Skip to content

Skip to table of contents

IKPƐYI ƐLĀ Ō KLƆCƐ ƆMƐ 16

Alɔ Kóō Lɛ Ɛlá Wu Ācɛ Ɔhá Klla Menyinyi Uwa

Alɔ Kóō Lɛ Ɛlá Wu Ācɛ Ɔhá Klla Menyinyi Uwa

“Aá híī hɛ́pɔ̄ ohígbū eyīgoo kú ɔ̄cɛ ŋ́, amáŋ aá ka ɛ́nɛ́nɛ ɛpɔ.”—UJƆ́N. 7:24.

IJÉ ƆMƐ 101 Working Together in Unity

ƆDĀ NƐ ALƆ GÁĀ NWU A *

1. Ɔdi wɛ ɛlā ō ta ɔtu kwu ɔtu nɛ Ubáyíbu mafu lɛyikwu Ujehofa a?

ƆDAŊ ku ācɛ gē ŋmo uwɔ ɛpɔbi ohigbu ku a wɛ ɔcɛ onobi amāŋ ɔnɔwa, amāŋ ohigbu ō má eyī ku uwɔ amāŋ ɛgɛ nɛ a jɔɔkwu nɛɛnɛhi lɛ a, ɔtu géē he uwɔ? Ó lɛ aafu ŋ, ɔtu i gáā he uwɔ ŋ. Ó wɛ ɛlā ō ta ɔtu kwu ɔtu nɛhi ō jé ka Ujehofa i gē ŋmo alɔ ɛpɔbi ohigbu ɔdā nɛ eyī ku ācɛ gē má a ŋ! Ocabɔ mafu, eko nɛ Usamuwɛlu má ayinɔnyilɔ ku Ujesi a, ó má ɔdā nɛ Ujehofa má a ŋ. Ujehofa tɛtɛ le da Usamuwɛlu taajɛ ku ɔyi ku Ujesi éyi géē je piya ɔcɛ́ ku éwo ku Isrɛlu. Amáŋ, ɔnyɛ ŋma ipu uwa a? Eko nɛ Usamuwɛlu lɛ Ɛliyabu nōo wɛ ɔkpla a má a, ó kahinii: “Ɔkwɔ̄ɔ̄kwɛyí, ɔ̄cɛ nɛ̄ Óndú fu kéē lɛ anɔ̄ tū ɔ̄ ɛyí kú ō wɛ ɔcɛ́ ā háyi iyɔ̄bū yɔ̄ á.” Ō má eyī ku Ɛliyabu lɔhi nɛɛnɛhi, nɛ Usamuwɛlu gbɛla ka ó cika ō wɛ ɔcɛ́. “Amáŋ, Ondú ā da ɔ́ kahíníī, ‘A híī ma eyīyɛ̄cɛ kú nū, ámāŋ ɔhi mɛ́mla ojoklóbīya kú nū ŋ́, ohígbū ka n tá kó ō wɛ ɔcɛ́.’ ” Ɔdi nɛ ɛnyā nwu alɔ a? Ujehofa gɔbu kahinii: “Ɔlɛɛcɛ gē má eyīyɛ̄cɛ kú ɔ̄cɛ ōfōōfūnū, amáŋ ami, Óndú ā gē má ipú ɔtū kú ɔ̄cɛ.”—1 Usám. 16:1, 6, 7.

2. Ŋma ɛlā nōo yɔ ɔkpá ku Ujɔ́ni 7:24 a, ɔdiya nɛ alɔ i cika ō ŋmo ɔcɛ ɛpɔbi ohigbu ō má eyī ku nu ŋ ma? Je ocabɔ mafu.

