Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 18

‘Su Ɛnriandilɛ Ne Wie’

‘Su Ɛnriandilɛ Ne Wie’

“Mezu ɛnriandilɛ ne mewie.”​—2 TIM. 4:7.

EDWƐNE 129 Yɛbagyinla Kpundii

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1. Duzu a ɔwɔ kɛ yɛ muala yɛyɛ a?

ASOO ɛbahulo kɛ ɛsu ɛnriandilɛ mɔɔ ɛze kɛ ɔyɛ se la, titili saa ɛte nganeɛ kɛ ɛnde kpɔkɛ anzɛɛ wɔvɛ a? Bie a ɛnrɛyɛ. Noko, ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle kɛ nɔhalɛ Kilisienema kɔsɔɔti ɛlɛsu ɛnriandilɛ. (Hib. 12:1) Yɛ muala, saa kpanyinli o, kakula o, yɛlɛ anwosesebɛ anzɛɛ yɛvɛ o, ɔwɔ kɛ yɛgyinla nu yɛkɔ awieleɛ amaa yɛ sa aha ahyɛlɛdeɛ ne mɔɔ Gyihova ɛva ɛbɔ yɛ ɛwɔkɛ la.​—Mat. 24:13.

2. Kɛ mɔɔ 2 Timote 4:7, 8 ka la, duzu ati a ɛnee Pɔɔlo bahola adendɛ mɔɔ ɔnzulo a?

2 Ɛnee Pɔɔlo bahola adendɛ mɔɔ ɔnzulo a, ɔluakɛ ɛnee ‘yezu ɛnriandilɛ ne yewie.’ (Kenga 2 Timote 4:7, 8.) Noko ɛnriandilɛ boni a ɛnee Pɔɔlo ɛlɛka nwolɛ edwɛkɛ a?

DUZU A LE ƐNRIANDILƐ NE?

3. Ɛnriandilɛ boni a Pɔɔlo hanle nwolɛ edwɛkɛ a?

3 Ɛnee ɔyɛ a Pɔɔlo fa nwɔhoa mɔɔ bɛdi ye wɔ tete Gilisi la yɛ ndonwo kilehile ɛzukoalɛdeɛ mɔɔ anwo hyia la anu. (1 Kɔl. 9:25-27; 2 Tim. 2:5) Ɔvale Kilisienema ɛbɛlabɔlɛ ɔtotole ɛnriandilɛ nwo. (1 Kɔl. 9:24; Gal. 2:2; Fel. 2:16) Saa awie yila ɔ nwo zo maa Gyihova na ɔsɔne a, ɛnee yebɔ “ɛnriandilɛ” ne abo. (1 Pita 3:21) Ɔbawie ɛnriandilɛ ne wɔ mekɛ mɔɔ Gyihova ɛva dahuu ngoane ahyɛlɛdeɛ ne ɛmaa ye la.​—Mat. 25:31-34, 46; 2 Tim. 4:8.

4. Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

4 Kɛzi yɛ Kilisiene ɛbɛlabɔlɛ ne le kɛ ɛnriandilɛ mɔɔ bɛpɛ adenle tendenle la ɛ? Ɔzɔho ye wɔ ndenle dɔɔnwo azo. Bɛmaa yɛzuzu nuhua nsa anwo. Mɔɔ limoa, ɔwɔ kɛ yɛdi adenle ne anu pɛpɛɛpɛ; mɔɔ tɔ zo nwiɔ, ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ adwenle yɛsie ahyɛlɛdeɛ ne azo yɛɛ mɔɔ tɔ zo nsa; ɔwɔ kɛ yɛdi ngyegyelɛ mɔɔ yɛbayia wɔ adenle nu la azo.

DI ADENLE NE ANU PƐPƐƐPƐ

Ɔwɔ kɛ yɛ muala yɛsu ngoane nwo ɛnriandilɛ ne ɔnva nwo ngyegyelɛ mɔɔ yɛyia la (Nea ɛdendɛkpunli 5-7) *

