Olupe wihina wone muselu dhilimo

Olupele muselu wogwaddela

OHUDHERA 16

Onvuruwane, omunone ni omukalele nthebwa

Onvuruwane, omunone ni omukalele nthebwa

“Muhiye watoriha athu wodhela ekalelo yewa, mbwenye mutorihege mowogowa.”​—JOÃO 7:24.

JHIBO 101 Servimos a Jeová em união

MUSELU NNAFUNIHU OSUZA *

1. Ebaribari yapama enanisuziha Bibliya wodhela Yehova sivi?

OGAHIDHIVELIWA otorihiwa naathu wodhela kore yawo ya mwili, ekalelo yawo ya kove, malapelo awo ni manyemelelo awo? Podi wera kunafuna. Sapama onona wi Yehova dhendho kanerana! Oliye kanasugwa ninga athu. Mootajhiha, Samuweli nuwasugwa ahima a Jese, oliye koonile ele Yehova ooniliye. Yehova ahimwaddela Samuweli wi mwaana mmodha a Jese onere okala mwene owizarayeli. Ki vano aakale aani? Samuweli nuumona Eliyabe, mwaana a Jese apogoya, oliye wubuwela: ‘Mwebaribareene, ola doothikiteliwa a Yehova’. Eliyabe ahikanna ekalelo ya mwene. ‘Mbwenye, Yehova owoga ni Samuweli wera: ‘Kusugwe ekalelo yaye newene olapa waye, wona wi gihimukodda.’ Eyo enanisuziha ddiniyani? Yehova onosorihave egi: ‘Muthu anasugwa ekalelo, mbwenye Yehova anasugwa murima.’​—1 Sam. 16:1, 6, 7.

2. Ninga munawogela João 7:24, mwahaya bwaddi nihimutorihaga muthu wodhela ekalelo yaye? Owoge yotajhiha.

2 Mwaha wokala athu oohilogomana, iyo atene nihikanna elemelelo yowathoriha athu wodhela ekalelo yewa. (Omwileri João 7:24.) Mbwenye iyo omusugwave baahi muthu, mwebariabereene kannawedhe omunona. Motajhiha, omubuwele Dotori anna enonelo ni thotho. Oliye omusugwave baahi muredda, onowanda onona pamadhene ennavereya? Naari. Oliye onohowela onvuruwana pama, muredadaya aamwaddelaga dhatedhene wodhela makalelo a egumi yaye, ni ele henanvereya. Wihina Dotori anone enanvereya muredda mmwilini mwaye, onomuloba wi oombeziwe alabihedhiwaga raio X. Dotori aaherana ndo, oliye podi owoga oredda ohiri yoyo. Ni makalelo mamodhave, iyo kannawedhe waanona addibila ni arogola nasugwaga ekalelo yewa baahi. Enohoweleya wasugwa pamadhene​—osugwa ele eri mmurimani mwewa. Mwebaribareene, iyo kannanda osugwa murima; mowindo, kannawedhe wanona amodha ninga Yehova. Mbwenye iyo podi wiilibehera wihina nimutajhiha Yehova. Ni makalelo baani?

3. Thalako dha mBibliyani, dhiri muwari mwa yohudhera ela dhinaanikavihere addi omutajhiha Yehova?

3 Yehova anaapwatha adhari aye ni makalelo baani? Oliye anowavuruwana. Oliye onosugwa dhikalelo dhewa, ele enaapadduwela ni dhinaakathamiha. Oliye ohukanna nthebwa naaliwa. Nnere woona nthebwa aanna Yeova ni Jonasi, Eliyaji, Agari ni Lo. Thalako ndha, dhinere ononiha makalelo oomutajhiha Yehova nakala naaddibila vamodha naarogola.

ONVURUWANE PAMA

4. Mwahaya bwaddi egafwanelela omutoriha Jonasi ni makalelo abure?

4 Ni moonelo wehu wohakwanela, podi wera nigahimutoriha Jonasi ninga muthu ahinafwanelela omuroromela, obe muthu oohiwelela. Yehova ahimuruma Jonasi wihina adhowe elabo yo Ninive wi alaleye muthenga dhotoriha dha luwani yele. Ohiya omwiweelela Yehova, Jonasi omugwela Barku munlubale aya murudda ohiri yoyo ‘wolapela ni Yehova.’ (Jonas 1:1-3) Ki vano, ahakale ninga aari we, were omuthoma Jonasi dila bili wihina adhowe o Ninive? Podi wera naari. Mbwenye Yehova aherana yeyo.​—Jonas 3:1, 2.