2 Abɔ alɔ i jila iyē ŋ ma a, alɔ gē lɛ ɛlā ŋmɛyi fiya fiya lɛyikwu ācɛ ohigbu ɛgɛ nōo má eyī ku uwa lɛ a. (Jé Ujɔ́ni 7:24.) Amáŋ, ɛlā nɛ alɔ gē nwu ŋma ō má eyī ku ɔcɛ a gē lɛ ligii a. Ocabɔ mafu, idɔkitɔ nōo kóō jé odee nɛɛnɛhi naana, i gáā lɔfu jé ɔdā alɛwa nōo yɔ i ya ɔcɛ ō doōcē, ŋma ō má ɔ eyī anca ŋ. Amáŋ, ó cika ō jahɔ tu ɔcɛ ɔɔma lɔɔlɔhi, ɔdaŋ ka ó dɔka ō jé ɛdɔ ōcē nɛ ɔcɛ ɔɔma tɛtɛ du gbɔbu ɛ, ɛgɛ nɛ ɔtu gē ya ɔ lɛyikwu āhɔ̄ ku nu a, amāŋ ɛgɛ nɛ ōcē a yɔ i ya ɔ a. Idɔkitɔ a kóō lɔfu da ɔ kóō nyɔ i lɛ u X-ray ya, cɛɛ kéē má eyipu ku ɔkpiye ku nu. Ɔdaŋ ka idɔkitɔ a i ya lɛ a ŋ, ó lɔfu je ɛcí ku ōcē ɔhá kpanaa lɛ ɔ. Ɔwɛ ekponu ɔɔma a, alɔ i gáā jé ayinɛ alɔ lɔɔlɔhi ŋma ō má eyī ku uwa anca ŋ. Alɔ cika ō ceyitikwu jé ɛdɔ ācɛ néē wɛ a. Ɔkwɛyi a wɛ ku alɔ i má ipu ɔtu ku ɔcɛ gla ŋ, ohigbu ɛnyā alɔ i gáā jé ipu ku ācɛ ɔhá lɔɔlɔhi bɛɛka Ujehofa a gla ŋ. Amáŋ, alɔ lɔfu gbla Ujehofa ya gla. Ɛgɛnyá a?

3. Ɛgɛnyá nɛ aɔ̄kā ku Ubáyíbu nōo yɔ ipu ikpɛyi ɛlā nyā géē ta alɔ abɔ gbla Ujehofa ya a?

3 Ɛgɛnyá nɛ Ujehofa gē ya odee mla ācɛ nōo gē gba ɔ ɛ̄gbā a? Ó gē jahɔ tu uwa. Ó gē leyi yɛ āhɔ̄ ku uwa, mla aɔdā nōo ya néē wɛ ɛdɔ ācɛ néē wɛ a. Ó klla gē mafu enyinyi lɛ uwa. Abɔ alɔ gáā kɛla lɛyikwu ɛgɛ nɛ Ujehofa ya ɛnyā ɛgiyi Ujona, Ɛlayija, Uhaga, mla Ulɔtu a, alɔ leyi taajɛ ku alɔ má ɛgɛ nɛ alɔ géē gbla Ujehofa ya ɔwɛ nɛ alɔ gē ya odee mla ayinɛ alɔ a.

JAHƆ LƆƆLƆHI

4. Ɔdiya nɛ alɔ lɔfu má Ujona ɔwɛ obɔbi a?

4 Abɔ alɔ i jé ɛjɛɛji odee lɛyikwu āhɔ̄ ku Ujona ŋ ma a, alɔ lɔfu gbɔɔ gbɛla ka ó wɛ ɔcɛ nɛ ɔcɛ i kpɔtuce ɔ gla ŋ, ka ó klla wɛ ɔcɛ ō ya ikpɛyi olɔfu Ujehofa ta ɔ ɛhɔ kóō nyɔ i tɔɔna lɛyikwu ocataajɛ ku Uninifɛ. Amáŋ, ikɔkɔ nōó géē nyɔ gā abɔɔ a, Ujona le ta ipu ugbeenyi gbɔɔ ō kwu gā ɛga ɔhá, “ŋmá ɛgiyí Óndú ā ā.” (Ujón. 1:1-3) Ɔdaŋ ka ó wɛ awɔ nɛ, a géē je uklɔ ɔɔma lɛ Ujona kpɔ? Ó lɔfu lɔnɔ ta uwɔ. Amáŋ, Ujehofa má kóō lɔhi ō lɛ ɛga ɔhá je lɛ Ujona kpɔ.—Ujón. 3:1, 2.

5. Ɔdi nɛ a nwu ŋma ɛlā ku Ujona nōo yɔ ipu ɔkpá ku Ujóna 2:1, 2, 9?

5 Ujona ma ɛdɔ ɔcɛ nɛ ó wɛ a fu, ipu ɛdɔ ɔkɔ nɛ ó gba lɛ Ujehofa a. (Jé Ujóna 2:1, 2, 9.) Ó lɛ aafu ŋ, Ujona gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa igbalɛwa. Amáŋ ɛ̄nɛ̄ ō gba piii nyā, ta alɔ abɔ má ku ó fiyɛ ɔcɛ nōo kwu ŋma uklɔ néē je lɛ ɔ a. Ɛlā nɛ ó ka a mafu ka ó wɛ ɔcɛ ō ta iyi nu waajɛ, ɔcɛ nɛ odee gē jɛ ɔ eyī, nōo klla le tutu ō lɛyitaajɛ lɛ Ujehofa a. Ɛnyā mafu peee ɔdā nōo ya ɛɛ nōó wɛ ɔdā ō ya eyijii, abɔ Ujehofa i lɛ ɔtu ku nu kwu ɛga nɛ Ujona ya bɔbi a ŋ. Ikɔkɔ ɔɔma, Ujehofa po ɔkɔ ō gba ku nu klla cɛ lɛ ɔ kóō wɛ ɔcomɛɛbɛ ku nu kpɔ!

