Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 15

Te Onaa Mɛi Ni Yɔɔ Oshikpɔŋkuku Lɛ Mli Lɛ Ohãa Tɛŋŋ?

Te Onaa Mɛi Ni Yɔɔ Oshikpɔŋkuku Lɛ Mli Lɛ Ohãa Tɛŋŋ?

“Nyɛholea nyɛhiŋmɛii anɔ ni nyɛkwɛa ŋmɔji lɛ, akɛ amɛgbá futaa ni sa kpamɔ.”​—YOH. 4:35.

LALA 64 Okɛ Miishɛɛ Atsu Nikpamɔ Nitsumɔ Lɛ Eko

NƆ NI ABAASUSU HE *

1-2. Mɛni hewɔ Yesu wie wiemɔi ni yɔɔ Yohane 4:35, 36 lɛ?

BE KO be ni Yesu nyiɛ gbɛ kɛyaa Galilea lɛ, eyatsɔ he ko ni ŋmɔji yɔɔ. Eeenyɛ efee akɛ, nɔ ni adu yɛ ŋmɔji lɛ amli ji, wiiti henɔ ko ni atsɛɔ lɛ barle. (Yoh. 4:3-6) Yesu wie akɛ: “Nyɛholea nyɛhiŋmɛii anɔ ni nyɛkwɛa ŋmɔji lɛ, akɛ amɛgbá futaa ni sa kpamɔ.” (Kanemɔ Yohane 4:35, 36.) Eeenyɛ efee akɛ, nɔ ni ewie lɛ hã mɛi ni nu lɛ ahiɛ fee amɛ yaa, ejaakɛ no mli lɛ, adu nibii lɛ etsɛko, ni eshwɛ aaafee nyɔji ejwɛ dani amɛkpamɔ be baashɛ. Mɛni hewɔ Yesu wie nɔ ni ewie lɛ?

2 Ekã shi faŋŋ akɛ, jeee wiiti kpamɔ he Yesu wieɔ lɛ. Moŋ lɛ, eewie gbɔmɛi anaabuamɔ he. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Dani Yesu baawie sane nɛɛ, no mli lɛ, eye Samaria yoo ko odase, tsɛ Yudafoi kɛ Samariabii bɛ nɔ ko feemɔ. Samaria yoo lɛ nya sane lɛ he, ni etee eyagba Samariabii krokomɛi Yesu he sane. No hewɔ lɛ, be ni Yesu wieɔ akɛ ŋmɔji lɛ egbá futaa ni sa kpamɔ lɛ, no mli lɛ, Samariabii nɛɛ nyiɛ gbɛ amɛmiiba Yesu ŋɔɔ koni etsɔɔ amɛ nii. (Yoh. 4:9, 39-42) Biblia he nilelɔ ko wie yɛ sane nɛɛ he akɛ: “Bɔ ni mɛi lɛ ahe fee oya kɛba Yesu ŋɔɔ koni etsɔɔ amɛ nii lɛ . . . hãa wɔnaa akɛ amɛtamɔ wiiti ni sa kpamɔ.”

Kɛ́ wɔyɔse akɛ wɔŋmɔji lɛ ‘egbá futaa ni sa kpamɔ’ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee? (Kwɛmɔ kuku 3)

3. Kɛ́ onaa mɛi tamɔ bɔ ni Yesu naa amɛ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ebaahã oshiɛmɔ lɛ amɔ shi?

3 Ni bo hu? Te onaa mɛi ni okɛkpeɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ ohãa tɛŋŋ? Ani onaa amɛ akɛ amɛtamɔ wiiti ni sa kpamɔ? Kɛ́ onaa amɛ nakai lɛ, no lɛ, obaafee nibii etɛ komɛi. Klɛŋklɛŋ lɛ, okɛ oyaiyeli kɛ hiɛdɔɔ baashiɛ. Nikpamɔ be lɛ faaa, ni no hewɔ lɛ, afiteee be. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, obaaná miishɛɛ kɛ́ mɛi bo sane kpakpa lɛ toi. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Mɛi nyaa yɛ nikpamɔ be mli.” (Yes. 9:3) Nɔ ni ji etɛ lɛ, obaana mɔ fɛɛ mɔ ni okɛkpeɔ lɛ akɛ mɔ ko ni baanyɛ abatsɔ Kristo kaselɔ, ni no hewɔ lɛ, obaawie nibii ni mɔ lɛ nyaa he lɛ ahe.

