Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

MWAHA WOOHUSERYA 14

Ohiphela onarwa weiwo onakhumawo echeku ya murupi!

Ohiphela onarwa weiwo onakhumawo echeku ya murupi!

“Muloko woovolowa elapo aka.”—YOW. 1:6.

NCIPO 95 Waarya wa Eparipari Onnaaca

YEEYO NNAHAALAAHU OHUSERYA *

1. Tuuvi waari mukhalelo wa ohuserya nikhuuru na munna Russell naaphariheleya, nave ntakhara heeni mukhalelo ola waari woophwanelela?

OPWAHA iyaakha nsana muculi, munna Charles Russell ni asinthamwene awe, nikhuuru nikhaani na oohuserya a Masu a Muluku, yaapacerya othukumana. Awo yaachuna ohuserya yeeyo Piipiliya onahusiheiye vooloca sa Yehova Muluku, Yesu Kristu, mukhalelo wa alipa ookhwa ni yawoopola. Mukhalelo aya wa ohuserya waari wookhweya. Muchu mmoha aanapaka nikoho, nave nikhuuru noothene naanatholathola yoorepa ya Piipiliya yiiwanana ni mwaheene yoowo. Omakuchuwelo, awo yaanarepela yeeyo yiiwexexaaya orweela wa otholathola. Ni mareeliho a Yehova, Akristu yaawo awiilipiserya yaahiphwanya iparipari sincipale siri mathipelo a Mpiipiliyani seiho nnavahaahu esisapo olelo.

2. Ntakhara heeni ikwaha ikina ninnaphiyerya makuchuwelo oonanara vaavaa nneereryaahu wiiwexexa sooloherya sa Piipiliya?

2 Ohoolo waya oohuserya ale a Piipiliya yaahisuwela wi ti woovilasa wiiwexexa yooloherya ya Piipiliya opwaha nihusiheryo nri mathipelo a Piipiliya. Ntakhara heeni? Nthowa nimoha ti nawi ikwaha sincipale ninnawerya wiiwexexa phaama sooloherya sa Piipiliya vaavaa inaakhwanelaaya naari wakhala wi sohaakhwanela. Nyenya nookhalavo nthowa nikina. Wi niiwexexe yooloherya mmukhalelo waphaama, nnaphwanela othokororya makupa oothene a yooloherya. Wakhala wi nnathokororya makupa mamoha a yooloherya nihiya okhwipi makupa makina, nnahaala ophiyerya makuchuwelo ooheseya. Nyenya enakhala ntoko wi ti yeeyo yeeren’ye ni yooloherya ya mu liivuru a Yoweli. Hankooni nuuluulele yooloherya ela nave nthokororye ntakhara heeni matorokelo vooloca sa wiiwexexa wahu wa hiihaano toochuneya.

3-4. Yootaphulela taani naaryaahuno ophiyerya hiihaano vooloca sa yooloherya ya Yoweli 2:7-9?

3 Mwaalakhanye Yoweli 2:7-9. Yoweli aahiloherya wi epahu ya misope yaahaala onanariha elapo yo Isarayeli. Ni miino aya aweetha ntoko a mwaco misope iho saahaala onanariha echu eri yoothene! (Yow. 1:4, 6) Mu iyaakha sincipale, niiwexexa wi yooloherya ela yaaloca sa achu a Yehova. Naaloca wi, ntoko nikhuuru na misope nihinawerya ovareryeliwa, achu a Yehova yaahaala otitelela olaleerya, nyenya wi olaleerya iwo waahaala onanariha “elapo”, naari wi, mwa achu yaawo yaahooleliwa ni ahooleli a malapelo. *

4 Wakhala wi nimwaalakhanye pahiru Yoweli 2:7-9, yootaphulela yeela ennaakhwanela. Nyenya vaavaa nnaalikhelaahu yooloherya yoothene ya Yoweli, enakhala yawooneya wi nnaphwanela otoroka wiiwexexa wahu vooloca sa iversikulu seiha. Nnahaala othokororya mathowa masese vooloca sa yeela.

