Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

Kɔ o sɔɔŋ lebolloŋ sakpo

BUŊGƐI PƐƐKƐI 14

Puaa Chɔuwa Cho Chɔnɔŋ Baluaŋndo Ma Huŋ Del Nya Choo!

Puaa Chɔuwa Cho Chɔnɔŋ Baluaŋndo Ma Huŋ Del Nya Choo!

“Soonuaa kunda bɛnduaa a del lɛŋnde naaleŋ choo.”​—CHOWƐƐ 1:​6.

CHONDII 95 Paŋgeloo Cho Hiouwɔɔ Lachi a Diondɔɔ

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊ *

1. Vɛɛ Ŋgɔɔ Lɔɔsɛl nda chaaŋaa nduaa ndaa pɛɛku yɛ nduyɛ, le yɛɛ o wa yɛ nɛi sɔvɛ?

O HIOU niŋ wɔsilaŋ kɛmɛ, chɔŋ a teleŋ Ŋgɔɔ C. T. Lɔɔsɛl a chaaŋaa nduaa kandu Baabuiyo pɛɛkoo wo. A wa kindiŋndo le sinaa nyɛ kpeekpei Baabuiyo pɛɛku a Chɛhowa Mɛlɛka, Chiisu Kiliti, piɔmndo, a sala baŋaa okɔɔ wo. Nɛi ndaa pɛɛku wo wa hoo ni. Te waŋndo nyuna pɛ, nda kpou yaasiaa o Baabuiyo niŋ le mulioo sinaa. Te a saaluŋ mulioo pɛ, a poonyiaa. Mi Chɛhowa mala puaa haa ma saaluŋ tonya cho o Baabuiyo niŋndo. Nduyɛ naa bɛɛ cho hau tɔnɔɔ sɔlaa o tonya nda saaluŋ hoo wo niŋ.

2. Yɛɛ tosa yɛ lepum miŋ bii huuluei bila o nɛi cheleŋ choo?

2 Kɛ nyɛ ndoo pala sukuuwaa pɛɛkaa Baabuiya wo cho huuluŋ Baabuiyoŋ ni. I wa tɛtɛlɛ le ma bii tonya cho o Baabuiyo niŋndo bila mbo hiau huuluŋ Baabuiyoŋ. Le yɛɛ? Kanifuule teleŋndaŋ lapum, mɛɛ mi huului Baabuiye wa peelɔŋndo malaŋ naŋ bii ndi bila nyɛkɛndɛi. Lepum yɛ, mɛɛ mii chuu niŋ fɛŋ peelɔŋ. Kɛ sabu cheleŋ cho vɛlɛ. Le huuluei biyɔɔ bila nyɛkɛndɛi, mɛɛ miŋ yaasiaa bolii Baabui soo a huului keŋ okɔɔ ve kpou. Te ŋ kɛsi pɛ kɔllo o nyɔɔ pilɛ choo miŋ puɛɛŋ a sɔɔŋ dimiŋ o bolii Baabui cheleŋ niŋnde okɔɔ, koŋ tosa miŋ bii ndi bila o nɛi cheleŋ choo. Wana che pɛ aa nyɛ waa naa yɔŋnuŋ a huului cho o yau Chowɛɛ wo niŋndo ni. Ŋ yaasiaŋndɔ vɛlɛ huuluei hei miŋ sina nyɛ tosa mi siŋgaŋ pɔmbɔ yeemaŋndo.

3-4. Laalaŋ yɛɛ naŋ nɔ yɛ paandu a huului cho o Chowɛɛ 2:​7-9 niŋndo okɔɔ?

