Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 15

Ebɛn Adwen Na Ewɔ Wɔ Nyimpa A Wɔwɔ W’asaasesin Mu No Ho?

Ebɛn Adwen Na Ewɔ Wɔ Nyimpa A Wɔwɔ W’asaasesin Mu No Ho?

“Hom mma hom enyi do nhwɛ nhaban no, dɛ oenya ahoa edu twaber mu.”​—JOHN 4:35.

NDWOM 64 Fa Enyigye Yɛ Otwa Edwuma No Bi

DZA YERUBOSUSU HO *

1-2. Ber a Jesus kãa asɛm a wɔayɛ ho kyerɛwtohɔ wɔ John 4:35, 36 no, nna ɔrepɛ akyerɛ dɛn?

NNA asaase a Jesus nam do rutu kwan no yɛ dza woeduadua atoko pii wɔ do. Obotum aba dɛ nna atoko no fifirii nnkyɛree. (John 4:3-6) Ndɔbaa yi bedzi bɛyɛ abosoom anan ana edu twaber mu. Ntsi asɛm a Jesus kãe no maa n’etsiefo hɔn adwen mu yɛɛ hɔn konsee. Ɔkãa dɛ: “Hom mma hom enyi do nhwɛ nhaban no, dɛ oenya ahoa edu twaber mu.” (Kenkan John 4:35, 36.) Nna Jesus repɛ akyerɛ dɛn?

2 Ɔda edzi dɛ nna nyimpa a wɔbɔboaboa hɔn ano na Jesus rekã ho asɛm na nnyɛ nhaban. Ma yɛnhwɛ asɛm bi a nna woesi. Ɔwɔ mu dɛ nna Jewfo nye Samariafo nnka dze, naaso nna Jesus edzi Samarianyi ɔbaa bi dase. Ɔbaa no yɛɛ aso tsiee no! Nokwasɛm nye dɛ, aber a Jesus rekã nhaban a nna “ahoa edu twaber mu” ho asɛm no, nna nyimpakuw bi a wɔyɛ Samariafo nam kwan do reba ne nkyɛn ebosũa pii efi no hɔ. Nna ɔbaa no akã Jesus ho asɛm akyerɛ dɛm nyimpakuw yi. (John 4:9, 39-42) Bible ho ɔbemfo bi rekã dɛm kyerɛwtohɔ yi ho asɛm no, ɔkãa dɛ: “Ahokekã a nkorɔfo no daa no edzi no . . . ma yehu dɛ nna wɔtse dɛ ndɔbaa a edu twaber mu.”

Sɛ yehu dɛ hɛn nhaban “ahoa edu twaber mu” a, ebɛnadze na ɔwɔ dɛ yɛyɛ? (Hwɛ nkyekyɛmu 3)

3. Sɛ inya adwen a nna Jesus wɔ wɔ nkorɔfo ho no bi a, ebɛn kwan do na ɔbɔboa wo ma aakã asɛm no yie?

3 Nyimpa a ekã asɛmpa no kyerɛ hɔn no, ebɛn adwen na ewɔ wɔ hɔnho? Ana ibu hɔn dɛ wɔtse dɛ ndɔbaa a edu twaber mu? Sɛ dɛm a, ndzɛmba ebiasa yi bɛda edzi wɔ w’asetsena mu. Odzi kan, edze ntsɛmpɛ kɛse bɛkã asɛm no. Otwaber nnyɛ ber tsentsen, dɛm ntsi ɔgye ntsɛmpɛ. Otsĩa ebien, sɛ ihu dɛ nkorɔfo ritsie asɛmpa no a, w’enyi bɛgye. Bible no kã dɛ: ‘Nyimpa enyi gye wɔ otwaber mu.’ (Isa. 9:3) Afei, otsĩa ebiasa, nyimpa biara a ibehyia no no, ibobu no dɛ obi a obotum abɛyɛ Christ no suanyi. Dɛm ntsi, ebɛdandan wo nsɛm mu ma ɔnye ne nsɛm tsebea eehyia.

