Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 15

¿Mbaʼépa ñapensa umi hénte oĩvare ñande territóriope?

¿Mbaʼépa ñapensa umi hénte oĩvare ñande territóriope?

“Pemañamína umi kokuére, mbaʼéichapa morotĩmbáma, oĩma oñemonoʼõ hag̃uáicha” (JUAN 4:35).

PURAHÉI 64 Vyʼápe ñamonoʼõ umi kóga

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1, 2. ¿Mbaʼérepa oiméne Jesús heʼi raʼe umi mbaʼe jatopáva Juan 4:35, 36-pe?

JESÚS ningo ohasa kuri ohóvo umi kokuérupi, ha amalisia upérõ vérde asy gueteri umi seváda (Juan 4:3-6). Ko sevadatýpe ningo upérõ oiméne ofalta 4 méserupi ojekosecha hag̃ua. Upévare iñextrañoiterei la Jesús heʼi vaʼekue: “Pemañamína umi kokuére, mbaʼéichapa morotĩmbáma, oĩma oñemonoʼõ hag̃uáicha” (elee Juan 4:35, 36). ¿Mbaʼépa heʼise rakaʼe upérõ?

Jesús amalisia heʼi hína kuri oñembyatytaha umi héntepe, ha ndahaʼéi ojekosechataha seváda. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Ñapensamína pe oiko vaʼekuére upe mboyvemi. Upe tiémpope, umi judío noñeʼẽi jepi umi samaritánondi, péro Jesús opredika peteĩ kuña samaritánape, ha haʼe ohendu porã chupe. Jesús heʼi aja pe kokue morotĩmbamaha ha oĩmaha “oñemonoʼõ hag̃uáicha”, heta samaritano ou hína kuri hendápe oaprendese rupi hetave mbaʼe chugui. Umívape pe kuña samaritana oñeʼẽ kuri Jesús rehe (Juan 4:9, 39-42). Peteĩ expérto oskrivi vaʼekue ko rrelátore, ha heʼi: “Umi hénte ningo pyaʼe voi oho kuri Jesús rendápe ha ohendu chupe. Upéva ohechauka haʼekuéra haʼete hague umi seváda morotĩmbámava ojekosecha hag̃ua”.

¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã jahecháramo ñande território ‘morotĩmbamaha, ha oĩma oñemonoʼõ hag̃uáicha’? (Ehecha párrafo 3)

3. ¿Mbaʼéichapa japredika porãvéta jahecháramo umi héntepe Jesús ohecha haguéicha?

3 ¿Mbaʼéichapa jahecha umi hénte japredikávape umi notísia porã? ¿Jahechápa chupekuéra pe seváda morotĩmbávaicha oĩmava ojekosecha hag̃ua? Oimérõ upéicha, jajapóta mbohapy mbaʼe. Primero, koʼýte jajapuráta japredika hag̃ua. Pe kosécha tiémpo ningo mbyky, upévare ndajaperdéi vaʼerã tiémpo. Segundo, javyʼáta jahechávo umi hénte ohendu porãha umi notísia porã. La Biblia heʼi voi: “Ovyʼa hikuái ovyʼaháicha umi hénte kosécha tiémpope” (Is. 9:3). Ha tercero, jahechátama umi héntepe Jesús disípuloramo ha jajadaptáta hesekuéra ñañemongeta hag̃ua umi mbaʼe ointeresávare chupekuéra.

4. ¿Mbaʼépa ñaaprendéta apóstol Páblogui ko artíkulope?

Jesús disipulokuéra apytépe oĩne opensáva umi samaritánogui núnka ndoikomoʼãiha Jesús disípulo, péro Jesús nopensái vaʼekue umi samaritano naipohãveimaha. Upéva rangue haʼe opensa ikatuha oiko chuguikuéra idisípulo. Ñande avei ñapensa vaʼerã péicha umi hénte oĩvare ñande territóriope. Ha apóstol Pablo omoĩ vaʼekue ñandéve peteĩ ehémplo iporãva jasegi hag̃ua. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende chugui? Ko artíkulope jahecháta mbohapy mbaʼe haʼe ojapo vaʼekue: 1) Oikuaa mbaʼépa oguerovia umi hénte opredikávape, 2) ohechakuaa mbaʼépa ointeresa umi héntepe, ha 3) ohecháma chupekuéra Jesús disípuloramo.