4. Mɛɛ nibii etɛ ni bɔfo Paulo fee wɔbaasusu he yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

4 Ekolɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ ekomɛi yasusu akɛ Samariabii lɛ boŋ sane kpakpa lɛ toi kɔkɔɔkɔ. Shi jeee nakai kwraa Yesu na amɛ; ena amɛ akɛ mɛi ni baanyɛ abatsɔmɔ ekaselɔi. Nakai esa akɛ wɔ hu wɔna mɛi ni yɔɔ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ. Bɔfo Paulo fee enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ni nɔ bɛ. (1) Ele nibii ni mɛi ni eshiɛɔ ehãa lɛ heɔ amɛyeɔ, (2) enyɛ ena nibii ni amɛnyaa he, ni (3) ena amɛ akɛ mɛi ni baanyɛ abatsɔmɔ Yesu kaselɔi. Wɔbaasusu nibii etɛ nɛɛ ahe ekomekomei yɛ nikasemɔ nɛɛ mli, koni wɔna bɔ ni wɔbaafee wɔkase lɛ.

MƐNI AMƐHEƆ AMƐYEƆ?

5. Mɛni hewɔ Paulo nyɛ eshiɛ ehã mɛi yɛ kpeehe lɛ ni esheee gbeyei lɛ?

5 Paulo fɔɔ shiɛmɔ yɛ Yudafoi lɛ akpeehei. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni eyɔɔ Tesalonika lɛ, etee kpeehe lɛ, ni “ejɛ ŋmalɛi lɛ amli ekɛ [Yudafoi lɛ] susu nii ahe Hejɔɔmɔ Gbii srɔtoi etɛ.” (Bɔf. 17:1, 2) Ekã shi faŋŋ akɛ, kpeehe lɛ yaa waaa hãaa Paulo, ejaakɛ Yudafonyo ji lɛ, ni ele Yudafoi lɛ ahe nibii pii. (Bɔf. 26:4, 5) No hewɔ lɛ, enyɛ eshiɛ ehã amɛ ni esheee gbeyei.​—Fip. 3:4, 5.

6. Mɛɛ gbɛ nɔ esoro mɛi ni yɔɔ Atene jara lɛ nɔ lɛ yɛ mɛi ni Paulo shiɛ ehã yɛ kpeehe lɛ ahe?

6 Be ni mɛi te shi amɛwo Paulo, ni ejo foi kɛshi Tesalonika kɛ Beroia lɛ, etee Atene. Shi kome ekoŋŋ lɛ, “ekɛ Yudafoi lɛ kɛ mɛi ni jáa Nyɔŋmɔ lɛ bɔi niiahesusumɔ yɛ kpeehe lɛ.” (Bɔf. 17:17) Shi be ni Paulo shiɛɔ yɛ jara lɛ nɔ lɛ, jeee Yudafoi pɛ eshiɛ ehã. Eshiɛ ehã jeŋ nilelɔi, kɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ hu. Mɛi nɛɛ nu he akɛ Paulo miitsɔɔ “tsɔɔmɔ hee.” Amɛwie akɛ: “Oohã wɔtoii miinu nibii komɛi ni yɔɔ srɔto kwraa.”​—Bɔf. 17:18-20.

7. Yɛ nɔ ni aŋma yɛ Bɔfoi 17:22, 23 lɛ naa lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Paulo tsake eshiɛmɔ wiemɔ lɛ hiɛ?