4. Adzesua yi mu no, ebɛnadze na yebosũa efi ɔsomafo Paul hɔ?

4 Obotum aba dɛ, nna Jesus n’ekyirdzifo no mu binom susu dɛ Samariafo no runntum mmbɛyɛ Jesus n’esuafo ara da. Naaso, Jesus dze, oennya adwen a ɔtse dɛm. Mbom, ohun hɔn dɛ wɔyɛ nkorɔfo a wobotum abɛyɛ n’esuafo. Dɛm ntsi, ohia dɛ hɛn so yehu hɔn a wɔwɔ hɛn asaasesin mu no dɛ wobotum abɛyɛ Christ n’esuafo. Ɔsomafo Paul ayɛ iyi ho nhwɛdo pa ama hɛn a yebotum esũasua. Ebɛnadze na yebotum esũa efi no hɔ? Adzesua yi mu no, yebosusu ndzɛmba ebiasa bi a ɔyɛe ho: (1) hɔn a ɔkãa asɛm no kyerɛɛ hɔn no, osũaa biribi faa hɔn gyedzi ho, (2) ɔdze n’enyi too famu hun dza nna hɔn enyi gye ho, afei (3) ohun hɔn dɛ wɔyɛ nkorɔfo a wobotum abɛyɛ Jesus n’esuafo.

EBƐNADZE NA NYIMPA A WƆWƆ W’ASAASESIN MU NO GYE DZI?

5. Jewfo a nna Paul kã asɛm no kyerɛ hɔn wɔ nhyiamudan mu no, nna onyim dza wɔgye dzi. Ebɛnadze ntsi a?

5 Nna Paul taa kã asɛm no wɔ Jewfo nhyiamudan ahorow mu. Dɛ nhwɛdo no, wɔ nhyiamudan mu wɔ Thessalonica no, “ɔnye [Jewfo no] kãa kyerɛwnsɛm no ho asɛm ahomgyeda ebiasa.” (Andw. 17:1, 2) Obotum aba dɛ Paul rekyerɛkyerɛ wɔ nhyiamudan mu a, nna ɔdze ahotodo kasa, osiandɛ wɔtsetsee no dɛ Jewnyi. (Andw. 26:4, 5) Nna Paul nyim dza Jewfo no gye dzi, ntsi nna otum dze ahotodo kã asɛm no kyerɛ hɔn.​—Phil. 3:4, 5.

6. Ebɛn kwan do na hɔn a Paul kãa asɛm no kyerɛɛ hɔn wɔ Athens guado no yɛ soronko fi hɔn a nna wɔwɔ nhyiamudan mu hɔ no ho?

6 Aber a asoɛrtsiafo maa Paul guanee fii Thessalonica na Beroea no, okopuee Athens. Hɔ so, ɔkɔr nhyiamudan mu na “ɔnye Jewfo nye nyamesurofo no kasae.” (Andw. 17:17) Naaso, aber a nna Paul rekã asɛm no wɔ guado no, etsiefo a onyaa hɔn no, nna wɔnntse dɛ hɔn a nna wɔwɔ nhyiamudan mu hɔ no. Hɔn a nna woritsie no no, nna hɔn mu binom yɛ enyansapɛfo nye Amanamamfo. Nna wobu asɛm a Paul rekã no dɛ ɔyɛ “nkyerɛkyerɛ fofor” bi. Dɛm ntsi, wɔkãa kyerɛɛ no dɛ: “Edze nsɛm fofor bi aba hɛn asomu.”​—Andw. 17:18-20.

