Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

IKUEGBE RẸ AKPEYEREN

“Avwanre na! Ji Avwanre!”

“Avwanre na! Ji Avwanre!”

WỌ GUỌNỌ hẹrẹ iruo rẹ aghwoghwo wẹn phiyọ womarẹ wo vwo kpo asan ra da ma guọnọ ukẹcha ọkiọvo vwẹ ẹkuotọ ọrhorha? Ọ da dia ọtiọyen, ikuegbe rẹ Oniọvo Bergame vẹ aye rọyen cha chọn wẹ uko.

Jack vẹ aye rọyen Marie-Line hẹ iruo rẹ ẹga ọkieje rhanvwẹ ukpe ri 1988. Ayen rhiabọreyọ uphẹn rẹ ẹga sansan vwẹ Guadeloupe kugbe French Guiana kidie nẹ ayen ihwo re sa nuẹ. Ọghọn ukoko ri France yen vwẹrote iruo rẹ aghwoghwo rẹ ruẹ vwẹ ẹkuotọ yena enẹna. E jẹ a nọ Jack vẹ Marie-Line enọ evo.

Die yen mu we vwọ ton iruo rẹ ẹga ọkieje phiyọ?

Marie-Line: Me vwọ ghwanran cha obọ vwẹ Guadeloupe, ọkieje yen omẹvwẹ vẹ oni mẹ rọ ga sasasa vwo kpo aghwoghwo, avwanre me dia kọkishe. Mi vwo ẹguọnọ rẹ ihwo, ọtiọyena, mi ghwe vwo wontọ nu isikuru vwẹ 1985, me da ton iruo rẹ ọkobaro phiyọ.

Jack: Iniọvo rehẹ ẹga ọkieje ri vwo ẹguọnọ rẹ iruo aghwoghwo na riariẹ ovwẹ phiyọ ọke me vwọ hẹ eghene. Mi ruiruo rẹ ọkobaro rẹ ubrọke vwẹ ọke rẹ omaerovwon. Ọkiọvo avwanre sa ro imoto ra vwomaba ekobaro na vwẹ ekogho rẹ ayen wian vwẹ oba rẹ udughwrẹn. Avwanre de ghwoghwo te ovwọnvwọn nu, kẹ avwanre kpo urhie ra riamakpọ. A mrẹ vwo dje omavwerhovwẹn rẹ ọke yena-a!

Me ghwa vwọ rọvwọn Marie-Line vwẹ 1988 nu, me da ta kẹ oma mẹ: ‘Ufi vuọvo re si avwanre asaọkiephana-a, ọtiọyena ofori nẹ avwanre vwobọ vwẹ iruo aghwoghwo na vọnvọn.’ Me da vwomaba aye mẹ vwẹ iruo rẹ ọkobaro na. Ukpe ọvo vwọ wan nu rẹ avwanre vwo nẹ isikuru rẹ ekobaro rhe nu, a da vwẹ avwanre mu ekobaro roghẹresan. Avwanre riavwerhen rẹ uphẹn rẹ ẹga buebun vwẹ Guadeloupe tavwen e ki wene avwanre kpo French Guiana.

E wene uphẹn rẹ ẹga wẹn abọ buebun re. Die yen chọn wẹ uko vwo ru ewene na?

Marie-Line: Iniọvo rehẹ Bẹtẹl rọhẹ French Guiana riẹnre nẹ Aizaya 6:8 yen ẹkpo ri Baibol rọ ma vwerhen avwanre. Ọtiọyena, ọke rẹ ayen de se avwanre, ayen me vwẹ ehwe vwọ vuẹ avwanre nẹ, “Ovwan je karophiyọ ẹkpo ri Baibol ro je ovwan mamọ na?” Avwanre me ghwa riẹn nẹ e che wene avwanre re. Avwanre me ta kẹ ayen nẹ, “Avwanre na! Ji avwanre!”

Avwanre vwẹ uphẹn rẹ ẹga rẹ avwanre kpokpọ na vwọ vwanvwe ọ ri jovwo-o, kidie ọ cha nẹrhẹ avwanre vwẹ ẹro okueku vwo no. Avwanre je davwẹngba vwo vughe iniọvo re ji avwanre bru ra na.

Jack: O vwo iniọvo ẹvo vwẹ ọke yena re guọnọ phi uvwerhi phiyọ avwanre oma rẹ avwanre vwo jẹ ẹkua jẹ ayen vwo. Avwanre vwọ kua nẹ Guadeloupe, oniọvo ọvo da karophiyọ avwanre eta ri Jesu rọhẹ Matiu 13:38 nẹ, “Udju na vwenẹ kẹ akpọ na.” Ọtiọyena, e de wene iruo rẹ avwanre, ke avwanre karophiyọ nẹ udju vuọvo na yen avwanre da je wian na. Ihwo rehẹ ẹkuotọ na yen ma ghanre!

