Skip to content

Skip to table of contents

IKPƐYI ƐLĀ Ō KLƆCƐ ƆMƐ 20

Ɔnyɛ Wɛ “Ɔcɛ́ Ku Ɛhico” Icɛ A?

Ɔnyɛ Wɛ “Ɔcɛ́ Ku Ɛhico” Icɛ A?

“Ɔcɛ́ nyā géē kwú ōfōōfūnū, nōó gáā má ɔ̄cɛ dúúmā lɛ abɔ̄ tá ɔ̄ eyī klá ámāŋ tá ɔ̄ okónu bī eko nōó géē kwú ā ŋ́.”—UDÁN. 11:45.

IJÉ ƆMƐ 95 The Light Gets Brighter

ƆDĀ NƐ ALƆ GÁĀ NWU A *

1-2. Ɔdi nɛ alɔ gáā kɛla lɛyikwu ɔ ipu ikpɛyi ɛlā nyā a?

Ó LƐ aɔdā alɛwa nōo yɔ i ya babanya nōo mafu ku alɔ lā oŋmɛyi ku eko nɛ ɛcɛ gáā mɛ a. Ó gáā gboji gɛ ŋ, Ujehofa mla Ujisɔsi Ukraist géē jé ɛjɛɛji aigɔmɛnti nōo gē nuunu ta Ajɔɔcɛ ku nu a cataajɛ. Jaa gbeeko ɔɔma a, ɔcɛ́ ku ɛhico mla ɔcɛ́ ku ɛhaajɛ a géē yɔ i nuunu ta iyi uwa mla ācɛ ku Ɔwɔico.

2 Ipu ikpɛyi ɛlā nyā a, alɔ géē kɛla lɛyikwu akacɛ nōo yɔ ipu ɔkpá ku Udánīyɛ̄lu 11:40–12:1 a. Alɔ géē jé ɔcɛ nōo wɛ ɔcɛ́ ku ɛhico icɛ a, alɔ klla géē kɛla lɛyikwu ɔdā nōo ya ɛɛ nɛ alɔ cika ō tu ɔtu waajɛ klla gbolo ce Ujehofa ka ó géē hɛ alɔ ta ŋma ɛdɔ unwalu duuma nōo géē wa ɛcɔbu a.

ƆCƐ́ KU ƐHICO ƐYIPƐ

3-4. Ɔnyɛ wɛ ɔcɛ́ ku ɛhico icɛ a? Lɛ ɛlā a teyi peee.

3 Igbihi nɛ Usoviet Union mɛ taajɛ ipu ihayi ku 1991 a, ācɛ ɔlɛ Ɔwɔico nōo humayi yɔ ɛhaajɛ ɔcɛ́ ō lé ku nu a gáā lɛ ohɛta lɛ eko yɛɛ. Udaniyɛlu hi ohɛta nyā ka ‘otabɔ ligiligi.’ (Udán. 11:34) Ohigbu ɛnyā, é gáā lɛ ɛga lɛ ō tɔɔna, gbɔbu ɛɛ ku a jé a, itajan alɛwa ku ācɛ nōo tɛtɛ yɔ ɛhaajɛ ɔcɛ́ ō lé ku Usoviet Union a kwu piya ācɛ ō tɔɔna. Amáŋ abɔ ihayi ōhī gáā yɛ a, éwo ku Urussia mla aéwo nōo gē ta ɔ abɔ a gáā kwu piya ɔcɛ́ ku ɛhico. Ɛgɛ nɛ alɔ klɔcɛ ipu ikpɛyi ɛlā nōo gáā yɛ a, alɔ má kahinii, gbɔbu ɛɛ ku igɔmɛnti duuma kóō je piya ɔcɛ́ ku ɛhico amāŋ ɔcɛ́ ku ɛhaajɛ, ó géē ya ɔdā ɛta nōo ba nyā: (1) ó gē lé ɔcɛ́ ɛga nɛ alɛwa ku ācɛ ɔlɛ Ɔwɔico lā a, amāŋ ó géē ya uwa ŋmo, (2) ó géē mafu ipu ɔwɛ nōó gē ya odee a, ka anuɔ wɛ olɛla ku Ujehofa mla ācɛ ɔlɛ nu, (3) aɔcɛ́ ɛpa a géē kweyi ku ɔfu mla iyi uwa.