Ɔdaŋ ku alɔ jɛyi ku ɛlā duuma lɔɔlɔhi, alɔ géē mafu enyinyi fiyɛ (Má ogwotu ɔmɛ 6) *

6. Ɔdiya nōó lɔhi ku alɔ ceyitikwu bēē jahɔ tu ācɛ lɔɔlɔhi a?

6 Ɔdaŋ ku alɔ dɔka ō jahɔ tu ācɛ ɔhá lɔɔlɔhi, alɔ cika ō tu iyi alɔ waajɛ klla gbeyi cii. Ó lɛ aɔdā ɛta nōo ya nōó lɔhi ku alɔ ya lɛ a. Aflɛyi, ó géē ya, alɔ i gáā bēē lɛ ɛlā ŋmɛyi ɔwɛ obɔbi lɛyikwu ācɛ fiya fiya ŋ. Ɔmpa, alɔ géē jé ɛgɛ nɛ ɔtu gē ya ayinɛ alɔ lɛ, mla ɔdā nōo ya néē gē ya ɔdā ōhī a. Ɛnyā kē i ta alɔ abɔ ku alɔ ma enyinyi fu lɛ uwa fiyɛ. Ɔmɛta, ɔdaŋ ku alɔ jɛga lɛ ɔyinɛ alɔ kóō kɛla, ó lɔfu ta ɔ abɔ ka ó nwu ɛlā éyi lɛyikwu iyi nu. Ekoohi, ɔcɛ i gē jé ɛgɛ nɛ ɔtu gē ya ɔ lɛ a ŋ, jaa gbeeko nɛ ó gbɔɔ ō kɛla lɛyikwu ɔ. (Aíit. 20:5) Ɔnyakwɔcɛ ku ujɔ éyi nōo yɔ Asia a kahinii: “N bla kóō lɛ eko éyi lɛ a nɛ um kɛla gbɔbu ɛɛ ka um jahɔ tu ɛlā lɔɔlɔhi. N da ɔyinɛ alɔ nɔnya éyi ka ó cika ō ya ku ohi nɛ ó gē ta ipu ōjila a kóō lɔhi fiyɛ. Igbihaajɛ a, n gáā le má ka ɔkpá ō jé gē lɔnɔ ta ɔ, ka ó kē i ceyitikwu nɛhi o ya ɛɛ ka ó je ohi ipu ōjila.” Ó cɛgbá nɛhi lɛ eyeeye ku anyakwɔcɛ ku ujɔ kéē “lɛ ahɔ̄ jē lɔɔlɔhi” gbɔbu ɛɛ kéē pi ɔcɛ ahɔ̄!—Aíit. 18:13.

7. Ɔdi nɛ a nwu ŋma ɛgɛ nɛ Ujehofa ya odee mla Ɛlayija a?

7 Ó gē lɔnɔ tu ayinɛ alɔ ōhī ō kɛla lɛyikwu ɛgɛ nɛ ɔtu gē ya uwa lɛ, ohigbu unwalu néē tɛtɛ má ɛ, amāŋ ɛdɔ ɔcɛ néē wɛ a yɔ abɔɔ a. Ɛgɛnyá nɛ alɔ géē ya ɔ tɔɔtɛ lɛ uwa kéē da alɔ ɛgɛ nɛ ɔtu gē ya uwa lɛ a? A blakwu ɛgɛ nɛ Ujehofa ya mla Ɛlayija eko nōó yɔ i kwu ŋma ɛgiyi Ujesɛbɛlu a kpɔ a? Ɛ̄cī alɛwa le gla gbɔbu ɛɛ nɛ Ɛlayija lɔfu da Ujehofa ɛgɛ nɛ ɔtu gē ya ɔ lɛ a. Ujehofa kē jahɔ lɛ ɔ cii. Oŋma ɔɔma ó ta ɔ ɔtu kwu ɔtu, klla lɛ uklɔ ō cɛgbá nɛhi je lɛ ɔ. (1 Aɔ́cɛ́ 19:1-18) Ó lɔfu je eko gbɔbu ɛɛ ku ayinɛ alɔ kéē lɔfu kpɔtuce alɔ ō da alɔ ɛgɛ nɛ ɔtu gē ya uwa lɛ a. Amáŋ, ɔdaŋ ku alɔ gbeyi cii bɛɛka Ujehofa, é géē wa i lɔtuce alɔ ō da alɔ ɛgɛ nɛ ɔtu gē ya uwa ɔkwɔɔkwɛyi a. Cɛɛ, eko duuma néē le tutu ō da alɔ, alɔ kóō jahɔ lɛ uwa cii.