7 Kanemɔ Bɔfoi 17:22, 23. Gbɛ ni Paulo tsɔ nɔ eshiɛ ehã Yudafoi lɛ yɛ kpeehe lɛ, jeee nakai gbɛ nɔŋŋ nɔ etsɔ eshiɛ ehã Jeŋmajiaŋbii ni yɔɔ Atene lɛ. Eeenyɛ efee akɛ, Paulo bi ehe akɛ, ‘Mɛni mɛi ni yɔɔ Atene lɛ heɔ amɛyeɔ?’ Kɛ́ Paulo tee he ko lɛ, ekɛ ehiɛ fɔ̃ɔ shi ni ekwɛɔ nibii ni ebɔle lɛ lɛ jogbaŋŋ, ni enɛ hãa enaa nibii ni mɛi heɔ amɛyeɔ kɛ jamɔ mli ni amɛyɔɔ. No sɛɛ lɛ, ekwɛɔ akɛ ebaana nibii komɛi yɛ amɛjamɔ lɛ mli ni kɛ anɔkwalei ni yɔɔ Ŋmalɛ lɛ mli lɛ kpãa gbee lo. Biblia he nilelɔ ko wie akɛ: “Akɛni Yudafonyo ni ebatsɔ Kristofonyo ji lɛ hewɔ lɛ, ele akɛ, Greekbii lɛ jáaa ‘anɔkwa’ Nyɔŋmɔ ni Yudafoi lɛ kɛ Kristofoi lɛ jáa lɛ, shi ebɔ mɔdɛŋ akɛ ebaahã Atenebii lɛ ana akɛ, mɔ ni etsɔɔ amɛ ehe nii lɛ jeee Nyɔŋmɔ ko ni amɛnuko ehe sane pɛŋ.” No hewɔ lɛ, Paulo tsake eshiɛmɔ wiemɔ lɛ hiɛ. Ekɛɛ Atenebii lɛ akɛ, sane ni eshiɛɔ ehãa amɛ lɛ jɛ ‘Nyɔŋmɔ Ni Amɛleee Lɛ’ shi amɛmiibɔ mɔdɛŋ ni amɛjá lɛ lɛ ŋɔɔ. Eyɛ mli akɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ leee Ŋmalɛ lɛ he nɔ ko moŋ, shi Paulo ebuuu amɛ akɛ mɛi ni nyɛŋ abatsɔmɔ Kristo kaselɔi. Moŋ lɛ, ena amɛ akɛ amɛtamɔ wiiti ni sa kpamɔ, loo mɛi ni baanyɛ abatsɔmɔ Kristofoi, ni eshiɛ sane kpakpa lɛ ehã amɛ bɔ ni amɛbaanya he.

Kasemɔ bɔfo Paulo, ni bo hu okɛ ohiɛ afɔ̃ shi, okpa osane lɛ hiɛ bɔ ni mɛi baanya he, ni ona mɛi ni oshiɛɔ ohãa lɛ akɛ mɛi ni baanyɛ abatsɔmɔ Yesu kaselɔi (Kwɛmɔ kuku 8, 12, 18) *

8. (a) Mɛni baanyɛ aye abua bo ni ona nibii ni mɛi ni yɔɔ oshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ heɔ amɛyeɔ? (b) Kɛ́ mɔ ko kɛɛ bo akɛ eyɛ lɛ diɛŋtsɛ ejamɔ lɛ, mɛni obaakɛɛ lɛ?

8 Tamɔ bɔ ni Paulo fee lɛ, okɛ ohiɛ afɔ̃ shi. Taomɔ nibii ni baahã ona nɔ ni mɛi ni yɔɔ oshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ heɔ amɛyeɔ. Te mɔ lɛ esaa eshĩa loo etsɔne ehã tɛŋŋ? Ani nibii tamɔ egbɛ́i, atade ni ewo, bɔ ni esaa ehe ehã, loo bɔ ni ewieɔ ehãa lɛ hãa onaa jamɔ mli ni eyɔɔ? Ekolɛ ekɛɛ bo tɛ̃ɛ akɛ eyɛ lɛ diɛŋtsɛ ejamɔ. Gbɛgbalɔ krɛdɛɛ ko ni atsɛɔ lɛ Flutura lɛ kɛɛ kɛ́ ekɛ mɔ ko yakpe yɛ shiɛmɔ nɔ ni mɔ lɛ kɛɛ lɛ nakai lɛ, ekɛɔ mɔ lɛ akɛ, “Mibaaa biɛ ni mibanyɛ onɔ ni okpɛlɛ nibii ni miheɔ miyeɔ lɛ anɔ, shi miitao ni mikɛ bo asusu sane nɛɛ he . . . ”