MATHOWA MAXEXE WI NTOROKE WIIWEXEXA WAHU

5-6. Nikoho taani nnakhumelela vaavaa nnamuthokororyaahu (1) Yoweli 2:20? (2) Yoweli 2:25?

5 Mu nipuro nopacerya, moone wi Yehova aalaihenrye vooloca sa epahu ya misope: “Kinarwa kiikarela ociiwene muloko yoole [wa misope] wa makupa a weiwo onayawo echeku yamurupi.” (Yow. 2:20) Ela ennakumiherya nikoho: Wakhala wi misope anaahiwa anamoona a Yehova, aniiwelela nlamulo na Yesu ovanheiye vooloca sa olaleerya ni waapaka oohuserya, ntakhara heeni Yehova olaihenryeiye wi aahaala ‘owiikarela ociiwene’? (Ezek. 33:7-9; Mat. 28:19, 20) Mwawiihiiha enooneya wi Yehova hanawiikara akapuro awe ororomeleya, nyenya echu naari muchu yoowo onaweerela yoonanara achu awe.

6 Nthowa nanawiili, moone yeeyo Yehova olonceiye mu Yoweli 2:25: “Kinamoolivaani wa miyaakha seiyo ivirale, soolya sanyu saananarihiwaaya, ti mipalaka, misope, icocohi ni achocolo, muloko aka yoole wakhoco koorumihenlaakaani.” Yoorepa ela ennakumiherya nikoho nikina: Waakhanle wi misope ti alaleeryi, ntakhara heeni Yehova aahaaleiye ‘waaliva’ ntakhara muteko aya? Eyo yaahaala wiiwexexiwa wi muchaka nnalaleyaahu onnakumiherya ipahu. Nyenya muchaka ahu tahi woopahula. Onnavuluxa ikumi sa achu; nave onanwerya waaceenyerya achu oonanara murima ocharuwa. (Ezek. 33:8, 19) Eyo yaahaala okhala echu yaphaama wa yaawo, ohiya okhala epahu.

7. Masu awi “yeeren’ye yeela” mu Yoweli 3:1, 2 [2:28, 29, TNM], ananikhaviherya wiiwexexa eheeni?

7 Mwaalakhanye Yoweli 3:1, 2 [2:28, 29, TNM]. Moone nthowa naneeraru— saweereya soocharelana sa yooloherya. Moone yeeyo Yehova olonceiye: “Yeeren’ye yeela, kinarwa kiichela munepa aka”; eyo ti wi, misope imanle okwaasa muteko yoowo saapakaaya. Waakhanle wi misope anaahiwa alaleeryi a Omwene wa Muluku, ntakhara heeni Yehova aahaleiye wiichela munepa awe wa yaawo pahiru emanle okwaasa muteko woolaleerya? Mweeparipari, ninnachuna nikhaviheryo na munepa waweela variyari va muteko yoola. Ihirivo ikuru seiya soowerya, hinaahaala owerya olaleerya mu iyaakha sincipale nniiha naakaahiwaka ni ohiiheryiwa.

Munna J. F. Rutherford ni alapeli akina oothanliwa yaawo yaahoolela moolipa murima, yaalaleeryamuchaka wa othoriha wa Muluku ntakhara elapo yeela yoonanara (Moone eparakrafo 8)

8. Taani ari misope seiyo inalociwa mu Wupulula 9:1-11? (Moone eruku ya ekaapa.)

8 Mwaalakhanye Wupulula 9:1-11. Vano moone nthowa naneexexe. Khalai naaloca wi epahu ya misope enalociwa mu Yoweli naahiwa nloko na Yehova woona wi liivuru a Wupulula ookhalano yooloherya yoolikana. Yooloherya enaphwanyeya mu Wupulula enaloca sa nikhuuru na misope seiyo irino ethoi ya muchu nave vamuru vaya ‘sookhalavo ichu ntoko ikhara sa eworo.’ (Wup. 9:7) Variyari va miyeeri mithanu, mahiku yaawo misope inamalihaaya, iho sinnawooniha ekoi “achu yaawo aheeyeriwe eneneeryo ya Muluku vayuuci”, eyo ti wi, amwiicani a Muluku. (Wup. 9:4, 5) Yooloherya ela enakhala ntoko wi enaaloca alapeli oothanliwa a Yehova. Moolipa murima, awo annalaleya othoriha wa Muluku ntakhara elapo ela yoonanara, nave ntoko yookhumelela, annawuukhula achu yaawo anakhaviherya elapo yeela.