7. Dɛ mbrɛ Asomafo Ndwuma 17:22, 23 ma yehu no, ebɛn kwan do na Paul dandaan ne nsɛm mu?

7 Kenkan Asomafo Ndwuma 17:22, 23. Paul ammfa ɔkwan kor do annkã asɛm no annkyerɛ etsiefo a nna wɔwɔ Athens no. Ɔsor ɔkwan a ɔfaa do kãa asɛm no kyerɛɛ Jewfo a nna wɔwɔ nhyiamudan mu no, nna ɔsor ɔkwan a ɔfaa do kãa asɛm no kyerɛɛ Amanamamfo no so. Obotum aba dɛ Paul bisaa noho dɛ, ‘Athensfo yi, ebɛnadze na wɔgye dzi?’ Nna Paul dze n’enyi to famu hwɛ ndzɛmba a etwa noho ehyia na ɔhyɛ nkorɔfo hɔn nyamesom mu amambra ahorow nsew. Afei, sɛ ɔrekã Kyerɛwnsɛm mu nokwasɛm akyerɛ hɔn a, dza wɔgye to mu nye dza wɔnye no yɛ adwen wɔ ho no na ɔdze dzi kan. Bible ho ɔbemfo bi kãa dɛ: “Paul yɛ Jewnyi a ɔyɛ Christiannyi, ntsi nna onyim dɛ Greekfo nnsom Nyame a Jewfo nye Christianfo kã dɛ ɔno nye ‘nokwar’ Nyankopɔn no. Naaso, ɔbɔɔ mbɔdzen dɛ ɔbɛma Athensfo no ehu dɛ, Nyankopɔn a ɔrekã noho asɛm akyerɛ hɔn no nnyɛ nyia wonnyim no.” Ntsi, nna Paul wɔ ɔpɛ dɛ ɔbɛdandan ne nsɛm mu ma ɔnye hɔn nsɛm tsebea eehyia. Ɔkãa kyerɛɛ Athensfo no dɛ asɛm a ɔrekã kyerɛ hɔn no fi “Nyame A Wonnyim No” a wɔrobɔ mbɔdzen dɛ wɔbɔsom no no nkyɛn. Ɔwɔ mu dɛ nna Amanamamfo no nnyim Kyerɛwnsɛm no dze, naaso Paul ammpa abaw wɔ hɔnho. Mbom, ohun hɔn dɛ wɔtse dɛ ndɔbaa a ahoa edu twaber mu. Dɛm ntsi, ɔkãa asɛmpa no ma ɔfaa hɔnho.

Dzi ɔsomafo Paul no nhwɛdo ekyir na fa w’enyi to famu, dandan wo nsɛm mu, na hu nkorɔfo dɛ wobotum abɛyɛ Christ n’esuafo (Hwɛ nkyekyɛmu 8, 12, 18) *

8. (a) Ebɛnadze na ɔbɔboa wo ma eehu dza nyimpa a wɔwɔ w’asaasesin mu no gye dzi? (b) Sɛ obi kã dɛ ɔwɔ no som anaa n’asɔr a ɔkɔ a, ebɛn asɛm na ibotum akã akyerɛ no?

8 Dɛ mbrɛ Paul yɛe no, fa w’enyi to famu. Nkorɔfo a wɔwɔ w’asaasesin mu no, ebɛnadze na wɔgye dzi? Hwehwɛ ndzɛmba a obotum aboa wo ma eehu dza wɔgye dzi. Ebɛn kwan do na fiewura no esiesie ne fie anaa ebɛnadze na ɔakyerɛw egu ne kaar ho? Aso ne dzin, atar a ɔhyɛ, mbrɛ oesi esiesie no ho, anaa mpo ne kasaa ma ihu ɔsom a ɔwɔ mu? Bi mpo a ɔakã ɔsom a ɔwɔ mu ho asɛm akyerɛ wo. Obi kãa asɛm a ɔtse dɛm kyerɛɛ hɛn akyerɛbaa bi a ɔyɛ ɔkwampaaefo tsitsir a wɔfrɛ no Flutura. Hɛn akyerɛbaa no kãa kyerɛɛ nyimpa no dɛ, “Ba a maba wo nkyɛn yi, nnyɛ dɛ merebɛhyɛ wo ma aagye dza megye dzi no edzi. Na mbom, menye wo rubosusu dɛm asɛm yi ho . . . ”