Avwanre de te ẹkuotọ kpokpọ, ka avwanre mrẹ nẹ oma vwerhen ihwo re dia. Ọtiọyena, kẹ avwanre yeren akpọ kirobo rẹ ihwo na yerẹn. Emu rẹ ihwo na ria da fẹnẹ dede, avwanre riọ je da ame rayen ẹkẹvuọvo, avwanre nabọ jomaotọ. Avwanre davwẹngba vwọ ta omamọ ota kpahen kasan kasan re wene avwanre ra.

Marie-Line: Avwanre yono emu buebun mie iniọvo re dia ẹkuotọ na. Me karophiyọ obo re phiare avwanre ke vwo te French Guiana. Ẹdẹ ọvo rẹ osio ọgangan vwọ rhọ, avwanre da tanẹ a cha hẹrhẹ osio na rere ọ ka tavwen, avwanre ki kpo aghwoghwo. Oniọvo aye ọvo da nọ vwẹ: “A sa yanran?” Me da kpahen: “Vwẹ osio nana?” Ọ da ta: “Reyọ eharha wẹn rere a djẹ idjighere yanran.” Ọtiọyena, mi de rhi yono obo ra vwẹ obọ ọvo djẹ idjighere jẹ a vwẹ ọ ro chekọ yọnrọn eharha. Kọ dianẹ mi yono ọnana jovwo-o, mi rhe se ghwoghwota vwẹ ọke osio yena-a!

E wene uwe omarẹ abọ 15 re. Wo vwo iroroẹjẹ re sa chọn ihwo ri ruiruo tiọyena uko?

Marie-Line: Owian ra vwọ kua lọhọre-e. Jẹ ofori nẹ a guọnọ uwevwin rọ shephiyọ rere a sa vwọ nabọ rovwoma siẹrẹ e de nẹ aghwoghwo kpo.

Jack: Mi vwo ẹkuruemu me vwọ rhoma vwẹ ọda rhare uwevwin rẹ avwanre cha dia na. Ọkiọvo, iniọvo rehẹ oghọn ukoko na da riẹn nẹ avwanre cha dia kri-i, kẹ ayen vuẹ vwẹ nẹ, “Jack, wo kpokpo oma wẹn rhare uwevwin na-a!”

Marie-Line tẹn ona rẹ okua mamọ! Ọ da kua ekuakua na phiyọ ekpeti nu, ko si odẹ vwọ tamuo nẹ ọnana ekuakua “ibafrumu,” “ukoni,” “uvun” vẹ ekuakua efa ọtiọyen. Avwanre da ro uwevwin na, kẹ avwanre ghwe muẹ ekuakua na ọvuọvo phiyọ uvun rọyen. O si edẹ rẹ ekuakua rehẹ ekpeti na phiyotọ, ra vwọ fobọ mrẹ ayen.

Marie-Line: Kidie nẹ a nabọ rhuẹrẹ erọnvwọn eje phiyọ, kẹ avwanre fobọ tuẹn iruo phiyọ.

Mavọ wọ rhuẹrẹ ọke wẹn wan rere wo se vwo “gbe odibo wẹn gba”?—2 Tim. 4:5.

Marie-Line: Monday yen avwanre vwo rovwoma ji muegbe rẹ uyono. Nẹ Tuesday yanran ke rha iruo aghwoghwo.

Jack: Dede nẹ, o vwo uche inọke ra guọnọ mie avwanre, ọ dia ọyen yen avwanre tẹnroviẹ-ẹ, ẹkẹvuọvo iruo aghwoghwo na. Ghwe nẹ ọke rẹ avwanre vwo nẹ uwevwin rhi te ọke avwanre vwo rhivwin rhe, kohwo kohwo rẹ avwanre mrẹre yen avwanre ghwoghwo kẹ.

Marie-Line: Me ghwa itrati nene oma ọke rẹ avwanre de kpo omaerovwon. Ihwo evo tobọ nokpẹn ẹbe rẹ ukoko na mie avwanre dede nẹ avwanre vuẹ ayen nẹ avwanre Iseri ri Jihova-a. Avwanre nabọ jomaotọ kpahen irhuon vẹ uruemu rẹ avwanre kidie ihwo ni ayen sua.

