Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

UYONO 17

“Mi Se Ovwan Igbeyan”

“Mi Se Ovwan Igbeyan”

“Mi se ovwan igbeyan, kidie obo ri mi nyo mie Ọsẹ mẹ ejobi me vwẹ ayen phia kẹ ovwan.”—JỌN 15:15.

UNE 13 Kristi, Oniru Avwanre

ỌDJẸKOKO *

1. Mavọ wọ sa vwọ dia uvi rẹ ugbeyan rẹ ohwo?

VWẸ ọke buebun, owọẹjẹ rẹsosuọ ra jẹ rere a vẹ ohwo ọfa sa vwọ dia uvi rẹ ugbeyan yen e vwo nene ohwo na ghwọrọ ọke kuẹgbe. Ovwan vwọ ta ota kuẹgbe ji gbikun kpahen obo we rhiẹromrẹ ye, ovwan ke cha rhe dia igbeyan. Ẹkẹvuọvo, o vwo iroro evo re sorọ ọ vwọ bẹn ra vwọ dia igbeyan ri Jesu. Die yen iroro na?

2. Die yen iroro rẹsosuọ rọ nẹrhẹ ọ bẹn a vwọ dia ugbeyan ri Jesu?

2 Iroro rẹsosuọ yen avwanre ji rhiẹromrẹ Jesu dẹvo-o. Inenikristi buebun vwẹ ẹgbukpe ujorin rẹsosuọ ji rhiẹromrẹ Jesu-u. Dedena, ọyinkọn Pita da ta: “Ovwan je mrẹ dẹvo-o yẹ ovwan guọnerọ; dede nẹ ovwan je mrẹ dẹvo-o na yẹ ovwan sere gbuyota.” (1 Pita 1:8) Kọyen a vẹ Jesu sa dia uvi rẹ igbeyan dede nẹ e rhiẹromrẹ-ẹ.

3. Die yen iroro rivẹ rọ nẹrhẹ ọ bẹn a vwọ dia ugbeyan ri Jesu?

3 Iroro rivẹ yen avwanre cha sa ta ota kẹ Jesu-u. Jihova yen avwanre ta ota kẹ ọke ra da nẹrhovwo. Ghini uyota nẹ odẹ ri Jesu yen avwanre vwọ nẹrhovwo, ẹkẹvuọvo avwanre nẹrhovwo rhe-e. Jesu tobọ guọnọ nẹ a nẹrhovwo rhe ọye-en. Diesorọ? Kidie ẹrhovwo ọyen ẹga, jẹ Jihova ọvo yen ofori nẹ a vwẹ ẹga kẹ. (Mat. 4:10) Dedena, e ji se djephia nẹ e vwo ẹguọnọ ri Jesu.

4. Die yen iroro rerha rọ nẹrhẹ ọ bẹn a vwọ dia ugbeyan ri Jesu, die yen a cha fuẹrẹn vwẹ uyono nana?

4 Iroro rerha yen obodjuvwu yen Jesu dia, a vẹ ọyen cha sa ghwọrọ ọke kugbe-e. Dedena, avwanre je sa riẹn emu buebun kpahen Jesu dede nẹ a vẹ ọyen cha sa ghwọrọ ọke kugbe-e. A cha fuẹrẹn erọnvwọn ẹne re se ru vwọ kpuriẹnphiyọ oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ Jesu. Jẹ tavwen a ke fuẹrẹn ayen, e jẹ a ta ota kpahen oboresorọ ọ vwọ ghanre nẹ a dia uvi rẹ ugbeyan ri Kristi.

DIESORỌ O VWO FO NẸ A DIA IGBEYAN RI JESU?

5. Diesorọ o vwo fo nẹ a dia igbeyan ri Jesu? (Ji ni ekpeti na “ A Da Dia Ugbeyan ri Jesu, Ka Sa Dia Ugbeyan ri Jihova” vẹ “ Vwẹ Ẹro Abavo Vwo Ni Ẹdia ri Jesu.”)