9. Ohiyana taani wookhweleya orivovo variyari wa misope sa yooloherya ya Yoweli ni ya mu Wupulula?

9 Eparipari wi ichu ikina inalociwa mu Yoweli sinnalikana ni seiyo inalociwa mu Wupulula. Nyenya wookhalavo ohiyana woochuneya. Ntoko yootakiherya, mu yooloherya ya Yoweli, misope sinnananariha munyepu woothene. (Yow. 1:4, 6, 7) Nyenya mu yawoona ya Yohani, misope saalamuleliwa wi ‘ihinanarihe munyepu veelaponi ya vathi.’ (Wup. 9:4) Misope Yoweli onneiye inarwa weiwo onakhumawo echeku ya murupi. (Yow. 2:20) Nyenya misope seiyo Yohani onneiye saakhumme mmukotini wawiixa. (Wup. 9:2, 3) Mu yooloherya ya Yoweli Yehova aahiikarela ociiwene muloko yoole wa misope. Nyenya mu Wupulula Muluku oheemererya wi ikwaase muteko aya. Hiyaavo yawooniherya ya wi Yehova hahakalanle ni yaawo.— Moone ekaaxa “ Sooloherya Vooloca sa Misope—Soolikana, Nyenya Soohiyana.”

10. Mvahe yootakiherya ya Mpiipiliyani wi mooniherye wi misope mu Yoweli ni Wupulula sinanwerya weemelela ichu soohiyana.

10 Nthowa na ohiyana wuuwu wookhweleya, nnanwerya oloca wi sooloherya iha piili hasinalikana. Ntakhara heeni nnalocaahu wi “misope” ilociwe ni Yoweli tahi “misope” mimohamoha seiho ilociwe mu Wupulula? Ti yeeyo chiryene. Ikwaha ikina, Piipiliya onnapharihela echu emohamoha wi ethoonyerye ichu soohiyana. Yootaphulela enahaala wiiwanana ni mwaha woothene. Ntoko yootakiherya, Wupulula 5:5 onamuloca Yesu ntoko “mwaco a nihimo na aYuuta.” Nyenya mu 1 Pedro 5:8 onalociwa Musaserya ntoko “oopaka murika ntoko mwaco.” Mwawiiwanana ni soothene seiha itharihiwe, ti wookhweleya ophwanya yootaphulela ekina ya yooloherya ya Yoweli. Teevi yeeyo?

TIHEENI YOOLOHERYA ELA ENATAPHULELAAYA?

11. Sooleeliherya taani Yoweli 1:6 ni 2:1, 8, 11 sinanikhaviherya waasuwela yaawo ari misope?

11 Wakhala wi nohoona vakhiviru khiviru yooloherya ya Yoweli, ninniiwexexa wi enaloca sa ohiphela wa akhoco. (Yow. 1:6; 2:1, 8, 11) Mweeparipari, Yehova olonce wi aahaala opharihela ‘muloko awe wa akhoco’ (akhoco o Papulu) wi yaalake Aisarayeli oohiiwelela. (Yow. 2:25) Akhoco yaala oohiphela yanwerya wiichaniwa “[a] weiwo onayawo echeku ya murupi” ntakhara anakhoco o Papulu yaahiphenle Aisarayeli mmakupa onayawo echeku ya murupi. (Yow. 2:20) Akhoco ale anaphwanaphwanihiwa ni muloko wa misope seiyo iri sooreheryeya. Yoweli aaloca sa yaawo: “Mmoha ni mmoha [a akhoco] amucharaka rampha awe . . . Annachimakela epooma, erosha ewela mukuso, enawela ipa, eviraka mushanelani ntoko anawiiye.” (Yow. 2:8, 9) Mweererye woona yaweereya yeela. Akhoco ari mmakupa oothene. Haavo makupa oochawelavo. Haavo onahaala okophola wa nlema na Apapulu!