¿MBAʼÉPA OGUEROVIA UMI HÉNTE?

5. ¿Mbaʼérepa Pablo ontende vaʼekue umi hénte ohendúvape chupe pe sinagógape?

Pablo pyʼỹinte opredika vaʼekue umi sinagóga judíape. Por ehémplo, pe sinagóga oĩvape Tesalónicape haʼe “3 sábadore omboʼe ha oipytyvõ [umi judíope] ontende hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽ” (Hech. 17:1, 2). Oiméne Pablo oñeñandu porã rakaʼe pe sinagógape, pórke haʼe judío vaʼekue voi (Hech. 26:4, 5). Pablo ontende vaʼekue umi judíope, ha upévare naiprovlemaiete opredika hag̃ua chupekuéra (Filip. 3:4, 5).

6. ¿Mbaʼépepa idiferénte vaʼekue umi hénte oĩva Atenas merkádope ha umi opredika vaʼekuépe Pablo pe sinagógape?

Umi hénte opuʼã vaʼekue Páblore ha omosẽ chupe Tesalónicagui ha upéi Beréagui, upémarõ haʼe oho Aténaspe. Upépe haʼe oñepyrũ jey “omboʼe umi judío ha umi ótro hénte oadorávape Ñandejárape, ha oipytyvõ chupekuéra ontende hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽ” (Hech. 17:17). Péro Pablo opredikárõ guare pe merkádope, umi hénte ohendúva chupe idiferénte vaʼekue. Umi ohendúva chupe apytépe oĩ umi filósofo ha umi ndahaʼéiva judío, ha chupekuéra g̃uarã ‘ipyahu’ vaʼekue umi mbaʼe Pablo omboʼéva. Upévare heʼi chupe hikuái: “Rohendu reñeʼẽha heta mbaʼe iñextráñovare oréve g̃uarã” (Hech. 17:18-20).

7. Heʼiháicha Hechos 17:22, 23, ¿mbaʼéichapa Pablo ojadapta vaʼekue opredika hag̃ua umi héntepe?

7 (Elee Hechos 17:22, 23). Aténaspe, Pablo ndopredikái vaʼekue umi ndahaʼéivape judío ojepokuaaháicha jepi opredika umi judíope umi sinagógape. Pablo oiméne oñeporandu raʼe mbaʼépa orovia umi hénte oĩva Aténaspe. Haʼe ningo ojesareko porã umi mbaʼe oĩvare ijerére, ha ohechakuaa umi kostúmbre orekóva hikuái irrelihionkuérape. Upéi Pablo oñehaʼã otopa mbaʼépepa oĩ de akuérdo umi mbaʼe ojapóva hikuái iñadorasiónpe Ñandejára Ñeʼẽ heʼívandi. Peteĩ expérto heʼi: “Haʼe ningo peteĩ kristiáno judío, upévare ohechakuaa umi griego ndoadoraiha pe Dios ‘verdadéro’ umi judío ha kristiáno oadorávape. Péro haʼe oñehaʼã omyesakã chupekuéra pe Dios haʼe oikuaaukáva ndahaʼeiha peteĩ Dios umi Atenasgua ndoikuaáiva”. Upévare Pablo oñehaʼãmbaite vaʼekue oadapta ipredikasión umi héntere. Umi Atenasgua ningo ojapo vaʼekue peteĩ altár ‘peteĩ dios ndoikuaáivape g̃uarã’, upévare Pablo heʼi chupekuéra pe mensáhe haʼe opredikáva ouha pe Dios haʼekuéra oñehaʼãvape oadora oikuaaʼỹre. Umi ndahaʼéiva judío ndoikuaáiramo jepe Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva, Pablo nopensái vaʼekue núnka ndoikomoʼãiha chuguikuéra kristiáno. Upéva rangue, haʼe ohecha chupekuéra umi seváda morotĩmbávaicha oĩmava ojekosecha hag̃ua, ha ojadaptánte omombeʼu hag̃ua chupekuéra umi notísia porã.

Jasegíkena Pablo ehémplo ha jajesareko ñande jerére, jajadapta japredika hag̃ua ha jahecháma umi héntepe Jesús disípuloramo (Ehecha párrafo 8, 12 ha 18) *

8. a) ¿Mbaʼéichapa ikatu jaikuaa mbaʼépa oguerovia umi hénte oĩva ñande territóriope? b) ¿Mbaʼépa ikatu jaʼe peteĩ persóna heʼíramo ñandéve haʼe orekoha voi irrelihión?

