Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 11

Wɔziezie Ɛ Nwo Kɛ Ɛmaa Bɛazɔne Wɔ Ɔ?

Wɔziezie Ɛ Nwo Kɛ Ɛmaa Bɛazɔne Wɔ Ɔ?

“Ɛzɔnenlɛ . . . noko ɛlɛdie bɛ ngoane kɛkala.”​—1 PITA 3:21.

EDWƐNE 28 Awie Mɔɔ Gyihova Fa Ye Agɔnwolɛ

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1. Kolaa na awie abɔ ɔ bo kɛ ɔsi sua la, duzu a ɔdimoa ɔyɛ a?

FA AWIE mɔɔ ɔkulo kɛ ɔsi sua la kɛ neazo. Ɔze sua holɛ mɔɔ ɔkulo kɛ ɔsi la. Noko asoo ɔdwazo ala a ɛnee yehɔtotɔ ninyɛne mɔɔ ɔhyia la yebɔ sua ne ɛzilɛ bo? Kyɛkyɛ. Kolaa na yeabɔ ɔ bo la, ɔdimoa ɔyɛ debie bie mɔɔ anwo hyia la​—ɔsese ye bolɛ. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ ɛhye baboa ye amaa yeanwu kɛ ezukoa mɔɔ ɔlɛ la baza sua ne si anzɛɛ ɔnrɛza. Saa ɔdimoa ɔsese ye bolɛ kolaa na yeabɔ ɔ bo a, ɔbahola yeawie ye sua fofolɛ ne si.

2. Kɛ mɔɔ Luku 14:27-30 ka la, duzu a ɔwɔ kɛ ɛsuzu nwo kpalɛ kolaa na wɔazɔne a?

2 Ɛlɔlɛ nee anyezɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova la ɛmaa wɔdwenle ɛzɔnenlɛ nwo ɔ? Saa ɔle zɔ a, ɛnee wɔ tɛnlabelɛ ne le kɛ awie mɔɔ ɔkulo kɛ ɔsi sua la. Duzu ati ɔ? Suzu Gyisɛse edwɛkɛ mɔɔ wɔ Luku 14:27-30 la anwo. (Kenga.) Ɛnee Gyisɛse ɛlɛka mɔɔ awie yɛ a ɔbayɛ ye ɛdoavolɛ la anwo edwɛkɛ. Kolaa na yɛayɛ Gyisɛse ɛdoavolɛ la, ɔwɔ kɛ yɛdie ɛzonlelilɛ mɔɔ wɔ nu la yɛto nu na yɛfa ninyɛne yɛbɔ afɔle. (Luku 9:23-26; 12:51-53) Yemɔti kolaa na wɔazɔne la, ɔwɔ kɛ ɛnwu ɛzonlelilɛ mɔɔ wɔ nu la amuala. Ɛhye bamaa wɔahɔ zo wɔava nɔhalɛlilɛ wɔazonle Nyamenle kɛ Kilisienenli mɔɔ ɛzɔne la.

3. Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

3 Asoo nwolɛ hyia kɛ ɛsɔne kɛ Kelaese ɛdoavolɛ? Ɛhɛe! Saa ɛsɔne a, nwolɛ adenle dɔɔnwo babuke amaa wɔ ɛnɛ nee kenle bie. Bɛmaa yɛzuzu ɛzɔnenlɛ nwo kpuya bie mɔ mɔɔ anwo hyia la anwo. Ɛhye bamaa wɔahola wɔabua kpuya ɛhye, “Asoo meziezie me nwo kɛ memaa bɛazɔne me?”

MƆƆ BƐNWOZOYILALƐ NEE ƐZƆNENLƐ KILE LA

4. (a) Bɛnwozoyilalɛ kile duzu? (b) Kɛ mɔɔ Mateyu 16:24 ka la, duzu a ‘ɛ nwo mɔɔ ɛkpo’ la kile a?

