Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 11

¿Reimémapa preparádo rejevautisa hag̃ua?

¿Reimémapa preparádo rejevautisa hag̃ua?

“Pe vautísmo [...] pendesalva hína avei koʼág̃a” (1 PED. 3:21).

PURAHÉI 28 Jaiko Jehová amígoramo

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1. ¿Mbaʼépa ojapo raẽ vaʼerã peteĩ persóna ojogapótava?

EPENSAMÍNA peteĩ persóna odesidívare ojogapo. Haʼe oikuaáma mbaʼeichagua ógapa oipota. ¿Upepetépa haʼe opuʼã vaʼerã oho ojogua umi materiál ha oñepyrũntema omopuʼã la hóga? Ajépa nahániri. Oñepyrũ mboyve, oĩ peteĩ mbaʼe iñimportánteva ojapo vaʼerã katuete: Haʼe okalkula vaʼerã mboýpa ogastáta. ¿Mbaʼérepa ojapo raẽ vaʼerã upéicha? Haʼe ningo oikuaa raẽ vaʼerã orekópa pláta otermina hag̃uáicha la hóga. Haʼe primero okalkula porãramo mboýpa ohupytýta chupe, orekovéta posivilida oterminávo la hogarã.

2. Heʼiháicha Lucas 14:27-30-pe, ¿mbaʼe rehepa repensa porã vaʼerã rejevautisa mboyve?

2 ¿Ndépa rejevautisase hína rehayhu rupi Jehovápe ha reagradese rupi umi mbaʼe ojapo vaʼekuére nderehehápe? Oiméramo upéicha, nde haʼete hína redesidítava rejogapo. ¿Mbaʼérepa? Epensamína umi mbaʼe Jesús heʼi vaʼekuére Lucas 14:27-30-pe (elee). Jesús heʼi vaʼekue mbaʼépa ojapo vaʼerã umi oikoséva idisípuloramo: Okalkula vaʼerã “mboýpa ogastáta”. Upéva heʼise oasepta vaʼerãha umi mbaʼe ijetuʼúva, ha ojapo vaʼerãha avei sakrifísio osegi hag̃ua Jesúspe (Luc. 9:23-26; 12:51-53). Upéicharõ, nde rejevautisa mboyvéma voi repensa porã vaʼerã mbaʼépa ikatu rehasa hína oikóramo ndehegui Cristo disípulo. Péicha reimétama preparádo ág̃a rejevautisa rire resegi hag̃ua reservi fiélmente Jehovápe.

3. ¿Mbaʼépa ñaanalisáta ko artíkulope?

3 ¿Ovalépa la péna umi sakrifísio ha umi mbaʼe ijetuʼúva rehasátava rejevautisa haguére Jesús disípuloramo? ¡Katuete ningo ovale la péna! Pe ojevautisáva ningo orresivíta heta vendisión koʼág̃ama voi ha amo gotyove avei. Ñaanalisamína koʼág̃a unos kuánto porandu oñeʼẽva pe vautísmore ha tekotevẽva rembohovái. Péicha ndete voi ikatúta rembohovái ko pregúnta: “¿Aimémapa preparádo ajevautisa hag̃ua?”.

¿MBAʼÉPA REIKUAA VAʼERÃ REÑEMEʼẼ HAG̃UA JEHOVÁPE HA REJEVAUTISA?

4. a) ¿Mbaʼépa heʼise reñemeʼẽ Jehovápe? b) ¿Mbaʼépa heʼise reñembyesarái ndejehegui heʼiháicha Mateo 16:24-pe?

4 ¿Mbaʼépa heʼise reñemeʼẽ Jehovápe? Rejevautisa mboyve ningo nde reñemeʼẽ vaʼerã Jehovápe. Upéva nde rejapo hína reñemboʼévo Jehovápe nde pyʼaite guive, ha ere chupe reipurutaha nde rekove reservi hag̃ua chupe pára siémpre. Reñemeʼẽvo Jehovápe, nde reñembyesarái hína ndejehegui (elee Mateo 16:24). Upe guive Jehová mbaʼéma hína nde, ha upéva tuichaiterei priviléhio (Rom. 14:8). Nde ere hína chupe upe día guive la iñimportantevéva nde rekovépe haʼetaha rejapo umi mbaʼe chupe ogustáva, ndahaʼéi ndéve ndegustáva. Reñemeʼẽvo Jehovápe, rejapo hína chupe peteĩ promésa isériova. Jehová ningo nañandeovligái jajapo hag̃ua upeichagua promésa. Péro jajapo jave upe promésa, haʼe ohaʼarõ ñandehegui ñakumpli (Sal. 116:12, 14).