5 Avwanre vẹ Jihova da guọnọ vwo uvi rẹ oyerinkugbe, ofori nẹ a dia igbeyan ri Jesu. Diesorọ? Roro kpahen iroro ivẹ nana. Ọrẹsosuọ, Jesu vuẹ idibo rọyen: “Ekpuyovwi rẹ Ọsẹ na guọnọ, ovwan, fikiridie ovwan guọnọ ovwẹ.” (Jọn 16:27) Jesu je ta: “Ohwo ọvuọvo se bru Ọsẹ na rhe-e, ẹkẹvuọvo yẹ oma mẹ.” (Jọn 14:6) Wọ cha sa dia ugbeyan ri Jihova-a jokpanẹ wọ ka dia ugbeyan ri Jesu, ọ rha dia ọtiọye-en, wọ cha họhọ ohwo rọ guọnọ ro uwevwin, jẹ ọ guọnọ wan anurhoro-o. Jesu reyọ udje rọ họhọ ọyena vwo ruiruo ọke ro vwo djisẹ rẹ oma rọyen kerẹ “anurhoro rẹ igodẹ na.” (Jọn 10:7) Iroro rivẹ yen, Jesu vwẹrokere uruemu rẹ Ọsẹ rọyen gbagba. Ọ vuẹ idibo rọyen: “Ọ rọ mrẹ vwẹ nu yọ mrẹ Ọsẹ na re.” (Jọn 14:9) Ọtiọyena, idjerhe ọghanghanre ọvo ra sa vwọ riẹn Jihova, ọyen e vwo yono kpahen akpeyeren ri Jesu. E vwo yono kpahen Jesu na, jẹ, ẹguọnọ re vwo kpahọn ganphiyọ. Oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ Jesu vwọ ganphiyọ ye, jẹ, ẹguọnọ rẹ avwanre vwo kpahen Jihova kodophiyọ.

6. Iroro ọfa vọ yen sorọ o vwo fo nẹ a dia ugbeyan ri Jesu? Djekpahọn.

6 Avwanre vẹ Jesu rha dia igbeya-an, Ọghẹnẹ cha kpahenphiyọ ẹrhovwo avwanre-e. Kọyen ofori e vwo ru vrẹ a de vwọ vwẹ ota na “vwẹ odẹ ri Jesu” vwo ku ẹrhovwo avwanre phiyọ. Ofori a vwọ riẹn oborẹ Jihova reyọ Jesu vwọ kpahanphiyọ ẹrhovwo avwanre wan. Jesu vuẹ iyinkọn na: “Emu kemu rẹ ovwan nọre vwẹ odẹ mẹ, mi se ruo.” (Jọn 14:13) Dede nẹ Jihova yen ọ ro nyo ẹrhovwo je kpahanphiyọ, ọ vwẹ ogangan kẹ Jesu ro vwo ru oborẹ Ekpuyovwin rọyen guọnọre. (Mat. 28:18) Roro kpahen oborẹ ẹrhovwo vẹ oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ Jesu churobọ si ohwohwo wan. Tavwen Ọghẹnẹ ke kpahenphiyọ ẹrhovwo rẹ avwanre, ọ ka fuẹrẹn sẹ avwanre reyọ uchebro ri Jesu vwọphia vwo ruiruo re. Kerẹ udje, Jesu tare nẹ: “We de vwo rhovwo ọrivẹ rẹ ovwan, Ọsẹ rẹ ovwan rọ hẹ obo odjuvwu ko ji vwo rhovwo ovwan. Ẹkẹvuọvo we gbi vwo rhovwo ihwo-o, Ọsẹ rẹ ovwan rọ hẹ obo odjuvwu rhe se vwo rhovwo ovwa-an.” (Mat. 6:14, 15) Ọtiọyena, ofori e vwo nene ihwo efa yerin vwọrẹ ẹguọnọ kirobo rẹ Jihova vẹ Jesu nene avwanre yerẹn!

7. Amono yen cha mrẹ erere vọnvọn vwo nẹ izobo rẹ ọtanhirhe ri Jesu?

7 Ihwo re vẹ Jesu gba dia igbeyan ọvo yen cha mrẹ erere vọnvọn vwo nẹ izobo rẹ ọtanhirhe rọyen na. Mavọ avwanre ru riẹn? Jesu tare nẹ ọyen cha “vwẹ arhọ rọye kpahe otọ kẹ igbeyan rọye.” (Jọn 15:13) Idibo rẹ Ọghẹnẹ re fuevun ri yerin tavwen Jesu ke rhe otọrakpọ na che yono kpahọn, ji vwo ẹguọnọ rọyen. A cha rhọvwọn ihwo kerẹ Ebraham, Sara, Mosis, kugbe Rehab, dede nẹ ayen idibo ri Jihova re fuevun, o ji fo nẹ ayen dia igbeyan ri Jesu rere ayen se vwo vwo arhọ ri bẹdẹ.—Jọn 17:3; Iruo 24:15; Hib. 11:8-12, 24-26, 31.