9. Mɛɛ nibii kɛ́ okwɛ lɛ, mɔ ko ni sumɔɔ Nyɔŋmɔjamɔ lɛ kɛ bo baakpã gbee yɛ he?

9 Kɛ́ okɛ mɔ ko ni sumɔɔ Nyɔŋmɔjamɔ kpe lɛ, mɛɛ saji obaanyɛ okɛ lɛ asusu he? Obaanyɛ otao nɔ ko ni okɛ lɛ fɛɛ kpãa gbee yɛ he. Ekolɛ ejáa Nyɔŋmɔ kome pɛ, eheɔ eyeɔ akɛ Yesu bagbo koni ekɛhere adesai ayiwala, loo eheɔ eyeɔ akɛ wɔyɛ bei fɔji amli, ni etsɛŋ efɔŋfeemɔ fɛɛ sɛɛ baafo. Kɛ́ ona nibii ni eheɔ eyeɔ ni kɛ nibii ni oheɔ oyeɔ lɛ kpãa gbee lɛ, obaanyɛ ona sane ni kɛ́ okɛkpa oshiɛmɔ wiemɔ lɛ hiɛ lɛ, ebaanya he.

10. Mɛni esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔfee? Ni mɛni hewɔ?

10 Hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, bei komɛi lɛ, jeee nɔ fɛɛ nɔ ni atsɔɔ mɛi yɛ amɛjamɔ lɛ mli lɛ amɛheɔ amɛyeɔ. No hewɔ lɛ, kɛ́ oná ole jamɔ mli ni mɔ ko yɔɔ lɛ po lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ ni ole nibii ni lɛ diɛŋtsɛ eheɔ eyeɔ. Gbɛgbalɔ krɛdɛɛ ko ni yɔɔ Australia ni atsɛɔ lɛ David lɛ wie akɛ: “Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi pii kɛ jeŋ nilee futuɔ nibii ni atsɔɔ amɛ yɛ amɛjamɔi lɛ amli lɛ.” Nyɛmi yoo ko ni yɔɔ Albania ni atsɛɔ lɛ Donalta lɛ wie akɛ: “Mɛi ni wɔkɛkpeɔ lɛ ateŋ mɛi komɛi kɛɔ akɛ amɛjáa Nyɔŋmɔ, shi sɛɛ mli lɛ, amɛkɛɔ wɔ akɛ efeee amɛ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ.” Nyɛmi nuu maŋsɛɛ sɔɔlɔ ko ni yɔɔ Argentina lɛ wie akɛ, mɛi komɛi kɛɔ akɛ amɛheɔ Triniti lɛ amɛyeɔ, shi kɛ́ obi amɛ akɛ ani Tsɛ lɛ, kɛ Bi lɛ, kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ fɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ ji amɛ lo lɛ, ekolɛ amɛbaakɛɛ akɛ dabi. Ewie kɛfata he akɛ: “Kɛ́ mihã ehi mijwɛŋmɔ mli akɛ, jeee nɔ fɛɛ nɔ ni atsɔɔ mɛi yɛ amɛjamɔi lɛ amli lɛ amɛheɔ amɛyeɔ lɛ, ewaaa tsɔ kɛhãaa mi akɛ mana sane ko ni amɛkɛ mi baakpã gbee yɛ he.” No hewɔ lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ ni ole nɔ tuuntu ni mɛi heɔ amɛyeɔ. Kɛkɛ lɛ, obaanyɛ ‘otsɔ ohe nɔ fɛɛ nɔ ohã mɛi srɔtoi fɛɛ,’ tamɔ bɔ ni Paulo fee lɛ.​—1 Kor. 9:19-23.

MƐNI HE AMƐNYAA?