YA KU A JÉ AYINƐ UWƆ LƆƆLƆHI

8. Oŋma ɛlā nōo yɔ ipu ɔkpá ku Ohútu 16:7-13 a, ɛgɛnyá nɛ Ujehofa ta Uhaga abɔ a?

8 Uhaga nōo wɛ ɔfiyɛ nɔnya ku Usarayi a, ya ɛlā ɔwɛ ku olila eko nɛ ó je piya ɔnyā ku Ebram a. Abɔ Uhaga gáā lɛ ipu yɔ a, ó cɛ ō lɛ ojilima ce Usarayi nōó lɛ ɔyi ku abɔyi nu a gɛ ŋ. Usarayi gbɔɔ ō ya Uhaga owe nɛhi, nōo ya Uhaga kwu kwu. (Ohút. 16:4-6) Abɔ alɔ i jila iyē ŋ ma a, alɔ lɔfu yɔ i gbɛla ka Uhaga wɛ ɔnyā nōo bɔbiipu klla gē ya ɔbɔɔcɛ, ka ɔdā nɛ Usarayi kē ya ɔ a lɔhi lɛ ɔ a. Amáŋ, Ujehofa i má Uhaga lɛ a nóó. Ó ta alelekwu otɛhɔ ku nu ɛhɔ kóō nyɔ i ta ɔ. Eko nɛ alelekwu otɛhɔ a lɛ Uhaga má a, ó ta ɔ abɔ kóō lɛ ɛlá ō gbo ku nu piyabɔ, ó klla hɔha ce ɔ. Uhaga gáā le má ka Ujehofa humayi má ɔ klla jé ɛjɛɛji ɔdā nɛ ó humayi má a. Ɛnyā kē lɛ abɔ kwu ɔ ɔtu kóō hi ɔ Ɔwɔico ka “Ɔwɔicō nōo gē mɛ́ɛbɛ ā.”—Ohútu 16:7-13.

9. Ɔdiya nɛ Ujehofa ya ɔdā nɛ ó ya lɛ Uhaga a?

9 Ɔdi nɛ Ujehofa má ipu Uhaga a? Ó jé ɛjɛɛji ɔdā nɛ Uhaga má gbɔbu a, mla aɔdā nōó lɔtu nu a. (Aíit. 15:3) Uhaga wɛ ɔcɛ Ijipiti, ó kē lā ɔlɛ ɔcɛ Uhibru. Ɔtu géē yɔ i ya ɔ ekoohi bɛɛka ó wɛ ipu apɔlɛ ɔɔma ŋ nɛɛ? Ɔtu ku nu gē yɔ ɛgiyi apɔlɛ ku nu nōo ma uwa ta mla ajɛ ɔlɛ nu ekoohi? Ó kē wɛ anu foofunu wɛ ɔnyā ku Ebram a ŋ. Ó lɛ eko éyi nɛ acɛnyilɔ ōhī nōo kóō i gba Ujehofa ɛ̄gbā a, gē lɛ ɔnyā fiyɛ éyi. Amáŋ ó wɛ ipu ɔdā nɛ Ujehofa tɛtɛ bi ɔtu a ŋ. (Umát. 19:4-6) Ɛnyā ya ɛɛ nɛ ó ya alɔ eyijii abɔ āhɔ̄ ɛgɔɔma gē bi unwalu alɛwa wa ipu apɔlɛ ŋ ma a, unwalu bɛɛka imalanyi ō má mɛmla iwɔtu. Ujehofa jé ka ó wɛ ɔdobɔbi abɔ Uhaga i gē lɛ ojilima ce Usarayi ŋ ma. Amáŋ Ujehofa klla bi ɛgɛ nɛ ɔtu gē ya Uhaga lɛ mla āhɔ̄ ku nu ipu ɔtu kpɔ, ɔɔma kē ya kóō ma ogbonɛnɛ fu lɛ ɔ.

Jé ayinɛ uwɔ nɔnya mla ayinɛ uwɔ nɔnyilɔ lɔhi fiyɛ (Má ogwotu ɔmɛ 10-12) *

10. Ɛgɛnyá nɛ alɔ géē ya ku alɔ jé ayinɛ alɔ lɔɔlɔhi fiyɛ a?

