Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

SEHLOGO SE ITHUTWAGO 14

Tlhaselo Yeo e Tšwago ka Leboa!

Tlhaselo Yeo e Tšwago ka Leboa!

“Go na le setšhaba seo se rotogetšego nageng ya ka.”—JOELE 1:6.

KOPELO 95 Seetša se a Gola

SEO RE TLAGO GO ITHUTA SONA *

1. Ngwanabo rena Russell, le batho ba bangwe bao a bego a ithuta Lentšu la Modimo le bona ba be ba diriša mokgwa ofe wa go ithuta, gona ke ka baka la’ng mokgwa wo o be o šoma?

MENGWAGENG ya ka godimo ga e lekgolo e fetilego, Ngwanabo rena C.T. Russell, le batho ba ba bangwe bao a bego a ithuta Lentšu la Modimo le bona, ba ile ba thoma go bokana gotee. Ba be ba nyaka go kwešiša gore Beibele e ruta eng ka Jehofa Modimo, Jesu Kriste, gore go direga eng ka bahu le go tseba ka sehlabelo sa Jesu Kriste sa topollo. Mokgwa wo ba bego ba o diriša go ithuta, o be o le bonolo kudu. Yo mongwe wa bona o be a botšiša potšišo mabapi le taba e itšego, ke moka ka moka ga bona ba be ba hlahloba Mangwalo ao a bolelago ka taba yeo. Ge ba feditše, ba be ba ngwala fase dilo tšeo ba ithutilego tšona ge ba be ba dira nyakišišo. Jehofa o ile a thuša banna bao go kwešiša ditherešo tše dintši tša ka Beibeleng, tšeo di sa lego bohlokwa le lehono.

2. Ke’ng seo ka dinako tše dingwe se ka dirago gore re fihlelele phetho yeo e sego yona ge re leka go kwešiša boporofeta bjo itšego bja Beibele?

2 Barutwana bao ba Beibele ba ile ba lemoga kapejana gore go thata kudu go kwešiša boporofeta bja Beibele, go e na le go kwešiša thuto e itšego ya Beibele. Ke ka baka la’ng go le thata go kwešiša boporofeta bja Beibele? Lebaka le lengwe ke gore gantši re kgona go kwešiša boporofeta bjo itšego bja Beibele ge bo dutše bo phethagala, goba ka morago ga gore bo phethagale. Eupša go na le lebaka le lengwe. E le gore re kwešiše boporofeta bjo itšego gabotse, re swanetše go ithuta boporofeta bjoo ka moka. Ka gobane ge re ka lebelela karolo e tee feela, re ka feleletša re sa bo kwešiše gabotse. Go bonagala se e le seo se diragetšego ka kwešišo ya rena ka boporofeta bjo bongwe bjo bo lego ka pukung ya Joele. Ga bjale re tlo hlahlobišiša boporofeta bjo, gomme ra bona gore ke ka baka la eng re swanetše go fetoša tsela yeo re bo kwešišago ka yona.

3-4. Go fihla ga bjale, re be re kwešiša bjang boporofeta bjo bo lego go Joele 2:7-9?

3 Bala Joele 2:7-9. Lengwalong le, Joele o ile a bolela e sa le pele gore kotlo ya ditšie e be e tla senya naga ya Isiraele. Ditšie tšeo di bego di na le meno le mehlagare ya go swana le ya ditau, di be di tla ja semela se sengwe le se sengwe sa nageng ya Isiraele. (Joele 1:4, 6) Re feditše mengwaga e mentši re nagana gore boporofeta bjo bo swantšha batho ba Modimo ge ba bolela ditaba tše dibotse le ditšie tšeo o ka se di thibelego ge di dira mošomo wa tšona. Re be re nagana gore modiro wo o be o tlo baka tshenyo mo nageng goba wa kweša bohloko batho bao ba laolwago ke baetapele ba bodumedi bja maaka. *

4 Ge nkabe re badile Joele 2:7-9 feela, gona kwešišo yeo re nago le yona e be e tla kwagala. Eupša ge re lebeledišiša boporofeta bjo ka moka ga bjona, re a bona gore re swanetše go fetoša tsela yeo re bo kwešišago ka yona. Anke ga bjale re lebeleleng mabaka a mane ao a dirago gore re fetoše kwešišo ya rena.