4 Bɛnwozoyilalɛ kile duzu? Kolaa na wɔazɔne la, ɔwɔ kɛ ɛyila ɛ nwo zo. Saa awie yila ɔ nwo zo a, ɔfi ye ahonle nu ɔka ɔkile Gyihova wɔ asɔneyɛlɛ nu kɛ ɔbava ye ngoane mekɛ kɔsɔɔti yeazonle ye dahuu. Saa ɛyila ɛ nwo zo ɛmaa Nyamenle a, ɔkile kɛ ‘wɔkpo ɛ nwo.’ (Kenga Mateyu 16:24.) Kɛkala ɛle Gyihova ɛdeɛ, na ɔle nwolɛ adenle kpole. (Wlo. 14:8) Ɛyila ɛ nwo zo ɛmaa Gyihova a, ɛnee ɛlɛka wɔahile ye kɛ, ɔvi ɛnɛ mɔɔ kɔ la, ɛbayɛ ye ɛhulolɛdeɛ na tɛ mɔɔ ɛkulo la. Ɛ nwo zo mɔɔ ɛyila la le ɛwɔkɛ mɔɔ ɛbɔ ɛkile Nyamenle. Gyihova ɛngyinla yɛ kɔme zo kɛ yɛbɔ ɛwɔkɛ ɛhye. Noko saa yɛbɔ a, ɔ nye la kɛ yɛbali zo.​—Edw. 116:12, 14.

5. Abusuabɔlɛ boni a wɔ bɛnwozoyilalɛ nee ɛzɔnenlɛ nu a?

5 Abusuabɔlɛ boni a wɔ bɛnwozoyilalɛ nee ɛzɔnenlɛ nu a? Ɛ nwo zo mɔɔ ɛyila la le fealeranu debie mɔɔ kɔ zo wɔ ɛ nee Gyihova avinli a. Ɛzɔnenlɛ le bagua nu debie; menli dɔɔnwo di nwolɛ daselɛ, na ɔta ɔkɔ zo wɔ maangyebakyi yɛɛ maanzinli nyianu bo. Saa ɛsɔne a, ɛmaa awie mɔ nwu kɛ wɔyila ɛ nwo zo dɛba wɔmaa Gyihova. * Yemɔti ɛzɔnenlɛ maa menli nwu kɛ kɛkala ɛfa wɔ ahonle muala, wɔ ɛkɛla muala, wɔ adwenle nee wɔ anwosesebɛ muala wɔahulo Gyihova wɔ Nyamenle ne na wɔazonle ye dahuu.​—Maake 12:30.

6-7. Kɛ mɔɔ 1 Pita 3:18-22 ka la, ndelebɛbo nwiɔ mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ yɛsɔne la a le boni?

6 Asoo amgba nwolɛ hyia kɛ ɛbamaa bɛazɔne wɔ? Suzu edwɛkɛ mɔɔ wɔ 1 Pita 3:18-22 la anwo. (Kenga.) Kɛ mɔɔ ɛlɛne ne yɛle Nowa diedi ne anwo sɛkɛlɛneɛ la, zɔhane ala yɛɛ wɔ ɛzɔnenlɛ ne le ɛ nwo zo mɔɔ wɔyila wɔmaa Gyihova la anwo sɛkɛlɛneɛ a. Noko asoo amgba ɛzɔnenlɛ nwo hyia? Ɛhɛe. Pita hanle deɛmɔti ɔle zɔ la. Mɔɔ limoa, “ɔlɛdie bɛ ngoane.” Saa yɛkile kɛ yɛlɛ Gyisɛse anu diedi na yɛdie yɛto nu kɛ ɔwule ɔmaanle yɛ na bɛdwazo ye bɛhɔ anwuma na kɛkala ɔwɔ “Nyamenle asa fema zo” na yɛsɔne a, yɛbanyia ngoane.