3 Nuawɔ Chowɛɛ 2:​7-9. Mi Chowɛɛ dimi maa soonuaa kunda bɛnduaa cho hunɔɔ lɛŋnde Isɔluɛileŋ delɔɔ choo. Soonuaa haa ndaa nɔ chiŋndoŋ maa chiŋuŋ kpɔkuŋ nduyɛ, ndaa nɔ ma de tɔlɔɔlaŋ kpou o lɛŋnde Isɔluɛileŋ niŋ! (Chowɛɛ 1:​4, 6) Le wɔsiŋ bɔɔbɔɔ niŋ, naŋ laalaŋ maa wanaa Chɛhowaa soonuaa haa sim lewundu ni. Kanifuule mɛɛ soonuaa haa hiŋ a mayoomu wana nɔla nda kpaa le yɛ, lende koni wanaa Chɛhowaa nɔ hau sɛmbɔɔ le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo ni. Naŋ che ko vɛlɛ maa “lɛŋnde” soonuaa haa tɛɛmbuu leŋ ndeŋ le cho wanaa cho simlachiaa lepiɛiya o ba bɛŋgu wa ni. *

4 Te ŋ kɛsi pɛ kɔllo o nyɛ dimiŋ o Chowɛɛ 2:​7-9 niŋndo choo kinɛi, ŋ kuɛ le ndi laalaŋ. Kɛ mɛɛ naŋ yaasiaa sɔɔŋ dimiŋ a huuluei hei okɔɔ wo o bolii Baabui cheleŋ niŋ, miŋ cha maa siŋgaŋ pɔmbɔ nɔ mbo yɔŋnuŋ. Ŋ yaasiaŋndɔ sabulaŋ la hiɔɔlu le hei sinaa.

LE SABULAŊ LA HIƆƆLU SIŊGAŊNDO YEEMAŊ NI

5-6. Nyunala kuɛɛ huŋ yɛ naa o kɔl te ŋ yaasiaa pɛ (a) Chowɛɛ 2:​20? (b) Chowɛɛ 2:​25?

5 Sabu tasoo tɔlnuŋ o nyɛ Chɛhowa dimi a soonuaa haa okɔɔ wo choo. Mbo dimi aa: “I cho soonuaa cho maa puaa chɔu ma fula ba luaŋndo wa soli o lɛŋnde nyaleŋ niŋ.” (Chowɛɛ 2:​20) Wanaa Chɛhowaa cho wali Chiisu ke nda le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a waŋnda siiŋgoo buɛiyaa ndɔ wo tosaa. Te o yɔŋ pɛ aa le mɛɛ nda cho wallo hoo tosaa yɛ nda sim le soonuaa haa ni, mɛɛ le yɛɛ mi Chɛhowa dimi maa o cho nda soli o lɛŋndeŋ niŋ? (Isi. 33:​7-9; Maa. 28:​19, 20) Chɛhowa bii kɔllo mbo soli buɛiyaa nduaa laalaŋnda le. Mɛɛ hei chɔm kpendekele maa wanaa ndaa simul wanaa nduaa wa o wa soli ni.

6 Le sabu diiŋ ndɔɔ sinaa, ŋ yaasiaŋndɔ nyɛ dimiŋ o Chowɛɛ 2:​25 niŋndo. Mi Chɛhowa dimi loŋ aa: “Nyɛ o nyɛ soonuaa kunda bɛnduaa a tɛɛmbuu nya o ba o wɔsila hiou laŋ niŋ, I cho tosa mbo miiŋgu nya o ba. Ya pila yɔŋ soonuaa kundala yɛ yiaa bɛnduaa kaŋ, mɛɛ puaa chɔuwa a cho nuaa yɛ ni, le tɔlɔɔla nyalaŋ tɛɛmbuuwo.” Chɛhowa dimi nanuŋ maa nyɛ o nyɛ soonuaa tɛɛmbuu, o cho ‘tosa mbo miiŋgu waŋnda o ba.’ Te o yɔŋ pɛ aa wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa soonuaa haa sim lewundu ni, mɛɛ le yɛɛ mi yooŋgu ndaa chuu waŋnda kpundɔɔ? Yooŋgu nda cho dimioo wo cho yooŋgu mal kpundɛ le kanifuule, o tosa mi waŋnda apum mal yɔŋ wɔɔŋndo. (Isi. 33:​8, 19) Nduyɛ, mi hei chuu nda tɔnɔɔ tau!