11. Mɛni wɔnaa yɛ Bɔfoi 14:14-17 lɛ ni hãa wɔnaa akɛ Paulo tsake eshiɛmɔ wiemɔ lɛ hiɛ koni mɛi ni yɔɔ Listra lɛ anya he?

11 Kanemɔ Bɔfoi 14:14-17. Paulo nyɛ ena nibii ni mɛi ni eshiɛɔ ehãa lɛ nyaa he, ni edamɔ no nɔ etsake eshiɛmɔ wiemɔ lɛ hiɛ koni amɛnya he. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛi ni Paulo kɛwie yɛ Listra lɛ leee nɔ ko nɔ ko yɛ Ŋmalɛ lɛ mli, loo kɛ́ amɛle po lɛ, fioo ko pɛ. No hewɔ lɛ, Paulo kɛ amɛ susu nibii ni amɛle momo lɛ ahe. Ewie bɔ ni bei komɛi lɛ shikpɔŋ lɛ baa nii waa, kɛ nibii ni hãa wɔnyɛɔ wɔhiɔ wala mli ni wɔnáa miishɛɛ lɛ ahe. Ekɛ wiemɔi kɛ nɔkwɛmɔnii ni ewaaa akɛ mɛi ni boɔ lɛ toi lɛ baanu shishi oya lɛ tsu nii.

12. Te obaafee tɛŋŋ ona nɔ ni mɔ ko nyaa he koni okɛ lɛ agba no he sane?

12 Kwɛmɔ akɛ obaana nɔ ni mɛi ni yɔɔ oshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ nyaa he lo, ni okpa osane lɛ hiɛ bɔ ni amɛbaanya he. Shi dani obaashɛ mɔ ko ŋɔɔ loo obaashɛ eshinaa naa po lɛ, te obaafee tɛŋŋ ole nɔ ni enyaa he? Esa akɛ okɛ ohiɛ afɔ̃ shi. Mɛni mɔ lɛ feɔ? Ani eehu? Eekane nii? Eesaa tsɔne? Kɛ́ ebaahi lɛ, okɛ lɛ agba nɔ ni efeɔ lɛ he sane. (Yoh. 4:7) Bei komɛi lɛ, atade ni mɔ ko wo lɛ po baanyɛ ahã ole nibii komɛi yɛ ehe, tamɔ maŋ nɔ ni ejɛ, nitsumɔ ni etsuɔ, loo bɔɔlutswaa kuu ni esumɔɔ waa. Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Gustavo lɛ wie akɛ: “Mikɛ oblanyo ko ni eye afii 19, ni wo atade ko ni atɛŋ lalafolɔ ko ni ehe gbɛ́i waa lɛ he mfoniri yɛ mli lɛ bɔi sanegbaa. Mibi lɛ he sane, ni egba mi nɔ hewɔ ni esumɔɔ nakai lalafolɔ lɛ sane. Nakai sanegbaa lɛ hã miná hegbɛ mikɛ lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ, ni amrɔ nɛɛ ebatsɔ nyɛmi.”

13. Kɛ́ ootao okɛ mɔ ko abɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ, mɛni obaanyɛ owie koni mɔ lɛ aná he miishɛɛ?

13 Kɛ́ ootao okɛ mɔ ko abɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ, tsɔɔmɔ lɛ bɔ ni ebaaná nikasemɔ lɛ he sɛɛ ehã, koni no ahã enya he. (Yoh. 4:13-15) Nakai nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Poppy lɛ fee. Be ko lɛ, yoo ko ni eyashiɛ ehã lɛ ná wiemɔ lɛ he miishɛɛ ni ehã lɛ sɛi yɛ tsũ lɛ mli koni amɛtsa sanegbaa lɛ nɔ. Poppy na yijiemɔ wolo ko kpɛtɛ gbogbo lɛ he yɛ tsũ lɛ mli, ni nɔ ni aŋma yɛ nɔ lɛ hã ena akɛ yoo lɛ ji nilelɔ kpanaa ni etee nitsɔɔmɔ he skul. No hewɔ lɛ, ekɛɛ yoo lɛ akɛ, wɔ hu wɔtsɔɔ mɛi nii yɛ wɔsafoŋ kpeei ashishi, ni wɔkɛ amɛ kaseɔ Biblia lɛ. Yoo lɛ kpɛlɛ ni akɛ lɛ bɔi nikasemɔ, ni enɔ jetsɛremɔ lɛ, etee asafoŋ kpee. No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, etee kpokpaa nɔ kpee ko ni afee lɛ. Afi sɛɛ lɛ, abaptisi lɛ. Bi ohe akɛ: ‘Mɛni mɛi ni mito akɛ maku misɛɛ mayasara amɛ lɛ nyaa he? Mɛni manyɛ mawie koni amɛná he miishɛɛ akɛ mikɛ amɛ akase Biblia lɛ?’