10 Alɔ lɔfu gbla Ujehofa ya, ɔdaŋ ku alɔ gē ceyitikwu ku alɔ jé āhɔ̄ nɛ ayinɛ alɔ yɔ ipu nu a. Ceyitikwu ku a jé ayinɛ uwɔ nɔnyilɔ mla ayinɛ uwɔ nɔnya lɔɔlɔhi. Kɛla lɛ uwa gbɔbu ɛɛ ku ōjila kóō gbɔɔ, mla oŋmɛyi ku ōjila, yuklɔ tɔha mla uwa ipu uklɔ ku ɔna ō ta a, ɔdaŋ ka ó tɔɔtɛ, hi uwa igwú wa ɔlɛ uwɔ kéē wa i lé ɔdole mɛmla uwɔ. Ɔdaŋ ku a gē ya lɛ a, ɔdā nōo gēé bɛɛcɛ ŋma anu a géē hɛ uwɔ idaago. Ocabɔ mafu, a lɔfu gáā má ku ɔyinɛ alɔ nɔnya ɔɔma nōó gē dɔka ō piyatɔha mla ācɛ ŋ ma, gē ya lɛ a ohigbu ka ó wɛ ɔcɛ ō ya uweyi, ɔyinɛ nɔnyilɔ ɔɔma nōo lɛ ije nɛhi a, ó wɛ ka ó dɔka ije fiyɛ ɔfu ŋ, amáŋ ó wɛ ɔcɛ ō nwulabɔ, amāŋ apɔlɛ ɔɔma nōó gē wa ōjila teeko piyoo ŋ ma, yɔ i má ojama nɛhi. (Ujób. 6:29) Ó wɛ ɔkwɛyi ku alɔ i cika ō wɛ ācɛ ō “gwōtū ipú ɛlā kú ācɛ ɔhá, gē ka ɔdā nēé i cíkā ō ka ŋ́.” (1 Utím. 5:13) Naana a, ó wɛ ɔdā olɔhi ō jé odee lɛyikwu ayinɛ alɔ mla ɔ̄kā ku ɔdā néē má ipu oyeeyi ku uwa ɛ ma. Ɔɔma géē ta alɔ abɔ ku alɔ jé uwa lɔɔlɔhi fiyɛ.

11. Ɔdiya nōó cɛgbá ku anyakwɔcɛ ku ujɔ kéē jé ayinɛ uwa lɔɔlɔhi a?

11 Anyakwɔcɛ ku ujɔ cika ō jé ayinɛ néē yɔ i leyi kwu uwa a lɔɔlɔhi fiyɛ a. Má ocabɔ mafu ku ɔyinɛ alɔ nɔnyilɔ Artur nōo tɛtɛ wɛ ɔcɛ ō leyi kwu usɛkut a. Anu mɛmla ɔnyakwɔcɛ ku ujɔ ɔhá nyɔ gáā má ɔyinɛ alɔ nɔnya éyi nōo wɛ ɔcɛ ō ya uweyi a. Artur kahinii: “Alɔ gáā le po ka ɔba nu kwu abɔ é lɛ iyi uwa lɛ a. Naana nɛ oyeeyi i tɔɔtɛ lɛ ɔ ŋ ma a, ó nwu ayi nɔnya ku nu ɛpa kéē yihɔtu ku Ujehofa, é kē le jɛ gáā kwu piya ācɛ ō gba Ujehofa ɛ̄gbā. Amáŋ babanya ó gē mɛɛbɛ lɔhi gɛ ŋ, ɔtu klla gē biya lɛ ɔ eko doodu. Naana a, Ihɔtu nɛ ó lɛ lɛ Ujehofa mla ɛgɛ nɛ ó kpɔtuce ɔ a lɔfu nɛɛnɛhi kpɔ.” Artur kɛla gɔbu kahinii: Alɔ gáā le má ka ó lɛ ɔdā olɔhi alɛwa nɛ alɔ lɔfu nwu ŋma ɛgiyi ɔyinɛ alɔ nɔnya ɔɔma.” (Ufíl. 2:3) Ɔcɛ ō leyi kwu usɛkut nyā gbla Ujehofa ya. Ujehofa jé ācɛ nōo gē gba ɔ ɛ̄gbā ku ɔkwɛyi a, ó klla jé ɛdɔ ɔnɔ néē gē má a duu. (Oyɛb. 3:7) Anyakwɔcɛ ku ujɔ nōo jé ayinɛ uwa lɔɔlɔhi géē jé ɛgɛ néē géē ta uwa abɔ lɔɔlɔhi fiyɛ.