5. ¿Mbaʼépepa idiferénte ñañemeʼẽ Jehovápe ha jajevautisa?

5 ¿Mbaʼépepa idiferénte ñañemeʼẽ Jehovápe ha jajevautisa? Reñemeʼẽvo Jehovápe ningo nde rejapo upéva neañoháme, ha Jehová ha ndénte peikuaa upéva. Péro rejevautisa jave, rejapo upéva heta hénte renondépe, ha ojejapo jepi peteĩ asambleahápe. Rejevautisávo, nde rehechauka enterovépe reñemeʼẽma hague Jehovápe. * Upéicharõ nde rejevautisávo reikuaauka hína rehayhuha Jehová nde Járape nde pyʼaite guive, nde rekove kompletoite reheve, entéro ne pensamiénto reheve, ne mbaretekue omeʼẽmíva reheve, ha avei rejedesidíma hague reservi Jehovápe pára siémpre (Mar. 12:30).

6, 7. ¿Mbaʼérepa tekotevẽ jajevautisa heʼiháicha 1 Pedro 3:18-22?

6 ¿Añetehápe piko tekotevẽ jajevautisa? Ñaanalisamína pe heʼíva 1 Pedro 3:18-22 (elee). Pe árka ningo ohechauka vaʼekue umi héntepe Noé ojeroviaha Ñandejárare. Upéicha avei nde rejevautisávo rehechauka la héntepe reñemeʼẽma hague Jehovápe. Péro, ¿añetehápe piko tekotevẽ rejevautisa? Si tekotevẽ. Pedro omyesakã vaʼekue mbaʼérepa. Primero, pe vautísmo ‘ndesalva hína ndéve’. Pe vautísmo ningo ikatu ñandesalva jahechaukáramo umi mbaʼe jajapóva rupive jajeroviaha Jesús rehe ha jagueroviaha haʼe omano hague ñanderehehápe, avei oñemoingove jey hague chupe yvágape ha koʼág̃a oĩha “Ñandejára deréchape”.

Segundo, pe vautísmo rupive jareko “peteĩ konsiénsia potĩ”. Ñañemeʼẽvo Jehovápe ha jajevautisa, ñande ñañemoag̃uivéntema hína hese. Ha ñañarrepenti rupi ñande pyʼaite guive ha jajerovia pe rreskátere, Ñandejára operdona ñande pekadokuéra. Upéicha rupi ikatu jareko peteĩ konsiénsia potĩ Ñandejára renondépe.

8. ¿Mbaʼépa hína pe rrasón iñimportantevéva rejevautisa hag̃ua?

8 ¿Mbaʼépa hína pe rrasón iñimportantevéva rejevautisa hag̃ua? Restudia porã rupi la Biblia nde reaprendéma heta mbaʼe Jehovágui, umi mbaʼe ojapóvagui ha mbaʼeichagua persónapa haʼe. Umi mbaʼe reaprendéva chugui og̃uahẽ ne korasõme ha upévare rehayhueterei chupe. Ha pe mborayhu hína pe rrasón iñimportantevéva rejevautisa hag̃ua.

9. ¿Mbaʼépa heʼise jajevautisa pe Túa, pe Taʼýra ha pe espíritu sánto rérape, heʼiháicha Mateo 28:19, 20?

Nde ningo reaprendéma heta mbaʼe oĩva la Bíbliape ha koʼág̃a rejerovia umívare. Upéva avei nemomýi rejevautisa hag̃ua. Epensamína upe Jesús heʼi vaʼekuére omandárõ guare ojejapo hag̃ua disípulo (elee Mateo 28:19, 20). Jesús heʼi vaʼekue umi disípulo ojevautisa vaʼerãha “pe Túa, pe Taʼýra ha pe espíritu sánto rérape”. ¿Mbaʼépa heʼise upéva? Reguerovia vaʼerãha nde pyʼaite guive entéro mbaʼe la Biblia omboʼéva Jehovágui, Itaʼýra Jesús ha pe espíritu sántogui. Koʼã enseñánsa ningo oreko podér ha ikatu opoko ne korasõre (Heb. 4:12). Ñanemanduʼami jeýna unos kuánto enseñánsare.

10, 11. ¿Mbaʼe mbaʼépa reaprendéma Jehovágui ha koʼág̃a regueroviáva?