4 Má aɔdā nōo ya nɛ alɔ ka ku éwo ku Urussia mla aéwo nōo gē ta ɔ abɔ a wɛ ɔcɛ́ ku ɛhico icɛ a. (1) É gē junwalu lɛ ācɛ ɔlɛ Ɔwɔico icɛ, oŋma lɛ ɛgɛ néē gē lɛ uklɔ ku uwa ci, mla o ya ŋmo néē gē ya alɛwa ku ayinɛ nōo lā ɛga néē gē lé ɔcɛ́ a. (2) Aɔdā néē gē ya nyā mafu ka é gē wɔtu Ujehofa mla ācɛ ɔlɛ nu. (3) É humayi nya kéē lɔfu nɛɛnɛhi fiyɛ ɔcɛ́ ku ɛhaajɛ a, nōo wɛ America mla Ubritain a. Alɔ má aɔdā nɛ Urussia mla aéwo nōo gē ta ɔ abɔ a ya a, mla ɛgɛ nɛ ɔdā néē ya a mafu ku uwa wɛ ɔcɛ́ ku ɛhico a.

ƆCƐ́ KU ƐHICO MLA ƆCƐ́ KU ƐHAAJƐ A YƆ I KPO ƐFÚ TA IYI UWA GƆBU

5. Ɔdi nɛ ɔkpá ku Udánīyɛ̄lu 11:40-43 kɛla lɛyikwu ɔ a?

5 Udánīyɛ̄lu 11:40-43. Aya ku akacɛ ɔɔma yɔ i kɛla lɛyikwu eko amoomɛ a. Ó mafu ɛgɛ nɛ ɔcɛ́ ku ɛhico mla ɔcɛ́ ku ɛhaajɛ géē kpo ɛfú ta iyi uwa a. Udaniyɛlu ka akacɛ ka ɛpleeko amoomɛ a, ɔcɛ́ ku ɛhaajɛ a géē nyɔ i “kpɛfu” ta ɔcɛ́ ku ɛhico a.—Udán. 11:40.

6. Ɛgɛnyá nɛ aɔcɛ́ ɛpa humayi kpo ɛfú ta iyi uwa a?

6 Ɔcɛ́ ku ɛhico mla ɔcɛ́ ku ɛhaajɛ a yɔ i kpo ɛfú ta iyi uwa, ohigbu ka ɔnyɔɔnyɛ ku uwa dɔka ku igɔmɛnti ku nu kóō kwu piya ɛ̄nɛ̄ ō lɔfu fiyɛ duu ipu oduudu ɛcɛ. Ocabɔ mafu, lɛyi yɛ ɔdā nōo ya igbihi ku Ɛfú Ō Kpo Ku Oduudu Ɛcɛ Ɔmpa a, Usoviet Union mla aéwo nōo gē ta ɔ abɔ a, gáā lɛ íkwu lɛ ɛga alɛwa ipu Europe. Ɛnyā cɛ lɛ ɔcɛ́ ku ɛhaajɛ gáā piyatɔha mla aéwo ɔhá, kéē lɛ ɔwa ku aicɔɔja ku uwa piyatɔha, o ya ɛɛ kéē gáā kpo ɛfú ta ɔcɛ́ ku ɛhico a. É hi ɔwa nyā ku NATO. Ɔcɛ́ ku ɛhico mla ɔcɛ́ ku ɛhaajɛ ŋmo ije tu iyɛfu nɛhi, ohigbu ka ɔnyɔɔnyɛ ku uwa dɔka ō lɛ aicɔɔja nōo lɔfu fiyɛ duu a kwaajɛ. É klla gē kpo ɛfú ta iyi uwa, ŋma lɛ ō ta aolɛla ku iyi uwa abɔ ipu ɛfú ō kpo ipu éwo ku Africa, Asia, mla Latin America. Ŋma ihayi igbihi nōo gáā yɛ nōó gboji ɛ ŋ, Urussia mla aéwo nōo gē ta ɔ abɔ a kwu piya igɔmɛnti nōo lɔfu nɛhi ipu oduudu ɛcɛ a ɛ. Ɔcɛ́ ku ɛhico a klla gē bi ukɔmputa le kpo ɛfú tu ɔcɛ́ ku ɛhaajɛ a. Aɔcɛ́ ɛpa a kpo ɛlā cɛ iyi uwa, kē gē bi ōmiya ipu ukɔmputa le ya ku ije ku uwa kóō hɛ uwa abɔ klla ya ku igɔmɛnti ku uwa kóō kwu biya. Ɛgɛ nɛ Udaniyɛlu kē ka taajɛ a, ɔcɛ́ ku ɛhico a yɔ i kpo ɛfú ta ācɛ ɔlɛ Ɔwɔico kpɔ.—Udán. 11:41.

