Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 16

Sũasua Jehovah Ber A Enye Wo Nuanom Ridzi No

Sũasua Jehovah Ber A Enye Wo Nuanom Ridzi No

“Mma hom mmbu atsɛn dɛ mbrɛ enyiwa do tse, na hom mbu atsɛn tsenenee.”​—JOHN 7:24.

NDWOM 101 Yɛdze Koryɛ Bɔ Mu Yɛ Edwuma

DZA YERUBOSUSU HO *

1. Jehovah ho nokwasɛm bɛn na ɔyɛ awerɛkyekyer a Bible no ma yehu?

ANA w’enyi bɛgye ho dɛ nkorɔfo bɔhwɛ wo honam enyihwɛbea, mbrɛ w’enyim tse anaa mbrɛ wo nyimpadua tse na woeebu wo atsɛn? Bi a w’enyi nnkɛgye ho dɛm. Hwɛ awerɛkyekyer ara a ɔyɛ dɛ yebohu dɛ, nnyɛ dza nyimpa enyi hu do na Jehovah gyina bu hɛn atsɛn! Nhwɛdo bi nye yi. Ber a Samuel hwɛɛ Jesse ne mbabanyin no, dza ohunii wɔ hɔnho no, nnyɛ dɛm na Jehovah hunii. Nna Jehovah akã akyerɛ Samuel dɛ Jesse ne mbabanyin no mu kor bɛba abɛyɛ ɔhen wɔ Israel. Nna ɔbɛyɛ hɔn mu woana? Ber a Samuel hun Jesse ne babanyin panyin a wɔfrɛ no Eliab no, ɔkãa dɛ, ‘Ampa Jehovah ne nyia wɔasera no no na ɔwɔ n’enyim no.’ Samuel n’enyi do no, nna Eliab fata dɛ wɔyɛ no ɔhen. Naaso, Jehovah kãa kyerɛɛ Samuel dɛ, “Mma nnhwɛ n’enyim, anaa ne tsipɛn ne tsentsen; osiandɛ memmpɛ no.” Ebɛn esuadze na ɔwɔ mu? Jehovah toaa do kãa dɛ: ‘Nyimpa hwɛ dza opue n’enyiwa do, na Jehovah dze ɔhwɛ akoma mu.’​—1 Sam. 16:1, 6, 7.

2. Dɛ mbrɛ wɔakã wɔ John 7:24 no, ebɛnadze ntsi na onnyi dɛ yɛhwɛ mbrɛ obi tse wɔ hɛn enyiwa do bu no atsɛn? Ma ho nhwɛdo.

2 Osiandɛ yɛyɛ nyimpa a yɛtɔ sin ntsi, yegyina mbrɛ afofor tse wɔ hɛn enyiwa do bu hɔn atsɛn. (Kenkan John 7:24.) Naaso, dza yɛdze hɛn enyi hu fa obi ho no yɛ kakraabi. Nhwɛdo bi nye yi. Dɔkta a onyim edwuma yie no, sɛ ɔdze n’enyi kɛkɛ hwɛ ɔyarfo bi a, orunntum nnhu pii mmfa ɔyarfo no ho. Sɛ obohu adze a mber bi mu nna ɔyɛ ɔyarfo no, mbrɛ osi tse nka wɔ tsebea a ɔwɔ mu no ho, anaa dza yarba no ma ɔda edzi a, ɔsɛ dɛ ɔyɛ aso tsie ɔyarfo no yie. Bi mpo a dɔkta no bɛma oekotwa X-ray ama oeehu dza ɔwɔ ɔyarfo no ne nyimpadua mu. Annyɛ dɛm a, edur a dɔkta no dze bɛma ɔyarfo no rennyɛ ne yarba no ho dze. Dza ɔnye iyi dzi nsɛ no, sɛ yɛhwɛ hɛn nuanom mbarimba na mbaa dɛ mbrɛ wɔtse wɔ hɛn enyi do a, yerunntum nnntse hɔn ase yie. Ɔsɛ dɛ yɛbɔ mbɔdzen hu nyimpaban a wɔyɛ. Nokwasɛm nye dɛ, yerunntum nnhu dza ɔwɔ nyimpa n’akoma mu. Dɛm ntsi, yerunntum nntse afofor ase yie dɛ mbrɛ Jehovah tse hɔn ase no. Naaso, yebotum abɔ mbɔdzen esũasua Jehovah. Ebɛn kwan do?