MABAKA A MANE A GO FETOŠA KWEŠIŠO YA RENA

5-6. Ke potšišo efe yeo re ipotšišago yona ge re bala mangwalo a a mabedi: (a) Joele 2:20? (b) Joele 2:25?

5 Sa pele, Jehofa o ile a tshepiša mabapi le kotlo ya ditšie gore: “Mo-tšwa-leboa [e lego ditšie] ke tla mo tloša go lena.” (Joele 2:20) Ge e ba ditšie di swantšhetša Dihlatse tša Jehofa tšeo di kwago taelo ya Jesu ya gore di botše batho ditaba tše dibotse, gona ke ka baka la’ng Jehofa a be a tshepiša gore o tla di raka? (Hesek. 33:7-9; Mat. 28:19, 20) Ga go pelaelo gore Jehofa o be a ka se rake bahlanka ba gagwe bao ba botegago, eupša o be a tla raka selo sengwe se itšego, goba manaba a batho ba gagwe.

6 Lebaka la bobedi, nagana ka seo se lego go Joele 2:25. Temaneng yeo Jehofa o re: “Ke tla le bušetša tša nywageng e fetilego tšeo di jelwego ke tšie, bojane, lephene le seboko, e lego madira a ka a mantši ao ke a rometšego go lena.” Ela hloko gore Jehofa o ile a ba tshepiša gore o be a tla ba bušetša ka baka la tshenyo yeo e bakilwego ke ditšie. Ge e ba ditšie di swantšhetša batho ba Modimo bao ba bolelego ditaba tše dibotse, gona se se be se tla ra gore molaetša wa bona o baka tshenyo. Eupša molaetša wo o phološa maphelo, e bile o dira gore ba bangwe ba batho ba babe ba itshole. (Hesek. 33:8, 19) Ruri ba tla holega ge ba ka itshola!

7. Mantšu ao a lego go Joele 2:28, 29, ao a rego “ka morago ga moo” a re thuša go kwešiša’ng?

7 Bala Joele 2:28, 29. Lebaka la boraro la gore re fetoše kwešišo ya rena, ke tatelano ya ditiragalo tša boporofeteng bjo. Na o kwele gore temaneng ye Jehofa o itše: “Ka morago ga moo ke tla tšhollela moya wa ka,” seo se rago gore o be a tla tšhollela moya wa gagwe go ditšie ka morago ga gore di fetše mošomo wa tšona? Ge e ba ditšie di be di swantšhetša batho bao ba bolelago ditaba tše dibotse tša Mmušo wa Modimo, gona ke ka baka la’ng Jehofa a be a tla tšhollela moya wa gagwe go bona ka morago ga gore ba fetše modiro wa bona? Therešo ke gore batho ba Modimo ba be ba ka se kgone go tšwela pele ba bolela ditaba tše dibotse ka mengwaga e mentši gakaakaa, le ge ba ganetšwa goba modiro wa bona o thibelwa, ge nkabe ba be ba sa thušwe ke moya wa gagwe.

Ngwanabo rena J. F. Rutherford le batlotšwa ba bangwe bao ba bego ba eteletše pele ba bolela ka sebete gore lefase le le lebe le tlo fedišwa (Bona serapa 8)

8. Ditšie tšeo go bolelwago ka tšona go Kutollo 9:1-11 di swantšhetša bomang? (Bona seswantšho sa letlakala la ka ntle.)

8 Bala Kutollo 9:1-11. Ga bjale, a re lebeleleng lebaka la bone la go fetoša kwešišo ya rena. Nakong e fetilego, re be re nagana gore boporofeta bja kotlo ya ditšie bo swantšhetša modiro wa rena wa go bolela ditaba tše dibotse ka baka la boporofeta bjo bo swanago le bjona, bjoo bo lego ka pukung ya Kutollo. Boporofeta bjo bja Kutollo, bo bolela ka ditšie tšeo di nago le difahlego tšeo di swanago le tša batho, gomme dihlogong tša tšona di na le ‘mefapahlogo e swanago le gauta.’ (Kut. 9:7) Di tlaiša “batho bao [e lego manaba a Modimo] ba se nago leswao la Modimo diphatleng tša bona” ka dikgwedi tše hlano, e lego nako yeo gantši ditšie di e fetšago di phela. (Kut. 9:4, 5) Go bonagala ditemana tše di hlalosa bahlanka ba Modimo bao ba tloditšwego. Bahlanka ba ba Modimo ba botša batho ka sebete gore lefase le lebe le tlo fedišwa, gomme se se dira gore batho ba lefase le ba galefe kudu.