5. Jonas 2:1, 2, 9, ananihudhiha ddi wodhela namavuhulela Jonasi?

5 Alobelaga, Jonasi ohutonyihedha emuthu yaye. (Omwileri Jonas 2:1, 2, 9.) Mohanganyedha, malobelo owijhinva a Jonasi,​—nna nlobelo nnatonyihedha wi oliye kaali muthu aakoddile baahi omwiwelela Yehova. Madhu a Jonasi, enowoniha wi oliye aari muthu oowiyeviha, ootamalela ni oodhiveliwa wiwelela dha Mulugu. Yehova kaasugwa baahi oviriganiha wa Jonasi. Ohiya eyo, Yehova ahifiyedha wakula nlobelo naye ni omulabihedhave ninga namavuhulela.

Nabajha onona dhinaapadduwa naathu, nnere orabela watoriha mowaguva (Osugwe ddima 6) *

6. Ekalele ddi yapama ovuruwana mopwaseya?

6 Wihina navuruwane pama athu amodha, enohoweya nikale oowiyeviha ni oovilela. Dhihikalawo dhego tharu dhinoniha wi sapama okanna dhikalelo ndha. Yobajha, nnere orabela watoriha athu ni marulu. Yanabili, nnere wanda wonelamo pama mubuwelo ni efunelo yaaddibila, ofiyedha wakavihera aliwa ni nthebwa. Yanatharu, podi wera nnere wakavihera athu wipendda yekiwa. Malobo mamodha, muthu akumihela odde dhego dhiri mmurimani mwaye, onowedha wona ekalelo yaye. (Pro. 20:5) Namaholela ammulogoni elabo yo Aziya, ohusoriha egi: “Miyo giherana ethu yabure mwaha wowaguvela owoga wula gihinathi ovuruwana. Nlabo nimodha gahiwoga ni murogola wi wakala omutugumanoni, yavokiwa makoho enohoweleya ovahege balume dhapama. Nuvira mudhidhi, miyo omoona wi wileri winomukathamiha, egi aakule makoho anowilibihera vanlubale.” Eyo enoniha wi namaholela ammulogoni, aafunaga ovaha zelu aabihege, ‘ovuruwana’ mopwaseya.​—Pro. 18:13.

7. Makalelo a Yehova oomweddiha Eliyaji, ohudhere ddiniyani?

7 Addibila ni arogola amodha, enowarusa osoriha dhammurimani mwewa. Eyo enopadduwa mwaha makalelo ewa ooleliwa, dhilemelelo dha murudda wewa obe emuthu yewa. Ethu baani enahoweleya wa iyo, wihina aliwa ekale ootapuwene ofiyedha onaddela dhammurimani mwewa? Wubuwele ethu erilena Yehova, Eliyaji nuumothawa Jezabeli. Yahivira malobo owinjhiva wi Eliyaji omwaddela Yehova dhammurimani mwaye. Naari dhigarive ndo, Yehova ahinvruwana pamadhene. Nuwindo, oliye omulibiha ni onvaha mabasa athima wihina aapare. (1 Reis 19:1-18) Ni makalelo mamodhadhave, podi ovira mudhidhene wihina ddibila obe murogola akale ootapuwene ni iyo ofiyedha owoga dhammurimani mwaye. Oliye erana ndo, mwebaribarene nnere onona dhatedhene dhinamukathamiha. Iyo nakala oovilela ninga Yehova, nnere ororomeliwa naaddibila. Ohiya eyeneve, aliwa yafunaga onaddela dhammurimani mwewa, naavuruwanege pamadhene mopwaseya.

