Skip to content

Skip to table of contents

11 EKOBEE UE ENƆ

O Ekpɛ̄ nage Loo Eliamaā Ni?

O Ekpɛ̄ nage Loo Eliamaā Ni?

“Baptism . . . kpɔā i anyaawo.”—1 PIT 3:21.

YƆƆ 28 Nɛɛ A Dap Yii Gbo Jɛhova

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. E na nɛɛ edasī doo lɛɛ a gae bɔātɛ̄ etop tɔ a?

NAA kɛɛrɛbu kɔ ziī nɛɛ gaa gbī etop tɔ. Sa a suā dua tɔ a gaa gbī etop. Ekɔ e aage dee kii du, yaɛ nu sa bɔātɛ̄ top tɔ ni? Eeye. Lɛɛ a gae bɔātɛ̄, a ɛrɛ nu a kuī a bɔloo kɔ a doo, lo a le dasī buū kuma kpugi totop lo tɔ esu ye bah. E na anua a? Nyɔnɛbee alu ebɛɛ̄ kɔ a suā sɛh kpugi a ye le bah egbɔ̄mɛge loo naa e. Lo a dasī buū kuma kpugi esu ye bah, lo sɔ̄ eyerebah ye nɛ kɔ a dap top ye aā tɔ sah bee mɛɛ̄.

2. Dookɛ̄ kpa Luk 14:27-30 kɔ doo, e na o dasī kɛɛrɛbu lɛɛ o gae liamaā a?

2 Ekɔ wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova le pya nu a edora a nɛ, ezuāge a kɔ o gbī eliamaā ni? Lo a le wo, o gaa kpesī biaɛfii a bee lo nɛɛ a gaa gbī etop tɔ a. E na anua i kɔ doo wo a? Naa kɛɛrɛbu pya ue Jizɔs a le bu kpa Luk 14:27-30. (Buū) Jizɔs gaa bee kɔ nu lu nɛɛ a ye nyɔɔnɛ dumɛ kura. Lo enyɔɔnɛ ye dumɛ, i ɛrɛ ekpɛ̄naloo etɛɛ̄ bu pio e’aga kɛ̄tɔɔ̄, lɛɛbaloo pio nu sa ɛp ‘nu esu’ i bah lo enyɔɔnɛ ye dumɛ. (Luk 9:23-26; 12:51-53) Nyɔɔwo, lɛɛ o gae liamaā, o ɛrɛ edasī kɛɛrɛ nu a le bu dodoo wo. Lo sɔ̄ o kpɛ̄naloo leere lo etɔɔ̄ agara nɛ Bari doodoo Nɛɛ Kraist eliamaā.

3. E na i kɔ ue nyɔɔ bu ekobee ue ama a?

3 Ekɔ nu m ɛrɛ lo elu Nɛɛ Kraist eliamaā turage dɛɛ̄ nu m lɛɛbaloo ni? Aiī, a tura sa eenage! Liamaā kpaāna dee lo gbɛnɛ-edo leelee a nɛ anyaawo le deesī li. Doo i naa kɔ ue nyɔɔ pio ebip a kuī akiiloo liamaā. Dodoo wo eyerebah a nɛ lo e’agara ebip a kɔ, “M ekpɛ̄ nage loo eliamaā ni?”

NU ALU EBƐƐ̄ KƆ O SUĀ AKIILOO KIĪLOO NƐ LE LIAMAĀ

4. (a) E na kiīloo nɛ a? (b) Dookɛ̄ kpa Matiu 16:24 kɔ doo, e na “anna” oloo kura a?

4 E na alu kiīloo nɛ a? Lɛɛ o gae liamaā, o ɛrɛ ekiīloo nɛ. Sɔ̄ o kiīloo nɛ, o kɔ nɛ Jɛhova bu kara aābu beenyiɛ a kɔ o sue o dum ye siātam nɛ mmɛ deedee. Sɔ̄ o kiī oloo nɛ Bari, o “anna” oloo. (Buū Matiu 16:24.) O elea nɛ Jɛhova anyaawo, lo alu gbɛnɛ dee a a kpaā nɛ. (Rom 14:8) Nu o gaa ye kɔ nɛ na bee aā anyaawo kiisī, nu a kuī bu o dum na lo esitam ye nɛ e a naale doo nu a a nia. Kiīloo nɛ lu gbɛnɛ yii o yira aābu beenyiɛ a nɛ Bari. Jɛhova naa su bah ekpo i aā kɔ i yira dua yii ama. Mɛ sɔ̄ i eyira lo yii, a ɛmadɛɛ̄ kɔ i doo nu i bee kɔ.—Yɔɔ 116:12, 14.