9. Go na le phapano efe magareng ga ditšie tšeo Joele a di bonego le tšeo Johane a di bonego?

9 Go na le dilo tšeo boporofeta bjo bo lego go Kutollo, le bjo Joele a boletšego ka bjona di swanago ka tšona. Le ge go na le dilo tšeo di swanago diporofetong tše, go na le dilo tše dingwe tše bohlokwa tšeo di fapanago ka tšona. Nagana ka se, boporofeteng bja Joele, ditšie di be di tla senya naga. (Joele 1:4, 6, 7) Eupša ponong yeo Johane a e bonego, ditšie di ile “tša botšwa gore di se ke tša senya dimela tša lefase.” (Kut. 9:4) Ditšie tšeo Joele a di bonego, di be di etšwa ka leboa. (Joele 2:20) Eupša tšeo Johane a di bonego, di be di etšwa sekoting. (Kut. 9:2, 3) Ditšie tšeo Joele a di bonego, di ile tša rakwa nageng. Ditšie tšeo di hlaloswago go Kutollo tšona ga se tša ka tša rakwa nageng, eupša di ile tša dumelelwa gore di fetše modiro wa tšona. Ka gona, ga go na mo re botšwago gona ka Beibeleng gore Jehofa o be a sa thabele modiro wa ditšie tše.—Bona lepokisi leo le rego, “ Diporofeto tša Mabapi le Ditšie, go na le Moo di Fapanago Gona.”

10. Nea mohlala wa ka Beibeleng wo o bontšhago gore ditšie tšeo di hlalositšwego ke Joele le Johane di ka swantšhetša dilo tša go se swane.

10 Dilo tšeo diporofeto tše tše pedi di fapanago ka tšona, di re thuša go kwešiša gore di swantšhetša dilo tša go se swane. Na re ra gore ditšie tšeo go bolelwago ka tšona ka pukung ya Joele, di fapana le tšeo go bolelwago ka tšona ka pukung ya Kutollo? Ee! Gantši ka Beibeleng selo se itšego se ka swantšhetša dilo tša go se swane, maemong a sa swanego. Ka mohlala, go Kutollo 5:5, Jesu o bitšwa “Tau ya moloko wa Juda,” mola go 1 Petro 5:8, Diabolo a hlaloswa e le “tau e rorago.” Ka gona, ka ge kwešišo yeo re bego re na le yona ka boporofeta bjo bja Joele e dira gore re be le dipotšišo, gona re swanetše go fetoša kwešišo ye. Kwešišo e mpsha e tla ba efe?

BOPOROFETA BJO BO RA GORE’NG?

11. Joele 1:6 le 2:1, 8, 11 di re thuša bjang go kwešiša gore ditšie di swantšhetša bomang?

11 Ge re lebeledišiša ditemana tše dingwe boporofeteng bjo bja Joele, re kgona go bona gore moporofeta yo o be a bolela ka madira ao a bego a tlo hlasela. (Joele 1:6; 2:1, 8, 11) Jehofa o ile a bolela e sa le pele gore o be a tla diriša ‘madira a gagwe a mantši,’ (e lego mašole a Bababilona), go otla Baisiraele bao ba sa kwego. (Joele 2:25) Madira ao a be a tla bitšwa “mo-tšwa-leboa,” ka gobane Bababilona ba be ba tla hlasela Baisiraele go tšwa ka leboa. (Joele 2:20) Madira ao, a swantšhwa le ditšie tšeo di se nago tlhakatlhakano. Ge Joele a bolela ka ona o itše: “[Bahlabani ba] ba sepela bjalo ka monnatia. . . . Ba hlaganela motseng. Ba kitimela morakong. Ba namela dintlo. Ba tsena ka mafasetere bjalo ka lehodu.” (Joele 2:8, 9) Na o kgona go bona ka leihlo la kgopolo tiragalo ye? Mašole a be a tletše gohle. Go be go se na moo motho a ka ikutago gona. Le gona, go be go se na motho yoo a ka tšhabelago mašole a Bababilona!