7. Mɛɛ Chowɛɛ 2:​28, 29 dimi maa “te teleŋ koŋ o fuuluu pɛ,” yɛɛ huŋ yɛ naa o kɔl?

7 Nuawɔ Chowɛɛ 2:​28, 29. Sabu yaa ndɔɔ cho a mɛɛ sɔɔŋ dimiŋ o lepula o huuluei hei niŋ yɛ ni. Mɛɛ Chɛhowa soo haaa a soonuaa okɔɔ, mbo dimi aa: “Te teleŋ koŋ o fuuluu pɛ, I cho nyina nuu yɔŋ.” Te o yɔŋ pɛ aa wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa soonuaa haa sim lewundu ni, le yɛɛ mi Chɛhowa chum le nda nyina ndɔɔ yɔŋndo a teleŋ cheleŋ? Le yɛɛ o yɔŋ nda niko nyina ndɔɔ teleŋ nda cho hoo yooŋgu kɛndɔɔ dimioo wo le? Te ndoo ve pɛŋ a mala nyina Mɛlɛkaa le, ndaa nɔla ma dimi yooŋgu kɛndɔɔ o wɔsila hiou laŋ niŋ te. Kanifuule, wanaa bɔɔbɔɔ niŋ kɔl a yooŋgu kɛndɛ nda cho dimioo wo le nduyɛ a kindiŋ niŋ le wali ndaa kuunaa teleŋnda bɔɔbɔɔ.

Mi Ŋgɔɔ J. F Lutafɔɔ a Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa wa chilaŋ chuaa wa dimul waŋnda maa Mɛlɛka cho hunɔɔ chieeŋ dɛnɛ wɔɔŋndo hoo tɛɛmbuu (Tofa pɛl 8)

8. Nɛɛ yaa soonuaa cho o Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 9:​1-11 niŋnda sim yɛ lewundu? (Tofa fotueiyo o kɔɔ.)

8 Nuawɔ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 9:​1-11. Ŋ yaasiaŋndɔ niko sabu hiɔɔloo. Huuluei cho vɛlɛ o yau Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ niŋ a soonuaa okɔɔ. Huuluei hei tosa ni miŋ yiyaŋ maa wanaa dimiaa yooŋgu kɛndiaa soonuaa Chowɛɛ soo a nda okɔɔ wa sim lewundu ni. Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ dimi maa soonuaa haa ndaa nɔ hɔlla maa hɔlaa ŋwaŋnda chiee. Nduyɛ, nyɔɔ wa nda o lebol “mɛɛ mɔsil lemasaa wa nuaa ma toosiaa ndu a kooliiyoŋ yɛ.” (Sɔɔŋ. 9:​7) Ma “luei waŋnda chieeya nyɛ nɛiyaa a nɔ taamasi Mɛlɛkaa o ŋtendu le wa” le paŋgoŋ ŋ ŋuɛɛnu. Paŋgoŋ muŋ soonɔɔ chii lepum yoomu ni. (Sɔɔŋ. 9:​4, 5) A Kilisiɔŋaa pɔyaŋaa Chɛhowaa okɔɔ huuluei hei cho suɛi ni. A cho waŋnda dimullo maa Mɛlɛka cho hunɔɔ chieeŋ dɛnɛ wɔɔŋndo hoo tɛɛmbuu. Nduyɛ, te wanaa balaŋ la cho o sɔɔŋ chieeŋndoŋ niŋ nda tuei pɛ hei, ma tambu kɔl tau.