8-9. Kirobo re si phiyọ Jọn 15:4, 5, die yen avwanre se ru, a da dia ugbeyan ri Jesu, kẹ diesorọ a vwọ dia evunrẹ ẹguọnọ na?

8 Avwanre vwo uphẹn ra vẹ Jesu vwọ wiankugbe vwẹ iruo rẹ eyono vẹ eghwoghwo rẹ iyẹnrẹn esiri rẹ Uvie na. Jesu oyono ọke rọ vwọ hẹ otọrakpọ na. Kerẹ ọgbuyovwin rẹ ukoko na, Jesu je vwẹrote iruo rẹ eghwoghwo vẹ eyono na, dede nẹ o rhivwin kpo odjuvwu re. Ọ mrẹ ẹgba rẹ wọ davwan rere wọ sa vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ihwo vwọ riẹn ekpuyovwin rọyen vẹ Ọsẹ rọyen, o ji vwo ọdavwaro kpahọn mamọ. Vwọrẹ uyota, a guọnọ ukẹcha ri Jihova vẹ Jesu e se vwo ruiruo na gba.—Se Jọn 15:4, 5.

9 Baibol na djere phephẹn nẹ a da guọnọ ru obo re vwerhen Jihova oma, ofori e vwo vwo ẹguọnọ ri Jesu je dia evunrẹ ẹguọnọ na. Ọtiọyena, e jẹ a ta ota kpahen erọnvwọn ẹne re se ru rere a sa vwọ dia igbeyan ri Jesu.

OBO RA SA VWỌ DIA IGBEYAN RI JESU

Wọ sa dia ugbeyan ri Jesu siẹrẹ (1) wọ da nabọ riẹn, (2) wọ da vwẹrokere uruemu rọyen, ji vwo iroro rọyen, (3) wo de bicha iniọvo rọyen, kugbe (4) wo de bicha ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ ukoko ri Jihova (Ni ẹkoreta 10-14) *

10. Die yen owọẹjẹ rẹsosuọ ra cha jẹ, a da guọnọ dia igbeyan ri Jesu?

10 (1) Nabọ riẹn Jesu. A sa nabọ riẹn Jesu siẹrẹ e de se ikuegbe rọyen rọhẹ ẹbe ri Matiu, Mak, Luk, kugbe Jọn. Avwanre de roro kpahen ikuegbe yena, avwanre che muọghọ kẹ Jesu ji vwo ẹguọnọ rọyen fikirẹ obo ro nene ihwo yerin wan vwọrẹ ẹguọnọ. Kerẹ udje, dede nẹ ọyehẹ onini rẹ idibo rọyen, jẹ o ni ayen kerẹ eviẹ-ẹn. Ukperẹ ọtiọyen, ọ vwẹ iroro nẹ ayen ji rhievun kẹ ayen. (Jọn 15:15) Ọke rẹ ayen vwo muomaphiyọ Jesu nene ayen muomaphiyọ, o ji nene ayen viẹ. (Jọn 11:32-36) Ihwo re tobọ vwọ suọ je mrẹvughe nẹ ọyen ugbeyan rẹ ihwo re kerhọ rẹ ovuẹ rọyen. (Mat. 11:19) A da vwẹrokere oborẹ Jesu nene idibo rọyen yerin wan, oyerinkugbe avwanre vẹ ihwo efa cha ganphiyọ, e che vwo omavwerhovwẹn, ọghọ vẹ ẹguọnọ re vwo kẹ Jesu ji che kodophiyọ.

