ÈÐO AWA GBƆXWE AWA ƷINƷINDOSHIMƐ

17. Nyi yí mɛɖe ɖo awa gbɔxwe awa ʒinʒindoshimɛɔ?

17 Nɔ èkpɔɛ mɔ yele gbesɔsɔ awa ʒinʒindoshimɛɔ, kankandoji li mɔ, èwa enu sugbɔ ciwo yí ana ekacaca ci yí le eo koɖo Yehowa gblamɛ asɛnŋ doji. * Ci èkplanɔ Bibla blaŋblaŋ ɔ, èvanya enu sugbɔ so Yehowa koɖo Yesu nu. Ao xɔse vasɛnŋ doji. (Ebre. 11:6) Èkando gbeɖu ciwo pleŋ yí le Bibla mɛ ji yí xɔɛ se mɔ Yesu vɔnsa lɔ atɛnŋ ahwlɛn ye gan so nuvɔn koɖo eku shi. Ètrɔ jimɛ yí ɖe kuku veviɖe so nuvɔn ciwo yí èwa vayi nu yí biɔ Yehowa mɔ yi le sɔ wo ke ye. Ètrɔ ao gbenɔnɔ yí mi enudɔndɔnwo wawa yí tɔ agbe nɔnɔ shigbe lé Mawu ji do nɛ. (Edɔ. 3:19) Èji veviɖe mɔ yeaxonɔ nuxu so ye xɔse nu nɔ mɛbuwo. Ètekpɔ yí nyi eŋɛnywidratɔ mawaʒinʒindoshimɛ. (Mt. 24:14) Ci èwa enuvevi cɛwoɔ, ao nu akpe nɔ Yehowa sugbɔ. Èdo jijɔ nɔ Yehowa sugbɔ.​—Elo. 27:11.

18. Nyi èɖo agbewa gbɔxwe awa ʒinʒindoshimɛɔ?

18 Gbɔxwe atɛnŋ awa ʒinʒindoshimɛɔ, nubuɖewo li èɖo agbewa. Shigbe lé mìkplɛ nɛɔ, èɖo asɔ eoɖeki na Mawu. Do gbe ɖaɖa ni veviɖe eoɖekɛ yí aɖo gbe ni mɔ yeasɔ ye gbe ni keŋ yí awa yi dro. (1 Piɛ 4:2) Le yi goduɔ, nu nɔ hamɛmɛshinshinwo-ha ɖoɖowo jikpɔtɔ mɔ yeawa ʒinʒindoshimɛ. Ánu nɔ hamɛmɛshinshin ɖewo yí woado go koɖo eo. Mìɖe kuku, ŋgbevɔn nɔ egododo koɖo wo o. Ðo ŋwi mɔ, nɔviŋsu cɛwo jeshi eo ɖɛ yí gbelɔn eo sugbɔ. Woagbeje Bibla nukplakpla vevi ciwo yí èkpla vayi mɛ koɖo eo. Woji mɔ yewoakpɔ mɔ eo mɔŋje nukplakpla lɔwo mɛ yí nya mɔ amɛɖekisɔsɔna koɖo ʒinʒindoshimɛ nyi enuvevi ma. Nɔ wokpɔɛ mɔ eo le gbesɔsɔɔ, woanu nɔ eo mɔ eo atɛnŋ awa ʒinʒindoshimɛ le takpekpe ci yí gbɔgbɔ mɛ.

ENU CI ÈÐO AWA LE ƷINƷINDOSHIMƐ GODU

19-20. Nyi èɖo awa le ʒinʒindoshimɛ goduɔ, yí lé àtɛnŋ awɛ doɔ?

19 Nɔ èwa ʒinʒindoshimɛ ɖegbɔ ɖe, nyi èɖo awaɔ? * Ðo ŋwi mɔ ci èsɔ eoɖeki na Yehowaɔ, èɖo gbe ni yí Yehowa ji mɔ eo le wa do ji. Eyi taɖo nɔ èwa ʒinʒindoshimɛɔ, èɖo anɔ agbe asɔ koɖo egbe ci èɖo. Lé àtɛnŋ awɛ doɔ?