7 Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, ɛzɔnenlɛ maa yɛnyia “adwenle mɔɔ anu te.” Saa yɛyila yɛ nwo zo yɛmaa Nyamenle na yɛsɔne a, yɛ nee ye nyia agɔnwolɛvalɛ titili bie. Ɔluakɛ yɛvi yɛ ahonle nu yɛnlu yɛ nwo na yɛlɛ diedi wɔ ɛkpɔnedeɛ ne anu la ati, Nyamenle fa yɛ ɛtane kyɛ yɛ. Ɛhye maa yɛnyia adwenle mɔɔ anu te la wɔ ɔ nyunlu.

8. Duzu a ɔwɔ kɛ ɛgyinla zo ɛsi kpɔkɛ kɛ ɛmaa bɛazɔne wɔ a?

8 Duzu a ɔwɔ kɛ ɛgyinla zo ɛsi kpɔkɛ kɛ ɛmaa bɛazɔne wɔ a? Ɔluakɛ yɛzukoa Baebolo ne kpalɛ la ati, yɛze Gyihova anwo ninyɛne dɔɔnwo​—ye subane yɛɛ ndenle mɔɔ ɔdua zo ɔyɛ ninyɛne la. Mɔɔ wɔzukoa ye wɔ ɔ nwo la ɛmaa ɛ nye ɛlie ɔ nwo na wɔhulo ye kpole kpalɛ. Ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova la titili a ɔwɔ kɛ ɔka wɔ ɔmaa ɛsi kpɔkɛ kɛ ɛsɔne a.

9. Kɛ mɔɔ Mateyu 28:19, 20 ka la, duzu a Selɛ ne, Ralɛ ne yɛɛ sunsum nwuanzanwuanza ne duma nu mɔɔ ɛsɔne la kile a?

9 Ndelebɛbo bieko mɔɔ ɔti wɔzi kpɔkɛ kɛ ɛsɔne la a le kɛ, wɔlie Baebolo ne anu nɔhalɛ ne mɔɔ wɔzukoa la wɔdo nu. Suzu mɔɔ Gyisɛse hanle wɔ mekɛ mɔɔ ɔzele kɛ yɛhɔyɛ menli ye ɛdoavolɛma la anwo. (Kenga Mateyu 28:19, 20.) Kɛ mɔɔ Gyisɛse hanle la, menli mɔɔ bɛmaa bɛazɔne bɛ la ɔwɔ kɛ yɛ zɔ “wɔ Selɛ ne, Ralɛ ne nee sunsum nwuanzanwuanza ne duma nu.” Duzu a ɛhye kile a? Ɔwɔ kɛ ɛdie Gyihova, ɔ Ra ne yɛɛ sunsum nwuanzanwuanza ne anwo nɔhalɛ biala mɔɔ wɔnwu ye wɔ Baebolo ne anu la ɛdi. Tumi wɔ nɔhalɛ edwɛkɛ ɛhye mɔ anu na ɔbahola yeaha wɔ ahonle. (Hib. 4:12) Maa yɛzuzu bie mɔ anwo.

10-11. Selɛ ne anwo nɔhalɛ boni a wɔzukoa na wɔlie wɔdu nu a?

10 Dwenle mekɛ mɔɔ ɛzukoale nɔhalɛ ɛhye mɔ mɔɔ fale Selɛ ne anwo la anwo: Ye “duma a le Gyihova,” ɔle “Anwuma Anwumanli wɔ azɛlɛ ye kɔsɔɔti azo” yɛɛ ɔ ngomekye a ɔle “nɔhalɛ Nyamenle” ne a. (Edw. 83:18; Aye. 37:16) Ɔle yɛ Bɔvolɛ yɛɛ “ngoanelielɛ le Gyihova ɛdeɛ.” (Edw. 3:8; 36:9) Yeyɛ ngyehyɛleɛ kɛ ɔdie yɛ yeavi ɛtane nee ewule nu na yemaa yɛnyia dahuu ngoane anyelazo. (Dwɔn 17:3) Ɛ nwo zo mɔɔ ɛyila na wɔazɔne la bamaa wɔayɛ Gyihova Dasevolɛ. (Aye. 43:10-12) Ɛbaboka ewiade amuala abusua mɔɔ azonvolɛ mɔɔ wɔ nu anye die kɛ Nyamenle duma la bɛ nwo zo na bɛlɛmaa menli anwu ye la anwo.​—Edw. 86:12.