Pablo ojapo haguéicha, ñande jajesareko porã vaʼerã. Ñañehaʼã vaʼerã jahecha umi mbaʼe ñanepytyvõtava jaikuaa hag̃ua mbaʼépa oguerovia umi hénte oĩva ñande territóriope. Ñañatende mbaʼe adórnopa oreko hikuái hógape, hiʼáutope térã ikamiónpe. Sapyʼánte avei pe persóna réra, oñeʼẽ lája térã oñemonde ha ojarregla lája ñanepytyvõta japilla hag̃ua mbaʼe rrelihionguápa. Térã ikatu pe persóna voi heʼi ñandéve mbaʼe rrelihionguápa haʼe. Peteĩ prekursóra espesiál omombeʼu mbaʼépa haʼe ojapo upéicha jave. Haʼe heʼi pe ogajárape: “Chéngo ndajúi roovligávo reguerovia hag̃ua umi mbaʼe che agueroviáva. Péro añeʼẽseterei nendive ko témare...”.

9. ¿Mbaʼe mbaʼépepa ikatu ñaime de akuérdo peteĩ persóna irrelihiósovandi?

9 ¿Mbaʼe témarepa ikatu ñañeʼẽ peteĩ persóna irrelihiósovandi? Jatopa vaʼerã peteĩ mbaʼe mokõive ñaimeha de akuérdo, ha jaipuru upéva japredika hag̃ua chupe. Por ehémplo, haʼe ikatu oadora peteĩ Dióspente, oguerovia Jesús ou hague omano ñanderehehápe ñandesalva hag̃ua, térã ohechakuaa koʼẽrõitéma opataha umi mbaʼe vaiete oikóva koʼág̃arupi. Jaipurúkena umi mbaʼe mokõive ñaimeha de akuérdo japredika jave umi héntepe. Upéicha jajapóramo pe persóna ikatu hína oikuaaseve la Biblia heʼívagui.

10. ¿Mbaʼépa ñañehaʼã vaʼerã jajapo, ha mbaʼérepa?

10 Ñanemanduʼa vaʼerã avei umi hénte sapyʼánte ndogueroviaiha entéro mbaʼe irrelihionkuéra omboʼéva. Upévare, japilláramo jepe mbaʼe rrelihionguápa pe persóna, ñañehaʼã vaʼerã jaikuaa mbaʼépa añetehápe oguerovia. Peteĩ prekursór espesiál oĩva Austráliape hérava David, heʼi: “Koʼág̃arupi heta hénte ombojeheʼapa ogueroviáva, tahaʼe pe filosofía ha irrelihión omboʼéva”. Peteĩ ermána oĩva Albániape heʼi: “Sapyʼánte rotopa umi hénte heʼívare orekomaha irrelihión, péro upéi orrekonose haʼekuéra ndojeroviaiha Ñandejárare”. Ha peteĩ misionéro oĩva Argentínape ohechakuaa umi hénte heʼíva ogueroviaha pe Trinida, añetehápe ikatu hína ndogueroviái pe Túa, pe Taʼýra ha pe espíritu sánto peteĩnteha. Haʼe heʼi: “Chemanduʼáramo pe persóna ikatuha ndogueroviái opa mbaʼe irrelihión omboʼéva, ifasilve chéve atopa hag̃ua mbaʼépepa roĩ de akuérdo”. Upéicharõ ñañehaʼã vaʼerã jaikuaa mbaʼépa añetehápe oguerovia la hénte. Péicha jasegíta apóstol Pablo ehémplo ha jaʼéta avei: “Ajapo entéro mbaʼe aipytyvõ hag̃ua opaichagua persónape” (1 Cor. 9:19-23).

¿MBAʼÉPA OINTERESA UMI HÉNTEPE?

11. Ohechaukaháicha Hechos 14:14-17, ¿mbaʼéichapa Pablo opredika vaʼekue umi Listraguápe ikatu hag̃uáicha ohenduse umi notísia porã?