ƆCƐ́ KU ƐHICO A LE TA IPU “AJƐ Ō HEYIFUU” A

7. Ɔdi wɛ “ajɛ ō heyifuu” a?

7 Udánīyɛ̄lu 11:41 ka ɔcɛ́ ku ɛhico a géē gā ipu “ajɛ ō heyifuu” a. Ɔdi wɛ ajɛ ɔɔma a? Eko igble a, ajɛ ɔɔma wɛ éwo ku Isrɛlu. É gē má Isrɛlu kóō wɛ “ajɛ nōo lɔhi nɛ̄hi” fiyɛ duu a. (Isík. 20:6) Amáŋ ɔdā nōo cɛ lɛ ajɛ a lɔhi fiyɛ duu a, wɛ ka abɔɔ nɛ ācɛ gē gba Ujehofa ɛ̄gbā a. Ŋmiifi Upɛntikɔsi ipu ihayi ku 33 eko ku Ukraist a, “ajɛ” ɔɔma i gáā lɛ ō ya mla ɛga éyi piii ipu ɛcɛ nyā gɛ ŋ. Ó kē lɛyi lɛ a, ohigbu ka ācɛ nōo gē gba Ujehofa ɛ̄gbā yɔ ɛbɛɛbɛ ipu oduudu ɛcɛ a. Icɛ a, “ajɛ ō heyifuu” a, lɛ ō ya mla uklɔ nɛ ācɛ ɔlɛ Ujehofa gē ya a, bɛɛka ɛ̄gbā néē gē gba Ujehofa ŋma lɛ ō gā ōjila ku ujɔ mla ō nyɔ i tɔɔna a.

8. Ɛgɛnyá nɛ ɔcɛ́ ku ɛhico a gā ipu “ajɛ ō heyifuu” a?

8 Ɛpleeko amoomɛ nyā, ɔcɛ́ ku ɛhico a humayi gā ipu “ajɛ ō heyifuu” a igbalɛwa ɛ. Ocabɔ, eko néē kpo ɛfú ɔmpa ku oduudu ɛcɛ nɛ Unazi Ugermany wɛ ɔcɛ́ ku ɛhico a, ó gā ipu “ajɛ ō heyifuu,” ŋma lɛ ō ya ācɛ ɔlɛ Ɔwɔico owe klla kpo uwa ŋmo. Igbihi ku ɛfú ɔmpa a, Soviet Union gáā kwu piya ɔcɛ́ ku ɛhico, ó gā ipu “ajɛ ō heyifuu” a ŋma lɛ o ya ācɛ ɔlɛ Ɔwɔico owe klla lɛ uwa nu ŋma ɔlɛ uwa.