Jack: Avwanre ji soseri womarẹ uruemu esiri rẹ avwanre. Me rhọrọ ẹbe, hwerhe otọ egodo je ghwẹ ikueku rehẹ ekogho na kuẹfia. Ọkiọvo, ihwo re dia kẹrẹ avwanre da mrẹ ọnana, ayen me nọ, “O vwo Baibol ru wọ cha kẹ vwe?”

Wo kpo eko buebun re ghwoghwo ota re. O vwo usun rẹ eyan nana evo ru wọ je karophiyọ?

Jack: Ẹkuotọ evo vwẹ Guiana bẹn e te. Vwẹ udughwrẹn ọvo avwanre sa wan erharhe idjerhe ri sheri te iroko 600. Oyan rẹ avwanre yan kpo St. Élie rọhẹ oghwaghwo rẹ Amazon cha sa chọrọ ovwẹ ẹro-o. Inọke buebun yen avwanre vwọ vwẹ okọ rẹ ijini vẹ imoto ra vwọ djẹ aghwa vwọ djẹ idjerhe na. Oro yen buebun rẹ ihwo re dia oboyin tọn guọnọ. Fikirẹ ẹro ọghanghanre rẹ ayen vwo ni ẹbe rẹ ukoko na, kẹ ayen vwẹ ekuakua ra vwẹ iro ru vwo ruẹ utoro kẹ avwanre! Ovwọnvwọn vwo te, avwanre de dje ividio rẹ ukoko ọvo kẹ ayen. Ihwo buebun yen rhere.

Marie-Line: Ikpe evo re wanre na, e de durhie ọshare mẹ ra ta ota rẹ Ẹkarophiyọ rẹ Ughwu ri Jesu vwẹ orere re se Camopi. Okọ rẹ ijini mu avwanre inọke ẹne wan Oyapock River, avwanre ki ri te oboyin. Oma vwerhen avwanre vwẹ oyan na.

Jack: Ọkẹre rẹ asan rẹ urhie na re tobọ kodo dede-e, muoshọ mamọ. Wọ da mrẹ ọkẹre na, o che je we. Ogbori che se bi okọ wa-an. Oma rẹ oyan na vwerhen avwanre. Dede nẹ iniọvo 6 yen dia orere na, omarẹ ihwo 50 yen rhe Ẹkarophiyọ na te ihwo rẹ Amerindian evo.

Marie-Line: Uvi rẹ akpọ tiọyen je hẹrhẹ ighene re guọnọ vwẹ akpeyeren rayen vwọ ga Jihova vọnvọn. Vwẹroso Jihova ọkieje ru wo de hirharoku ebẹnbẹn, esegbuyota wẹn kọ cha ganphiyọ. Wọ cha mrẹ ukẹcha ri Jihova.

Wo yono ejajẹ buebun re. Wọ fobọ nyo ejajẹ rẹ ihwo?

Jack: Ẹjo kakaka. Me gba oma mẹ yono kidie ọ cha chọn vwẹ uko. Me vwẹrote Uyono rẹ Uwevwin Orhẹrẹ vwẹ ejajẹ ri Sranantongo * je me je sa vwẹ ejajẹ na ru isese ri Baibo-ol! Uyono na vwo kuphiyọ nu, me da nọ oniọvo ọvo obo rọ wanre. Ọ da ta: “Ọkiọvo, e vwo ẹruọ rẹ obo ru wọ ta-a, jẹ oborọhepha, uyono na shephiyọ.” Emọ na chọn vwẹ uko mamọ. Me da jẹ ephẹrẹ na chọ, kẹ ayen vuẹ vwẹ, ẹkẹvuọvo ihwo re kpakore na vuẹ vwẹ emuọvo-o. Mi ghini yono emu buebun mie emọ na.

Marie-Line: Vwẹ ẹkuotọ ọvo, mi vwo ihwo ri mi yono ri jẹ ephẹrẹ rẹ French, Portuguese, kugbe Sranantongo. Oniọvo rẹ aye ọvo da vuẹ vwẹ nẹ mi ke yono ihwo rẹ ephẹrẹ rayen ma bẹn vwẹ ẹjẹ. Okriri-i, me da rhe riẹn oboresorọ rọ vwọ ta ọtiọyen.

Ẹdẹ ọvo, mi de ke yono ohwo rọ jẹ Sranantongo tavwen mi ki ri yono ọ rọ jẹ Portuguese. Mi vwo yono ohwo rivẹ na, oniọvo rọ vẹ ovwẹ gba yan na da ta: “Marie-Line, ephẹrẹ nana cha wia-an!” Siẹvuọvo me da karophiyọ nẹ ohwo ri Brazil ro fori nẹ me jẹ Portuguese kẹ, kọyen me rhoma jẹ Sranantongo kẹ na!