9. Obi a n’enyi gye nyamesom ho no, ebɛn nsɛm na hom adwen botum ehyia wɔ ho?

9 Ebɛn Bible mu asɛm na ibotum nye obi a n’enyi gye nyamesom ho esusu ho? Hwehwɛ nsɛm a hom adwen hyia wɔ ho. Bi a nna ɔsom Nyankopɔn kortsee no. Bi so a nna ɔgye to mu dɛ Jesus na ɔyɛ adasamba Agyenkwa. Afei so, bi a nna ɔgye to mu dɛ yɛtse mber bɔn mu, na ɔnnkɛkyɛr tsebea a ɔtse dɛm bɛba ewiei. Gyina nsɛm a hom adwen hyia wɔ ho no do na enye no mbɔ Bible mu nkɔmbɔ. Sɛ eyɛ dɛm a, nyimpa no enyi bɛgye ho dɛ obetsie wo.

10. Ebɛnadze na ɔwɔ dɛ yɛbɔ mbɔdzen dɛ yɛbɛyɛ, na ebɛnadze ntsi a?

10 Ɔsom a nkorɔfo wɔ mu no, obotum aba dɛ dza hɔn som no kyerɛkyerɛ no, nnyɛ ne nyinara na wɔgye dzi. Ɔsɛ dɛ ema iyi tsena w’adwen mu. Dɛm ntsi, sɛ ihu ɔsom a obi wɔ mu a, bɔ mbɔdzen dɛ ibohu dza nyimpa no gye dzi ankasa. David yɛ ɔkwampaaefo tsitsir wɔ Australia. Ɔkãa dɛ, “Ndɛ, nyimpa pii dze nyansapɛ fora hɔn gyedzi.” Donalta yɛ hɛn akyerɛbaa a ɔwɔ Albania. Ɔno so kãa dɛ, “Nyimpa a yehyia hɔn no, ɔyɛ a hɔn mu binom kã dɛ wɔwɔ ɔsom bi mu. Naaso, ekyir yi dza wɔkã nye dɛ wɔnngye Nyankopɔn nndzi ankasa.” Hɛn nua asɛmpatserɛwnyi bi wɔ Argentina, dza ɔno so hyɛɛ no nsew nye dɛ, nyimpa binom kã dɛ wɔgye Baasakor nkyerɛkyerɛ no dzi, naaso bi a nna wɔnngye nndzi ankasa dɛ Egya no, Ɔba no, nye sunsum krɔnkrɔn no yɛ Nyankopɔn kor. Ɔkãa dɛ, “Sɛ mema ɔtsena m’adwen mu dɛ, nyimpa a menye no rekasa no, dza no som kyerɛkyerɛ no, nnyɛ ne nyinara na bi a ɔgye dzi a, ɔma ɔyɛ mberɛw papaapa dɛ mubohu nsɛm a hɛn adwen hyia wɔ ho.” Dɛm ntsi, bɔ mbɔdzen dɛ ibohu dza nkorɔfo gye dzi ankasa. Sɛ eyɛ dɛm a, tse dɛ ɔsomafo Paul no, ibotum ayɛ woho “adze nyina ama nyimpa nyina.”​—1 Cor. 9:19-23.

EBƐNADZE NA NYIMPA A WƆWƆ W’ASAASESIN MU NO HƆN ENYI GYE HO?

11. Dɛ mbrɛ wɔayɛ ho kyerɛwtohɔ wɔ Asomafo Ndwuma 14:14-17 no, ebɛn kwan na Paul faa do kãa asɛm no kyerɛɛ nkorɔfo a wɔwɔ Lystra no ma hɔn enyi gyee ho?