12. Itene nyá nɛ ɔyinɛ alɔ nɔnya Yip Yee lɛ, abɔ ó ceyitikwu kóō jé ɔyinɛ alɔ éyi nōo yɔ ipu ujɔ ku nu lɔɔlɔhi a?

12 Ɔdaŋ ku a ceyitikwu ku a jé ɔyinɛ alɔ duuma nōo gē ta uwɔ anya, ó géē lɔfu tɔɔtɛ gā uwɔ ō ma enyinyi fu lɛ ɔ. Má ocabɔ mafu éyi. Yip Yee, ɔyinɛ alɔ nɔnya éyi nōo lā ipu Asia a kahinii: “Ɔyinɛ nɔnya éyi ipu ujɔ ku alɔ gē je ɔkɛla ku nu gico fiyɛ ɔfu eko duuma nɛ ó gē kɛla. Ó gē ya um bɛɛka ō lɛ uce ō ya olɔhi ŋ ma. Amáŋ eko nɛ um gáā yuklɔ mla ɔ ipu uklɔ ku ɔna ō ta a, n gáā le jé ɛ̄cī ɔɔma ka ó tɛtɛ gē ta ɛ́nɛ́ nu mla adā nu abɔ je ɛbeenyi lá ipu olihi. Ɔɔma gē cɛ lɛ ɔ jɛ ɔkɛla ku nu gico kóō hi ācɛ ō lá ɔlá igwú wa ɛgiyi nu. N gáā le nwu, ka ɔdaŋ ku um dɔka ō jé ɔdā nōo ya nɛ ayinɛ um gē ya ɔdā ōhī ɔwɛ néē gē ya ɔ a, n cika ō jé uwa lɔɔlɔhi fiyɛ.” Ō jé ayinɛ alɔ lɔɔlɔhi cɛgbá ō ceyitikwu. Amáŋ, ɔdaŋ ku alɔ yɛce ukɔ́ ku Ubáyíbu nōo ku alɔ kóō lɛ ɔtu ku alɔ nwula lɛ ācɛ ɔhá, alɔ géē yɔ i ya ɛgbla ku Ujehofa nōo yihɔtu “odúúdú ācɛ” a.—1 Utím. 2:3, 4; 2 Ukɔ́r. 6:11-13.

MAFU ENYINYI

13. Ŋma ɛlā nōo yɔ ipu ɔkpá ku Ohútu 19:15, 16 a, ɔdi nɛ aalelekwu otɛhɔ a ya eko nɛ Ulɔtu yɔ i piyɔkwajɛ a, ɔdiya néē kē ya lɛ a?

13 Ɛpleeko ō cɛgbá nɛɛnɛhi éyi ipu oyeeyi ku Ulɔtu a, ó piya ɔkwu ajɛ ō ya ɔdā nɛ Ujehofa da ɔ a. Aalelekwu otɛhɔ ɛpa nōo wa ɛgiyi Ulɔtu a da ɔ kóō lɛ apɔlɛ ku nu kpo bɛɛcɛ ŋma igeli ku Usɔdɔm. Ohigbu ɔdi? É da ɔ kahinii: “Alɔ gaá je amānyā yíífi.” (Ohút. 19:12, 13) Oŋmɔɔci nu, Ulɔtu mla apɔlɛ ku nu yɔ ɔlɛ kpɔ. Ohigbu ɛnyā, aalelekwu otɛhɔ a lɛ abɔ pi Ulɔtu ahɔ̄ kpɔ. Amáŋ “Ulɔ́tu yɔ̄ ī piyɔkwajɛ.” Alɔ lɔfu gbɔɔ ō gbɛla ka Ulɔtu i kóō lɛ ɛlá wu ɔdā nɛ Ɔwɔico da ɔ kóō ya a ŋ, amāŋ ka ó wɛ ɔcɛ ō ya ikpɛyi olɔfu. Amáŋ ɛ̄jɛ̄ i kē jɛ Ujehofa ō ta ɔ abɔ ŋ. Ohigbu ka “Óndú . . . le eyīnyinyi nū má,” aalelekwu otɛhɔ a lɛ abɔ tu Ulɔtu mla apɔlɛ ku nu abɔ, lɛ uwa kpo bɛɛcɛ ŋma ipu igeli a.—Ohútu 19:15, 16.

14. Ɔdi lɔfu cɛ lɛ Ujehofa ka ó mafu enyinyi lɛ Ulɔtu a?