9. Teŋgeŋ yɛɛ cho yɛ soonuaa Chowɛɛ soo a nda okɔɔ wa tɛɛŋ a soonuaa Chɔŋ che wa?

9 O kpeekpei niŋ, huului cho o Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ niŋnde velaŋ tiŋ a hei o yau Chowɛɛ wo niŋ. Mi che bɛɛ huuloŋ muŋ velaŋ, kɛ ŋ cho nyɛ pilɛ le. Ŋ yaasiaŋndɔ le hei sinaa: O huului Chowɛɛ ve niŋ, mi soonuaa dia tɔlɔɔlaŋ kpou. (Chowɛɛ 1:​4, 6, 7) O yilaŋii Chɔŋ che ve niŋ, “ma dimul [soonuaa] maa bil puiyaa ni, a tɔlɔɔ o tɔlɔɔ o chieeŋndo choo, a yɔmnde, maa a yɔŋ muŋ nyɛ le.” (Sɔɔŋ. 9:​4) Soonuaa Chowɛɛ che wa, kpeŋgii baluaŋndo nda fula ni. (Chowɛɛ 2:​20) Kɛ o sooŋ yiŋgilɛi bɛndoo niŋ a Chɔŋ che wa fula ni. (Sɔɔŋ. 9:​2, 3) Ma tuau soonuaa Chowɛɛ soo a nda okɔɔ wa. O yau Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ niŋ, a tuu nda le, kɛ ma chɛl nda le ma siou wali ndaa tosa. Nyɛ o nyɛ cho o Baabuiyo niŋ mbo chɔm maa mi Chɛhowa tambu kɔl a wali nda wa tosaa wo le.—Tofa kɔfoo hoo, “ Huuluŋ Baabuiyo Dimi a Soonuaa Okɔɔ Woŋ Velaŋ Kɛ Ŋ Cho Nyɛ Pilɛ Le.”

10. Chɔmndɔ taamaseliiyo o Baabuiyo niŋ le sinaa maa soonuaa Chowɛɛ soo a nda okɔɔ wa cho nyɛ pilɛ a soonuaa Chɔŋ che wa le.

10 Teŋgeŋ cho huuloŋ muŋ tɛɛŋndo mala naa le sinaa maa ŋ cho nyɛ pilɛ le. Baa dimioo naŋ cho ni maa soonuaa yau Chowɛɛ wo soo a nda okɔɔ wa cho nyɛ pilɛ a haa o Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ niŋ te? Ei. O Baabuiyo niŋ, lepum mi nyɔɔ opilɛ sim le nyɛm bɔɔbɔɔ. Le taamaseliiyo, o Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 5:​5 niŋ, ma veelu Chiisu aa “Kpɔkuŋ fula o kaale Chudaleŋ choo wo.” Kɛ Pitɛ Tasoo 5:​8 bɛɛ veelu Masa Nyinaa Wɔɔŋnda aa “kpɔkuŋ bɛndoo.” Sɔɔŋ naŋ yaasiaa muŋ ndoŋ mala naa le sinaa maa ŋ nɔ miŋ sɔla tɛɛsiaa cheleŋ a huului Chowɛɛ ve okɔɔ. Yɛɛ cho yɛ tɛɛsiaa koŋ?

YƐƐ HUULUEI HEI SIM YƐ?

11. Vɛɛ Chowɛɛ 1:​6 a 2:​1, 8, 11 mala yɛ naa le sinaa wanaa soonuaa haa sim lewundu wa?

11 Te ŋ yaasiaa pɛ bolii Baabui cheleŋ o yau Chowɛɛ wo niŋ, ŋ cho sina maa a puaa chɔuwa okɔɔ o wa huuluei dimioo ni. (Chowɛɛ 1:​6; 2:​1, 8, 11) Mi Chɛhowa dimi maa o cho “puaa chɔuwa” Babilɔŋ soliŋ kpeku le Isɔluɛiyaa kɛɛ ndu diikɔŋndo wa nyɛpalaa tusioo choo. (Chowɛɛ 2:​25) Ma veelu sovɛiya haa maa puaa chɔuwaa “fula ba luaŋndo wa” kanifuule, Isɔluɛi baluaŋndo Babiloniaŋnda luɛi ni. (Chowɛɛ 2:​20) Puaa chɔuwa haa wa a kɔɔnaa maa soonuaa kunda bɛndu. Mi Chowɛɛ dimi a nda okɔɔ aa: Sovɛinɔ “kɛ kɛ, kɔlaŋ . . . lachi sakpo. . . . Ma del chiee bɛndoo choo, ma nyaanuŋ ma hel o saasala balu chioo laŋ choo, ma tol lekɔɔli, ma luɛi chiɛilaŋ niŋ, ma keeku o wundɛilaŋ ma luɛi chiɛilaŋ niŋ maa lavii.” (Chowɛɛ 2:​8, 9) Yiyaŋndɔ a mɛɛ sovɛiya haa ndaa tiu maa siaŋaa lepɛlɛ yɛ. Fondaŋ viaŋnaŋ bɛɛ ve le. Wana o wana nɔla puaa chɔuwaa fula Babilɔŋ nda hiɔlɔŋ te!