5. Adenle boni a ɔwɔ kɛ yɛdua nu a, na duzu ati ɔ?

5 Amaa awie mɔɔ ɛlɛsu ɛnriandilɛ asa aha ahyɛlɛdeɛ ne la, ɔwɔ kɛ ɔdi adenle mɔɔ bɛpɛ bɛmaa ye la anu pɛpɛɛpɛ. Zɔhane ala a saa yɛkulo yɛ sa ka dahuu ngoane ahyɛlɛdeɛ ne a, ɔwɔ kɛ yɛfa Kilisiene ɛbɛlabɔlɛ nwo ngyinlazo yɛbɔ yɛ ɛbɛla anzɛɛ yɛdua ngoane adenle ne anu a. (Gyi. 20:24; 1 Pita 2:21) Noko, Seetan nee menli mɔɔ li ɔ nzi la ɛngulo kɛ yɛfa Kilisiene ɛbɛlabɔlɛ nwo ngyinlazo yɛbɔ yɛ ɛbɛla; bɛkulo kɛ yɛ nee bɛ ‘kɔ zo bɔ ɛbɛla mgbane mgbane.’ (1 Pita 4:4) Bɛgolo yɛ nwo na bɛka kɛ adenle mɔɔ bɛlua zo la le kpalɛ tɛla yɛ ɛdeɛ ne ɔluakɛ ɔmaa bɛnyia fanwodi. Noko mɔɔ bɛka la ɛnle nɔhalɛ.​—2 Pita 2:19.

6. Duzu a yɛsukoa yɛfi Brian edwɛkɛ ne anu a?

6 Menli mɔɔ bɛdi Seetan ewiade ne anzi la nwu ye kɛ amuanrɛɛ adenle mɔɔ bɛlua zo la ɛmmaa bɛnnyia fanwodi, emomu ɔmaa bɛyɛ ngɛkɛlɛ. (Wlo. 6:16) Suzu Brian neazo ne anwo. Ye awovolɛ maanle ye anwosesebɛ kɛ ɔva Kilisiene ɛbɛlabɔlɛ nwo ngyinlazo ɔbɔ ye ɛbɛla. Noko mɔɔ ɔlɛnyi la, ɛnee ɔsuzu kɛ ɔnrɛmaa ɔ nye ɛnrɛlie. Brian zile kpɔkɛ kɛ ɔ nee menli mɔɔ fa Seetan ngyinlazo bɔ bɛ ɛbɛla la badu. Ɔka kɛ, “Yeangyɛ menwunle kɛ fanwodi mɔɔ mekpondɛ la ɛlɛmaa subane ɛtane aha me nwo. Membɔle ɔ bo kɛ meno nza nee nyiletane yɛɛ membɔle nla nu ɛbɛlatane. Wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu, menonle nyiletane mɔɔ anu yɛ se kpalɛ la, na nuhua dɔɔnwo ɛnlonlɛ hale me nwo. . . . Membɔle ɔ bo kɛ metɔne nyiletane ne bie meava meanlea me nwo.” Awieleɛ bɔkɔɔ ne, Brian zile kpɔkɛ kɛ ɔfa Gyihova ngyinlazo ne mɔ yeabɔ ye ɛbɛla. Ɔhakyile ye ɛbɛlabɔlɛ na bɛzɔnenle ye wɔ 2001. Kɛkala ɔ nye die kpalɛ kɛ ɔlɛfa Kilisiene ɛbɛlabɔlɛ nwo ngyinlazo yeabɔ ye ɛbɛla la. *

7. Kɛ mɔɔ Mateyu 7:13, 14 kile la, ndenle nwiɔ boni a wɔ ɛkɛ a?

7 Nea kɛzi nwolɛ hyia kɛ yɛbakpa adenle kpalɛ ne na yɛalua zo a! Seetan kulo kɛ yɛfi adenle ɛdenraa ne mɔɔ “kɔ ngoane nu” la azo yɛbadi adenle kpole ne mɔɔ menli dɔɔnwo mɔɔ wɔ ewiade ɛhye anu lua nu la anu. Menli dɔɔnwo ze adenle zɔhane yɛɛ zolɛ ɛvalɛ ɛnyɛ se. Noko ‘ɔkɔ ɛzɛkyelɛ nu.’ (Kenga Mateyu 7:13, 14.) Amaa yɛahola yɛalua adenle kpalɛ ne azo na ninyɛne andwehwe yɛ adwenle la, ɔwɔ kɛ yɛnyia Gyihova anu anwodozo na yɛtie ye.