10 ¿Nemanduʼápa reaprendérõ guare koʼã mbaʼe ñande Túa Jehovágui? Haʼe héra Jehová, haʼe hína “Ñandejára Ndaijojaháiva ko yvy ape ári”, ha haʼe “añoite hína Ñandejára tee” (Sal. 83:18; Is. 37:16). Jehová hína ñande Apohare, ha haʼe ‘siémpre osalva isiervokuérape’ (Sal. 3:8; 36:9). Haʼe ojapóma tekotevẽva guive ñandesalva hag̃ua pekádo ha ñemanógui, ha omeʼẽ ñandéve esperánsa jaikove hag̃ua pára siémpre (Juan 17:3). Reñemeʼẽvo Jehovápe ha rejevautisa rehechaukáta oikoha ndehegui testígo de Jehová (Is. 43:10-12). Péicha reiméta peteĩ família tuichaitereívape oĩva ko múndo tuichakuére, oadoráva Jehovápe, ha omombaʼetereíva oñehenói haguére chupekuéra Ñandejára rérarupi ha oipytyvõva ótrope oikuaa hag̃ua chupe (Sal. 86:12).

11 ¡Ajépa tuichaite priviléhio ñantende haguére mbaʼépa omboʼe la Biblia ñande Túa Jehovágui! Rejerovia vove koʼã enseñánsa iporãitévare, ne korasõ nemomýita reñemeʼẽ hag̃ua Jehovápe ha rejevautisa.

12, 13. ¿Mbaʼe mbaʼépa reaprendéma pe Taʼýragui ha koʼág̃a regueroviáva?

12 ¿Mbaʼéichapa nde reñeñandu rakaʼe reikuaa ypýrõ guare koʼã mbaʼe pe Taʼýragui? Jesús haʼe hína pe segunda persóna iñimportantevéva ko univérsope. Haʼe ningo ijeheguiete omeʼẽ vaʼekue hekove ñanderehehápe rreskáteramo. Jahechaukáramo jajeroviaha pe rreskátere umi mbaʼe jajapóva rupive, ikatúta oñeperdona ñandéve ñande pekadokuéra, jaguerekóta peteĩ amista Jehovándi ha jahupytýta vída etérna (Juan 3:16). Jesús haʼe hína ñane Súmo Saserdóte. Haʼe ningo ñanepytyvõse ñañevenefisia hag̃ua pe rreskátegui ha jareko hag̃ua Jehovápe ñane amigoitéramo (Heb. 4:15; 7:24, 25). Haʼe rupi pe Rréi Ñandejára Rréinope, Jehová ojevaléta hese osantifika hag̃ua héra, ohundi hag̃ua entéro mbaʼe vai, ha ogueru hag̃ua umi vendisión ndopamoʼãiva arakaʼeve pe paraíso oútavape (Mat. 6:9, 10; Apoc. 11:15). Jesús haʼe hína pe ehémplo jasegi vaʼerã (1 Ped. 2:21). Haʼe ningo oipuru vaʼekue hekove ojapo hag̃ua Ñandejára oipotáva, ha péicha ohechauka ñandéve mbaʼéichapa jaiko vaʼerã (Juan 4:34).

13 Nde regueroviávo umi mbaʼe la Biblia omboʼéva Jesúsgui, rehayhúta Ñandejára Raʼýpe. Upéva nemomýita reipuru hag̃ua nde rekove rejapo hag̃ua Ñandejára volunta Jesús ojapo haguéicha. Ha upéicha rupi nde reñemeʼẽséta Jehovápe ha rejevautisa.

14, 15. ¿Mbaʼe mbaʼépa reaprendéma pe espíritu sántogui ha koʼág̃a regueroviáva?

14 ¿Mbaʼépa nde repensa rakaʼe reaprendérõ guare koʼã mbaʼe pe espíritu sántogui? Pe espíritu sánto ningo ndahaʼéi peteĩ persóna, síno pe fuérsa orekóva Ñandejára. Jehová oipuru vaʼekue pe espíritu sánto ogia hag̃ua umi kuimbaʼépe oskrivi hag̃ua la Biblia, ha pe espíritu ñanepytyvõ avei ñantende ha ñamoĩ hag̃ua en práktika umi mbaʼe jaleéva pype (Juan 14:26; 2 Ped. 1:21). Ijespíritu rupive ningo Jehová omeʼẽ ñandéve “pe podér umi ótra hénte ndorekóiva” (2 Cor. 4:7). Pe espíritu sánto ñanemombarete japredika hag̃ua umi notísia porã, ani hag̃ua jaʼa umi tentasiónpe, pono ñañedesanima ha jagueropuʼaka hag̃ua umi provléma. Avei ñanepytyvõ jahechauka hag̃ua umi kualida porã “oúva Ñandejára espíritugui” (Gál. 5:22). Ñandejára ningo ipojeraiterei voi omeʼẽ hag̃ua ijespíritu sánto umi ojeroviávape hese, ha ojerurévape chupe ipyʼaite guive (Luc. 11:13).