12. Vɛɛ huului Chowɛɛ dimi a soonuaa okɔɔ ve peeluŋ yɛ?

12 Maa soonuaa, mi Babiloniaŋnda del Chulusɛlɛm choo a wɔsi 607 tuupa mi Chiisu huŋ. Baabuiyo dimi aa: “Mi Masa Bɛndoo Babilɔŋ o diu chuaa piaanduaa . . . inyiɛɛ o inyiɛɛ i bii ndu le wana o wana le. Chuaambɔ ni, bɛndu ni, wana pɔnɔ ni, wana lanɔ ni, wana kɛndiaa ni, wanaa lanaa ni, mi Mɛlɛka mal nda Masaa Nɛbukanɛɛsa o ba, mbo diu nda kpou. O koŋ kɔɔli, mbo mal chiɛi Mɛlɛkaa o yiŋ, mbo tɛɛmbuu saasa balu Chulusɛlɛm ndo. Mbo luam vɛlɛ chiɛila lemasala wa Chulusɛlɛm ndaŋ kpou, nduyɛ mbo tɛɛmbuu nyɛ o nyɛ baa kala wa loŋ.” (2 Kolo. 36:​17, 19) Mɛɛ nda chii lɛŋndeŋ tɛɛmbuu, mi waŋnda dimi aa: ‘Lɛŋndeŋ le chuu yɔŋgɔŋ o waŋnda Babilɔŋ ndo. Le simnuŋ lɛŋnde poli, naa wana chiee kɛlɛŋgaa chɔlu cho lɛ le wa.’—Chɛlui. 32:​43.

13. Tɛɛsiaawɔ nyɛ Chɛluimaya 16:​16, 18 simndo.

13 Mi Chɛhowa soliŋ vɛlɛ Chɛluimaya kpeku le mbo dimi nyɛ cheleŋ a delɔɔ nda del chioo hoo choo wo okɔɔ. Ndoo chua niŋ suɛi wɔsila 200 chɔŋ a teleŋ Chowɛɛ dimi huului nduɛi yo. Mi Chɛluimaya dimi maa wanaa cho hunɔɔ Chulusɛlɛm delɔɔ choo wa cho Isɔluɛiyaa cho dɛnɛ wɔɔŋndo tosaa wa nuuviaa tɛɛ tɛɛ nduyɛ ma biu nda kpou. Mbo dimi aa: “I cho yaamɔɔwa yɔŋ kunda bɛndoo ma huŋ nuuviaa nda naa nda cho a sɔŋa sɔŋiaa wa, mɛɛ wanaa yɔɔyaa a nuuviaa nuaa suuwa o peelo yɛ, le ma kuɛ a nda o biyɔɔ niŋ. I cho waŋnda viomɔɔ ma huŋ wa nda nuuviaa o pembuŋ bɛndoŋ choo a o pembuŋ pɔmbɔŋ choo, o koŋ kɔɔli, a o buululaŋ niŋ, mɛɛ doosuaa a diam nuaa peluŋ visioo yɛ, le ma biu nda ma kuɛ a nda. Kɛ nduyɛ, dɛnɛ wɔɔŋ o dɛnɛ wɔɔŋ nda tosa a yɔŋ wɔɔŋ o yɔŋ wɔɔŋ nda tosa, a cho paawa koŋ chua bɛmbɔɔ lediiŋ.”—Chɛlui. 16:​16, 18.