NEA Ɛ NYUNLU FƆƆNWO NA WƆANDU KOTI

Ɔwɔ kɛ yɛnea yɛ nyunlu fɔɔnwo na yɛandenda awie mɔ agyakɛ anu (Nea ɛdendɛkpunli 8-12) *

8. Saa awie mɔɔ ɛlɛsu ɛnriandilɛ la tɔ aze a, duzu a ɔyɛ a?

8 Menli mɔɔ ɛlɛsu ɛnriandilɛ la nea bɛ nyunlu fɔɔnwo amaa bɛandɔ aze. Noko bie a arɛlevilɛ nu ala bɛ gɔnwo mɔɔ ɛlɛsu ɛnriandilɛ ne bie la kola tenda bɛ gyakɛ anu anzɛɛ bɛkola bɛtɔ kuma nu. Saa bɛtɔ aze a, bɛdwazo ndɛndɛ na bɛtoa ɛnriandilɛ ne azo. Bɛnva bɛ adwenle bɛnzie debie mɔɔ maanle bɛdɔle aze la azo, emomu bɛfa bɛ adwenle bɛsie ɛleka mɔɔ bɛnriandi bɛadwu anzɛɛ ahyɛlɛdeɛ ne azo.

9. Saa yɛtɔ aze a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a?

9 Ɔdwu mekɛ ne bie a yɛbadɔ aze, yɛbavo wɔ yɛ edwɛkɛ nee yɛ nyɛleɛ nu. Anzɛɛ bie a yɛ mediema mɔɔ bɛlɛsu ɛnriandilɛ ne bie la bayɛ debie atia yɛ. Ɔnle kɛ yɛmaa ɔsi yɛ nwo. Yɛnli munli yɛɛ adenle ɛdenraa ne mɔɔ kɔ ngoane nu la a yɛ muala yɛlua nu a. Yemɔti ɔdwu mekɛ ne bie a, “yɛbazuhuzuhu” yɛ nwo. Pɔɔlo hanle kɛ, ɔdwu mekɛ ne bie a ‘yɛbanyia edwɛkɛ yɛatia yɛ mediema.’ (Kɔl. 3:13) Noko akee, kɛ anrɛɛ yɛbava yɛ adwenle yɛazie ninyɛne mɔɔ badenda yɛ gyakɛ anu azo la, bɛmaa yɛva yɛ adwenle yɛzie ahyɛlɛdeɛ ne azo. Saa yɛtɔ aze a, bɛmaa yɛdwazo na yɛdoa ɛnriandilɛ ne azo. Saa yɛfa ɛya yɛsie yɛ nu na yɛgyakyi ɛnriandilɛ ne a, yɛnrɛwie na yɛanyia ahyɛlɛdeɛ ne. Eza yɛbahola yɛadenda awie mɔ mɔɔ ɛlɛbɔ mɔdenle azu ɛnriandilɛ ne wɔ adenle ɛdenraa ne azo la agyakɛ anu.

10. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyɛ “azedolɛ bolɛ” yɛammaa awie mɔ ɛ?

10 Amaa yɛanyɛ “azedolɛ bolɛ” yɛammaa yɛ mediema mɔɔ ɛlɛsu ɛnriandilɛ ne bie la, ɔbayɛ boɛ a, ɔwɔ kɛ yɛmaa bɛ adenle yɛmaa bɛyɛ mɔɔ bɛkpondɛ la tɛla kɛ yɛbamaa bɛayɛ mɔɔ yɛkulo la. (Wlo. 14:13, 19-21; 1 Kɔl. 8:9, 13) Ɛhye le ngakyile fi menli mɔɔ su ɛnriandilɛ kpalɛ la ɛdeɛ ne anwo. Bɛ nee bɛ nwo su, na awie biala bɔ mɔdenle kɛ ɔ ngomekye a ɔ sa baha ahyɛlɛdeɛ ne a. Bɛdwenle bɛ ngomekye bɛ boɛyɛlɛ nwo ala. Yemɔti bɛbɔ mɔdenle kɛ bɛbazuhu bɛ gɔnwo mɔ bɛado aze amaa bɛali ɔ nyunlu. Noko wɔ ngoane nwo ɛnriandilɛ ne anu, yɛ nee yɛ mediema ɛnzu. (Gal. 5:26; 6:4) Yɛ bodane a le kɛ yɛboa menli dɔɔnwo yɛamaa bɛawie ɛnriandilɛ ne amaa yɛ muala yɛanyia ngoane ahyɛlɛdeɛ ne. Ɔti, yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbava Pɔɔlo folɛdulɛ mɔɔ vi sunsum ne la yɛali gyima. Ɔse: “Bɛmmadwenle bɛ ngomekye bɛ boɛyɛlɛ nwo, emomu bɛdwenle awie mɔ noko ɛdeɛ nwo.”​—Fel. 2:4.