11 Nea nwolɛ adenle mɔɔ yɛnyia kɛ yɛnwu mɔɔ Baebolo ne kilehile wɔ yɛ Ze ne anwo a! Saa ɛdie nɔhalɛ ɛhye mɔ mɔɔ sonle bolɛ la ɛto nu a, ɔbaha wɔ yeamaa wɔayila ɛ nwo zo wɔamaa Gyihova na wɔazɔne.

12-13. Ralɛ ne anwo nɔhalɛ boni a wɔzukoa na wɔlie wɔdo nu a?

12 Mɔɔ ɛzukoale Ralɛ ne anwo nɔhalɛ ɛhye mɔ la, kɛzi ɛyɛle wɔ nyɛleɛ ɛ? Gyisɛse a le awie mɔɔ tɔ zo nwiɔ mɔɔ anwo hyia wɔ ewiade a. Ɔdaye a ɔle yɛ Kpɔnevolɛ a. Ɔvale ye ngoane ɔbɔle afɔle ɔmaanle yɛ. Saa yɛfa yɛ nyɛleɛ yɛkile kɛ yɛlɛ diedi wɔ ɛkpɔnedeɛ ne anu a, yɛbanyia ɛtanefakyɛ, yɛ nee Nyamenle banyia agɔnwolɛvalɛ na yɛanyia dahuu ngoane. (Dwɔn 3:16) Gyisɛse le yɛ Ɛsɔfo Kpanyinli. Ɔkulo kɛ ɔboa yɛ na yɛnyia ɛkpɔnedeɛ ne azo nvasoɛ na yɛ nee Nyamenle nyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ. (Hib. 4:15; 7:24, 25) Kɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne azo Belemgbunli la, ɔdaye a Gyihova balua ɔ nwo zo ade Ye duma ne anwo, yeaye amumuyɛma yeavi ɛkɛ na yeamaa yɛanyia nyilalɛ dahuu wɔ Paladaese a. (Mat. 6:9, 10; Yek. 11:15) Gyisɛse yɛ neazo maa yɛ. (1 Pita 2:21) Ɔyɛ neazo ɔmaa yɛ wɔ kɛzi yɛbahola yɛadu yɛ nwo yɛamaa Nyamenle ɛhulolɛdeɛyɛlɛ la anu.​—Dwɔn 4:34.

13 Saa ɛdie mɔɔ Baebolo ne kilehile wɔ Gyisɛse anwo la ɛto nu a, ɔbamaa wɔahulo Nyamenle Ara ne mɔɔ ɔkulo ye kpalɛ la. Ɛlɔlɛ zɔhane baha wɔ yeamaa wɔava wɔ ɛbɛlabɔlɛ wɔayɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ kɛ mɔɔ Gyisɛse yɛle la. Ɛhye bamaa wɔayila ɛ nwo zo wɔamaa Gyihova na wɔazɔne.

14-15. Sunsum nwuanzanwuanza ne anwo nɔhalɛ boni mɔ a wɔzukoa na wɔlie wɔdo nu a?