MBO KE NDA TIINDAŊNDO

14. A teleŋ kuɛɛ nyɛ dimiŋ o Chowɛɛ 2:​28, 29 niŋndo peeluŋ yɛ?

14 Mi nyɛ Chowɛɛ dimi wo ke waŋnda tiindaŋndo. Mbo dimi maa nyɛdiaa cho hunɔɔ vɛlɛ kui o lɛŋndeŋ niŋ. (Chowɛɛ 2:​23-26) Nduyɛ maa te teleŋ koŋ fuuluu pɛ, nyɛm mala naa le pɛɛkoo a Mɛlɛka okɔɔ woŋ cho wa ŋ hɔbɛi. Mi Chɛhowa dimi aa: “I cho nyina nuu yɔŋ waŋnda kpede kɔɔli. Puaa nyaa a chuaa nyaa laanduaa a cho yooŋgu Mɛlɛkaa dimi naa waŋnda chua. . . . A tonya, I cho nyina nuu yɔŋ buɛiyaa niaa kɔɔli o palɛi keŋ niŋ, wana pɔnɔ ni, wana lanɔ ni.” (Chowɛɛ 2:​28, 29) Kɛ o cho teleŋ Isɔluɛiya fula o chɛleŋ niŋ Babilɔŋ ma miiŋgu o lɛŋnde ndaleŋ niŋndo le Mɛlɛka tosa hei le. Mɛɛ mi wɔsilaŋ la hiau o kɛmɛlaŋ niŋ malaŋ i yɔŋnuŋ. O paale Pɛŋtikɔɔsileŋ choo wɔsi 33 hei peeluŋ ni o faŋaŋ Chiisu wo kɔɔli. Vɛɛ naŋ looku yɛ hei sina?

15. Te a tuu pɛ Walta Wanaa Chiisuaa 2:​16, 17 a Chowɛɛ 2:​28, siŋgaŋ yɛɛ Pitɛ tosa yɛ mɛɛ o kandu suɛi a nyɛ Chowɛɛ dimi wo okɔɔ nduyɛ, yɛɛ koŋ sim yɛ?

15 Mi suɛi kɔndɔfille yɔŋnuŋ o paale Pɛŋtikɔɔsileŋ choo. Mi nyina Mɛlɛkaa mala Pitɛ le sinaa maa nyɛ dimiŋ o Chowɛɛ 2:​28, 29 niŋndo cho koŋ peelɔŋndo ni. Mɛɛ lɔɔ le ŋɔmahiɔɔloo kuɛ le biyɔɔ idii koŋ, mi Mɛlɛka yɔŋ nyina ndɔɔ wanaa nduaa choo. Mi wanaa nyina Mɛlɛkaa hoo tol choo wa kandu waŋnda dimullo “a walta kɔndɔfilta Mɛlɛka tosa laŋ okɔɔ.” (Walta. 2:​11) Mɛɛ Pitɛ kandu suɛi a huului Chowɛɛ ve okɔɔ, diomnda cheleŋ o soliŋ kpeku ni. A sina pa maa teŋgeŋndo cho diomnda Chowɛɛ kandu laŋ tɛɛŋ a la Pitɛ kandu laŋ? (Nuawɔ Walta Wanaa Chiisuaa 2:​16, 17.) Pitɛ dimi lɛ naa maa “te teleŋ koŋ o fuuluu pɛ” le. Kɛ mbo dimi maa “O palɛi mɛɛlɛi choo,” Mɛlɛka cho nyina ndɔɔ yɔŋ “waŋnda kpede kɔɔli.” A palɛi mɛɛlɛi Chuuwa okɔɔ Pitɛ wa suɛi ni. Hei chɔm kpendekele maa teleŋndo hiou fɛŋ tau malaŋ nyɛ Chowɛɛ dimi wo peeluŋ.

16. Vɛɛ nyina Mɛlɛkaa mala yɛ waŋnda le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ nduyɛ, vɛɛ o cho yɛ vɛlɛ naa malaa hau?