11. Duzu a awie mɔɔ su ɛnriandilɛ la fa ye adwenle sie zo a, na duzu ati ɔ?

11 Saa ɛye bɛ nyunlu fɔɔnwo mɔɔ bɛnea la ɛsie ahane a, eza menli mɔɔ ɛlɛsu ɛnriandilɛ la fa bɛ adwenle sie ɛleka mɔɔ bɛnriandi bɛahɔdwu la azo. Ɔnva nwo kɛ bɛ nye ɛndua ɛleka mɔɔ bɛnriandi bɛahɔdwu la, bɛpɛ ye nvoninli kɛ asɛɛ bɛzu ɛnriandilɛ ne bɛwie na bɛ sa ɛha ahyɛlɛdeɛ ne la. Ahyɛlɛdeɛ ne mɔɔ bɛfa bɛ adwenle bɛsie zo la maa bɛnyia anwosesebɛ bɛsu ɛnriandilɛ ne.

12. Duzu a Gyihova ɛvi atiakunlukɛnlɛma nu ɛva ɛbɔ yɛ ɛwɔkɛ a?

12 Gyihova ɛvi atiakunlukɛnlɛma nu ɛbɔ ye menli ɛwɔkɛ kɛ ɔbamaa bɛdabɛ mɔɔ bɛbawie ɛnriandilɛ ne la ahatualɛ​—kɛ bɛbadɛnla aze dahuu wɔ anwuma anzɛɛ wɔ paladaese azɛlɛ zo. Ngɛlɛlera ne maa yɛnwu ahatualɛ zɔhane ne anwo edwɛkɛ ekyi, yemɔti yɛkola yɛpɛ kɛzi ɛbɛlabɔlɛ bayɛ anyelielɛ la anwo nvoninli. Saa yɛmaa anyelazo ne kɔ zo yɛ fofolɛ wɔ yɛ adwenle nee yɛ ahonle nu a, yɛnrɛmaa debie biala ɛnrɛdo yɛ aze bɔkɔɔ.

KƆ ZO SU ƐNRIANDILƐ NE ƆNVA NWO NGYEGYELƐ

Yɛkulo kɛ yɛkɔ zo yɛsu ɛnriandilɛ ne ɔnva nwo ngyegyelɛ mɔɔ yɛyia la (Nea ɛdendɛkpunli 13-20) *

13. Moalɛ boni a yɛnyia mɔɔ menli mɔɔ su ɛnriandilɛ kpalɛ la ɛnnyia bie a?

13 Ɛnee ɔwɔ kɛ menli mɔɔ su ɛnriandilɛ wɔ Giliki nwɔhoalilɛ ne mɔ anu la di ngyegyelɛ le kɛ ɛvɛlɛ nee nyane zo. Noko ɛnee ndetelɛ mɔɔ bɛnyia nee bɛ anwosesebɛ ala a bahola aboa bɛ amaa bɛazu ɛnriandilɛ ne a. Yɛle kɛ menli zɔhane mɔ la, ɔluakɛ yɛnyia ndetelɛ wɔ kɛzi ɔwɔ kɛ yɛsu yɛ ɛnriandilɛ ne la anwo. Noko yɛnyia moalɛ bie mɔɔ menli mɔɔ su ɛnriandilɛ kpalɛ ɛnnyia ye la. Yɛnyia anwosesebɛ yɛfi Gyihova mɔɔ lɛ tumi kpole la ɛkɛ. Saa yɛfa yɛ nwo yɛto Ɔ nwo zo a, yebɔ yɛ ɛwɔkɛ kɛ ɔbatete yɛ na eza yeamaa yɛ nwo ayɛ se!​—1 Pita 5:10.