WANONE ADDIBILA NI AROGOLA

8. Ninga munawogela Génesis 16:7-13, Yehova aamukavihere addi Agari?

8 Agari mudhari a Sarayi, nuuteliwa ni Abarawu, ahitonyihedha ekalelo yootaduwa. Oliye nuumala okanna wari, obajha omunyemula Sarayi wona wi oliye kaanna ahima. Teto, Sarayi obajha omoniha goyi Agari. Mwaha wa yeyo, vaade kavajheya ntaba, Agari ahifiyedha odduddumadha vaade. (Gén. 16:4-6) Ni monelo wehu wohilogomana, enakala ninga Agari aari muhiyana abure oohufwanelela orihiwa. Mbwenye Yehova ahimonana Agari opama. Oliye ahimuruma mungero wihina amukavihere. Mungero ole nunfwanya Agari, ahimureeliha ni ahimukavihera osaddula mubuwelo waye. Agari ahona wi Yehova aari nuliye ni ahinona dhatedhene dhamwereyela. Bumwahaya adhe amwithanege Yehova egi ‘oli Mulugu anasugwa’, . . . ‘ole onagisugwa.’​—Omwileri Génesis 16:7-13.

9. Mwahaya bwaddi Yehova adhe amweddihege Agari nuupama?

9 Yehova aamonilena ddi Agari? Oliye ahinona pama mwaviriye ni dhatedhene dhampadduwele mwigumini mwaye. (Pro. 15:3) Agari aari mukudda egipisiya, akalesa ni emudhi yadhele elabo yo Eberewu. Ki oliye malabo mamodha ookubanya mwaha wokala wolapela namudhaye? Ahikanna munukwela namudhaye vamodha ni elabo wabaliwiye? Podi wera. Ohiya eyeneve, Abarawu kaamutenle oliye bahi. Malabo amundduli, alobwana oororomeleya ni Mulugu, yokanna ahiyana owinjhiva. Mbwenye efunelo ya Mulugu kiyari yeyo wodhela murala. (Mat. 19:4-6) Bumwahaya kahiyo yotikina, wi murala wowi ndo, vookala ajhe ni ntxiga. Yehova kaadhiveliwe makalelo Agari aamweddihiye Sarayi. Naari dhigarive ndo, oliye ahimweddiha Agari ni makalelo apama mwaha oliye oowonelamo dhamwereyela Agari ni dhego dhatedhene dhammurimani mwaye.

Waanone pamadhene addibila ni arogola (Osugwe ddima 10-12) *

10. Nnande addi wanona pama addibila ni arogola?

10 Iyo podi omuthajhiha Yehova, naasayelaga okala oovilela mmodha ni mukwaye. Wanone addibila ni arogola. Othapanyege naliwa mutugumano dhihinambele obe mwaweruwa, olaleyege vamodha naaliwa, dheenyeya wawithanele vade wihina mwajhe vamodha. Werana ndo, podi wera onere omunona pama murogola ole onamoniwe ninga oolodhowa, wihina kahiyo, mbwenye mwebariarene muthu othabwile okanna manyazo. Onere omunona pama ddibila ole, onamoniwe ninga doofunesa oreela, wihina kahiyo, mbwenye muthu onadhiveliwa wawakela aleddo obe onere onona pama emudhi ele enafiyesa wosavene omutugumanoni wihina aliwa ehikanna ethu enaaharara vamuralani vewa. (Jó 6:29) Ebaribari sowi, iyo kannafuna wathajhiha athu enedda wula ‘evolowelaga dhaanya.’ (1 Tim. 5:13) Mbwenye sapama onona vang’ono ele enaapadduwela addibila ni arogola wodhela dhego dhinathukulela aliwa othukula ekalelo nnawonihuna.

11. Mwahaya bwaddi egahoweleya anamaholela ammulogoni wanona pama mambila ewa?

11 Anamaholela ammulogoni, bithabwile okongomedhiwa wihina esayele onona dhego dhaapadduwele addibila ni arogola enaholeliwa naaliwa. Kasugwa tajhiha ya Artur, aaparesa mabasa ooweddela mulogo dhamurudda. Oliye vamodha ni namaholela ammulogoni, yahimwaredhela murogala akala ninga muthu amanyazo ni oohona oriya. Artur ohusoriha egi: “Iyo nahifiyedha onona wi oliye ahikweliwa mamune numalawene otelana. Naari afwanyiwaga dhaweha, oliye ohiwedha waalela yeka mwibaribarini anaye abili anahiyana enamulabela Yehova ofiyedha peeno. Mbwenye moovanene murogola ola, kanoona pama ni ohukanna oredda oneriwa depressão. Naari dhigarive ndo, oliye newene kanahiya nroromelo naye ni odhivela wa Yehova. Iyovano nahifiyedha woona wi murogola ola, tajhiha yapama.” (Fil. 2:3) Nameddela mulogo ola, amutajhiha Yehova. Yehova ohunona mambila aye ni overiyiwa wa kadda nimbila. (Êxo. 3:7) Anamaholela ammulogoni yaanona pama mambila ewa, enere wavaha dholaga dhinahowela mambilaya.