9. Ihayi nōó gboji ɛ ŋ ma, ɛgɛnyá nɛ Urussia mla ɛjɛɛji aéwo nōo gē ta ɔ abɔ a gā ipu “ajɛ ō heyifuu” a?

9 Ihayi nōó gboji ɛ ŋ ma, Urussia mla ɛjɛɛji aéwo nōo gē ta ɔ abɔ a gā ipu “ajɛ ō heyifuu” a. Ɛgɛnyá a? Ipu ihayi ku 2017, ɔcɛ́ ku ɛhico icɛ a, lɛ uklɔ ku ācɛ ɔlɛ Ujehofa ci, ó klla lɛ ayinɛ alɔ ōhī kpo ta agba. Ó cɛ lɛ ācɛ jé aɔkpá ku alɔ mla Ubáyíbu ku New World Translation gɛ ŋ duu. Ó klla miyɛ abɔ ku ɛga ō yuklɔ, Agbla ku Ajɔɔcɛ mla Agbla ku Ojileyi ku alɔ nōo yɔ ipu éwo ku Urussia a. Igbihi nɛ ɛlā nyā le ya a, ipu ihayi ku 2018, Ígwu Nōo Gē Leyi kwu Ɔwa Ku Alɔ a gáā le ka ku Urussia mla ɛjɛɛji aéwo nōo gē ta ɔ abɔ a wɛ ɔcɛ́ ku ɛhico mɛ a. Ācɛ ɔlɛ Ujehofa i gáā kpo ɛfú mla igɔmɛnti duuma amāŋ ceyitikwu kéē piya ɔ abɔ ŋ, naana néē kóō yɔ i ya uwa owe a. Ikɔkɔ ɔɔma a, é gē yɛce ukɔ́ ku Ubáyíbu nōo ka alɔ kóō gbɔɔkɔ lɛ “ācɛ dóódu nēe bī igabɔ̄ éyi ámāŋ́ ka ɔhá” a, ofiyɛ duu a wɛ eko néē gáā ya ōmiya nōo géē lɛ abɔ kwu ɛ̄gbā nɛ alɔ gē gba Ɔwɔico a.—1 Utím. 2:1, 2

ƆCƐ́ KU ƐHICO A GÉĒ JE ƆCƐ́ KU ƐHAAJƐ A CATAAJƐ NƐƐ?

10. Ɔcɛ́ ku ɛhico a géē je ɔcɛ́ ku ɛhaajɛ a cataajɛ nɛɛ? Lɛ ɛlā a teyi peee.

10 Ɛyinɛhi ku akacɛ nōo yɔ ipu Udánīyɛ̄lu 11:40-45 a kɛla lɛyikwu ɔcɛ́ ku ɛhico a. Ɛnyā wɛ ka ó géē je ɔcɛ́ ku ɛhaajɛ a cataajɛ nɛɛ? Ehee. Ɔcɛ́ ku ɛhaajɛ a géē ‘yeeyi’ eko nɛ Ujehofa mla Ujisɔsi géē je ɛjɛɛji igɔmɛnti ku alɛɛcɛ cataajɛ ipu ɛfu ku Amagɛdɔn a. (Mafú 19:20) Ɔdiya nɛ alɔ kpɔtuce cɛ ɛlā nyā a? Leyi yɛ ɛlā nɛ akacɛ ku Udánīyɛ̄lu mla Ɔdā Nēé Mafú Lɛ Ujɔ́ni ka a.

Eko ku Amagɛdɔn a, Ajɔɔcɛ ku Ɔwɔico néē lɛ ɔ gbla ɛcɔ a, géē lɛ ɔcɛ́ ō lé ku alɛɛcɛ nōo kwɛyi ojibo nɛhi amu a bi wa oŋmɛyi (Má ogwotu ɔmɛ 11)

11. Ɔdi wɛ ɛyi ku akacɛ nōo yɔ Udánīyɛ̄lu 2:43-45 a? (Má ifoto nōo yɔ iyɔbu ku Ɔda Ō Gbaajɛ nyā.)