14. Kɛzi 2 Kɔlentema 12:9, 10 boa yɛ ɔmaa yɛgyinla ngyegyelɛ nloa ɛ?

14 Pɔɔlo yiale ngyegyelɛ dɔɔnwo. Saa ɛye aholoba nee ɛkpɔlɛ mɔɔ ɔyiale la ɛsie ahane a, ɔyɛ a ɔyɛ bɛtɛɛ, na ɔwɔ kɛ ɔgyinla ‘debie mɔɔ le kɛ bowule mɔɔ bɛvale bɛwulale ɔ nwonane nu’ la anloa. (2 Kɔl. 12:7) Kɛ anrɛɛ ɔbamaa ngyegyelɛ ɛhye mɔ amaa ɔ sa nu ado la, ɔnwunle kɛ ɛhye le nwolɛ adenle mɔɔ ɔbamaa yeava ɔ nwo yeado Gyihova anwo zo a. (Kenga 2 Kɔlentema 12:9, 10.) Ɔlua adwenle ɛhye mɔɔ Pɔɔlo nyianle la ati, Gyihova boale ye wɔ ye sɔnea ne mɔ anu.

15. Saa yɛsukoa Pɔɔlo a, duzu a yɛbanwu ye a?

15 Bie a bɛbabɔ yɛdayɛ noko aholoba anzɛɛ bɛbakpɔ yɛ ɔlua yɛ diedi ne ati. Bie a eza ɔwɔ kɛ yɛgyinla anwodolɛ anzɛɛ ɛvɛlɛ nloa. Noko saa yɛsukoa Pɔɔlo a, ngyegyelɛ ɛhye mɔ ko biala bamaa yɛanyia adenle yɛanwu kɛzi Gyihova fi ɛlɔlɛ nu boa yɛ la.

16. Saa wɔ kpɔkɛdelɛ ɛnle kpalɛ bɔbɔ a, duzu a ɛbahola wɔayɛ a?

16 Ɛla ɛkpa zo anzɛɛ wɔha abuburama ebia nu ɔ? Ɛ gyakɛ kpɔkɛ fofo wɔ anzɛɛ ɛnnwu debie kpalɛ ɔ? Saa ɔle zɔ a, asoo ɛ nee bɛdabɛ mɔɔ bɛle mgbavolɛ na bɛte kpɔkɛ la bahola azu ɛnriandilɛ ne? Ɛhɛe! Mediema dɔɔnwo mɔɔ bɛyɛ mgbanyinli anzɛɛ bɛle wuliravolɛma la ɛlɛsu ngoane nwo ɛnriandilɛ ne. Bɛdabɛ mumua ne bɛnrɛhola bɛnrɛyɛ gyima ɛhye. Emomu, bɛnyia anwosesebɛ bɛfi Gyihova ɛkɛ ɔlua Kilisiene ayia mɔɔ bɛdua fonu anzɛɛ vidio zo bɛnyia nuhua kyɛfoa la azo. Eza bɛyɛ ɛdoavolɛyɛlɛ gyima ne bie ɔlua dɔketama, nɛɛsema yɛɛ bɛ mbusuafoɔ mɔɔ bɛdi bɛ daselɛ la azo.

17. Kɛzi Gyihova te nganeɛ maa bɛdabɛ mɔɔ bɛ kpɔkɛdelɛ ɛnle kpalɛ la ɛ?

17 Mmamaa kpɔkɛ mɔɔ ɛnde la maa ɛ sa nu to na ɛte nganeɛ kɛ ɛnrɛhola ngoane nwo ɛnriandilɛ ne su. Gyihova anye sɔ wɔ diedi nee wɔ kpundiigyinlanlɛ ne. Ɛhyia ye moalɛ ɛnɛ ɛtɛla mekɛ biala yɛɛ ɔnrɛkpo wɔ ɛlɛ. (Edw. 9:10) Emomu ɔbabikye wɔ kpalɛ. Yɛ edwɛkɛ bie mɔɔ adiema raalɛ bie mɔɔ ɛlɛyia kpɔkɛdelɛ nwo ngyegyelɛ hanle la nzonlɛ. Ɔka kɛ: “Menwu kɛ mekɛ mɔɔ me kpɔkɛdelɛ ɛlɛsɛkye la, ɔmmaa mennyia nwolɛ adenle dɔɔnwo menga nɔhalɛ ne anwo edwɛkɛ mengile awie mɔ. Noko meze kɛ, ekyi bɔbɔ mɔɔ mekola meyɛ la maa Gyihova anye die na ɔmaa medame noko me nye die.” Saa ɛ sa nu to a, kakye kɛ ɔtɛkale ɛ ngome. Dwenle neazo mɔɔ Pɔɔlo yɛle na suzu edwɛkɛ mɔɔ maa anwosesebɛ mɔɔ ɔhanle la anwo nea: “Medi fɛlɛko wɔ bɛtɛɛyɛlɛ, . . . nu. Ɔluakɛ saa meyɛ bɛtɛɛ a ɛnee me nwo ɛyɛ se kpalɛ.”​—2 Kɔl. 12:10.