3. Ebɛn kwan do na Bible mu nsɛm a ɔwɔ adzesua yi mu no bɔboa hɛn ma yeesũasua Jehovah?

3 Ebɛn kwan do na Jehovah nye n’asomfo dzi? Otsie hɔn. Osusu tsebea a wɔwɔ mu nye ndzɛmba ahorow a enya hɔn do nkantando wɔ hɔn asetsena mu ho. Afei so, ɔda ehumbɔbɔr edzi kyerɛ hɔn. Aber a yɛrobɔhwɛ mbrɛ Jehovah sii yɛɛ dɛm ndzɛmba yi maa Jonah, Elijah, Hagar, nye Lot no, hom mma yɛnhwɛ mbrɛ yebesi esũasua Jehovah ber a yɛnye hɛn nuanom mbarimba na mbaa ridzi no.

YƐ ASO TSIE HƆN YIE

4. Ebɛnadze ntsi na bi a yebotum enya adwen a ɔmmfata wɔ Jonah ho?

4 Yennyim Jonah noho nsɛm nyina, dɛm ntsi annhwɛ a yɛbɛkã dɛ ɔyɛ obi a worunntum nnya no mu ahotodo, anaa mpo dɛ obi a ɔnnyɛ nokwafo. Jehovah maa no ahyɛdze tsenn dɛ ɔnkɛkã atsɛmbusɛm bi wɔ Nineveh. Naaso, Jonah annkɔ beebi a Jehovah somaa no dɛ ɔnkɔ no. Mbom, ɔfoow hɛn bi a ɔrokɔ beebi a ɔmmbɛn Nineveh koraa, dɛ oruguan ‘efi Jehovah enyim.’ (Jonah 1:1-3) Sɛ ɔyɛ ɔwo a, nkyɛ edze ho kwan no bɛsan ama Jonah ma oeekedzi dwuma a edze hyɛɛ ne nsa no? Bi a erennyɛ. Naaso, Jehovah hun dɛ ɔsɛ dɛ ɔdze ho kwan no ma no bio.​—Jonah 3:1, 2.

5. Sɛ ehwɛ Jonah ne nsɛm a wɔayɛ ho kyerɛwtohɔ wɔ Jonah 2:1, 2, 9 no a, ebɛnadze na isũa fi mu?

5 Jonah ne mpaabɔ no ma yehu nyimpaban a nna ɔyɛ ankasa. (Kenkan Jonah 2:1, 2, 9.) Ekyingye biara nnyi ho dɛ Jonah bɔɔ Jehovah mpaa mpɛn pii. Mpaa a ɔbɔe ber a nna ɔda nam no ne yamu no ka mpaa ahorow a ɔbɔe no ho. Dɛm mpaa a Jonah bɔe no ma yehu dɛ nna ɔnnyɛ nyimpa a ɔhyɛɛ da ara buu n’enyi guu edwuma a Jehovah dze hyɛɛ ne nsa no do. Nsɛm a ɔkãe wɔ ne mpaabɔ no mu no ma yehu dɛ ɔyɛ nyimpa a ɔbrɛ noho adze, ɔkyerɛ ndzɛmba ho enyisɔ, na oesi no bo dɛ ɔbɛyɛ setsie ama Jehovah. Dɛm ntsi, ɔnnyɛ nwanwa dɛ Jehovah annhwɛ mfom a odzii no. Mbom obuaa ne mpaabɔ no, na ɔkɔr do dze no dzii dwuma dɛ no nkɔnhyɛnyi!