5. Amunu gbaaloo na a le yɛɛ kiīloo nɛ le liamaā a?

5 Amunu gbaaloo na a le yɛɛ kiīloo nɛ le liamaā a? Kiīloo nɛ kuu ziī ziī nɛɛ; a le yɛɛ aba olo le Jɛhova. Liamaā lu edoo taɛkɛ̄; wee lu edoo kɛ̄sī pya dɔɔ̄na bie asɛmbli ale kɔnvɛnsɔn. Sɔ̄ o liamaā o gaa tɔgɛ pya dɔɔ̄na kɔ o ebee kiī oloo nɛ Jɛhova. * Nyɔɔwo o liamaā doo kɔ pya dɔɔ̄na a suā kɔ o wereloo Jɛhova o Bari aābu dɛ̄dɛɛ̄ o beenyiɛ, o piogi, o ekɛɛrɛ, o ekpo le kɔ o ebiaɛrafii lo esitam ye nɛ mmɛ deedee.—Maak 12:30.

6-7. Dookɛ̄ 1 Pita 3:18-22 kɔ doo, e na anua liamaā lu ebɛɛ̄ a?

6 Luge ebɛɛ̄ kɔ nɛɛ a liamaā ni? Kɛɛrɛbu pya ue a le bu 1 Pita 3:18-22. (Buū) Dookɛ̄ fah Noa bee ka tɔgɛ kɔ a bee ɛrɛ yira bu Bari doo, kɛ̄ o liamaā tɔgɛ nage kɔ o ekīna loo a nɛ Jɛhova doo lo. Mɛ a luge ebɛɛ̄ lo eliamaā ni? Aiī. Pita bee kɔ ue nyɔɔ nu anua a kuī. Tuatua a “kpɔā” a. Liamaā dap i kpɔā lo i edora pya nu a tɔgɛ kɔ i ɛrɛ yira bu Jizɔs sa yiga kɔ a bee i u bee, e alu elɛɛ ye kɛ̄ bu luh kuma bunyɔɔ, sa “a le bara bale Bari” anyaawo.

7 Lo eree baɛ, liamaā doo kɔ nɛɛ a ɛrɛ “kaāna ekɛɛrɛ beenyiɛ.” Sɔ̄ i kiīloo nɛ Bari sa liamaā, i ɛrɛ keebee gbanialoo kumakɛ̄ a le. Nyɔɔbee i ekiiya aaloo i pɔrɔ sa ɛrɛ yira bu waara zɔɔ a’agara a, doo kɔ Bari a aaloo pya i pɔrɔ i nɛ. Lo sɔ̄ i ɛrɛ kaāna ekɛɛrɛ beenyiɛ ye kɛ̄sī.

8. E na alu kpog-bee nu edoo kɔ o biaɛfii lo eliamaā a?

8 E na elu kpog-bee nu edoo kɔ o biaɛfii lo eliamaā a? Aāloo o enɔā Baibol, o enɔā gbɛnɛ-edo nu akiiloo Jɛhova, dua nɛɛ alu le kɛ̄ a doo nu doo. Pya nu o enɔā a ye kiiloo tɔa a loo sa doo kɔ o were ye loo kaāna. Wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova na tuatua kpog-bee nu edoo kɔ o biaɛfii lo eliamaā a.

9. Dookɛ̄ kpa Matiu 28:19, 20 kɔ doo, e na liamaā bu bee Tɛ le Nwiīnɛɛdam le kaɛ edɔɔ̄ kura a?

9 O biaɛfii lo eliamaā dɛɛa nage nyɔɔ pya kaka ue Baibol o enɔā sa yiga. Kɛɛrɛbu nu Jizɔs bee kɔ sɔ̄ a bee nɛ lok kɔ alu edoo kɔ pya nɛɛ a nyɔɔnɛe ye dumɛ. (Buū Matiu 28:19, 20.) Dookɛ̄ Jizɔs bee kɔ doo, pya eliamaā ɛrɛ edoo wo “bu bee Tɛ le Nwiī-nɛɛdam le kaɛ edɔɔ̄.” E na lo ama kura a? O ɛrɛ eyiga pya kaka ue akiiloo Jɛhova; ye Nwiīnɛɛdam Jizɔs; le kaɛ edɔɔ̄ aābu dɛ̄dɛɛ̄ o beenyiɛ. Pya kaka ue ama ɛrɛ ekpo sa a dap tɔaloo. (Hib 4:12) Doo i naa ɛp pio ɛɛ.

10-11. Pya amunu kaka ue akiiloo Tɛ na o enɔā sa yiga a?