18. Ngyegyelɛ titili boni a bie mɔ yia a?

18 Menli mɔɔ ɛlɛsu ngoane nwo ɛnriandilɛ ne la bie mɔ lɛ ngyegyelɛ gyɛne. Bɛlɛyia ngyegyelɛ bie mɔɔ menli ɛnnwu ye bɔbɔ na bɛade ɔ bo la. Kɛ neazo la, bie a bɛlɛ adwenle nu ngyegyelɛ anzɛɛ adwenleadwenle ɛdɔ bɛ nwo. Duzu ati a Gyihova azonvolɛ ɛhye mɔ ngyegyelɛ ɛdeɛ ne le titili a? Ɔluakɛ saa awie agyakɛ bu na ɔde ehwili nu a, awie biala kola nwu ye ngyegyelɛ ne na ɔboa ye. Noko saa awie lɛ adwenle nee nganeɛdelɛ nu ngyegyelɛ a, menli ɛnnwu ye. Menli ɛhye mɔ di nyane kɛ mɔɔ awie mɔɔ ɔ sa anzɛɛ ɔ gyakɛ ɛbu di nyane la, noko bie a awie mɔ ɛnrɛkyekye bɛ rɛle kɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛyɛ la.

19. Duzu a yɛsukoa yɛfi Mɛfebɔhyɛte neazo ne anu a?

19 Saa ɛlɛ ngyegyelɛ bie na ɛte nganeɛ kɛ bɛnde wɔ edwɛkɛ bo a, ɛbahola wɔanyia anwosesebɛ wɔavi Mɛfebɔhyɛte edwɛkɛ ne anu. (2 Sa. 4:4) Ɛnee ɔle wuliravolɛ yɛɛ Belemgbunli Devidi buale ye mgbɔvodɛne. Tɛ Mɛfebɔhyɛte nvonleɛ ti a ɔyiale ngyegyelɛ ɛhye mɔ a. Noko yeammaa ɛhye angyegye ye; ɔmaanle ɔ nye zɔle ninyɛne mgbalɛ mɔɔ ɔnyianle ye wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la. Ɔ nye zɔle atiakunlukɛnlɛma subane mɔɔ ɛnee Devidi ɛla ye ali ɛhile ye mekɛ bie la. (2 Sa. 9:6-10) Yemɔti mekɛ mɔɔ Devidi buale ye mgbɔvodɛne la, ɔzuzule ninyɛne nwo ɔhɔle moa. Yeammaa Devidi nvonleɛ ne anga ye ɛya. Yɛɛ yeambɔ Gyihova somolɛ wɔ mɔɔ Devidi ɛyɛ la anwo. Mɛfebɔhyɛte vale ye adwenle ziele mɔɔ ɔbahola yeayɛ yeaboa belemgbunli ne mɔɔ Gyihova ɛkpa ye la azo. (2 Sa. 16:1-4; 19:24-30) Gyihova maanle bɛhɛlɛle Mɛfebɔhyɛte neazo kɛnlɛma ne wɔ Ye Edwɛkɛ ne anu amaa yɛanyia zolɛ nvasoɛ.​—Wlo. 15:4.