14. Kɛ́ okɛ mɔ ko yaakase nii, ni ootao ni enu shishi jogbaŋŋ ni ekɛtsu nii lɛ, mɛni esa akɛ ofee?

14 Kɛ́ okɛ mɔ ko je Biblia mli nikasemɔ shishi lɛ, be fɛɛ be lɛ, saamɔ ohe dani okɛ lɛ ayakase nii. Be ni osaa ohe lɛ, susumɔ eweku lɛ, skul abɔ ni etee, nibii amli ni etsɔmɔ, kɛ nibii ni enyaa he lɛ ahe. Agbɛnɛ hu, kwɛmɔ ŋmalɛi, vidioi, kɛ nɔkwɛmɔnii ni okɛbaatsu nii kɛgbála Biblia mli anɔkwalei lɛ amli ohã lɛ. Bi ohe akɛ, ‘Mɛni ji gbɛ ni hi fe fɛɛ ni manyɛ matsɔ nɔ matsɔɔ nikaselɔ nɛɛ nii bɔ ni ebaanu shishi jogbaŋŋ ni ekɛtsu nii?’ (Abɛi 16:23) Naa niiashikpamɔ ni nyɛmi yoo gbɛgbalɔ ko ni yɔɔ Albania ni atsɛɔ lɛ Flora lɛ ná. Yoo ko ni ekɛkaseɔ nii lɛ gbá mli kpoo ekɛɛ lɛ akɛ, “Nɔ ko bɛ ni baahã mahe maye akɛ abaatee gbohii ashi.” Flora kɛ lɛ gbalaaa mli kwraa. Ewie akɛ: “Mina akɛ, klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ maye mabua lɛ ni ele Nyɔŋmɔ, mɔ ni ewo shi akɛ ebaatee gbohii ashi lɛ, jogbaŋŋ.” No hewɔ lɛ, kɛjɛ nakai gbi lɛ nɔ kɛyaa lɛ, be fɛɛ be ni ekɛ yoo lɛ baakase nii lɛ, ewieɔ Yehowa suɔmɔ, ehiɛshikamɔ, kɛ ehewalɛ lɛ he etsɔɔ lɛ. Sɛɛ mli lɛ, yoo lɛ he gbohiiashitee lɛ eye ni etɔɔɔ lɛ kwraa. Amrɔ nɛɛ, ebatsɔ Yehowa Odasefonyo ni yɔɔ ekãa.

HEMƆ OYE AKƐ AMƐBAANYƐ AMƐBATSƆMƆ YESU KASELƆI

15. Yɛ nɔ ni aŋma yɛ Bɔfoi 17:16-18 lɛ naa lɛ, mɛɛ nibii Atenebii lɛ feɔ ni wo Paulo mli la? Shi mɛni hewɔ etee nɔ eshiɛ ehã amɛ lɛ?

15 Kanemɔ Bɔfoi 17:16-18. Eyɛ mli akɛ amagajamɔ, ajwamaŋbɔɔ, kɛ jeŋ nilee ehe shi waa yɛ Atene moŋ, shi Paulo tee nɔ eshiɛ ehã Atenebii lɛ, ni ehãaa jɛmɔ ni amɛto amɛshwie enɔ lɛ aje enijiaŋ wui. Lɛ Paulo lɛ diɛŋtsɛ lɛ, be ni ebatsɔko Kristofonyo lɛ, ‘eji mɔ ko ni wieɔ wiemɔi fɔji kɛ yiwalɔ kɛ mɔ ni ebuuu nɔ ko.’ (1 Tim. 1:13) Shi Yesu na akɛ Paulo baanyɛ ebatsɔ ekaselɔ, ni nakai nɔŋŋ Paulo hu na akɛ Atenebii lɛ baanyɛ abatsɔmɔ Yesu kaselɔi. Ni lɛɛlɛŋ amɛteŋ mɛi komɛi batsɔmɔ kaselɔi.​—Bɔf. 9:13-15; 17:34.