10 Naa kɛɛrɛ bu sɔ̄ akii adumɛ sɔ̄ o bee nɔ pya kaka akiiloo Tɛ, lo a kɔ: Ye “bee kura Jɛhova,” alɛ na a “Eenyɔɔ Dɛ̄dɛɛ̄ Nu a le bu nyɔuwe a,” e alɛ na “aba kaka Bari” a. (Yɔɔ 83:18; Ais 37:16) Alɛ na a bee i dɛm a, e “kpɔā le bah Jɛhova.” (Yɔɔ 3:8; 36:9) Enɔɔna lo ekpɔā i lɛɛ bu pɔrɔ le luh sa i nɛ bɛābu lo etɔɔ̄ dum mmɛ deedee. (Jɔn 17:3) O kiīloo nɛ sa liamaā eyere a nukuādɛɛ̄ loo nua ziī yɛɛ Pya Ekeebee Jɛhova. (Ais 43:10-12) O gaa le nuūna ye butɔ a gaa ye taāŋabah tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe, lo ba ɛrɛ ɛɛbu kɔ bee Bari kuea e wa loo sa doo kɔ pya dɔɔ̄na a suā ye bee.—Yɔɔ 86:12.

11 Ɛp dua dee a i kpaā nɛ kɔ i dābeeloo nu Baibol tɔgɛ akiiloo Tɛ a! Sɔ̄ o eyiga pya lo kaka ue ama, o beenyiɛ ezū a kɔ o kiīloo a nɛ Jɛhova sa liamaā.

12-13. Pya amunu kaka akiiloo Nwiīnɛɛdam na o enɔā sa yiga a?

12 E na o bee doo sɔ̄ o bee nɔ pya kaka akiiloo Nwiīnɛɛdam alu e’ɛm kɛɛ̄ ama a? Jizɔs na lo eree baɛ nɛɛ a kii nyɔɔ ee dɛ̄dɛɛ̄ nu bu nyɔuwe a. Alɛ na i Nɛɛ Agara a. A su ye dum nɛ nyɔɔ ili. Sɔ̄ i doo pya nu a tɔgɛ kɔ i yirae bu lo a’agara, elu e’aaloo i pɔrɔ i nɛ, i lu gbo Bari, sa i ɛrɛ nage dum a naa tah. (Jɔn 3:16) Jizɔs na i Gbɛnɛ Nɛɛ Tɛsī Ewɔp a. A gbī kɔ i ɛrɛ biī aāloo lo a’agara sa i ɛrɛ le gbanialoo kiikɛ̄ Bari le. (Hib 4:15; 7:24, 25) Doodoo Mɛnɛ loo Buɛ̄-mɛnɛ Bari, tɛ̄maloo alɛ na Jɛhova esere Ye bee kaɛ, mmɛ kuma loo bag dogo, sa su biakɛ̄ leelee nua bu Paradais li deesī a. (Mat 6:9, 10; Mum 11:15) Jizɔs na i nɔnu aāloo a. (1 Pit 2:21) A sere edoba kɛ̄ i nɛ bu su ye dum nɛ lo edoo nu Bari gbī.—Jɔn 4:34.

13 Sɔ̄ o yiga pya nu Baibol tɔgɛ akiiloo Jizɔs, lo sɔ̄ na o wereloo Nwiīnɛɛdam Bari ama a. Lo wereloo ezū a kɔ o su o dum daā nu Bari gbī, dookɛ̄ Jizɔs bee doo. Wo edoo kɔ o ɛrɛ taɛ lo ekiī oloo nɛ Jɛhova sa liamaā.

14-15. Pya amunu kaka ue akiiloo kaɛ edɔɔ̄ na o enɔā sa yiga a?

14 E na o bee kɛɛrɛ sɔ̄ o bee nɔ pya kaka akiiloo kaɛ edɔɔ̄ alu e’ɛm kɛɛ̄ ama a? A naa le nɛɛ, mɛ alu ekpo Bari wee siātam. Jɛhova bee su ye kaɛ edɔɔ̄ yeābah nɛ pya a bee ɛm Baibol, e kaɛ edɔɔ̄ yere nage bah i nɛ kɔ i dābeeloo sa su nu i buū yere bu dogo. (Jɔn 14:26; 2 Pit 1:21) Tɛ̄maloo ye kaɛ edɔɔ̄, Jɛhova nɛ i “eenyɔɔ ekpo.” (2 Kɔr 4:7) Kaɛ edɔɔ̄ nɛ i ekpo ezuema le yereue, be eeba doā-ɛp, tama e’ɔaloo, sa egerebu sɔ̄ i kpesī tɛ̄ŋaloo. A yerebah i nɛ kɔ i tɔgɛ pya le elap dogo a le yɛɛ bee “eyuu edɔɔ̄” mum. (Gal 5:22) Bari nɛ ye kaɛ edɔɔ̄ pya a ye dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ sa ye bara aābu wa beenyiɛ.—Luk 11:13.