14 Mɔɔ ɛzukoale sunsum nwuanzanwuanza ne anwo nɔhalɛ ɛhye mɔ la, kɛzi ɛdele nganeɛ ɛ? Sunsum nwuanzanwuanza ne ɛnle sonla, emomu ɔle Nyamenle tumi mɔɔ ɔfa ɔyɛ ninyɛne. Gyihova vale sunsum nwuanzanwuanza ne boale maanle bɛhɛlɛle Baebolo ne yɛɛ eza ɔboa yɛ ɔmaa yɛte Baebolo ne mɔɔ yɛkenga la abo na yɛfa yɛyɛ gyima. (Dwɔn 14:26; 2 Pita 1:21) Gyihova dua ye sunsum ne azo maa yɛ “tumi bedevinli ne.” (2 Kɔl. 4:7) Sunsum ne maa yɛ anwosesebɛ maa yɛbɔ edwɛkpa ne nolo, yɛko yɛtia sɔnea, yɛgyinla bɛsanudolɛ nloa na yɛdi sɔnea zo konim. Ɔboa yɛ ɔmaa yɛnyia subane ngɛnlɛma mɔɔ ka bɔ nu yɛ “sunsum ne ma” la. (Gal. 5:22) Nyamenle fa ye sunsum ne maa menli mɔɔ lɛ ye nu diedi na bɛfi ahonle nu bɛsɛlɛ ye la.​—Luku 11:13.

15 Nea kɛzi Gyihova azonvolɛ anye die kɛ bɛnwu kɛ Nyamenle sunsum ne kola boa bɛ wɔ Nyamenle ɛzonlenlɛ nu a! Saa ɛdie nɔhalɛ mɔɔ wɔzukoa wɔvale sunsum nwuanzanwuanza ne anwo la ɛto nu a, ɔbaha wɔ yeamaa wɔayila ɛ nwo zo wɔamaa Nyamenle na wɔazɔne.

16. Badwu ɛke, duzu a yɛzuzu nwo a?

16 Kpɔkɛ mɔɔ ɛlɛsi kɛ ɛyila ɛ nwo zo wɔamaa Nyamenle na wɔazɔne la le mɔɔ anwo hyia kpalɛ. Kɛ mɔɔ yɛnwu ye la, ɔwɔ kɛ ɛdie ɛzonlelilɛ mɔɔ wɔ nu la ɛto nu​—ngyegyelɛ mɔɔ ɛgyinla ɔ nloa yɛɛ afɔle mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛbɔ la. Noko nyilalɛ mɔɔ wɔ nu la zonle kɛ ɛnwea. Ɛzɔnenlɛ bahola alie wɔ ngoane na yeamaa wɔanyia adwenle mɔɔ anu te la wɔ Nyamenle anyunlu. Ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova Nyamenle la titili a ɔwɔ kɛ ɔka wɔ ɔmaa ɛsɔne a. Eza ɔwɔ kɛ ɛdie nɔhalɛ mɔɔ wɔzukoa ye wɔ Selɛ ne, Ralɛ ne yɛɛ sunsum nwuanzanwuanza ne anwo la ɛto nu bɔkɔɔ. Kɛkala mɔɔ wɔnwu ninyɛne ɛhye mɔ la, kɛzi ɛbabua kpuya ɛhye ɛ, “Asoo meziezie me nwo kɛ memaa bɛazɔne me?”