16 Mɛɛ Mɛlɛka yɔŋ nyina ndɔɔ wanaa nduaa choo o wɔsiŋ kɛmɛ tasoŋ niŋ, ma kandu yooŋgu kɛndɔɔ dimioo o fondaŋ nda leviltaŋ. Mɛɛ Pɔɔl wa pɛŋ Kolosiaŋnda yauwo poonyiallo a wɔsi 61 o faŋaŋ Chiisu wo kɔɔli, mbo dimi maa ‘yooŋgu kɛndɔɔ hoo dimiŋ niŋ o ŋwaŋnda chiee lo kpou o chieeŋndo choo.’ (Kolo. 1:​23) Chieeŋ Pɔɔl wa hoo suɛi a ndu okɔɔ wo cho lɛŋii ndaa dimi yooŋgu kɛndɔɔ ve ni. Nyina diandaa Chɛhowaa cho hau tosaa mi yooŋgu kɛndɔɔ wa kɔlaŋ a pɛŋgɛlaŋndo o ‘chieeŋndo choo kpou.’—Walta. 13:​47; tofa kɔfoo “ I Cho Nyina Nuu Yɔŋ.

SIŊGAŊ KUƐƐ NAŊ TOSA YƐ?

17. Sinapɛŋgu yɛɛ naŋ sɔla yɛ a huului Chowɛɛ dimi a soonuaa okɔɔ ve?

17 Siŋgaŋ kuɛɛ naŋ tosa yɛ? Ŋ chɔɔlu sinapɛŋgoo sɔla a huului cho o Chowɛɛ 2:​7-9 niŋnde okɔɔ. Le suɛi vilɛiye kiolɔɔ i biŋgi, o cho a wali naa dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ okɔɔ le bolle Baabuileŋ ndeŋ le cho suɛi le. Kɛ a puaa chɔuwaa fula Babilɔŋ ma tɛɛmbuu Chulusɛlɛm nda okɔɔ le cho suɛi ni. Hei yɔŋnuŋ a wɔsi 607 tuupa mi Chiisu huŋ.

18. Yɛɛ siŋgaŋ yɛ a wanaa Chɛhowaa okɔɔ le?

18 Yɛɛ siŋgaŋ yɛ le? Wanaa Chɛhowaa cho wɔ nɛila yɛ yɛlaŋ soliŋndo kpeku le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo ba o ba fee. (Maa. 24:​14) Masa kɛ kɛ nɔla mbo kɛɛlu naa yooŋgu kɛndɔɔ dimioo le. Nduyɛ a mala Chɛhowaa, ŋ nɔ hau kɔl simulaa le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo a Masale ndɔleŋ okɔɔ mbo hiau maa paandu! Ŋ cho piɛileŋ maa Chɛhowa mala naa miŋ hiou lachi a huuluŋ Baabuiyoŋ biyɔɔ bila. Nduyɛ ŋ nɔ tiindaŋndo maa te teleŋ ndɔɔ fuuluu dɔɔ pɛ, o cho tosa miŋ “sina isɔɔ o isɔɔ [cho] tonya”!—Chɔŋ 16:​13.

CHONDII 97 Mɛɛ Miŋ Tiindaŋ Diom Mɛlɛkaa

^ pɛl. 5 Le wɔsila bɔɔbɔɔ niŋ, naŋ laalaŋ maa a wali dimiaa yooŋgu kɛndɔɔ okɔɔ huului cho o Chowɛɛ bolleŋ 1 a 2 niŋndo cho ni. Kɛ, ŋ saaluŋ sabula sɔvɛlaŋ la hiɔɔlu le sinapɛŋgu naa siŋgaa. Yɛɛ cho yɛ sabulaŋ ndaŋ?

^ pɛl. 3 Le taamaseliiyo, tofa buŋgɛi hei, “Jehovah’s Wisdom Observed in Creation” o Bandu Mɛŋgɛlaa hoo niŋ Nyaakuɛiyo 15, 2009, pɛlta 14-16.