15 Ɛp kɛ̄ alu nu egbɔ̄nyiɛ doo lo esuā kɔ pya a taāŋabah Jɛhova dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kaɛ edɔɔ̄ kɔ eyereebah wa nɛ lo etaāŋabah Bari a! Sɔ̄ o eyiga pya kaka o nɔ akiiloo kaɛ edɔɔ̄, lo ama ezū a kɔ o kiī oloo nɛ Bari sa liamaā.

16. E na i enɔā aābu pya nu i ekɔnia ama a?

16 O biaɛfii lo ekiī oloo nɛ Bari sa liamaā na lo a kuī eera a. Dookɛ̄ i enɔā doo, o ɛrɛ ekpɛ̄naloo edoo ɛrɛgeba nu esu a bah, lo a le e’aga kɛ̄tɔɔ̄. Mɛ leelee o ɛrɛ e eenyɔɔ pya nu o peere. Liamaā dap a kpɔā, sa doo kɔ o ɛrɛ kaāna ekɛɛrɛ beenyiɛ kɛ̄sī Bari. Taɛ nu o biaɛfii lo eliamaā ɛrɛ edɛɛa nyɔɔ na wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova. O ɛrɛ eyiga pya kaka o enɔā akiiloo Tɛ, Nwiīnɛɛdam, le kaɛ edɔɔ̄ aābu dɛ̄dɛɛ̄ o beenyiɛ. Aāloo pya nu i enɔā ama, bu mɛ sīdee na o agara ebip a kɔ, “M ekpɛ̄ nage loo eliamaā ni?”

NU ALU EBƐƐ̄ KƆ O DOO LƐƐ O GAE LIAMAĀ

17. Pio e na nɛɛ ɛrɛ edoo lɛɛ a gae liamaā a?

17 Lo o kɛɛrɛ kɔ o ekpɛ̄nae loo eliamaā, alu kaka kɔ o edora gbɛnɛ-edo nu lo e’ɛrɛ kaāna gbanialoo kumaloo Jɛhova. * Nɔnɔ Baibol dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ edora kɔ o suā gbɛnɛ-edo nu akiiloo Jɛhova le Jizɔs. Sa o e’ɛrɛ yira. (Hib 11:6) O ɛrɛ mmɛɛ̄ dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ pya yii Jɛhova a le bu Baibol, sa o yiga nage kɔ ɛrɛ yira bu waara zɔɔ Jizɔs ekpɔā a lɛɛ kɛ̄bah pɔrɔ le luh. O ekiiya aaloo pya o pɔrɔ, ɛrɛ ekiɛ̄nu loo ekwɔ o ebee tɛɛ̄, sa o ebara kɔ Jɛhova a aaloo a nɛ. O enyaa, kiī o nama pɔrɔ sīdee tɔɔ̄dum, sa bɔātɛ̄ etɔɔ̄dum a ɛɛrɛbu Bari. (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 3:19) A taɛ a ekɔ o yira nɛ pya dɔɔ̄na. O nyim tura lo elu nɛɛ zue ue a sii liamaā sa bɔātɛ̄ enyɔɔnɛ pya wuga si uwe zue ue. (Mat 24:14) Bu Jɛhova ɛɛ a loo kɔ o edora pya nu a bɔloo ama. O edora kɔ bu ye a ɛɛ kaāna.—Kam 27:11.

18. Dɔɔ̄na e na alu ebɛɛ̄ kɔ o doo lɛɛ o gae liamaā a?

18 Lɛɛ o gae liamaā, a ɛrɛ pio dɔɔ̄na nu alu ebɛɛ̄ kɔ o doo. Dookɛ̄ i ebee nɔ doo, o ɛrɛ ekiīloo nɛ Bari. Ye yere kara nɛ aābu o beenyiɛ, sa ye yira yii nɛ kɔ o sue o dum daā nu a gbī. (1 Pit 4:2) Doo kɔ nɛɛ a gaa kuūdɛɛ̄loo eku pya kanɛɛ a suā kɔ o gaa gbī eliamaā. Alɛ ekɔ nɛ pio pya kanɛɛ kɔ ba a zɔ̄ŋia a. Soosoo o aa ɛrɛ edɔbu lo ezɔ̄ŋia wa. Pya wuga alu fɛgɛ ama suā a loo sa a wereloo. Ba enyɔɔnɛ a kɔnia pya kpog-bee tɔgɛnu Baibol o ebee nɔ. Ba gbī emuɛ̄ leere kɔ o dābeeloo pya lo tɔgɛnu sa doo kɔ o suā kɛ̄ kiīloo nɛ le liamaā kuī doo. Lo ba yiga kɔ o ekpɛ̄naloo, ba edoo kɔ o suā kɔ o liamaā bu lo asɛmbli ale kɔnvɛnsɔn elu esikɛ̄ ɛrɛ.