11 Kenkan Asomafo Ndwuma 14:14-17. Paul dze n’enyi too famu hun dza nna n’etsiefo enyi gye ho, na ɔkãa asɛm no ma ɔfaa hɔnho. Dɛ nhwɛdo no, nyimpadɔm a ɔnye hɔn kasae wɔ Lystra no, nna wonnyi Kyerɛwnsɛm no mu nyimdzee. Sɛ wɔwɔ bi mpo a, nna ɔnnyɛ ahen biara. Dɛm ntsi, Paul kãa nsɛm a nna wobotum atse ase. Ɔkãa mber a ndɔbaa ba nye enyigye a wobotum enya wɔ asetsena mu ho asɛm. Nkasafua nye mfatoho ahorow a ɔdze dzii dwuma no, nna ɔyɛ dza n’etsiefo botum atse ase.

12. Ibesi dɛn ehu dza obi n’enyi gye ho na aakã asɛm no ma aafa noho?

12 Sɛ edze w’enyi to famu a, dza nkorɔfo a wɔwɔ w’asaasesin mu no hɔn enyi gye ho no, ibotum ehu na aakã asɛm no ma aafa hɔnho. Sɛ erebɛn obi na enye no abɔ nkɔmbɔ anaadɛ erokɔ ne fie a, ibesi dɛn ehu dza n’enyi gye ho? Ɔsɛ dɛ edze w’enyi to famu. Bi a nna ɔreyɛ haban kakra wɔ ne mfikyir, ɔrekenkan nwoma bi, orisiesie ne kaar, anaa ɔreyɛ adze fofor bi. Sɛ ɔbɛyɛ yie a, gyina dza ɔreyɛ do na enye no mbɔ nkɔmbɔ. (John 4:7) Obi ne ntarhyɛ botum ama yeehu ɔman a ofi mu, edwuma a ɔyɛ, anaa agodzi kuw a n’enyi gye ho. Gustavo kãa dɛ, “Nna menye aberantsɛ bi robɔ nkɔmbɔ. Nna ɔhyɛ T-hyɛɛt a ɔdwontofo bi a ɔagye dzin no mfonyin wɔ mu. Mibisaa no atar a ɔhyɛ no ho asɛm na ɔkyerɛɛ me siantsir a ɔpɛ dɛm ɔdwontofo no n’asɛm. Dɛm nkɔmbɔ no kowiee Bible adzesua mu. Seseiara a merekasa yi, aberantsɛ no yɛ hɛn nua Jehovah Dasefo.”

13. Bible adzesua a yɛnye nkorɔfo yɛ no, ibesi dɛn akã ho asɛm wɔ kwan bi do a ɔbɛma nkorɔfo enyi agye ho?

13 Sɛ epɛ dɛ enye obi sũa Bible no a, kã ho asɛm wɔ kwan bi do a ɔbɛma n’enyi agye ho. Ma onhu mbrɛ adzesua no besi aboa no afa. (John 4:13-15) Nhwɛdo bi nye yi. Ɔbaa bi a ɔkyerɛɛ asɛm no ho enyigye too nsa frɛɛ hɛn akyerɛbaa a wɔfrɛ no Poppy kɔr ne fie. Poppy hun abɔdzin krataa bi dɛ ɔfam ɔbaa no ne dan mu hɔ. Nna abɔdzin krataa no kyerɛ dɛ ɔbaa no yɛ nwomasua mu ɔbemfo a oesũa mbrɛ wosi tsetse nkorɔfo ma wɔbɛyɛ akyerɛkyerɛfo. Aber a hɛn akyerɛbaa no hun abɔdzin krataa no, ɔkãa kyerɛɛ ɔbaa no dɛ, hɛn so yɛnam Bible adzesua a yɛnye nkorɔfo yɛ nye hɛn nhyiamu ahorow do kyerɛkyerɛ nkorɔfo. Ɔbaa no peen do dɛ ɔnye no nsũa Bible no. Da a odzi hɔ no, ɔkɔr asafo nhyiamu. Ɔno ekyir no, ɔkɔr ɔmansin ehyiadzi a odzi hɔ no bi. Afe kor ekyir no, wonumaa no. Bisa woho dɛ: ‘Hɔn a mokɔ hɔn nkyɛn kɛyɛ sankɔhwɛ no, ebɛnadze na hɔn enyi gye ho? Ana mubotum akã Bible adzesua ho nhyehyɛɛ a yɛnye nkorɔfo yɛ no ho asɛm wɔ kwan bi do a hɔn enyi bɛgye ho?’