16-17. Mɛni hãa wɔnaa akɛ gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ baanyɛ abatsɔmɔ Kristo kaselɔi? Gbaa niiashikpamɔ ko ni tsɔɔ nakai.

16 Yɛ blema Kristofoi lɛ abeiaŋ lɛ, mɛi srɔtoisrɔtoi batsɔmɔ Yesu kaselɔi. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni Paulo ŋma wolo emaje Kristofoi ni yɔɔ blema Greekbii amaŋ ni atsɛɔ lɛ Korinto lɛ mli lɛ, ewie akɛ be ko ni eho lɛ, amɛteŋ mɛi komɛi ji awuiyelɔi kɛ ajwamaŋbɔlɔi. Kɛkɛ ni ekɛshi sɛɛ akɛ: “Shi aju nyɛhe ni nyɛhe etse.” (1 Kor. 6:9-11) Eji bo okɛ mɛi ni hiɛ nakai jeŋbai lɛ yakpe kulɛ, ani obaana amɛ akɛ mɛi ni baanyɛ atsake ni amɛbatsɔmɔ Yesu kaselɔi?

17 Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi pii yɛ ni kɛ́ aye abua amɛ lɛ, amɛbaatsake amɛjeŋba ni amɛbatsɔmɔ Yesu kaselɔi. Nyɛmi yoo gbɛgbalɔ krɛdɛɛ ko ni yɔɔ Australia ni atsɛɔ lɛ Yukina lɛ ná niiashikpamɔ ko ni hã ena akɛ, gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ baanyɛ abatsɔmɔ Yesu kaselɔi. Be ko lɛ, etee eyaafee nɔ ko yɛ nitsumɔhe ko ni ena oblayoo ko ni efee tatuu yɛ ehe. Bɔ ni oblayoo lɛ esaa ehe ehã lɛ hewɔ lɛ, Yukina she gbeyei fioo akɛ ekɛ lɛ baagba sane. Shi emia ehiɛ ekɛ lɛ wie. Ewie akɛ: “Mina akɛ, asomoaŋ, esumɔɔ Biblia lɛ waa, aahu akɛ, tatuu ni efee yɛ ehe lɛ ekomɛi ji Lala wolo lɛ mli wiemɔi!” Akɛ yoo lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ, ni ebɔi asafoŋ kpeei baa. *

18. Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔkojoɔ mɛi?

18 Ani wiemɔ ni Yesu wie akɛ ŋmɔji lɛ egbá futaa ni sa kpamɔ lɛ tsɔɔ akɛ ekpa gbɛ akɛ mɛi pii baanyiɛ esɛɛ? Dabi kwraa. No mli lɛ, Ŋmalɛ lɛ egba efɔ̃ shi akɛ mɛi fioo pɛ baahe enɔ amɛye. (Yoh. 12:37, 38) Agbɛnɛ hu, Yesu nyɛɔ enaa mɛi atsui mli. (Mat. 9:4) Fɛɛ sɛɛ lɛ, ekɛ ekãa shiɛ ehã mɛi fɛɛ, ni kɛ̃lɛ, ekɛ ejwɛŋmɔ ma mɛi fioo ni he enɔ amɛye lɛ anɔ. Wɔ lɛ, wɔnyɛɛɛ wɔna mɛi atsui mli. No hewɔ lɛ, kɛ́ okwɛ lɛ, ani esa akɛ wɔkojo mɔ ko loo wɔmu sane naa akɛ shikpɔŋkuku ko woŋ yibii? Dabi. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔna mɛi fɛɛ ni wɔshiɛɔ wɔhãa lɛ akɛ amɛbaanyɛ amɛbatsɔmɔ Kristo kaselɔi. Maŋsɛɛ sɔɔlɔ ko ni yɔɔ Burkina Faso ni atsɛɔ lɛ Marc lɛ wie akɛ: “Bei pii lɛ, mɛi ni misusuɔ akɛ amɛbaaya amɛhiɛ lɛ kpaa nikasemɔ. Shi mɛi ni misusuɔ akɛ amɛyaŋ amɛhiɛ tsɔ lɛ moŋ yaa amɛhiɛ. Enɛ ehã mina akɛ, ehi akɛ wɔbaahã Yehowa mumɔ lɛ atsɔɔ wɔ gbɛ.”