NU ALU EBƐƐ̄ KƆ O DOO SƆ̄ O ELIAMAĀ SAH

19-20. E na alu ebɛɛ̄ kɔ o doo sɔ̄ o eliamaā sah a, e bu mɛ sīdee na o dap doo lo ama a?

19 Sɔ̄ o eliamaā sah, e na alu ebɛɛ̄ kɔ o doo a? * Nyɛŋiabu kɔ kiīloo nɛ lu yii o bee yira, e Jɛhova ɛmadɛɛ̄ kɔ o doo nu o bee yira. Nyɔɔwo, sɔ̄ o eliamaā sah, alu ebɛɛ̄ kɔ o tɔɔ̄ nɛ yii o bee yira a. Bu mɛ sīdee na o dap doo lo ama a?

20 Tɔɔ̄ waɛloo pya wuga bu bɔŋanaloo. Doodoo Nɛɛ Kraist eliamaā, o elua ziī yɛɛ “pya wuga.” (1 Pit 2:17) Pya o wuga nɛɛdam le nɛɛwa bu bɔŋanaloo le doodoo pya o butɔ bu edɔɔ̄. Tɛ̄maloo sisi enɔānu eree sɔ̄ loo, o gaa le agɛrɛtɛ̄ o gbanialoo wa kumaloo. Buū Muɛ̄ Ue Bari dɛ̄dɛɛ̄ dee sa ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ. (Yɔɔ 1:1, 2) Sɔ̄ o ebuna ziī dɔ Baibol sah, su sɔ̄ ɛā ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu o ebuna. Lo sɔ̄ na pya nu o buū etɔa a loo a. ‘Yere kara dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄.’ (Mat 26:41) Yere kara aābu o beenyiɛ edoo kɔ o tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova. “Daasī gbī ye Buɛ̄-mɛnɛ.” (Mat 6:33) O dap doo wo tɛ̄maloo esu tam zue ue nua nu a a kuī loo bu dum. Si uwe zue ue eree sɔ̄ loo edoo kɔ o yira a agaloo, sa o yerebah nɛ pya dɔɔ̄na kɔ ba a ɛrɛ dum a naa tah.—1 Tim 4:16.

21. O liamaā edoo kɔ o ɛrɛ e?

21 Biaɛfii lo ekiīloo nɛ Jɛhova sa liamaā na lo biaɛfii a kuī eera a. Alu kaka kɔ a ɛrɛ pya nu a i su bah lo edoo wo. Mɛ a kuīge ee ɛrɛgeba nu a i su bah ni? Aiī! Ɛrɛgeba e’aga kɛ̄tɔɔ̄ o kpesī bu lo nama nyɔuwe ama lu “nwīgbagbara” sa naale ebiɛ̄. (2 Kɔr 4:17) Mɛ o liamaā edoo kɔ o ɛrɛ ɛɛbu bu o dum anyaawo sa o ɛrɛ nage “kaāna dum” li deesī. (1 Tim 6:19) Nyɔɔwo, soosoo kɛɛrɛbu kaāna sa yere kara kumaloo o ture loo ebip a kɔ, “M ekpɛ̄ nage loo eliamaā ni?”

YƆƆ 50 Na Kara Kiīloo Nɛ

^ bar. 5 O gaa kɛɛrɛge bu eliamaā ni? Lo a le doo wo, ekobee ue ama lu e’ɛm a nɛ. I gaa le agara pio kpog-bee ebip nyɔɔ ekobee ue a kuī ama. Pya o ture eyerebah a nɛ kɔ o suā sɛh o ekpɛ̄ nage loo eliamaā naa e.

^ bar. 19 Lo o sii nɔ kpa a kura Ena Baibol I Dap Tɔgɛ Ani? le Sīdee Etɔɔ̄ Bia Bu Wereloo Bari lɛɛ, kiisī lo enyɔɔnɛ nɛɛ a wee a nɔɛ̄ Baibol nɔnu mmɛ sɔ̄ o enɔā baɛ ka kpa ama lɛɛ.