15 Ajépa tuicha ñanekonsola jaikuaa Jehová siervokuéra ikatuha jajerovia pe espíritu sánto ñanepytyvõtaha jaservi hag̃ua Jehovápe. Reguerovia vove umi mbaʼe reaprendéva pe espíritu sántogui, upéva nemomýita reñemeʼẽ hag̃ua Jehovápe ha rejevautisa.

16. ¿Mbaʼépa reaprende koʼã mbaʼe ñaanalisa vaʼekuégui?

16 Nde redesidívo reñemeʼẽ Jehovápe ha rejevautisa, redesidi hína peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva. Jahecháma ningo tekotevẽha reime dispuésto rehasávo umi mbaʼe ijetuʼúva ha rejapo umi sakrifísio. Péro umi vendisión rehupytýtava hetaitevéta umi sakrifísio rejapótavagui. Rejevautisáramo ikatu rejesalva ha ereko peteĩ konsiénsia potĩ Ñandejára renondépe. Nde rejevautisa vaʼerã rehayhúgui Jehovápe ha upéva hína pe rrasón iñimportantevéva. Reguerovia vaʼerã nde pyʼaite guive umi mbaʼe reaprendéva pe Túa, pe Taʼýra ha pe espíritu sántogui. Ñaanalisa rire koʼã mbaʼe, mbaʼéichapa rekontestáta ko porandu: “¿Aimémapa preparádo ajevautisa hag̃ua?”.

¿MBAʼÉPA REJAPO VAʼERÃ REJEVAUTISA MBOYVE?

17. ¿Mbaʼépa hína umi mbaʼe ojapo vaʼerã peteĩ persóna ojevautisa mboyve?

17 Nde reñandúramo reimemaha preparádo rejevautisa hag̃ua, katuete oiméne rejapóma heta mbaʼe ereko hag̃ua peteĩ amista iporãva Jehovándi. * Restudia meme rupi la Biblia reikuaa hetave mbaʼe Jehová ha Jesúsgui, ha reguerekóma fe (Heb. 11:6). Nde ningo reguerovia ne korasõite guive katuete oñekumplitaha Jehová promesakuéra oĩva la Bíbliape, ha rejerovia rupi Jesús sakrifísiore, reime segúro upéva ikatuha ndesalva pekádo ha ñemanógui. Nde reñarrepentíma umi nde pekádogui, upéva heʼise rembyasyha nde pyʼaite guive rejapo haguére mbaʼe vai ha rejeruréma Jehovápe neperdona hag̃ua. Rekambiáma nde rekove, upéva heʼise rejevýma hague nde rape vaikuégui ha reñepyrũmaha reiko Ñandejára oipotaháicha (Hech. 3:19). Ha nde ningo remombeʼuseterei voi ótrope umi mbaʼe regueroviáva koʼág̃a. Rejapóma tekotevẽva oiko hag̃ua ndehegui puvlikadór no vautisádo ha reñepyrũma repredika pe kongregasióndi (Mat. 24:14). Jehová ovyʼaiterei ha ijaguara ndereheve ohechávo rejapo hague koʼã mbaʼe (Prov. 27:11).

18. ¿Mbaʼe mbaʼépa tekotevẽ avei rejapo rejevautisa mboyve?

18 Oĩ hína umi mbaʼe tekotevẽva avei rejapo rejevautisa mboyve. Jahecháma haguéicha, nde reñemeʼẽ vaʼerã Jehovápe. Upearã eñemboʼe chupe nde pyʼaite guive neañoháme, ha epromete chupe reipurutaha nde rekove rejapo hag̃ua haʼe oipotáva (1 Ped. 4:2). Upéi emombeʼu vaʼerã pe koordinadór del kuérpo de ansiánope nde rejevautisasemaha. Haʼe ojeruréta algúno ansiánope oñerreuni hag̃ua nendive. Péro aníkena rejepyʼapy ni rekyhyje chuguikuéra. Koʼã ermáno ningo imbaʼeporãiterei, ndekuaáma voi ha nderayhu hikuái. Haʼekuéra orrepasáta nendive umi mbaʼe iñimportantevéva omboʼéva la Biblia ha nde reaprendéma vaʼekue. Koʼã ermáno ningo ojasegurasénte ndépa rentende porã hína umi enseñánsa oĩva la Bíbliape, ha rehechakuaápa mbaʼeichaitépa isério hína reñemeʼẽ Jehovápe ha rejevautisa. Haʼekuéra oĩramo de akuérdo nde reimemaha preparádo rejevautisa hag̃ua, heʼíta ndéve hikuái ikatumaha rejevautisa pe asambléa oúvape.