12. Boporofeta bja Joele bja mabapi le ditšie bo ile bja phethagala bjang?

12 Go no swana le ditšie, Bababilona (goba Bakaladea), ba ile ba hlasela motse wa Jerusalema ka 607 B.C.E. Beibele e re: ‘Kgoši ya Bakaladea e ile ya bolaya masogana a setšhaba seo ka tšhoša. Ga se ya ka ya šokela lesogana goba kgarebe, motšofadi goba sekoka. Modimo o ile a gafela tšohle seatleng sa yona. Ya fiša ntlo ya Modimo wa therešo le go phušola morako wa Jerusalema; dintlo ka moka tša yona tša dibo ba di fiša ka mollo gotee le dilo tša yona ka moka tše di rategago, gore tšohle di senyege.’ (2 Dikor. 36:17, 19) Ka morago ga gore Bababilona ba hlasele Jerusalema le go e fediša, batho ba be ba re: “Ke lešope leo le se nago motho le seruiwa. E gafetšwe seatleng sa Bakaladea.”—Jer. 32:43.

13. Hlalosa gore lengwalo la Jeremia 16:16, 18 le ra gore’ng.

13 Mengwaga e ka bago e 200 ka morago ga gore Joele a ngwale boporofeta bja mabapi le go hlaselwa ga Jerusalema, Jehofa o ile a diriša Jeremia go bolela e sa le pele selo se sengwe gape seo se bego se tlo direga mabapi le tlhaselo ye. O ile a bolela gore batho bao ba bego ba tla hlasela motse woo, ba be ba tla nyaka Baisiraele ka moka bao ba dirilego dilo tše mpe, gomme ba ba swara ba ba iša bothopša. Jeremia 16:16, 18 e re: “‘ Šefa ke romela barei ba bantši ba dihlapi,’ o re’alo Jehofa, ‘gomme ba tla ba rea; ka morago ga moo ke tla romela batsomi ba bantši gomme ba tla ba tsoma dithabeng tšohle, mebotong ka moka le mengeng ya magaga. . . .  Ke tla . . . lefetša molato wa bona le sebe sa bona ka mo go feletšego.’” Ge Bababilona ba be ba tlo hlasela Baisiraele bao ba sa itsholego, Baisiraele ba, ba be ba ka se kgone go tlo tšhabela lewatleng goba lešokeng.

GO TSOŠOLOŠWA GA MOTSE WA JERUSALEMA

14. Boporofeta bjo bo lego go Joele 2:28, 29, bo ile bja phethagala neng?

14 Ga bjale, Joele o thoma go re botša ditaba tše dibotse tša gore motse wa Jerusalema o be o tla tsošološwa. Jehofa o be a tla boela a dira gore go be le dijo tše dintši mo nageng. (Joele 2:23-26) Ke moka, nakong e itšego ka morago ga moo, Jehofa o be a tla dira gore batho gagwe ba boele ba be tswalano e botse le yena. Jehofa o itše: “Ke tla tšhollela moya wa ka godimo ga motho yo mongwe le yo mongwe gomme barwa ba lena le barwedi ba lena ba tla porofeta. . . . Ke tla tšhollela moya wa ka le go bahlanka ba banna le ba basadi.” (Joele 2:28, 29) Se ga se sa ka sa direga gateetee ka morago ga gore Baisiraele ba lokollwe bothopša Babilona. Eupša se ile sa direga ka morago ga ge go fetile mengwaga e mentši ka Pentekoste ya 33 C.E. Re tseba bjang seo?