11 (Elee Hechos 14:14-17). Pablo ohechakuaa vaʼekue mbaʼépa ointeresa umi hénte ohendúvape chupe, ha upéi oadapta umi mbaʼe heʼíva chupekuéra. Por ehémplo, pe hénte aty Listrapegua ndoikuaaiete vaʼekue mbaʼeve Ñandejára Ñeʼẽgui térã saʼieterei oikuaa. Upévare Pablo oñeʼẽ umi mbaʼe ikatu vaʼerãre ontende hikuái. Oñeʼẽ chupekuéra umi koséchare ha umi mbaʼe ojejapóvare ojeiko hag̃ua vyʼápe. Haʼe oipuru umi palávra ha ehémplo ikatu vaʼerã pyaʼe ontende umi ohendúva chupe.

12. ¿Mbaʼéichapa ikatu japilla mbaʼépa ointeresa peteĩ persónape ha jajadapta japredika hag̃ua chupe?

12 Ñañehaʼã vaʼerã jaikuaa mbaʼépa ointeresa umi hénte ñande territoriopeguápe, ha jajadapta japredika hag̃ua chupekuéra. ¿Mbaʼéichapa ikatu japilla mbaʼépa ointeresa peteĩ persónape ñamañávo hese térã hógare? Jaʼéma haguéicha, jajesareko porã vaʼerã. Ikatu hína pe persóna ombaʼapo ihardínpe, olee peteĩ lívro, ombaʼapo hiʼáutore térã ojapo hína ótra kósa. Ñañemongeta hag̃ua hendive, ikatu voi ñañeʼẽ chupe upe ojapóvare (Juan 4:7). Pe persóna oñemonde lájare ikatu avei jaikuaa hetave mbaʼe chugui. Por ehémplo, mbaʼe paisguápa, mbaʼépepa ombaʼapo térã mbaʼe clubguápa haʼe. Peteĩ ermáno hérava Gustavo heʼi: “Peteĩ vuéltape añepyrũ kuri añemongeta peteĩ mitãkariaʼy de 19 áño ndive. Haʼe oreko ijehe peteĩ rreméra orekóva peteĩ kantánte ifamósova raʼanga, ha upévare aporandu chupe hese. Upépe pe mitãkariaʼy omombeʼu chéve mbaʼérepa ogusta chupe upe kantánte. Upe konversasióngui osẽ peteĩ estúdio bíblico, ha koʼág̃a oikóma chugui ñane ermáno”.

13. ¿Mbaʼéichapa ikatu jaofrese peteĩ estúdio bíblico ogusta hag̃uáicha umi héntepe?

13 Jaofrese jave estúdio bíblico peteĩ persónape, jajapo vaʼerã upéva ogusta hag̃uáicha chupe. Jahechauka pe persónape mbaʼéichapa pe estúdio ideprovéchota chupe (Juan 4:13-15). Por ehémplo, peteĩ kuñakarai ohendu porã vaʼekue peteĩ ñane ermánape opredikárõ guare ha ombohasa chupe hógape. Upépe pe ermána ohecha pe parére oĩha peteĩ diplóma heʼíva pe kuñakarai ostudia hague universidápe profesorarã. Upévare haʼe omombeʼu chupe ñande avei ñamboʼeha la héntepe umi estúdio bíblico ha rreunionkuéra rupive. Pe kuñakarai oñepyrũ ostudia la Biblia, al día sigiénte ohóma rreunionhápe, upe riremínte ohóma peteĩ asambléa de sirkuítope, ha un áño haguépe ojevautisáma. Upéicharõ ñañeporandumína: “¿Mbaʼépa ointeresa che rrevisitakuérape? ¿Ikatúpa aofrese peteĩ estúdio bíblico ogusta hag̃uáicha chupekuéra?”.

14. ¿Mbaʼéichapa ikatu jaadapta pe estúdio bíblico káda estudiántepe g̃uarã?