12. Yooloherya ya Yoweli vooloca sa misope yaakhwanenle hai?

12 Mu 607 E.E.K. akhoco o Papulu yaahivolowela epooma ya Yerusalemu ntoko misope. Piipiliya oni: “Haavo aamorenleiye ikharari, mmiravo nari mwali, awinnuwa naari awuuluvala. Apwiya yaahaavelela oothene mmatatani mwawe . . . , Yaaheeyela empa ya Muluku, epwesha mukuso waarukurenre oYerusalemu, yeeyela tho ipa soomwene, enyaanya soothene saari sookhweleya.” (2 Math. 36:17, 19) Apapulu yaahimwarya moomalela elapo yoothene. Achu oothene yaamoona Yerusalemu echu yaaweryaaya oloca yaari: “Yoothatuwa ntakhwa, ehimakiwamo, nari inama hisaamomo, yoonnyereriwa mmatatani mwa aPaapulu.”—Yer. 32:43.

13. Mutharihe yootaphulela ya Yeremiya 16:16, 18.

13 Ivinre iyaakha 200 Yoweli amanle oloca yooloherya yeela ya miririmo, Yehova aahimpharihela Yeremiya wi aloce ichu ikina vooloca sa ohiphela wa Apapulu. Owo aaloca wi anakhoco yaahaala okhalano ekaasoope wi ewerye waaphwanya Aisarayeli yaawo yaapaka ichu soonanara ni waaphara oothene. “Nto Kinamwaarumiha alipa oomesa anceene yaawo enii erwe yaamese, Apwiya tanaloca. Kinamwaarumiha tho alipa ooshaya annceene, yaawo enii erwe yaatothe mmiyaakoni yoothene ni waaruutha mmakhukuni a miyaala . . . kinamuwooniha ekoi-ekoi elivelaka soonanara saya ni soocheka saya.” Iniya naari ntakhwa hisaahaala owiipitiha Aisarayeli oomwaryeya wa akhoco o Papulu.— Yer. 16:16, 18.

OKOOKIHERYIWA

14. Ti liini yaakhwanenlaaya yoorepa ya Yoweli 3:1, 2 [2:28, 29, TNM]?

14 Yoweli onnaloca tho ichu soophwanelela. Owo onnaloca tho sa okookiheryiwa. Elapo yaahala okookela ovahaka sawiima. (Yow. 2:23-26) Mwawiihiiha, mu elukuluku ya muhoolo, Yehova aahaala ovahererya yoolya yincipale yoomunepani. Owo onnaroromeliha: “Kinarwa kiichela munepa aka wa achu oothene. Anamwane anyu aasilopwana ni aasithiyana anarwa eloca sa miririmo, . . . nari tho wa akapuro aasilopwana ni aasithiyana kinarwa kiichela munepa aka.” (Yow. 3:1, 2 [2:28, 29, TNM]) Wiicheliwa wa munepa wa Muluku hiweeren’ye mwawaakuveya Aisarayeli emanle okhuma o Papulu ekookelaka elapo aya. Ohiya yeeyo, eyo yeeren’ye ivinrevo iyaakha masana ohoolo waya, mu Pentekoste a  33 E.K. Nnasuwela hai?

15. Mu Saweriwa T’arummwa 2:16, 17, matorokelo taani murummwa Petru opankeiye mu yooloherya ya Yoweli 3:1 [2:28, TNM], nave eyo enooniherya eheeni?