14 A jé ŋ, ó lɛ ɔdā alɛwa nōo lɔfu cɛ lɛ Ujehofa kóō menyinyi Ulɔtu. Ó lɔfu wɛ ka Ulɔtu yɔ i yuufi ō bɛɛcɛ ŋma ɔlɛ nu, ohigbu ācɛ nōo ba eyiyɛcɛ ku igeli a. Aɔdā obɔbi alɛwa ɔhá klla yɔ abɔɔ. Ulɔtu lɔfu jé lɛyikwu aɔ́cɛ́ ku Usɔdɔm mla Ugomora nōo miya tu ipu ɔgɔ ku ukolota nōo yɔ ɛgiyi ɔpɛ́ nōo kwu uwa ajaajɛ a. (Ohút. 14:8-12) Abɔ Ulɔtu wɛ adā mla ɔba a, ó lɔfu gbɛla lɛyikwu oyeeyi ku apɔlɛ ku nu. Ɔdā ɔhá, ó lɔfu wɛ ka Ulɔtu gwo ɛnɛɛnɛ ɔlɛ éyi ipu Usɔdɔm, ohigbu ka ó lɛ agbenu nɛhi. (Ohút. 13:5, 6) Naana a, aɔdā nyā i wɛ ɔdā okpɔcii ō lɛ abɔ ba ɔ, nōo ya nɛ Ulɔtu i cika ō ya ɔdā nɛ Ujehofa da ɔ a ŋ. Ujehofa i lɛ ɔtu ku nu kwu inyileyi ku Ulɔtu ŋ, amáŋ, ó má Ulɔtu ka ó “wɛ ɔ̄cɛ o yá olɔhi.”—2 Upít. 2:7, 8.

Ɔdaŋ ku alɔ gē jahɔ lɛ ācɛ ɔhá, alɔ lɔfu wa i má ɛgɛ nɛ alɔ géē ma enyinyi fu lɛ uwa (Má ogwotu ɔmɛ 15-16) *

15. Ɔdi nɛ alɔ cika ō ya, ikɔkɔ ō ŋmo ɔcɛ ɛpɔbi ohigbu ɔdā nōó ya a?

15 Ikɔkɔ nɛ a géē ŋmo ɔcɛ ɔhá ɛpɔbi ohigbu ɔdā nōó ya a, ceyitikwu ku a jé ɛgɛ nɛ ɔtu gē ya ɔ lɛ a. Uveronica ɔyinɛ alɔ nɔnya nōo lā Europe a ceyitikwu ya ɛnyā. Ó kahinii: “Ó lɛ ɔyinɛ alɔ nɔnya éyi nɛ ɔtu gē biya lɛ ɔ eko doodu. Ó gē dɔka ō piyatɔha mla ācɛ ɔhá ŋ. Ekoohi, n gē yuufi ō kɛla lɛ ɔ. Amáŋ, n da iyi um kahinii: ‘Ɔdaŋ ka um yɔ ipu āhɔ̄ ku nu, n géē cɛgbá otabɔ ŋma ɛgiyi ancɛnya ku um.’ Ohigbu ɛnyā, n gáā lɛ ɔka da ɔ lɛyikwu ɛgɛ nɛ ɔtu gē ya ɔ lɛ a. Ó gbɔɔ ō da um! Babanya, n lɛ ɛdɔ ɔcɛ nōó wɛ a jé lɔhi fiyɛ ɛ.”

16. Ɔdiya nɛ alɔ cika ō gbɔɔkɔ klla ceyitikwu ya ku alɔ lɛ enyinyi a?

16 Ujehofa foofunu jé alɔ lɔɔlɔhi a. (Aíit. 15:11) Gbɔɔkɔ lɛ ɔ kóō ta uwɔ abɔ ku a bēē má ācɛ ɔhá ɛgɛ nɛ anu a gē má uwa, mɛmla ō jé ɛgɛ nɛ a géē ma enyinyi fu lɛ uwa a. Ɔkɔ ō gba ta ɔyinɛ alɔ nɔnya Anzhela abɔ kóō ma enyinyi fu fiyɛ ɛgɛ nōó tɛtɛ gē ya a. Ó lɛ ɔyinɛ nɔnya éyi ipu ujɔ ku nu nɛ ɛma ku uwa i lɔfu bɛɛka otɛtɛ a gɛ ŋ. Anzhela kahinii: “Ó géē yɛ i tɔɔtɛ gā um ō bēē ŋmo ɔ okonu, klla lɛ abɔ ku um na ŋma ipu ɛlā ku nu. Amáŋ, n gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa kóō ta um abɔ jé ɔdā nōo ya nɛ ɛma ku alɔ gbɔɔ hɛ a.” Ujehofa lɛ ɔkɔ ō gba ku Anzhela po? Ó gɔbu kahinii: “Alɔ yuklɔ tɔha ipu uklɔ ku ɔna ō ta, alɔ kē bi awa alɛwa kɔka mla iyi alɔ. N jahɔ cii lɛ ɔ ɔwɛ nōo mafu enyinyi. Babanya, ɛdɔ ihɔtu nɛ um lɛ lɛ ɔ a ba, n lɛ ɔtu ku um ya ekponu ō ta ɔ abɔ.”