¿MBAʼÉPA REJAPO VAʼERÃ REJEVAUTISA RIRE?

19, 20. ¿Mbaʼépa rejapo vaʼerã ág̃a rejevautisa rire, ha mbaʼéichapa ikatu rejapo upéva?

19 ¿Mbaʼépa rejapo vaʼerã ág̃a rejevautisa rire? * Nemanduʼa vaʼerã reñemeʼẽvo Jehovápe nde rejapoha chupe peteĩ promésa, ha haʼe ohaʼarõta nde rekumpli upéva. Upéicharõ rejevautisa rire, reiko vaʼerã upe repromete haguéicha rejapotaha. ¿Mbaʼéichapa ikatu rejapo upéva?

20 Primero, aníkena reñemomombyry ne kongregasióngui. Nde ningo rejevautisávo reiméma peteĩ família tuichaitereívape oĩva ko múndo tuichakuére, ha enterove haʼehápe oñoermáno (1 Ped. 2:17). Reho memévo rreunionhápe, remombaretevéta pe amista erekóva hendivekuéra. Segundo, relee vaʼerã Ñandejára Ñeʼẽ káda día ha rejepyʼamongeta hese (Sal. 1:1, 2). Relee rire peteĩ párte la Biblia, eñemotiémpokena ha ejepyʼamongeta upe relee vaʼekuére, péicha opokóta ne korasõre. Tercero, ‘eñemboʼe memékena’ (Mat. 26:41). Reñemboʼéramo nde pyʼaite guive, reñemoag̃uivéta Jehováre. Ha cuarto, ‘emotenonde memékena Ñandejára Rréino’ (Mat. 6:33). Upéva nde ikatu rejapo remotenondévo nde rekovépe pe predikasión. Resẽ pyʼỹiramo repredika, nde jerovia osegíta imbarete ha ikatu voi hína reipytyvõ ótrope oreko hag̃ua avei pe esperánsa oikovévo pára siémpre (1 Tim. 4:16).

21. ¿Mbaʼépa ikatúta rehupyty rejevautisáramo?

21 Nde redesidívo reñemeʼẽ Jehovápe ha rejevautisa, redesidi hína pe mbaʼe iñimportantevéva nde rekovépe. Ha jaikuaa upéva heʼiseha rehasataha umi mbaʼe ijetuʼúva ha rejapotaha sakrifísio. Péro, ¿ovalépa la péna? ¡Katuete ningo ovale la péna! Tahaʼe haʼéva umi mbaʼe vai rembohováiva ko múndo añáme, umíva “ivevýi ha sapyʼami g̃uarãnte” (2 Cor. 4:17). Péro rejevautisa rupi ikatúta reiko vyʼápe koʼág̃ama voi ha amo gotyove rehupytýta ‘jeikove añetetéva’ (1 Tim. 6:19). Upévare epensa porãkena ha eñemboʼe rekontesta hag̃ua ko porandu: “¿Aimémapa preparádo ajevautisa hag̃ua?”.

PURAHÉI 50 Jehovápe ameʼẽ arekóva guive

^ párr. 5 ¿Ndépa rejevautisase hína reikóvo? Oiméramo upéicha, ko artíkulo nepytyvõta katuete pórke ojeprepara ndéve g̃uarãite voi. Ko mbaʼe ningo iñimportanteterei, upévare ñaanalisáta unos kuánto porandu tekotevẽva rembohovái. Péicha ikatúta reikuaa reimémapa preparádo rejevautisa hag̃ua.

^ párr. 19 Oiméramo nde neʼĩra restudiapa umi lívro ¿Mbaʼépa ñanemboʼe la Biblia?, ha Jasegíkena jaiko Ñandejára mborayhúpe, resegi vaʼerã restudia upe nemboʼévandi la Biblia retermina peve koʼã mokõi lívro.