11 Udánīyɛ̄lu 2:43-45. Udaniyɛlu ɔcomɛɛbɛ a kɛla lɛyikwu igɔmɛnti ku alɛɛcɛ ɛyɛɛyɛyi nōo lɛ abɔ kwu ācɛ ɔlɛ Ɔwɔico. Ubáyíbu ka uwa wɛ aya ɛyɛɛyɛyi ku ɔkpiye ku ojibo nɛhi néē bi oje ya a. Igɔmɛnti ku alɛɛcɛ amoomɛ a wɛ ikpo ku ojibo a néē bi oje mɛmla ɔmɛ le ya a. Ikpo a kwɛyi opiyatɔha ku íkwu ku ɔcɛ́ ō ce ku America mla Britain. Akacɛ nyā mafu ka opiyatɔha ku íkwu ku ɔcɛ́ ō ce ku America mla Britain gē cɔcɛ́ eko nɛ Ajɔɔcɛ ku Ɔwɔico géē je ɛjɛɛji igɔmɛnti ku alɛɛcɛ cataajɛ.

12. Ɔdi nɛ ɛbɛ́ obɔbi nōo lɛ ikpɛyi ahaaapa a kwɛyi nu a, ɔdiya nɛ ɔɔma kē cɛgbá a?

12 Ɔcocɛhɔ Ujɔni klla kɛla lɛyikwu ɔcɛ́ ō ce ku igɔmɛnti ɛyɛɛyɛyi nōo lɛ abɔ kwu ācɛ ɔlɛ Ujehofa duu ɛ. Ipu akacɛ ku Ujɔni nyā, igɔmɛnti ɛyɛɛyɛyi nyā kwɛyi ku ɛbɛ́ obɔbi nōo lɛ ikpɛyi ahaaapa a. Ɛyi ɔmahaapa ku ɛbɛ́ obɔbi nyā kwɛyi opiyatɔha ku íkwu ku ɔcɛ́ ō ce ku America mla Britain. Ɛnyā cɛgbá nɛhi ohigbu ku ɛyi amoomɛ ku ɛbɛ́ obɔbi nyā yɔ a. Ɛyi amoomɛ nyā kéē géē cɔcɛ́ kpɔ ɛɛ eko nɛ Ukraist mla aicɔɔja ku nu géē je ɛbɛ́ obɔbi ɔɔma cataajɛ mla ɛjɛɛji aɛ́bɛ́ ohile a duu. *Mafú. 13:1, 2; 17:13, 14.

ƆDI NƐ ƆCƐ́ KU ƐHICO A GÉĒ YA ƐCƆBU NŌÓ GBOJI GƐ Ŋ MA?

13-14. Ɔnyɛ wɛ “Ugɔ́gu . . . ipú ajɛ kú Umágōgu ā,” ɔdi kē gáā tu ɔ icɔnu ka ó gbɔɔ ō ŋmo ācɛ ɔlɛ Ɔwɔico a?

13 Akacɛ nōo yɔ ipu ɔkpá ku Isikɛlu da alɔ ɔdā nōo géē lɔfu ya gbɔbu ɛɛ kéē je ɔcɛ́ ku ɛhico mla ɔcɛ́ ku ɛhaajɛ a cataajɛ. Ó lɛbɛɛka akacɛ ku Isíkɛ̄lu 38:10-23; Udánīyɛ̄lu 2:43-45; 11:44–12:1; mla Ɔdā Nēé Mafú Lɛ Ujɔ́ni 16:13-16, 21 yɔ i kɛla lɛyikwu eko mla ɛlā ekponu a. Ɔdaŋ ka ó wɛ ɔkwɛyi, alɔ yɔ i leyice ka aɔdā nōo ba nyā géē ya gla.