Sɛ yehu tsebea a hɛn nuanom refa mu a, yebotum akɔ do ada tsema edzi akyerɛ hɔn (Hwɛ nkyekyɛmu 6) *

6. Ebɛnadze ntsi na mfaso wɔ do dɛ yɛbɛyɛ aso etsie afofor yie?

6 Sɛ yebotum ayɛ aso etsie afofor a, ɔsɛ dɛ yɛbrɛ hɛnho adze na yesie abotar. Annyɛ yie koraa no, siantsir ebiasa a odzidzi do yi ma yehu mfaso a ɔwɔ do dɛ yɛbɛyɛ dɛm. Odzi kan, ɔremma yɛmmper hɛnho mmbu afofor atsɛn. Otsĩa ebien, yebohu mbrɛ hɛn nua si tse nka nye siantsir a ɔyɛ ndzɛmba ahorow bi. Iyi bɔboa hɛn ma yaakɔ do ada tsema edzi akyerɛ no. Otsĩa ebiasa, sɛ yɛma kwan ma hɛn nua no kasa a, bi mpo a obotum ehu biribi afa nankasa noho. Ɔtɔ da a, yenntum nntse mbrɛ hɛnankasa yesi tse nka no ase gyedɛ yɛkã ho asɛm kyerɛ obi ansaana yaatse ase. (Mbɛ. 20:5) Asafo mu panyin bi a ɔwɔ Asia kãa dɛ: “Da kor bi, mubuaa asɛm bi ana miritsie dza ɔwɔ mu nyina. Mekãa kyerɛɛ hɛn akyerɛbaa kor dɛ ɔsɛ dɛ otu mpon wɔ mbrɛ osi ma mbuae wɔ asafo nhyiamu ase no mu. Ekyir yi, mubohun dɛ onnyim akenkan papa, dɛm ntsi ɔgye mbɔdzembɔ pii ana oeetum ama mbuae.” Hwɛ hia a ohia dɛ asafo mu panyin biara bɛyɛ aso ‘etsie’ nsɛm a ɔwɔ mu nyina ansaana ɔdze afotu aama!​—Mbɛ. 18:13.

7. Sɛ yɛhwɛ mbrɛ Jehovah sii nye Elijah dzii no a, ebɛnadze na yesũa fi mu?

7 Hɛn nuanom mbarimba na mbaa no bi wɔ hɔ a, osian dza ɔtoo hɔn mber bi a abɛsen kɔ, hɔn amambra, anaa hɔn nyimpasu ntsi, ɔyɛ dzen ma hɔn dɛ wɔbɛkã mbrɛ wosi tse nka ho asɛm akyerɛ afofor. Ebɛnadze na yɛbɛyɛ ama eetum ayɛ mberɛw ama hɔn dɛ wɔbɛkã mbrɛ wosi tse nka ankasa ho asɛm akyerɛ hɛn? Yɛnkaa mbrɛ Jehovah sii nye Elijah dzii ber a oguanee fii Jezebel enyim no. Ɔgyee ndafua pii ana Elijah rekã mbrɛ nna osi tse nka ankasa ho asɛm akyerɛ no sor Egya no. Jehovah yɛɛ aso tsiee no. Afei, ɔhyɛɛ no nkuran na ɔmaa no edwuma a noho hia dɛ ɔnyɛ. (1 Ahe. 19:1-18) Obotum agye mber kakra ana hɛn nuanom mbarimba na mbaa eetum efi hɔn akoma mu akã mbrɛ wosi tse nka ho asɛm akyerɛ hɛn. Sɛ wotum kã hɔn akoma mu nsɛm kyerɛ hɛn a, nna yebotum ehu mbrɛ wosi tse nka ankasa. Dɛm ntsi, sɛ yenya abotar tse dɛ Jehovah a, wobefi hɔn pɛ mu akã mbrɛ wosi tse nka ho asɛm akyerɛ hɛn. Afei, sɛ wɔyɛ krado dɛ wɔbɛkã mbrɛ wosi tse nka ho asɛm akyerɛ hɛn a, ɔsɛ dɛ yɛyɛ aso tsie hɔn yie.