14. Sɛ erekɛyɛ Bible adzesua a, ebɛnadze na ebɛyɛ ama eetum edzi osuanyi biara n’ehiadze ho dwuma?

14 Sɛ enye obi hyehyɛ Bible adzesua a, ɔsɛ dɛ isiesie woho yie ma adzesua biara a enye no bɛyɛ no. Ɔsɛ dɛ ihu ebusua a ofi mu, nyimdzee na suahu a ɔwɔ, nye dza n’enyi gye ho. Ma iyinom ntsena w’adwen mu. Sɛ irisiesie woho akɛyɛ adzesua no a, hwehwɛ kyerɛwnsɛm a ebɛkenkan, video a ibeyi nye mfatoho a edze bɛkyerɛkyerɛ Bible mu nokwasɛm ahorow no mu. Bisa woho dɛ, ‘Ebɛnadze ankasa na osuanyi no enyi bɛgye ho a ɔbɛma medu n’akoma mu?’ (Mbɛ. 16:23) Hɛn akyerɛbaa a wɔfrɛ no Flora yɛ ɔkwampaaefo wɔ Albania. Nna ɔnye ɔbaa bi sũa adze. Ɔbaa no kãa kyerɛɛ no pen dɛ, “Murunntum nngye owusoɛr ho nkyerɛkyerɛ no nnto mu.” Flora annhyɛ ɔbaa no katsee dɛ ɔngye nkyerɛkyerɛ no nto mu. Ɔkãa dɛ, “Mubohun dɛ, sɛ obotum agye owusoɛr no edzi a, ɔwɔ dɛ odzi kan hu Nyankopɔn yie, osiandɛ ɔno na ɔahyɛ owusoɛr ho bɔ.” Ofitsi dɛm aber no rokɔ no, adzesua biara a Flora nye no bɛyɛ no, nna ɔtwe adwen si Jehovah no dɔ, ne nyansaa, nye no tum do. Ekyir yi, ne Bible suanyi no benyaa owusoɛr no mu gyedzi. Seseiara a yɛrekasa yi, ɔbaa no yɛ Jehovah Dasefo a ɔyɛ nsi.

HU NYIMPA A WƆWƆ W’ASAASESIN MU NO DƐ NKORƆFO A WOBOTUM ABƐYƐ CHRIST N’ESUAFO

15. Dɛ mbrɛ Asomafo Ndwuma 17:16-18 ma yehu no, ebɛn suban na tsetse Greekfo no daa no edzi a ɔhaaw Paul? Ebɛnadze ntsi na Paul kɔr do kãa asɛm no kyerɛɛ Athensfo no?

15 Kenkan Asomafo Ndwuma 17:16-18. Nna abosonsɔr nye ndwamanbra ahyɛ Athens kurow no mu mã twom. Nkyii so, nna abosonsɔr ho nkyerɛkyerɛ agye hɔn tsir afa. Naaso, Paul ammpa abaw wɔ hɔnho. Dɛmara so na ɔamma hɔn ahorbahyɛ emmbu n’abaw mu. Mber bi mu no, nna Paul yɛ “busuyɛnyi nye ɔhonankanyi nye ɔbofo,” naaso ɔbɛyɛɛ Christiannyi. (1 Tim. 1:13) Dɛ mbrɛ nna Jesus gye dzi dɛ Paul botum abɛyɛ Christiannyi no, dɛmara so na Paul gyee dzii dɛ Athensfo no botum abɛyɛ Christ n’esuafo. Dza nna ɔrohwɛ kwan no baa mu.​—Andw. 9:13-15; 17:34.