15. Go ya ka Ditiro 2:16, 17, Petro o ile a fetoša’ng lengwalong la Joele 2:28, gona seo se re botša’ng?

15 Moapostola Petro o ile a tswalanya tiragalo e sa tlwaelegago yeo e diragetšego ka Pentekoste ya 33 C.E. le boporofeta bjo lego go Joele 2:28, 29. Mo e ka bago ka iri ya senyane mesong letšatšing leo la Pentekoste, Modimo o ile a tšhollela barutiwa ba Jesu moya o mokgethwa, gomme ka morago ga gore ba o amogele, ba ile ba thoma go bolela ka “matete a Modimo.” (Dit. 2:11) Ge Petro a be a tsopola boporofeta bjoo bja Joele, o ile a bo fetoša ganyenyane. Na o bone gore o fetošitše eng? (Bala Ditiro 2:16, 17.) Go e na le gore Petro a thome ka mantšu ao a lego boporofeteng bja Joele ao a rego “ka morago ga moo,” o ile a thoma ka mantšu ao a rego, “mehleng ya bofelo,” e lego mehla ya bofelo ya tshepedišo ya Bajuda, gomme ka yona nako yeo, Modimo o be a tla tšhollela moya wa gagwe “godimo ga motho yo mongwe le yo mongwe.” Se se ra gore go be go fetile nako e itšego pele boporofeta bja Joele bo ka phethagala.

16. Moya o mokgethwa o ile wa thuša gore ditaba tše dibotse di bolelwe go fihla bokgoleng bofe mehleng ya Paulo, gona di bolelwa go fihla bokgoleng bofe lehono?

16 Ka morago ga gore Modimo a tšhollele moya wa gagwe go Bakriste bao ba pele, ba ile ba thoma modiro wa go bolela ditaba tše dibotse, woo o bego o tlo fihla lefaseng ka moka. Ge moapostola Paulo a be a ngwalela Bakolose lengwalo moo e ka bago ka 61 C.E., o ile a bolela gore ditaba tše dibotse di be di šetše di boletšwe go fihla kgole, moo re ka rego di be di boletšwe go fihla “tlholong yohle yeo e lego tlase ga legodimo.” (Bakol. 1:23) Ge Paulo a be a bolela ka ‘tlholo yohle,’ o be a bolela ka dinaga tšeo yena le ba bangwe ba bego ba ka kgona go ya go tšona. Lehono, moya o mokgethwa o re thušitše kudu gore re kgone go bolela ditaba tše dibotse go fihla “pheletšong ya lefase!”—Dit. 13:47; bona lepokisi leo le rego, ‘ Ke tla le Tšhollela Moya wa ka.’

KE ENG SEO SE FETOGILEGO KWEŠIŠONG YA RENA?

17. Ke’ng seo se fetogilego ka kwešišo ya rena ka boporofeta bja Joele bja mabapi le ditšie?

17 Ke eng seo se fetogilego kwešišong ya rena? Ga bjale re kwešiša gabotse boporofeta bjo bo lego go Joele 2:7-9. Go molaleng gore ditemana tše, ga di šupe go modiro wa rena wa go bolela ditaba tše dibotse, eupša di šupa go madira a Bababilona ao a ilego a hlasela Jerusalema ka 607 B.C.E.

18. Ke’ng seo se sego sa fetoga ka batho ba Modimo?

18 Ke’ng seo se sego sa fetoga ka batho ba Modimo? Batho ba Modimo ba sa tšwela pele ba bolela ditaba tše dibotse kae le kae, e bile ba diriša mokgwa o mongwe le o mongwe. (Mat. 24:14) Ga go na mmušo woo o ka re thibelago go tšwela pele re bolela ditaba tše dibotse. Le gona, ka ge Jehofa a re šegofatša, re dula re swaregile ka go bolela ditaba tše dibotse ka sebete, go feta le ge e le neng pele. Re tla dula re botile Jehofa gore a re thuše go kwešiša boporofeta bja Beibele, ka gobane re a tseba gore ka nako ya maleba, o tla re hlahla “therešong ka moka”!—Joh. 16:13.

KOPELO 97 Bophelo bo Ithekgile ka Lentšu la Modimo

^ ser. 5 Re na le mengwaga e mentši re dumela gore boporofeta bjo bo lego go Joele kgaolo 1 le 2, bo be bo bolela e sa le pele ka modiro wa rena wa go bolela ditaba tše dibotse. Eupša re na le mabaka a mane a kwagalago a gore re fetoše tsela ye re bego re kwešiša karolo ye ya boporofeta bja Joele. Mabaka ao ke afe?

^ ser. 3 Ka mohlala, bala sehlogo seo se rego, “Tlholo e Utolla Bohlale bja Jehofa” go Morokami wa April 15, 2009, matl. 14-16.