BƆ MBƆDZEN DƐ IBOHU WO NUANOM MBARIMBA NA MBAA YIE

8. Dɛ mbrɛ Genesis 16:7-13 ma yehu no, ebɛn kwan do na Jehovah boaa Hagar?

8 Nna Sarai nnyi ba, ntsi ɔdze n’afonabaa Hagar maa no kun Abram awar. Ɔno ekyir no, afonabaa Hagar annyɛ n’adze nyansa mu. Ber a Hagar hun dɛ onyinsen no, ɔhyɛɛ ase buu no wuraba Sarai enyimtsia. Tsebea no bɛyɛɛ atseetsee araa ma Sarai paam Hagar fii fie hɔ. (Gen. 16:4-6) Osiandɛ yɛyɛ nyimpa a yenndzi mũ ntsi, annhwɛ a, yebosusu dɛ nna Hagar yɛ ɔbaa a ɔyɛ enyiammbɔho. Dɛm ntsi, ɔfata dɛ wotuu no fii fie hɔ. Naaso, Jehovah ennhu Hagar dɛ ɔtse dɛm. Ɔsomaa no bɔfoe ma ɔkɔr ne nkyɛn. Ber a ɔbɔfo no hun no, ɔboaa no ma ɔsesaa no suban, na afei so ohyiraa no. Hagar hun dɛ nna Jehovah n’enyi dzi n’ekyir na onyim tsebea a ɔrefa mu nyina. Iyi kaa Hagar araa ma ɔfrɛɛ Jehovah dɛ, ‘Nyankopɔn a ihu adze, nyia ohu me.’​—Kenkan Genesis 16:7-13.

9. Ebɛnadze ntsi na Jehovah nye Hagar dzii no ayamuyie mu?

9 Ebɛnadze na Jehovah hunii wɔ Hagar ho? Nna Jehovah nyim beebi a Hagar fi nye dza ɔafa mu nyina. (Mbɛ. 15:3) Nna Hagar yɛ Egyptnyi a ɔnye Hebrewfo tse. Ɔtɔ da a, aso nna ɔtse nka dɛ ɔyɛ ɔnanaben? Aso n’enyi gyinaa n’ebusua nye ɔman a ofi mu? Nna nnyɛ ɔno nkotsee nye Abram ne yer. Mber bi a abɛsen kɔ no, mbarimba anokwafo binom waar mbaa dodow bi. Naaso, ahyɛse no nnyɛ dɛm na Jehovah hyehyɛɛ no. (Matt. 19:4-6) Dɛm ntsi, ɔnnyɛ nwanwa dɛ mpɛn pii no, awardodow dze ɔhaw tse dɛ ahoɔyaw na enyitan ba ebusua mu. Nna Jehovah nyim dɛ ɔnnyɛ no kwan do dɛ Hagar bobu Sarai enyimtsia. Naaso, ɔtsee mbrɛ nna Hagar tse nka nye tsebea a nna ɔwɔ mu no ase. Dɛm ntsi, ɔnye no dzii wɔ ayamuyie mu.

Bɔ mbɔdzen dɛ ibohu wo nuanom mbarimba na mbaa yie (Hwɛ nkyekyɛmu 10-12) *

10. Yebesi dɛn ehu hɛn nuanom mbarimba na mbaa yie?

10 Sɛ yɛbɔ mbɔdzen dɛ yɛbɛtse hɛn nuanom ase a, yebotum esũasua Jehovah. Bɔ mbɔdzen dɛ ibohu wo nuanom mbarimba na mbaa yie. Sɛ ekɔ asafo nhyiamu a, enye hɔn mbɔ nkɔmbɔ ansaana nhyiamu no aahyɛ ase. Sɛ hom pon so a, enye hɔn mbɔ nkɔmbɔ. Enye hɔn mbɔ mu nkɔ asɛnka, na sɛ ɔbɛyɛ yie a, to nsa frɛ hɔn na enye hɔn mbɔ mu ndzidzi. Sɛ eyɛ dɛm a, dza ibohu no bɛyɛ wo nwanwa. Dɛ nhwɛdo no, bi a ibohu dɛ, akyerɛbaa a akɛyɛ tse dɛ ɔnnka nnkɔ afofor ho no, saana ɔfɛr adze, onua a isusu dɛ honam afamu ahonyadze agye n’adwen afa no, saana ɔpɛ ahɔhoyɛ, anaa ebusua a wɔnntaa mmba asafo nhyiamu ntsɛm no, saana worihyia ɔsoɛrtsia. (Job 6:29) Ɔwɔ mu, onnyi dɛ yɛyɛ nkorɔfo a yɛdze hɛnho ‘gyegye’ afofor hɔn nsɛm mu. (1 Tim. 5:13) Naaso, oye dɛ yebohu biribi afa hɛn nuanom mbarimba na mbaa nye tsebea a wɔafa mu wɔ asetsena mu ho. Iyi bɔboa hɛn ma yaatse hɔn ase yie.