11. Die yen owọẹjẹ rivẹ ra cha jẹ, a da guọnọ dia ugbeyan ri Jesu, diesorọ ọ vwọ ghanre?

11 (2) Vwẹrokere uruemu ri Jesu wo ji vwo iroro rọyen. A da nabọ riẹn Jesu ji vwo iroro rọyen, ọnana cha nẹrhẹ a nabọ sikẹrẹ. (1 Kọr. 2:16) Mavọ yen a sa vwọ vwẹrokere Jesu? Roro kpahen udje nana. Jesu roro kpahen ukẹcha rọ cha vwọ kẹ ihwo efa vwọ vrẹ erhuvwu romobọ rọyen. (Mat. 20:28; Rom 15:1-3) Kidie nẹ o vwo iroro tiọyena, o de vwo ẹwẹn rẹ omaevwoze kugbe evwoghovwo. Ophu fobọ muo kpahen oborẹ ihwo ta kpahọ-ọn. (Jọn 1:46, 47) Ọ vwẹ ẹro ọchọchọ vwo ni ihwo fikirẹ imwemwu rẹ ayen ru wanre-e. (1 Tim. 1:12-14) Jesu da ta: “Vwẹ oma rẹ ọnana kọye ihwo ejobi vwọ riẹn nẹ ovwan ghine idibo mẹ, ọ da dianẹ ovwan guọnọ ohwohwo.” (Jọn 13:35) Nọ oma wẹn, “Me vwẹrokere udje ri Jesu womarẹ mi vwo ruẹ emu eje ri mi se ru rere me vẹ iniọvo na vwo yerinkugbe vwọrẹ ufuoma?”

12. Die yen owọẹjẹ rerha ra cha jẹ, a da guọnọ dia ugbeyan ri Jesu, mavọ yen e se vwo ru ọtiọyen?

12 (3) Bicha iniọvo ri Kristi. Jesu nẹ obo re ru kẹ iniọvo rọyen ra jẹreyọ na kerẹsiẹ a da mrẹ nẹ ọyen e ruro kẹ. (Mat. 25:34-40) Idjerhe rọ ma ghanre kparobọ re se vwo bicha ihwo ra jẹreyọ na yen e vwo vwobọ vwẹ iruo aghwoghwo rẹ Uvie na vọnvọn ji gbe idibo kirobo rẹ Jesu vuẹ idibo rọyen nẹ ayen ru. (Mat. 28:19, 20; Iruo 10:42) Ọ rha dia fikirẹ ukẹcha rẹ “igodẹ efa” na-a, iniọvo ri Kristi na re se ruiruo aghwoghwo rẹ akpọeje re ruẹ nonẹna-a. (Jọn 10:16) Wọ da dia ọvo usun rẹ igodẹ efa na, noso nẹ kọke kọke wo de vwobọ vwẹ iruo aghwoghwo na, jẹ wo dje ẹguọnọ kẹ ihwo ra jẹreyọ na vẹ Jesu.

13. Mavọ yen a sa vwọ reyọ uchebro ri Jesu rọhẹ Luk 16:9 vwo ruiruo?

13 Avwanre je sa dia igbeyan ri Jihova vẹ Jesu siẹrẹ a da reyọ igho avwanre vwo biẹcha iruo rẹ uvie na. (Se Luk 16:9.) Kerẹ udje, avwanre se toro vwọ kẹ iruo rẹ akpọeje na ro churobọ si iruo aghwoghwo iyẹnrẹn esiri na re ruẹ vwẹ asan ri sherabọ, a vwọ bọn je vwẹrote iwevwin re vwo ruiruo rẹ uvie na, je vwẹ ukẹcha kẹ iniọvo rẹ oghwọrọ phia kẹ. Avwanre ji se bicha ukoko rẹ avwanre hepha womarẹ utoro re ruẹ fikirẹ eghwaghwọrọ ra vwọ vwẹrote ọguan na, je vwẹ ukẹcha kẹ ihwo rẹ uwenre gan kẹ. (Isẹ 19:17) Enana idjerhe sansan re se vwo bicha iniọvo ri Kristi.