MƆƆ ƆWƆ KƐ ƐYƐ KOLAA NA WƆAZƆNE LA

17. Ninyɛne boni mɔ a ɔwɔ kɛ ɛyɛ na bɛazɔne wɔ a?

17 Saa ɛte nganeɛ kɛ ɔwɔ kɛ ɛsɔne a, ɛnee ɔkile kɛ wɔlimoa wɔyɛ ninyɛne bie mɔ mɔɔ bamaa ɛ nee Gyihova anyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ la. * Ɔlua Baebolo ne mɔɔ ɛsukoa ye dahuu la azo, wɔnwu Gyihova nee Gyisɛse anwo ninyɛne dɔɔnwo. Wɔnyia diedi. (Hib. 11:6) Ɛlɛ Gyihova ɛwɔkɛ ne mɔ mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la anu anwodozo bɔkɔɔ yɛɛ ɛdie ɛdi kɛ Gyisɛse ɛkpɔnedeɛ ne anu diedi bahola alie wɔ avi ɛtane nee ewule tumi bo. Wɔnlu ɛ nwo wɔvi wɔ ɛtane ne mɔ anwo yɛɛ ɛdi nvonleɛ mɔɔ wɔyɛ ye dɛba la anwo nyane somaa, na wɔzɛlɛ Gyihova kɛ ɔva ɔhyɛ wɔ. Wɔhakyi wɔ ɛbɛlabɔlɛ; wɔzi kpɔkɛ kɛ ɛnrɛzia ɛnrɛhɔ wɔ ɛbɛla dɛba ne mɔ anwo bieko na wɔbɔ ɔ bo kɛ ɛbabɔ ɛbɛla mɔɔ sɔ Nyamenle anye la. (Gyi. 3:19) Ɛ nye die kɛ ɛbaha wɔ diedi ne anwo edwɛkɛ. Wɔfɛta kɛ nolobɔlɛnli mɔɔ bɛtɛsɔnenle ye na wɔbɔ ɔ bo kɛ ɛ nee asafo ne babɔ nu ayɛ daselɛlilɛ gyima ne. (Mat. 24:14) Gyihova anye die ɛ nwo kɛ wɔyɛ ninyɛne ɛhye mɔ mɔɔ anwo hyia la. Wɔmaa ɔ nye ɛlie kpole.​—Mrɛ. 27:11.

18. Duzu bieko a ɔwɔ kɛ ɛyɛ kolaa na wɔahola wɔazɔne a?

18 Kolaa na wɔazɔne la, ninyɛne ekyii wɔ ɛkɛ ne mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ a. Kɛ mɔɔ yɛlimoa yɛha la, ɔwɔ kɛ ɛyila ɛ nwo zo ɛmaa Nyamenle. Kɔ ɔ nyunlu wɔ asɔneyɛlɛ nu, fi ahonle nu bɔ ye ɛwɔkɛ kɛ ɛbayɛ ye ɛhulolɛdeɛ wɔ wɔ ngoane mekɛ kɔsɔɔti anu. (1 Pita 4:2) Akee ka kile mgbanyima avinli ngitanwodivolɛ ne kɛ ɛkulo kɛ ɛsɔne. Ɔbamaa mgbanyima bie mɔ nee wɔ ayia. Yɛsɛlɛ wɔ, mmamaa wɔ ahonle tu. Mediema ɛhye mɔ ze wɔ yɛɛ bɛkulo wɔ kpalɛ. Bɛ nee wɔ bazuzu Baebolo ne anu mɔlebɛbo ngilehilelɛ ne mɔɔ wɔzukoa la anwo. Bɛkulo kɛ bɛnwu kɛ ɛte ngilehilelɛ zɔhane mɔ abo na ɛze kɛzi ɛ nwo zo mɔɔ ɛyila nee wɔ ɛzɔnenlɛ ne anwo hyia la. Saa bɛdie bɛto nu kɛ ɛfɛta a, bɛbamaa wɔade kɛ ɛlɛ adenle ɛsɔne wɔ maangyebakyi anzɛɛ maanzinli nyianu bieko abo.

MƆƆ ƆWƆ KƐ ƐYƐ WƆ WƆ ƐZƆNENLƐ NZI LA

19-20. Duzu a ɔwɔ kɛ ɛyɛ ye wɔ wɔ ɛzɔnenlɛ nzi a, na kɛzi ɛbayɛ zɔ ɛ?

19 Saa bɛsɔne wɔ bɛwie a, duzu a ɔwɔ kɛ ɛyɛ a? * Kakye kɛ, bɛnwozoyilalɛ le ɛwɔkɛ mɔɔ wɔbɔ Gyihova a, na ɔ nye la kɛ ɛbali zo. Yemɔti wɔ wɔ ɛzɔnenle ne anzi, ɔwɔ kɛ ɛdi wɔ ɛwɔkɛ ne azo. Adenle boni azo?