16-17. Ebɛnadze na ɔkyerɛ dɛ nyimpa asorɔtow nyina botum abɛyɛ Christ n’esuafo? Ma ho nhwɛdo.

16 Tsetse Christianfo no hɔn aber do no, nyimpa asorɔtow nyina bɛyɛɛ Jesus n’esuafo. Ber a Paul kyerɛɛw krataa kɛmaa Christianfo a nna wɔtse Greekfo hɔn kurow Corinth mu no, ɔkãa dɛ mber bi a abɛsen kɔ no, nna asafo no mufo binom yɛ ewudzifo anaa wɔbɔɔ brakyew a nna ɔyɛ abofon. Afei, ɔdze kaa ho dɛ: “Nkyɛ mbrɛ hom mu bi tse nye no; na afei wɔatsew hom ho.” (1 Cor. 6:9-11) Sɛ ewɔ hɔ dɛm aber no a, nkyɛ ibobu dɛm nkorɔfo yi dɛ wobotum ayɛ nsesa na wɔaabɛyɛ Christ n’esuafo?

17 Ndɛ, nyimpa pii wɔ ɔpɛ dɛ wɔbɛyɛ nsesa a ohia ama wɔaabɛyɛ Jesus n’esuafo. Nhwɛdo bi nye yi. Hɛn akyerɛbaa Yukina yɛ ɔkwampaaefo tsitsir wɔ Australia. Obohun dɛ nyimpa asorɔtow nyina botum etsie Bible no mu asɛm na wɔaayɛ nsesa. Da kor bi, ohun ɔbaa bi wɔ edwumakuw bi hɔn ɔfese. Nna ɔbaa no akyerɛkyerɛw ndzɛmba ahorow pii egu no ho. Nkyii so, nna ɔhyɛ atar kɛse. Yukina kãa dɛ, “Ahyɛse no, nna memmpɛ dɛ menye no kasa, naaso ekyir yi, mehyɛɛ ase nye no kasae. Mubohun dɛ nna n’enyi gye Bible no ho araa ma ntsi, ndzɛmba a ɔakyerɛkyerɛw egu no ho no, nna bi yɛ nsɛm a ofi Ndwom nwoma no mu!” Ɔbaa no hyɛɛ ase sũaa Bible no na ɔkɔr asafo nhyiamu. *

18. Ebɛnadze ntsi na onnyi dɛ yebu nkorɔfo atsɛn?

18 Jesus kãa dɛ nhaban no ahoa edu twaber mu. Aso nna ɔhwɛ kwan dɛ nyimpa pii bedzi n’ekyir ntsi na ɔkãa dɛm? Ɔnntse dɛm koraa. Nna Kyerɛwnsɛm no ahyɛ nkɔm dɛ nyimpa kakraabi na wɔbɛgye no edzi. (John 12:37, 38) Afei so, nna Jesus wɔ tum a ɔdze hu dza ɔwɔ nyimpa n’akoma mu. (Matt. 9:4) Ɔwɔ mu dɛ Jesus dze n’adwen sii nyimpa kakra a nna wɔbɛgye no edzi no do dze, naaso, ɔdze nsi kãa asɛm no kyerɛɛ obiara. Hɛndze, yerunntum nnhu dza ɔwɔ obi n’akoma mu, ntsi ɔwɔ dɛ yekwetsir dɛ yebobu nyimpa a wɔwɔ asaasesin bi mu anaa ankorankor bi atsɛn! Mbom, ɔsɛ dɛ yehu nkorɔfo dɛ wɔyɛ nyimpa a wobotum abɛyɛ Christ n’esuafo. Marc yɛ asɛmpatserɛwnyi wɔ Burkina Faso. Ɔkãa dɛ: “Nyimpa a mususu dɛ wobenya nkɔenyim no, mpɛn pii no wogyaa dza worusũa no. Naaso, hɔn a mususu dɛ wonnkenya nkɔenyim no, hɔn mbom na wonya nkɔenyim. Ntsi, mebohu dɛ ɔyɛ papa dɛ yɛbɛma Jehovah no sunsum akyerɛ hɛn kwan.”