12. Mwahaya bwaddi edhe ekalege yapama, murogola Yip Yee onona pamadhene ekalelo ya murogola aammulogoni mwaye?

12 Podi wera onotakaleliwa ni ddibila a mmulogoni. Mbwenye wamunona pamadhene; podi wera onere omulemela. Kasugwa yotajhiha ela ya murogola anithaniwa Yip Yee, anakala elabo yo Aziya, oliye ohusoriha egi: “Murogola mmodha a mulogo waga ahikanna ekalelo yowogela vadhulo. Miyo gubuwela wi oliye kaaleye pama. Mbwenye nlabo nimodha, miyo olaba vamodha nuliye mmalaleyelo, vano oliye ogaddela wi onaakaviheresa ababe oguliha ooba ofera. Wihina ekanne anamagula, enohoweleya oliye awithanege akuwihaga.” Yip Yee, onowenjhedhedhave egi: “Miyo gihisuza wi gaafunaga walemela addibila ni arogola, enohoweleya wanona pama.” Mwebaribarene werena eyo enohoweleya wilibihedha. Mbweye wahara dholaga dha mBibliyani, vano ‘ofugula murima wawo sohiyedhedha’, onere omutajhiha Yehova onna odhivela ni “athu atene.”​—1 Tim. 2:3, 4; 2 Cor. 6:11-13.

OKANNE NTHEBWA NAADDIBILA

13. Ninga munawogela Génesis 19:15, 16, ethu baani yerilena angero ale numona Lo agonelaga, ki mwahaya bwaddi edhe yeregena ndo?

13 Nuufiya mudhidhi woorusa, Lo ahilegela ohariha mowaguva dhoholela dha Yehova mwigumini mwaye. Agero abili yahidhowa omwaredhela Lo, ni omwaddela wi aathukule amudhi aye wihina ethawe luwani ele yo Sodoma. Mwahaya bwaddi? Aliwa wera: “Nnafuna nigujhule luwani ela ovanane.” (Gén. 19:12, 13) Mbwenye omabesiniwa Lo ni emudhi yaye, aliwa okala ookaratene xanga. Vano agero ale omwaddela Lo dila bili. Mbwenye ‘oliye era ogonela.’ Podi wera nnomutoriha Lo ninga muthu oovuruvuro, obe oohiwelela. Mbwenye Mulugu kaamusukumile oliye. ‘Yehova ahikanna nthebwa’ nuuliye. Bumwahaya agero ale, edhe ehiddege moono wa Lo, vamodha ni mwariye ni anaye ofiyedha wakumihedha odde wa luwani ele.​—Omwileri Génesis 19:15, 16.

14. Mwahaya bwaddi Yehova adhe akannege nnthebwa ni Lo?

14 Yehova ahikanna mwaha dhowinjhiva dhamuthulela oliye okanna nthebwa ni Lo. Lo oowawoova athu yakala oode waluwani yo Sodoma, podi wera Siyeyo yamuthukule Lo ogoneela othawa. Ohiya eyo, dhahikalawo dhithu dhimodha dhowoopiha. Podi wera Lo ahinona wi amwene abili yahimorela mutxelani ya alikatarawu waddamela luwani yele. (Gén. 14:8-12) Lo ninga musolo wa murala, oliye aali oothuwathuweene naathu akaliyena. Ohiya eyeneve, Lo aali muthu oorela, podi wera luwani yele yo Sodoma ahikannawo nyumba yooriya. (Gén. 13:5, 6) Mwebaribareene balume dhatedhene dhisorihiwe vala, kavo balume, enasoriha ethu yamuthukulele Lo ohimwiwelela Yehova. Mbwenye Yehova kaamusugwile Lo ninga muthu oovuruvuru, Yehova amusugwa Lo ninga ‘mulobwana owoogowa.’​—2 Ped. 2:7, 8.