20 Beta wɔ asafo ne anwo. Kɛ Kilisienenli mɔɔ wɔzɔne la, wɔraboka ewiade amuala “mediemayɛlɛ” ne anwo. (1 Pita 2:17) Ɛ mediema mrenyia nee mraalɛ mɔɔ wɔ asafo ne anu la le wɔ sunsum nu abusua. Saa ɛkɔ debiezukoalɛ dahuu a, ɔbamaa agɔnwolɛvalɛ mɔɔ ɛ nee bɛ lɛ la anu amia. Kenga Nyamenle Edwɛkɛ ne na dwenledwenle nwolɛ dahuu. (Edw. 1:1, 2) Saa ɛkenga Baebolo tɛkese bie ɛwie a, nyia mekɛ dwenledwenle nwolɛ kpalɛ, amaa edwɛkɛ ne aha wɔ ahonle. “[Yɛ] asɔne dahuu.” (Mat. 26:41) Wɔ asɔneyɛlɛ mɔɔ vi ahonle nu la bamaa wɔabikye Gyihova. “[Dimoa kpondɛ] Belemgbunlililɛ ne.” (Mat. 6:33) Ɛbahola wɔayɛ ɛhye ɔlua daselɛlilɛ gyima ne mɔɔ ɛbamaa yeayɛ debie titili wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la azo. Saa ɛfa ɛ nwo ɛwula ɛzonlenlɛ gyima ne anu dahuu a, ɔbamaa wɔ diedi anyi, na bie a ɛbaboa awie mɔ wɔamaa bɛalua dahuu ngoane adenle ne azo.​—1 Tim. 4:16.

21. Duzu a wɔ ɛzɔnenlɛ ne bamaa wɔanyia adenle wɔayɛ a?

21 Kpɔkɛ mɔɔ ɛbazi kɛ ɛyila ɛ nwo zo wɔamaa Gyihova na wɔazɔne la le kpɔkɛzilɛ mɔɔ anwo hyia tɛla biala. Ɔle nɔhalɛ kɛ ɔwɔ kɛ ɛfa ninyɛne ɛbɔ afɔle. Noko asoo nvasoɛ wɔ zo? Ɛhɛe! Ngyegyelɛ biala mɔɔ yɛyia ye wɔ ewiade ɛhye anu la le “mekɛ ezinra nu debie yɛɛ ɔnyɛ ɛlomboɛ.” (2 Kɔl. 4:17) Noko saa ɛsɔne a, ɛbanyia ɛbɛlabɔlɛ mɔɔ yɛ anyelielɛ la ɛnɛ na wɔanyia “nɔhalɛ ngoane” ne kenle bie. (1 Tim. 6:19) Yemɔti, fa asɔneyɛlɛ dwenle kpuya ɛhye anwo bieko, “Asoo meziezie me nwo kɛ mesɔne?”

EDWƐNE 50 Me Nwo Zo Ɛyilalɛ Asɔneyɛlɛ

^ ɛden. 5 Ɛlɛdwenle ɛzɔnenlɛ nwo ɔ? Saa ɔle zɔ a, ɛnee ɛdawɔ titili ti a bɛziezie edwɛkɛ ɛhye a. Yɛbabua edwɛkɛ ɛhye mɔɔ hyia la anwo kpuya titili bie mɔ. Mualɛ mɔɔ ɛbava wɔamaa wɔ kpuya zɔhane mɔ anwo la bamaa wɔanwu kɛ amgba wɔziezie ɛ nwo wɔmaa ɛzɔnenlɛ.

^ ɛden. 19 Saa ɛtɛwiele Duzu A Baebolo Ne Kola Kilehile Yɛ A? yɛɛ Kɛzi Bɛtɛnla Nyamenle Ɛlɔlɛ Nu La mbuluku ne mɔ sukoa a, ɛ nee wɔ Baebolo kilehilevolɛ ne ɛdoa zo kɔkpula kɛ bɛbawie ɔ mu nwiɔ.