14 Ñañepyrũ rire jastudia peteĩ persónandi, jajeprepara porã vaʼerã káda estudiorã. Jareko enkuénta mbaʼeichagua famíliaguipa ou, pe edukasión orekóva, umi mbaʼe ohasa vaʼekue ha mbaʼépa ointeresa chupe. Jajepreparakuévo jahecháma vaʼerã mbaʼe téxtopa jaleéta, mbaʼe vidéopa jahechaukáta ha mbaʼe ehémplopa jaipurúta ñamboʼe hag̃ua chupe la Biblia. Ñañeporandumi: “¿Mbaʼépa ointeresáta katuete ko che estudiántepe ha og̃uahẽta ikorasõme?” (Prov. 16:23). Albániape, peteĩ kuñakarai ostudia vaʼekue peteĩ prekursóra héravandi Flora. Pe kuñakarai heʼi: “¡Che ndagueroviamoʼãi voínte pe rresurreksión!”. Péro Flora noñehaʼãi upepete voi okonvense chupe orovia hag̃ua upéva. Haʼe heʼi: “Ahechakuaa haʼe oguerovia mboyve pe rresurreksión tekotevẽha oikuaa porã raẽ mbaʼeichagua Dióspa opromete hína upéva”. Upe guive, káda estúdio aja Flora oñeʼẽve Jehová mborayhu, arandu ha podér rehe. Tiémpo rire, pe kuñakarai oasepta ha ogueroviáma pe rresurreksión, ha koʼág̃a oservíma Jehovápe kyreʼỹme.

JAHECHÁMAKENA CHUPEKUÉRA JESÚS DISÍPULORAMO

15. a) Heʼiháicha Hechos 17:16-18, ¿mbaʼe mbaʼépa ojapo vaʼekue umi Atenasgua omolestáva Páblope? b) ¿Mbaʼérepa haʼe nopensái umi Atenasgua ndaikatumoʼãiha okambia?

15 (Elee Hechos 17:16-18). Pablo ohecháramo jepe mbaʼéichapa Aténaspe henyhẽte umi hénte oadoráva taʼanga, hekovaíva ha oroviáva umi filosofía japu, nopensái vaʼekue umi hénte ndaikatumoʼãiha okambia. Ha otrata vaíramo jepe chupe hikuái, haʼe lomímonte osegi opredika chupekuéra. Páblogui oiko kristiáno, jepe haʼe ‘oñeʼẽ vai vaʼekue Ñandejárare, opersegi ipuévlope ha ijorgullóso’ (1 Tim. 1:13). Jesús ningo ojerovia vaʼekue Páblore ikatuha oiko chugui idisípulo, ha upéicha avei Pablo ojerovia umi oikóvare Aténaspe ikatuha oiko chuguikuéra Jesús disípulo. Ha jaikuaa ndojeroviareíri hague (Hech. 9:13-15; 17:34).

16, 17. ¿Mbaʼe ehémplopa jareko ohechaukáva opaichagua persónagui ikatuha oiko Jesús disípulo?

16 Síglo primérope, opaichagua héntegui oiko vaʼekue Jesús disípulo. Pablo oskrivírõ guare umi kristiáno oikóvape Gréciape, pe siuda héravape Corinto, haʼe heʼi vaʼekue upe kongregasiónpe oĩ hague umi anteve ojapo vaʼekue heta mbaʼe vai ha hekokyʼaiterei vaʼekue. Upéi Pablo heʼive: “Péro koʼág̃a Ñandejára penemopotĩma” (1 Cor. 6:9-11). ¿Ñandépa ñapensáne raʼe umichagua hénte ikatuha okambia ha oiko chugui Jesús disípulo?

17 Koʼág̃arupi oĩ hetaiterei hénte okambiaséva oiko hag̃ua chuguikuéra Jesús disípulo. Por ehémplo, Austráliape peteĩ prekursóra espesiál hérava Yukina, ohechakuaa vaʼekue opaichagua persóna ikatuha oasepta pe mensáhe oĩva la Bíbliape. Peteĩ vuéltape haʼe oĩ hína kuri peteĩ negósiope, ha ohecha peteĩ kuñataĩ orekóva hetaiterei tatuáhe ha oipurúva umi ao tuichaicháva. Yukina omombeʼu: “Primerorã aduda kuri, péro upéi añepyrũ añeʼẽ hendive. Haʼe ningo omombaʼeterei raʼe la Biblia, ha upévare oipuru umi mbaʼe heʼíva Sálmope omoĩ hag̃ua ijehe unos kuánto tatuáhe”. Upéi pe kuñataĩ oñepyrũ ostudia la Biblia ha oho rreunionhápe. *

18. ¿Mbaʼérepa ndajahusgái vaʼerã umi héntepe?