Nakala oosugwera ni oovuruwana, nnere okanna nthebwa naaddibila (Osugwe ddima 15-16) *

15. Ohiya otoriha ekalelo ya muthu, ethu baani enahoweleya werana?

15 Ohiya otoriha ekalelo ya muthu, osayele omunona pama muthu yoyo. Murogola Veronika anakala elabo yo Europa ahixixa werana ndo. Oliye ohusoriha egi: “Murogola dhaala, akalesa oonyanyuweene malabo maatene. Oliye akalelesa yeeka sothukumwe. Malabo mamodha gowovesa omulojhela. Mbwenye miyo wubuwela: ‘Gahaakale ninga oliye, gere ohowela okanna mukwaga.’ Nuwindo, miyo othoma wi gimukohe dhampadduwela. Vano, oliye oroma ogaaddela dhatedhene dhampadduwela! Peeno miyo, ginowedha omunelamo pamadhene.”

16. Mwahaya bwaddi egahoweleyega olobela naafunaga wanona pama athu amodha?

16 Muthu anoonelamo pama ekalelo yehu di Yehova baahi. (Pro. 15:11) Mowindo, omulobe Yehova wi uukavihere, wawona addibila ninga oliye. Omulobe nikavihero Yehova wihina onone okanna nthebwa naaddibila. Olobela wahimukavihera murogola anithaniwa Angela ofiyedha wanona pama addibila. Mmulogoni mwaye, ahikalamo murogola ahavahana pama nuuliye. Oliye onorumedha egi: “Yere okala yokweya omorela mmurakoni woomutonyongola murogola ni ‘omunawa mada’ oliye. Mbwenye miyo olobela wa Yehova gimulobaga nikavihero wihina gimunone pama murogola ole.” Ki Yehova ahakula nlobelo na Angela? Angela ohusorihave egi: “Nahidhowa vamodha mmalaleyelo, nuumala, iyo othapanya mudhidhi wowinjhiveene. Miyo onvuruwana pamadhene.Peeno, gihikanna odhivela vanlubale nuuliye, vano gihithoma wihina gimukaviherege.

17. Nakala naaddibela nsakulege ddiniyani?

17 We podi omusakula ddibila obe murogola onafwanelela nthebwa nawo. Podi wera onere omugumela muthu anoona goyi mwaha wowitotela muladdu yeka, ninga yaapadduwele Jonasi, Eliyaji, Agari ni Lo. Mbwenye enohoweleya owoga ebaribari — iyo atene kahiyo okuwa ele enipadduwele mundduli, podi wera nnowitotelaga goyi yekihu. Bumwahaya, eriwa yapama Yehova oniloba wihina nikanne nthebwa mmodha ni mukwaye. (1 Ped. 3:8) Naamwiwelelaga Yehova, nnokavihera wihina emudhi yehu eri wapela elabo yatene, ekale yowiwanana, naari niganna dhikalelo dhohiyana mmodha ni mukwaye. Vano nakala naddibela obe narogola, nisakulege okanna nthebwa naaliwa, wavuruwana, ni wanona pamadhene.

JHIBO 87 As reuniões encorajam-nos

^ paragarafu 5 Mwaha wokala athu oohilogomana, malabo mamodha nnotoriha mowaguva wodhela dhowera dhathu ni efunelo yewa. Ohiya eyo, ‘anasugwa murima’ di Yehova. (1 Sam. 16:7) Yohudhera ela enere onikavihera woona makalelo Yehova oonihiliye odhivela ni Jonasi, Eliyaji, Agari ni Lo. Nnere woona makalelo oomutajhiha Yehova wodhela wakavihera addibila ni arogola.

^ paragarafu 52 YOTAPULELA YA FOTU: Ddibila mmodha oli oonyanyuwene nuumala omona ddibila ori muzombwe afiyaga vosavene omutugumanoni. Nuuvira, mudhidhi vag’ono, oliye onona wi ddibila ole muzombwe ahifiya vosavene mwaha ngovi epadduwile ni karo.

^ paragarafu 54 YOTAPULELA YA FOTU: Namasogolela anikuro na mabasa oolaleya anubuwela wi murogola mmodha kahiyo ooviheya omuzimuni ni onowarabela addibila. Nuwindo, oliye onona wi murogola ole damanyazo, thabwathabwa akala viri muthu ahimunoniye pama.

^ paragarafu 56 YOTAPULELA YA FOTU: Murogola ni murogola mukwaaye, enooromawene ononana omutugumanoni. Omambelelowene, murogola oonamo wi mukwaye ole doonyanyuwa. Mbwenye mubuwelo waye osadduwa, nuumala, okala mudhidheene vamodha nuuliye.