11. Ebɛnadze ntsi na ɔwɔ dɛ asafo mu mpanyimfo hu enuanom yie?

11 Asafo mu mpanyimfo tsitsir na ohia dɛ wohu enuanom mbarimba na mbaa a wɔsom hɔn no yie. Hom mma yensusu onua Artur n’asɛm no ho nhwɛ. Nna ɔsom dɛ ɔmansin do hwɛfo. Ɔnye asafo mu panyin bi kɛseraa hɛn akyerɛbaa kor. Nna hɛn akyerɛbaa no yɛ obi a akɛyɛ tse dɛ ɔfɛr adze na onntum nnka nnkɔ afofor ho. Artur kãa dɛ: “Yebohun dɛ ɔwaree no, mfe kakraabi ekyir na no kun wui. Naaso, ɔmmfa ho nsɛndzendzen a orihyia no, oetum atsetse ne mbabaa beenu ma woenya Jehovah ho dɔ ma wɔrosom no wɔ nokwar mu. Naaso, seseiara, n’enyi do reyɛ no kusuww. Afei so, dadwen hyɛ no do. Naaso, ɔmmfa ho dɛm haw yi nyina no, ɔdɔ a ɔwɔ ma Jehovah nye gyedzi a ɔwɔ wɔ no mu no yɛ dzen. Yebohun dɛ, ɔsɛ dɛ yesũa pii fi hɛn akyerɛbaa yi no nhwɛdo pa no mu.” (Phil. 2:3) Sɛ yɛhwɛ a, yehu dɛ nna dɛm ɔmansin do hwɛfo yi rusũasua Jehovah. Jehovah nyim no nkowaa anokwafo na onyim yaw a wɔrefa mu so. (Ex. 3:7) Asafo mu mpanyimfo a wonyim Jehovah n’asomfo yie no nyim mbrɛ wobesi aboa hɔn.

12. Hɛn akyerɛbaa Yip Yee bɔɔ mbɔdzen dɛ obohu akyerɛbaa bi yie wɔ asafo no mu. Ebɛn mfaso na onyae fii mu?

12 Hɛn nua anaa hɛn akyerɛbaa a etse nka dɛ noho yɛ wo ebufuw no, sɛ ihu no yie a, ɔbɛka wo ma eenya tsema kɛse ama no. Nhwɛdo bi nye yi. Yip Yee yɛ hɛn akyerɛbaa a ɔwɔ Asia. Ɔkãa dɛ, “Akyerɛbaa bi wɔ hɛn asafo mu, sɛ ɔrekasa a, ne ndze wɔ sor. Nna metse nka dɛ ommbu adze. Naaso, ber a menye no kɔr asɛnka no, mubohun dɛ nna ɔboa n’awofo ma wɔtɔn nam wɔ gua mu. Nna ɔpaa mu frɛ adzetɔfo.” Yip Yee dze kaa ho dɛ: “Mubohun dɛ, sɛ mubotum atse mo nuanom mbarimba na mbaa ase a, ɔsɛ dɛ muhu hɔn yie.” Ɔgye mbɔdzembɔ ana eehu wo nuanom yie. Naaso, sɛ edze Bible mu afotu a ɔdɛ yembue hɛn akoma mu no yɛ edwuma a, ibotum esũasua Jehovah a ɔwɔ ɔdɔ ma “nyimpa nyina” no.​—1 Tim. 2:3, 4; 2 Cor. 6:11-13.

DA TSEMA EDZI KYERƐ WO NUANOM

13. Dɛ mbrɛ wɔayɛ ho kyerɛwtohɔ wɔ Genesis 19:15, 16 no, aber a Lot twentweɔɔn n’ananadze no, ebɛnadze na abɔfo no yɛe, na ebɛnadze ntsi a?