18 ¿Opensápa raʼe Jesús umi kokue oĩmaha oñemonoʼõ hag̃uáicha ohaʼarõ rupi la majoría umi héntegui oiko idisípulo? Nahániri. La Biblia heʼíma vaʼekue voi ndahetamoʼãiha umi ojeroviáva hese (Juan 12:37, 38). Hiʼarive Jesús oreko vaʼekue podér oikuaa hag̃ua mbaʼépa oĩ umi hénte korasõme (Mat. 9:4). Upéicharõ jepe, haʼe oñekonsentra vaʼekue umi mbovymi ojeroviátavare hese ha kyreʼỹme opredika enterovépe. Ñande ningo ndajarekói podér jaikuaa hag̃ua mbaʼépa oĩ umi hénte korasõme, upévare koʼytevéntema jajejoko vaʼerã ani hag̃ua jahusga ñande território térã peteĩ persónape. Upéva rangue, jahecháma vaʼerã umi héntepe Jesús disípuloramo. Peteĩ misionéro oĩva Burkina Fásope hérava Marc heʼi: “Umi hénte che aimoʼãva oho porãtaha hese, pyʼỹinte oheja la ijestúdio. Péro umi apensa vaʼekue ndohopukumoʼãiha, upéi oprogresa porãiterei. Péicha aaprende iporãveha jaheja Jehová espíritu ñandegia jatopa hag̃ua umi hénte añetehápe oikuaasévape Ñandejárape”.

19. ¿Mbaʼéichapa jahecha vaʼerã umi hénte oĩvape ñande territóriope?

19 Primerorã ikatu ñapensa ñande territóriope ndahetaiha umi oĩmava ojekosecha hag̃uáicha. Péro ñanemanduʼa vaʼerã mbaʼépa Jesús heʼi vaʼekue idisipulokuérape. Umi kokue ningo morotĩmbáma, ha oĩma oñemonoʼõ hag̃uáicha. Umi hénte ikatu hína okambia ha oiko chuguikuéra Jesús disípulo. Jehová ojerovia umi hénte oĩvare ñande territóriope ikatuha oiko chuguikuéra Jesús disípulo, ha ohecha koʼã héntepe ‘umi mbaʼe iporãvaramo’ (Ageo 2:7). Jahecháramo umi héntepe Jehová ha Jesús ohechaháicha, ñañehaʼãta jaikuaa mbaʼe famíliaguipa ou, pe edukasión orekóva, umi mbaʼe ohasa vaʼekue ha mbaʼépa ointeresa chupekuéra. Upéicha jajapóramo haʼekuéra ndahaʼemoʼãi extráño ñandéve g̃uarã, síno jahechátama chupekuéra ñane ermáno ha ermánaramo.

PURAHÉI 57 Japredika opaichagua persónape

^ párr. 5 Umi mbaʼe ñapensáva umi hénte oĩvare ñande territóriope ikatu oafekta mbaʼéichapa japredika ha ñamboʼe chupekuéra. Ko artíkulope ñaanalisáta mbaʼéichapa Jesús ha apóstol Pablo ohecha vaʼekue umi hénte ohendúvape chupekuéra. Jahecháta avei mbaʼéichapa ikatu jasegi iñehemplokuéra jarekóvo enkuénta mbaʼépa oguerovia umi hénte, mbaʼépa ointeresa chupekuéra, ha jahechámavo chupekuéra Jesús disípuloramo.

^ párr. 17 Umi artíkulo hérava “La Biblia okambia chupekuéra” oreko hetave experiénsia ohechaukáva mbaʼéichapa umi hénte ikatu okambia. Koʼã artíkulo osẽ vaʼekue Ñemañaháme áño 2017 peve. Koʼág̃a umichagua artíkulo osẽ jepi jw.org-pe. Eike heʼihápe ORE INFORMASIÓN > EXPERIÉNSIA.

^ párr. 57 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Peteĩ matrimónio opredika ogahárupi ha ohecha hikuái: 1) Peteĩ óga ojekuida porãva ha orekóva heta yvoty, 2) peteĩ óga oĩháme mitã michĩva, 3) peteĩ óga ojekuaáva ikyʼaha hyepýpe ha oka gotyo ládo, ha 4) peteĩ óga oikohápe umi hénte irrelihiósova. ¿Mavaitéva ógapepa jatopáne peteĩ persóna ikatúva oiko chugui Jesús disípulo?