14. Kirobo re djephia vwẹ Ẹfesọs 4:15, 16, die yen owọẹjẹ rẹne ra cha jẹ, a da guọnọ dia ugbeyan ri Jesu?

14 (4) Bicha ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ ukoko ri Jihova. Oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ Jesu rọ dia ọgbuyovwin rẹ ukoko na cha ganphiyọ siẹrẹ e de ru nene odjekẹ rẹ iniọvo re vwo mu nẹ e vwẹrote avwanre. (Se Ẹfesọs 4:15, 16.) Kerẹ udje, e ru ọrhuẹrẹphiyotọ enẹna a sa vwọ reyọ Eguan Ruvie ejobi vwo ruiruo vọnvọn. Ọtiọyena, ka vwẹ ikoko evo vwọba efa, e ji ru ewene phiyọ ekogho rẹ ikoko sansan de ghwoghwo. Ọnana nẹrhẹ a sa sẹro igho buebun re toro vwọ kẹ ukoko ri Jihova. Ẹkẹvuọvo, ọrhuẹrẹphiyotọ nana nẹrhẹ ighwoghwota evo ru ewene. Ọ sa dianẹ ighwoghwota tiọyena ghwọrọ ikpe buebun vwẹ ukoko ọvo re, ayen vẹ iniọvo rẹ ukoko na je kpẹkpẹ mamọ re. Jẹ enẹna, kẹ a vuẹ ayen nẹ ayen kpo ukoko ọfa. O muẹro nẹ oma vwerhen Jesu mamọ ọ da mrẹ idibo rọyen re fuevun, ri nene ọrhuẹrẹphiyotọ nana!

IGBEYAN RI JESU BẸDẸ

15. Mavọ yen oyerinkugbe avwanre vẹ Jesu cha dia vwẹ obaro na?

15 Ihwo ra vwẹ ẹwẹn ọfuanfon jẹreyọ vwo iphiẹrophiyọ rẹ ayen vẹ Jesu cha vwọ dia bẹdẹ, ayen vẹ ọyen ji che sun vwẹ Uvie rẹ Ọghẹnẹ. Ayen vẹ Jesu cha ghene dia kugbe, ayen cha mrẹ, ta ota kẹ, ji nene ghwọrọ ọke kugbe. (Jọn 14:2, 3) Jesu je cha davwerhọ, ji dje ẹguọnọ kẹ otu ri vwo iphiẹrophiyọ rẹ ayen vwọ dia otọrakpọ na. Dede nẹ ayen cha mrẹ Jesu-u, jẹ oyerinkugbe rayen vẹ Jesu cha ganphiyọ rẹ ayen vwọ riavwerhen rẹ akpọ rẹ Jihova vẹ Jesu rhie uphẹn rọyen phiyọ kẹ ayen na.—Aiz. 9:6, 7.

16. Ebruphiyọ vọ yen te avwanre obọ kidie nẹ avwanre igbeyan ri Jesu?

16 E de rhiabọreyọ edurhie ri Jesu nẹ a rhe dia igbeyan rọyen, a cha mrẹ ebruphiyọ buebun. Kerẹ udje, avwanre mrẹ erere vwo nẹ ẹguọnọ vẹ obicha rọyen asaọkiephana. Ọ rọ ma rho, a da dia igbeyen ri Jesu, avwanre vẹ Jihova rọ dia Ọsẹ ri Jesu ke je cha dia uvi rẹ igbeyan. Ọnana yen erere ro me yovwin kparobọ. Ọyen okpuphẹn ra vwọ dia igbeyan ri Jesu!

UNE 17 ‘Me Guọnọre’

^ e?ko. 5 Iyinkọn ri Jesu ghwọrọ ikpe evo vwo nene ta ota, je wiankugbe, ọtiọyena, ayen vẹ Jesu da rhe dia uvi rẹ igbeyan. Jesu je guọnọ nẹ avwanre dia igbeyan rọyen, ẹkẹvuọvo avwanre hirharoku egbabọse evo rẹ idibo ri Jesu hirharoku-u. Uyono nana cha ta ota kpahen evo usun rẹ egbabọse yena, ọ je cha vwẹ iroroẹjẹ evo phia kpahen oborẹ avwanre vẹ Jesu sa vwọ dia uvi rẹ igbeyan vẹ obo ra sa vwọ sẹro rẹ oyerinkugbe na.

^ e?ko. 55 IDJEDJE RẸ IHOHO: (1) Avwanre se yono kpahen akpeyeren vẹ iruo aghwoghwo ri Jesu vwẹ ẹga rẹ orua. (2) Avwanre sa davwẹngba vwo nene iniọvo rẹ ukoko na yerinkugbe vwọrẹ ufuoma. (3) Avwanre se bicha iniọvo ri Kristi womarẹ e vwo vwobọ vwẹ iruo aghwoghwo na vọnvọn. (4) Avwanre se nene orhiẹn-ebro rẹ ekpako na siẹrẹ a da vwẹ ukoko rẹ avwanre vwọba ukoko ọfa.