19. Ebɛn adwen na ɔwɔ dɛ yenya wɔ nyimpa a wɔwɔ hɛn asaasesin mu no ho?

19 Ahyɛse no, annhwɛ a adwen a ibenya nye dɛ, nyimpa pii nnyi asaasesin no mu a wɔtse dɛ nhaban a ahoa edu twaber mu. Naaso, ma asɛm a Jesus kãa kyerɛɛ n’esuafo no ntsena w’adwen mu. Nhaban no ahoa, kyerɛ dɛ, edu ber a ɔwɔ dɛ wotwa. Nkorɔfo botum asesa na wɔaabɛyɛ Christ n’esuafo. Jehovah bu nyimpa a wobotum abɛyɛ esuafo no dɛ “ahwehwɛdze” anaa ndzepa. (Hag. 2:7) Sɛ yehu nkorɔfo dɛ mbrɛ Jehovah na Jesus hu hɔn a, yɛbɛpɛ dɛ yehu ebusua a wofi mu, nyimdzee na suahu a wɔwɔ, nye ndzɛmba a hɔn enyi gye ho. Yennkohu hɔn dɛ wɔyɛ ananaben, na mbom yebohu hɔn dɛ nyimpa a wobotum abɛyɛ hɛn nuanom mbarimba na mbaa.

NDWOM 57 Yɛkã Asɛmpa No Kyerɛ Nyimpa Nyina

^ nky. 5 Adwen a yɛwɔ wɔ nyimpa a wɔwɔ hɛn asaasesin mu ho no, ebɛn kwan do na ɔka mbrɛ yesi kã asɛm no na yɛkyerɛkyerɛ? Adzesua yi bɛma yehu adwen a nna Jesus nye ɔsomafo Paul wɔ wɔ hɔn etsiefo ho nye mbrɛ yebesi esũasua hɔn. Nyimpa a yehyia hɔn no, ɔsɛ dɛ yehu dza wɔgye dzi nye dza hɔn enyi gye ho. Afei so, ɔsɛ dɛ yehu dɛ, hɔn so botum abɛyɛ Jesus n’esuafo. Adzesua yi bɔboa hɛn ma yeesusu dɛm nsɛm yi ho ber a yɛrohwɛ mbrɛ yebesi esũasua Jesus nye ɔsomafo Paul no.

^ nky. 17 Nsɛm a ɔba ndzidzido ndzidzido a wɔato dzin “Bible No Sesa Nyimpa N’abrabɔ” no ma yehu nhwɛdo pii a ɔkyerɛ mbrɛ nyimpa tum sesa n’abrabɔ. Wotsintsiim dɛm nsɛm yi wɔ Ɔweɔn-Aban mu araa kesii afe 2017 mu. Seseiara dze, wotsintsim wɔ jw.org® do. Wɔ Borɔfo kasa mu dze no do no, kɔ ABOUT US > EXPERIENCES.

^ nky. 57 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Awarfo bi reyɛ efie efie asɛnka edwuma no na wɔhyɛ ndzɛmba a odzidzi do yi nsew: (1) fie a woesiesie hɔ yie na woeduadua nhyiren wɔ hɔ; (2) fie a ebusua bi nye hɔn mba nkakraba tse; (3) fie a wonndzi no mu nye no ho nyi; nye (4) fie a hɔn enyi gye nyamesom ho. Ebɛn fie na ibohu nyimpa a obotum abɛyɛ Christ no suanyi?