20. Kɛzi adwenleadwenle bahola aha bie mɔ ɛ, noko anwodozo boni a bɛbahola bɛanyia a?

20 Ɔlua adwenleadwenle mɔɔ anu yɛ se mɔɔ yɛ mediema bie mɔ ɛlɛyia la ati, saa bɛwɔ menli nu a bɛsulo. Ɔnva nwo kɛ bɛngulo menli nu la, bɛkɔ debiezukoalɛ, nyianu mgbole nee ngyikyi. Ɔyɛ se kɛ bɛ nee menli mɔɔ bɛnze bɛ la badendɛ, noko bɛka edwɛkɛ ne bie bɛkile menli wɔ daselɛlilɛ nu. Saa ɛwɔ tɛnlabelɛ zɔhane anu a, kakye kɛ ɔtɛkale ɛ ngome. Menli dɔɔnwo ɛlɛyia ngyegyelɛ ɛhye bie. Kakye kɛ Gyihova anye sɔ mɔdenle mɔɔ ɛlɛbɔ wɔazonle ye la. Ninyɛne ɛhye mɔ mɔɔ ɛlɛkɔ zo wɔayɛ la kile kɛ Gyihova ɛlɛyila wɔ na yeamaa wɔ anwosesebɛ mɔɔ ɛhyia la. * (Fel. 4:6, 7; 1 Pita 5:7) Saa ɛlɛsonle Gyihova ɔnva nwo nwonane nu nee nganeɛdelɛ nu ngyegyelɛ mɔɔ ɛlɛ la a, nyia anwodozo kɛ ɛlɛyɛ mɔɔ sɔ Gyihova anye la.

21. Ɔlua Gyihova moalɛ zo, duzu a yɛ muala yɛbahola yɛayɛ a?

21 Ɔyɛ anyelielɛ kɛ ngakyile kpole wɔ ɛnriandilɛ kpalɛ ne nee mɔɔ Pɔɔlo hanle nwolɛ edwɛkɛ anu la. Wɔ ɛnriandilɛ mɔɔ ɛnee bɛsu ye wɔ tete ne la anu, ɛnee sonla ko ala a nyia ahyɛlɛdeɛ ne a. Noko wɔ Kilisienema ɛnriandilɛ ɛdeɛ ne anu, awie biala mɔɔ bagyinla nu ahɔ awieleɛ la banyia ahyɛlɛdeɛ ne. (Dwɔn 3:16) Yɛɛ wɔ ɛnriandilɛ kpalɛ ne anu, ɔwɔ kɛ menli mɔɔ su ɛnriandilɛ ne la nyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ, tɛ ye zɔ a, bɛnrɛli konim. Noko, yɛ nuhua dɔɔnwo ɛnlɛ kpɔkɛdelɛ kpalɛ, noko yɛlɛkɔ zo yɛazu ngoane nwo ɛnriandilɛ ne. (2 Kɔl. 4:16) Ɔlua Gyihova moalɛ zo, yɛbazu ɛnriandilɛ ne yɛawie!

EDWƐNE 144 Fa Ɛ Nye To Ahyɛlɛdeɛ Ne Azo!

^ ɛden. 5 Kpanyinliyɛlɛ yɛɛ anwodolɛ mɔɔ anu yɛ se la ɛlɛgyegye Gyihova azonvolɛ dɔɔnwo ɛnɛ. Yɛɛ ɔyɛ a, yɛ muala yɛte ɛvɛlɛ nganeɛ. Yemɔti ɛnriandilɛ ɛnle debie mɔɔ yɛ nye die nwo a. Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbanwu kɛzi yɛ muala yɛbahola yɛava abotane yɛazu ngoane nwo ɛnriandilɛ ne mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle nwolɛ edwɛkɛ yɛawie la.

^ ɛden. 6 Nea edwɛkɛ “Baebolo Ne Kakyi Sonla” mɔɔ wɔ January 1, 2013, Ɛzinzalɛ Arane ne anu la.

^ ɛden. 20 Saa ɛkpondɛ nzuzulɛ mɔɔ baboa wɔ amaa wɔali adwenleadwenle zo nee menli mɔɔ ɛhola ɛgyinla ɔ nloa la anwo anwubielɛ dɔɔnwo a, nea May 2019 gyimalilɛ ne mɔɔ wɔ jw.org® azo la. Nea LIBRARY > JW BROADCASTING® abo.

^ ɛden. 63 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Adiema nrenyia kpanyinli ne ɛlɛyɛ dɔɔnwo wɔ daselɛlilɛ gyima ne anu, ɛhye maa ɔdua Kilisiene adenle kpalɛ ne anu.

^ ɛden. 65 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Yɛbahola yɛadenda awie mɔ agyakɛ anu saa yɛtinlitinli bɛ nwo zo kɛ bɛnlo nza dɔɔnwo anzɛɛ yɛno ye dɔɔnwo a.

^ ɛden. 67 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Ɔnva nwo kɛ adiema nrenyia ne la asopiti la, ɔlɛdi menli mɔɔ yɛ ye ayile la daselɛ amaa yeahɔ zo yeazu ngoane nwo ɛnriandilɛ ne.