13 Odur ber a nna no ho hia papaapa wɔ Lot n’asetsena mu no, ɔtwentweɔɔn n’ananadze dɛ obedzi Jehovah n’akwankyerɛ do. Abɔfo beenu baa Lot nkyɛn bɛkãa kyerɛɛ no dɛ ɔnye n’ebusua mfi Sodom nkɔ. Ebɛnadze ntsi a? Wɔkãa dɛ: “Yɛrebɛsɛɛ ha.” (Gen. 19:12, 13) Adze kyee no, nna Lot na n’ebusua da ho ara wɔ fie. Ntsi, abɔfo no bɔɔ Lot kɔkɔ bio, naaso, “okyinkyimii” anaadɛ ɔtwentweɔɔn n’ananadze. Bi a, yebosusu dɛ nna Lot mmpɛ dɛ ɔyɛ dza Jehovah kãa kyerɛɛ no dɛ ɔnyɛ no, anaa mpo dɛ nna n’aso yɛ dzen. Naaso, Jehovah ammpa abaw wɔ noho. Osiandɛ ‘Jehovah hun no mbɔbɔr ntsi,’ abɔfo no suoo ɔno nye ne yer nye ne mbabaa no hɔn nsa mu dze hɔn puei fii kurow no mu.​—Kenkan Genesis 19:15, 16.

14. Bi a ebɛnadze ntsi na Jehovah daa ayamuhyehye edzi kyerɛɛ Lot?

14 Bi a siantsir ahorow bi ntsi na Jehovah daa ayamuhyehye edzi kyerɛɛ Lot. Bi a nna Lot mmpɛ dɛ obefi fie akɔ osiandɛ nna osuro nkorɔfo a wɔwɔ kurow n’ekyir no. Iyi da nkyɛn a, nna esian afofor so wɔ hɔ. Obotum aba dɛ nna Lot nyim dɛ ahemfo beenu bi atɔ amona a ɔwɔ bɔnsa a ɔbɛn hɔ beebi no mu. Nna hua anaa kootaa wɔ amona no mu. (Gen. 14:8-12) Afei so, nna Lot yɛ okun san so yɛ egya, ntsi nna ɔrodwen n’ebusua ho. Bio so, nna ɔwɔ sika, ntsi bi a nna ɔtse dan papabi mu wɔ Sodom. (Gen. 13:5, 6) Ɔwɔ mu, iyinom nyina nnyɛ biribi papa a Lot botum egyina do atwentweɔn n’ananadze dɛ ɔbɛyɛ ntsɛm etsie Jehovah. Naaso, Jehovah ammfa n’adwen ennsi mfom a Lot dzii no do, na mbom obuu no dɛ ɔyɛ “ɔtseneneenyi.”​—2 Pet. 2:7, 8.

Sɛ yɛyɛ aso tsie afofor a, bi a yebohu mbrɛ yebesi ada tsema edzi akyerɛ hɔn (Hwɛ nkyekyɛmu 15-16) *

15. Dɛ nkyɛ yebobu obi atsɛn wɔ dza ɔyɛ ho no, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛyɛ?

15 Dɛ nkyɛ ibobu obi atsɛn wɔ dza ɔyɛ ho no, bɔ mbɔdzen dɛ ebɛtse mbrɛ osi tse nka no ase. Veronica yɛ hɛn akyerɛbaa a ɔwɔ Europe. Ɔbɔɔ mbɔdzen dɛ ɔbɛtse mbrɛ hɛn akyerɛbaa bi tse nka no ase. Ɔkãa dɛ, “Nna hɛn akyerɛbaa bi wɔ hɔ a dabaa ibohu no, nna akɛyɛ tse dɛ mbrɛ n’enyi nngye. Nna ɔnnka nnkɔ afofor ho. Ɔtɔ da a, nna musuro dɛ menye no bɛkasa. Naaso, mekãa dɛ, ‘Sɛ emi na mowɔ tsebea a ɔtse dɛm mu a, nkyɛ mibehia nyɛnko a ɔdwen moho.’ Ntsi, misii gyinae dɛ menye no bɔbɔ nkɔmbɔ na meebisa no adze prɛko a ɔhaw no. Ber a menye no robɔ nkɔmbɔ no, ɔhyɛɛ ase kãa mbrɛ osi tse nka ho asɛm kyerɛɛ me! Seseiara, mabɛtse no ase yie.”

16. Ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ yɛbɔ mpaa hwehwɛ mboa ama yeetum ada tsema edzi?