Iniọvo rehẹ ekogho ru wọ da ga vwo ẹguọnọ wẹn mamọ. Mavọ wo ruro wẹ vẹ iniọvo na vwọ kpẹkpẹ ọtiọyen?

Jack: Isẹ 11:25 tare nẹ, “Ohwo ro ruẹ ẹse ọye ri fe.” Avwanre davwẹngba vwọ nene iniọvo na ghwọrọ ọke kuegbe je vwẹ ukẹcha kẹ ayen. Ọke rẹ orufon rẹ Ọguan Ruvie de te, iniọvo evo me ta: “Yanjẹ owian yena vwo kẹ ighwoghwota na.” Me da ta: “Mẹvwẹ jẹ oghwoghwota. O de vwo owian ro fori nẹ a wian ke me vwomakpahotọ.” Dede nẹ ihwo eje sa guọnọ ọmọke kẹ omobọ rayen, jẹ me vẹ aye mẹ vwẹ uphẹn kẹ ọke rẹ omaerovwon nẹ o gbowọphiyọ ukẹcha rẹ avwanre vwọ kẹ ihwo-o.

Marie-Line: Avwanre davwẹngba vwọ chọn iniọvo na uko. Ọtiọyena, kẹ avwanre sa riẹn iniọvo re guọnọre nẹ e nene ayen ni emọ rayen yẹrẹ re mu ayen nẹ isikuru. Avwanre rhuẹrẹ ọke rẹ avwanre phiyọ rere a sa vwọ chọn ayen uko. Kidie nẹ avwanre choma ra vwọ chọn ayen uko, avwanre de rhi sikẹrẹ iniọvo na.

Erere vọ yen wọ mrẹre wọ vwọ ga vwẹ asan ra da guọnọ ukẹcha?

Jack: Iruo rẹ ẹga ọkieje na kẹ avwanre erere gbidiki. Iruo nana nẹrhẹ avwanre mrẹ emama ri Jihova buebun. Dede nẹ egbabọse je hẹ iruo na, jẹ avwanre vwo ufuoma rẹ ẹwẹn kidie avwanre riẹnre nẹ iniọvo rehẹ ukoko na che bicha avwanre.

E mu vwe phiyọ uwodi vwẹ French Guiana ọke me vwọ hẹ eghene kidie me rhọnvwe ruiruo rẹ isodje-e. Me riẹnre nẹ e che siobọnẹ uvwe siẹvo ke da rhoma vwo uphẹn re vwo ghwoghwo ota kẹ ihwo re mu phiyọ uwodi-i. A mrẹ vwo dje ebruphiyọ ri Jihova-a.

Marie-Line: Ọke rẹ me da vwẹ ukẹcha kẹ ihwo efa yen oma ma vwọ vwerhen ovwẹ. Oma rẹ ẹga ri Jihova vwerhen avwanre. O ji si avwanre kẹrẹ ohwohwo. Ọke evo, ọshare mẹ me nọ vwẹ sẹ e se durhie aye gbẹ ọshare rẹ ofu dje rhe uwevwin avwanre vwọ kẹ emuọre. Ọke buebun, me me vuẹ: “Ọna yen oborẹ mi ji roro!” Ọkieje yen ọnana vwọ phia.

Jack: Ikpe evo re wanre na, me da muọga rẹ ikansa. Dede nẹ aye mẹ guọnọ ota nana nyo-o, jẹ me je vuẹ, “Avwebọ mẹ, mi de ghwu odẹ ọcha na, kọyen me ‘ghworo-o,’ dedena, oma cha vwerhen ovwẹ kidie me vwẹ akpọ mẹ vwọ ga Jihova vọnvọn.”—Jẹn. 25:8.

Marie-Line: Jihova rhie uphẹn rẹ ẹga buebun phiyọ kẹ avwanre, ọ je kẹ avwanre ẹgba vwo ru erọnvwọn buebun rẹ avwanre rhẹro rọyen. Avwanre yeren uvi rẹ akpọ je riavwerhen rẹ erọnvwọn buebun. Avwanre vwẹroso Jihova. Kasan kasan rẹ ukoko ri Jihova ji avwanre ra, ọyen avwanre cha ra!

^ e?ko. 32 Sranantongo, ọyen okugbe rẹ Oyibo, Dutch, Portuguese, kugbe ephẹrẹ rẹ Africa evo. Eviẹn yen ihwo rẹsosuọ re tuẹn ephẹrẹ nana ẹjẹ phiyọ.