15 Mu nihiku na Pentekoste, mu iwora thanu nasese sa wooxixelo, yaaheereya echu yootikhiniha. Munepa waweela waahiyeeheriwa mmukhalelo wootikiniha wa nikhuuru na arummwa, nave awo yaapacerya oloca ichu “sitokotoko sa Muluku.” (Saw. 2:11) Murummwa Petru aahiveereliwa olikanyiha yaweereya yeela ni yooloherya ya Yoweli 3:1, 2 [2:28, 29, TNM]. Nyenya vaavaa aalikanyinheiye, Petru mooveereliwa aahipaka matorokelo vakhaani. Matorokelo taani? (Mwaalakhanye Saweriwa T’arummwa 2:16, 17.) Ohiya opacerya oloca masu awi “yeeren’ye yeela,” Petru oni: “mmahiku ookuchula”— masu ala analoca sa mahiku ookuchula a mukhalelo yoole wa Ayuta. Mmahiku ookuchula yaale, munepa wa Muluku waahaala oyeeheryiwa “wa achu oothene.” Ela enooniherya wi yaahiviravo elukuluku yincipale wi yooloherya ya Yoweli yaakhwanele.

16. Sookhumelela taani munepa waweela wa Muluku weerinhaaya vooloca sa muteko woolaleerya mu nsana noopacerya, nave sookhumelela taani mmahiku ahu?

16 Muluku amanle oyeeherya munepa awe waweela wa Akristu a nsana noopacerya, awo yapacerya muteko woolaleerya yoowo wunlanne mu elapo yoothene. Ophiyerya wi mu ekaarata wa Akolose yeeyo yaarempwe mu eyaakha ya 61, murummwa Paulo aaloca wi michaka saphaama saahilaleeryiwa “wa soopatushiwa soothene sa vathi veerimu.” (Kol. 1:23) Mu elukuluku ya Paulo “soopatushiwa soothene” saasiphela elapo yoothene yaasuweliwe. Nnikhaviheryo na ikuru soowerya sa munepa waweela wa Yehova, muteko woolaleerya woophiya mmakupa mancipale mu mahiku ahu—owo woophiya “weiwo elapo ekontaayawo” —Saw. 13:47; moone ekaaxa “ Kinarwa kiichela munepa aka.”

TIHEENI ETOROKEN’YE?

17. Matorokelo taani yeeren’ye mu wiiwexexa wahu yoorepa ya Yoweli 2:7-9?

17 Tiheeni etoroken’ye? Vano, ninniiwexexa phaama yootaphulela ya yooloherya ya Yoweli 2:7-9. Mmasu a vakhaani, iversikulu seiha hasinaloca sa muteko ahu woolaleerya, nyenya sinaloca sa akhoco o Papulu yaawo yaamuhiphenle Yerusalemu mu 607 E.E.K.

18. Tiheeni ehitoroken’ye wa achu a Yehova?

18 Tiheeni ehitoroken’ye? Nloko na Yehova ninnatitelela olaleerya michaka saphaama mu mapuro oothene, epharihelaka meerelo oothene oophwanelela. (Mat. 24:14) Haavo mulamuleli oowerya onahaala onikhwatiiherya okhwaaniherya muteko ahu wa olaleerya. Ni mareeliho a Yehova, ninnawetha opwaha khalai olaleerya michaka saphaama sa Omwene moolipa murima! Mwawiiyeviha, ninnatitelela ororomela wi Yehova onahaala onihoolela wiiwexexa sooloherya sa Piipiliya, nave wi mu elukuluku yoophwanelela, owo onahaala onihoolela “mweeparipari yoothene.”—Yoh. 16:13.

NCIPO 97 Masu a Muluku Annavaha Okumi

^ par. 5 Mu iyaakha sincipale, hiyaano neemererya wi yooloherya enaphwanyeya mu Yoweli ekapitulu 1 ophiyerya 3, [1 ni 2, Tradução do Novo Mundo] yaaloherya muteko woolaleerya mmahiku ahu. Nyenya aakhalavo mathowa masese anooniherya wi wiiwexexa wahu wa makupa a yooloherya ya Yoweli onaphwanela otorokeya. Mathowa taani yaawo?

^ par. 3 Ntoko yootakiherya, moone mwaha “A criação revela a sabedoria de Jeová”, mu Mulipeleli a 15 a Apirili a 2009, ipara. 14-16.