19. Te esa akɛ wɔna mɛi ni yɔɔ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli wɔhã tɛŋŋ?

19 Ekolɛ, wɔbaanu he akɛ mɛi ni yɔɔ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli ni tamɔ wiiti ni sa kpamɔ lɛ ayi faaa. Shi kɛ́ wɔnu he nakai lɛ, esa akɛ wɔkai nɔ ni Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ. Ekɛɛ amɛ akɛ ŋmɔji lɛ egbá futaa, ni tsɔɔ akɛ, amɛsa kpamɔ. Mɛi baanyɛ atsake ni amɛbatsɔmɔ Kristo kaselɔi, ni Yehowa naa mɛi nɛɛ fɛɛ akɛ ‘amɛjara wala.’ (Hag. 2:7) Kɛ́ wɔna mɛi tamɔ bɔ ni Yehowa kɛ Yesu naa amɛ lɛ, wɔbaabɔ mɔdɛŋ ni wɔle amɛ ni wɔle nibii ni amɛnyaa he. Wɔnáŋ amɛhe jwɛŋmɔ fɔŋ, moŋ lɛ, wɔbaana amɛ akɛ mɛi ni baanyɛ abatsɔmɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi wɔsɛɛ ko.

LALA 57 Wɔshiɛɔ Wɔhãa Gbɔmɛi Srɔtoi Fɛɛ

^ kk. 5 Mɛɛ gbɛ nɔ bɔ ni wɔnaa mɛi ni yɔɔ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli wɔhãa lɛ baanyɛ asa bɔ ni wɔshiɛɔ kɛ bɔ ni wɔtsɔɔ nii wɔhãa lɛ he? Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ bɔ ni Yesu kɛ bɔfo Paulo na mɛi ni amɛkɛkpe yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ amɛhã, kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔkase amɛ. Wɔbaana akɛ, ehe miihia ni wɔsusu nibii ni mɛi ni wɔkɛkpeɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ heɔ amɛyeɔ kɛ nibii ni amɛnyaa he lɛ ahe, ni wɔna amɛ akɛ mɛi ni baanyɛ abatsɔmɔ Kristo kaselɔi.

^ kk. 17 Agba niiashikpamɔi krokomɛi ni tamɔ nɛkɛ yɛ sane ni yitso ji, “Biblia Lɛ Tsakeɔ Mɛi” lɛ mli. Kulɛ, akɛ sane nɛɛ woɔ Buu-Mɔɔ lɛ mli. Shi kɛjɛ afi 2017 lɛ, akɛwooo mli dɔŋŋ. Moŋ lɛ, akɛwoɔ jw.org® lɛ nɔ. Kwɛmɔ WƆHE SAJI > NIIASHIKPAMƆI.

^ kk. 57 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Nyɛmi nuu ko kɛ eŋa miishiɛ yɛ shĩa fɛɛ shĩa ni amɛna (1) shĩa ko ni asaa mli fɛfɛo ni adu fɔfɔi yɛ jɛmɛ; (2) shĩa ko ni nuu ko kɛ eŋa kɛ amɛbi fioo yɔɔ; (3) shĩa ko ni emli kɛ ehewɔ fɛɛ ewo muji kpɔtɔɔ; kɛ (4) shĩa ko ni mɛi ni sumɔɔ Nyɔŋmɔjamɔ yɔɔ. Mɛɛ shĩa kɛ́ okwɛ lɛ, mɛi baabo bo toi waa yɛ?