17. Ɔdi nɛ alɔ cika ō lɛ ɔtu ya ekponu ō ya a?

17 Alɔ kóō hii gbɛla ku alɔ cika ō menyinyi ayinɛ alɔ ōhī klla ma ayinɛ alɔ ōhī ta ŋ. Ohigbu ka ɛjɛɛji uwa gē má unwalu bɛɛka Ujona, Ɛlayija, Uhaga mɛmla Ulɔtu a. Igbalɛwa, uwa a bi unwalu néē yɔ i má a gē lɛ iyi uwa a. Ku ɛlā ɔkwɛyi a, ɛjɛɛji alɔ lɛ eko nɛ alɔ bi unwalu gē lɛ iyi alɔ duu ɛ. Ohigbu ɔɔma a, ó lɛyi nɛɛnɛhi abɔ Ujehofa da alɔ ku alɔ yihɔtu ɔmpa alɔ a. (1 Upít. 3:8) Eko duuma nɛ alɔ ya ɔdā nɛ Ujehofa da alɔ ku alɔ ya a, alɔ géē ya ku opiyatɔha ku ayinɛ ipu oduudu ɛcɛ kóō bēē lɔfu tōōtɔ̄ɔ̄. Ó lɛ a, alɔ lɛ ɔtu ku alɔ ya ekponu ku ipu ɛma ku alɔ mla ayinɛ alɔ, alɔ géē jahɔ tu uwa, jé uwa lɔɔlɔhi, klla ma enyinyi fu lɛ uwa.

IJÉ ƆMƐ 87 Come! Be Refreshed

^ par. 5 Abɔ alɔ i jila iyē ŋ ma a, alɔ gē lɛ ɛlā ŋmɛyi fiya fiya ohigbu ɔdā nɛ alɔ gbɛla lɛyikwu ācɛ ɔhá mla ɔdā nēé lɔfu bi ipu ɔtu. Amáŋ, Ujehofa a gē “má ipú ɔtū kú ɔ̄cɛ.” (1 Usám. 16:7) Ikpɛyi ɛlā nyā géē kɛla lɛyikwu ɛgɛ nɛ Ujehofa bi ihɔtu le ya ɛlā mla Ujona, Ɛlayija, Uhaga, mla Ulɔtu a. Ó klla géē ta alɔ abɔ ku alɔ gbla Ujehofa ya ipu ɔwɛ nɛ alɔ gē ya odee mla ayinɛ alɔ ipu ujɔ a.

^ par. 52 ƆDĀ NŌO YƆ I YA IPU IFOTO A: Ɔyinɛ alɔ nɔnyilɔ ojikoko éyi le cɔnu nɛhi ohigbu ka ɔyinɛ alɔ nɔnyilɔ ɔhá nōo wɛ ɔyipɛ oklobiya i wa ōjila teeko ŋ, amáŋ igbihaajɛ, ó gáā le jé ka ɔdā acigili éyi ya ɔyinɛ ɔɔma ɔwɛ eko nɛ ó yɔ i wa ōjila a.

^ par. 54 ƆDĀ NŌO YƆ I YA IPU IFOTO A: Ɔnyakwɔcɛ ku ujɔ nōo gē leyi kwu ígwu éyi ipu ujɔ gbɛla ka ɔyinɛ alɔ nɔnya i gē piyatɔha mla ācɛ ohile ipu ujɔ a ŋ, amáŋ igbihaajɛ, ó gáā má ka ɔyinɛ alɔ nɔnya ɔɔma gē ya uweyi eko duuma nōo yɔ mla ācɛ nōó jé lɔɔlɔhi ŋ.

^ par. 56 ƆDĀ NŌO YƆ I YA IPU IFOTO A: Eko nɛ ɔyinɛ alɔ nɔnya lɛ eko taajɛ ō jé ɔyinɛ alɔ nɔnya ɔhá lɔɔlɔhi a, ó gáā má ka ɔyinɛ alɔ nɔnya ɔhá a i gē yɔ coo klla gē leyi gwo ācɛ ɔhá bonu ɛgɛ nɛ ó gbɛla lɛ a eko aflɛyi nōó má ɔ ipu Agbla Ku Ajɔɔcɛ a ŋ.