20 Donɔ ha koɖo ao hamɛ lɔ. Ci èwa ʒinʒindoshimɛ yí trɔ Kristotɔɔ, èvale ‘mìwo nɔviwo’ habɔbɔ lɔ mɛ. (1 Piɛ 2:17) Nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu ciwo yí le ao hamɛ lɔ mɛ vanyi ao xomu le gbɔngbɔnmɛ. Nɔ degɔnnɔ bɔbɔwoɔ, àdo ŋsɛn ekacaca ci yí le eo koɖo wowo gblamɛ. Hlɛnnɔ Mawu Nyɔ lɔ yí abunɔ tamɛ kpɔ so nu ŋkeŋke. (Eha. 1:1, 2) Nɔ èhlɛn Bibla kpaxwe ɖeɔ, zan gamɛ keŋ abunɔ tamɛ kpɔ so nu nywiɖe. Eyi enyɔ lɔwo awa dɔ do eo ji. Gbesɔ kpe niɔ, “kpɔtɔ adokɔ gbe ɖaɖa.” (Mt. 26:41, NWT) Ðo nɔ èdonɔ gbe ɖaɖa nɔ Yehowa so jimɛɔ, àte gogui doji. “Ji Mawu fyɔju mɛ koɖo enunywi wawa Yitɔ kpɔ do ŋkɔ.” (Mt. 6:33) Àtɛnŋ awɛ ahan nɔ èsɔ kunuɖeɖedɔ lɔ ɖo texwe ŋkɔtɔ le ao gbemɛ. Nɔ èdranɔ eŋɛnywi lɔ blaŋblaŋ ɔ, ao xɔse asɛnŋ doji yí natɛnŋ akpedo mɛbuwo nu woazɔn agbe mavɔ mɔ lɔ ji.​—1 Tim. 4:16.

21. Nɔ èwa ʒinʒindoshimɛ ɖe, nyɔna ciwo yí àkpɔɔ?

21 Gbeta vevitɔ ci àsɔ le agbemɛ yí nyi mɔ, àsɔ eoɖeki na Yehowa keŋ awa ʒinʒindoshimɛ. Enyi nyɔnɔnwi mɔ àsɔ ŋɖewo sa vɔn. Nyɔnawo ato so mɛa? Ɛɛ! Ðo cukaɖa ɖekpokpui ci mɛ àto le xexe xoxui cɛ mɛ ani “nanɔ ɖabaxoxo ɖeka.” (2 Kor. 4:17) Vɔ ʒinʒindoshimɛ ana nakpɔ jijɔ le ao gbemɛ yí le esɔmɛɔ, nakpɔ “agbe adodwi” lɔ. (1 Tim. 6:19) Eyi taɖo mìɖe kuku, bu tamɛ kpɔ nywiɖe yí ado gbe ɖaɖa so lé àɖo nyɔbiɔse cɛ ŋci do: “Ŋle gbesɔsɔ yí awa ʒinʒindoshimɛa?”

EHAJIJI 50 Nye Adzɔgbeɖeɖe Ƒe Gbedodoɖa

^ par. 5 Èbukɔ tamɛ kpɔ so ʒinʒindoshimɛwawa nua? Nɔ ahan yɔ nɛɔ, anyi eo yí wowa nyɔta cɛ nɔ koŋ. Mìaxo nuxu so nyɔbiɔse vevi ciwo yí kan enyɔ vevi cɛ nu. Lé àɖo enyɔbiɔse lɔwo ŋci do akpedo eo nu yí nanya nɔ èle gbesɔsɔ yí awa ʒinʒindoshimɛ.

^ par. 17 Kpɔ eta 18 nɔ wema ci yí nyi, Nyi yí Bibla kpla mìɔ?

^ par. 19 Nɔ dekpla wema ciwo yí nyi, Nyi yí Bibla kpla mìɔ? koɖo Ale Si Nàwɔ Anɔ Mawu Ƒe Lɔlɔ̃ La Me Ðaa ɖegbɔɔ, èɖo akpla wo koɖo mɛ ci yí kplanɔ Bibla koɖo eo keke wema lɔwo koɖo ve avɔ.