16 Jehovah nkotsee nye obi a ɔtse hɛn ase yie. (Mbɛ. 15:11) Ntsi, serɛ no ma ɔmboa wo ma hu afofor dɛ mbrɛ ohu hɔn no na hu mbrɛ ibesi ada tsema edzi akyerɛ hɔn. Mpaabɔ boaa hɛn akyerɛbaa Anzhela ma onyaa tsema kɛse maa afofor. Nna abɛyɛ dzen ama no dɛ ɔnye hɛn akyerɛbaa bi a ɔnye no wɔ asafo mu bɛtsena asomdwee mu. Anzhela kãa dɛ: “Nkyɛ ɔbɛyɛ mberɛw koraa ama me dɛ mebɛkã hɛn akyerɛbaa no ho asɛmbɔn na maatwe moho efi noho. Naaso, meserɛɛ Jehovah dɛ ɔmboa me ma minnya tsema mma hɛn akyerɛbaa yi.” Aso Jehovah buaa Anzhela ne mpaabɔ no? Anzhela dze kaa ho dɛ: “Menye no kɔr asɛnka na ɔno ekyir no, yɛbɔɔ nkɔmbɔ ndɔnhwer pii. Medaa tsema edzi na mitsiee no. Seseiara, mowɔ ɔdɔ kɛse ma no, na mesi m’adwen pi dɛ mobɔboa no.”

17. Ebɛnadze na esi w’adwen pi dɛ ebɛyɛ?

17 Yerunntum nnkã dɛ, hɛn nuanom mbarimba na mbaa binom fata anaa wɔmmfata dɛ yɛda tsema na ayamuhyehye edzi kyerɛ hɔn. Hɔn nyina hyia ɔhaw ahorow tse dɛ mbrɛ Jonah, Elijah, Hagar, nye Lot hyiae no. Ɔtɔ mber bi a, ɔhaw no bi wɔ hɔ a, hɔnankasa na wɔdze aba hɔnho do. Nokwasɛm nye dɛ, hɛn mu biara dze ɔhaw aba nankasa noho do pɛn. Dɛm ntsi, ntseasee wɔ mu dɛ Jehovah se yɛntsetse mma hɛnho. (1 Pet. 3:8) Sɛ yɛyɛ setsie ma Jehovah a, yɛhyɛ koryɛ a ɔwɔ hɛn wiadze nyina enuayɛkuw a ɔda nsew no mu dzen. Dɛm ntsi, yensi hɛn adwen pi dɛ yɛbɛyɛ aso etsie hɛn nuanom mbarimba na mbaa, na yeehu hɔn yie, na yaada tsema edzi akyerɛ hɔn.

NDWOM 87 Bra! Benya Ahotɔ

^ nky. 5 Osiandɛ yɛyɛ nyimpa a yɛtɔ sin ntsi, mpɛn pii no yɛper hɛnho gyina mbrɛ nyimpa tse nye mbrɛ wosi yɛ hɔn adze do bu hɔn atsɛn. Naaso Jehovah dze, “ɔhwɛ akoma mu.” (1 Sam. 16:7) Adzesua yi mu no, yɛbɔhwɛ mbrɛ Jehovah fii ɔdɔ mu nye Jonah, Elijah, Hagar, na Lot dzii. Iyi da nkyɛn a, adzesua yi bɔboa hɛn ma yeesũasua Jehovah wɔ ɔkwan a yɛfa do nye hɛn nuanom mbarimba na mbaa dzi no mu.

^ nky. 52 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Onua panyin bi no bo efuw dɛ aberantsɛ no ammba asafo nhyiamu ntsɛm, naaso ekyir yi ohun dɛ siantsir a ɔammba ntsɛm nye dɛ, obi dze ne kaar peem aberantsɛ no nedze no tun.

^ nky. 54 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Nna asɛnka kuw do hwɛfo no susu dɛ hɛn akyerɛbaa no nnka nnkɔ afofor ho, naaso, ekyir yi obohun dɛ, saana hɛn akyerɛbaa no fɛr adze na ɔyɛ dzen ma no dɛ ɔbɛbɛn nyimpa a onnyim hɔn yie.

^ nky. 56 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Ber a odzi kan a hɛn akyerɛbaa no hun hɛn akyerɛbaa bi wɔ Ahendzi Asa do no, adwen a onyae nye dɛ hɛn akyerɛbaa no nntsew n’enyim na ɔmmpɛ obiara asɛm, naaso, ekyir yi, ɔgyee ber nye no bɔɔ nkɔmbɔ na ohun no yie, na obohun dɛ, saana nnyɛ dɛm na hɛn akyerɛbaa no tse.