14 Igbihi nɛ owe nɛhi a gbɔɔ a, “odúúdú aɔ́cɛ́ kú ɛcɛ ā” géē kwu piyatɔha mla iyi uwa. (Mafú. 16:13, 14; 19:19) Opiyatɔha ku aéwo nyā nɛ Ubáyíbu hi ka “Ugɔ́gu . . . ipú ajɛ kú Umágōgu ā.” (Isík. 38:2) Opiyatɔha ku aéwo nyā géē ceyitikwu o ya ɛɛ kéē lɛ ɛjɛɛji ācɛ ɔlɛ Ɔwɔico kpo ŋmo. Ɔdi gáā cɛ lɛ uwa tine ō ŋmo ācɛ ɔlɛ Ɔwɔico a? Ipu akacɛ nōo kɛla lɛyikwu eko nyā, ɔcocɛhɔ Ujɔni ka ɛcɔwɔ nōo gbɛnu géē miya waajɛ wa i ce aolɛla ku Ɔwɔico baajɛ. Ɛcɔwɔ nyā géē lɔfu kwɛyi ɔna nɛ ācɛ ɔlɛ Ujehofa gē ta lɛyikwu ɛpɔ ō ka nōo gē lɛ abɔ kwu oduudu ācɛ iyē a. Ó lɔfu wɛ ka olɛhɔ nyā gáā tu Ugɔgu ku Umagogu icɔnu a, cɛɛ ka ó gbɔɔ ō ŋmo ācɛ ɔlɛ Ɔwɔico ŋma ipu oduudu ɛcɛ a.—Mafú. 16:21.

15-16. (a) Ɔdi nɛ Udánīyɛ̄lu 11:44, 45 lɔfu yɔ i kɛla lɛyikwu ɔ a? (b) Ɔdi gáā ya ɔcɛ́ ku ɛhico a mla ācɛ ohile ku Ugɔgu ku Umagogu a?

15 Ɔna nɛ ācɛ ɔlɛ Ujehofa gē ta lɛyikwu ɛpɔ ō ka nōo gē lɛ abɔ kwu oduudu ācɛ iyē a mla ɛgɛ nɛ aolɛla ku nu yɔ i ŋmo ācɛ ɔlɛ nu a lɔfu wɛ ɛlā ekponu nōo yɔ ipu Udánīyɛ̄lu 11:44, 45. (Jé.) Abɔɔ a, Udaniyɛlu kahinii “ɔ̄kā kú ɔdā nōo yá ajɛ kú ɛnɔ̄ɔ̄ci mɛ́mla ɛhíícō” a nɛ ɔcɛ́ ku ɛhico nōo gē “kpɛ́fú tá ācɛ alɛwa nɛ̄hi” a po a tu ɔ ufi. Ɔcɛ́ ku ɛhico a le miya ō “ŋmó ācɛ alɛwa bónū.” “Ācɛ alɛwa” nyā lɔfu wɛ ācɛ ɔlɛ Ujehofa. * Udaniyɛlu lɔfu yɔ i kɛla lɛyikwu unwalu amoomɛ nɛ aolɛla ku Ɔwɔico géē je lɛ ācɛ ɔlɛ nu a.

16 Unwalu nɛ ɔcɛ́ ku ɛhico a mla ɛjɛɛji aɔcɛ́ ku igɔmɛnti ku ɛcɛ a géē je lɛ ācɛ ɔlɛ Ɔwɔico a géē ya ku Ɔwɔico nōo lɔfu fiyɛ duu a kóō kwu ɛfu ku Amagɛdɔn i bi wa. (Mafú 16:14, 16) Eko ɔɔma a, Ɔwɔico géē je ɔcɛ́ ku ɛhico mla aéwo ohile nōo piyatɔha nōo wɛ Ugɔgu ku Umagogu a kpo cataajɛ, ó kē ‘gáā má ɔcɛ duuma nōo géē ta ɔ abɔ ŋ.’—Udán. 11:45.

Eko ku ɛfu ku Amagɛdɔn, Ujisɔsi mla aicɔɔja ku nu géē ca ɛcɛ ku Usetan taajɛ amáŋ é géē hɛ ācɛ ɔlɛ Ɔwɔico ta (Má ogwotu ɔmɛ 17)

17. Ɔnyɛ wɛ Umayikɛlu “alelékwū-ōtɛ̄hɔ̄ nɛ̄hi” nɛ Udánīyɛ̄lu 12:1 kɛla lɛyikwu ɔ a, ɔdi nɛ ó kē ya a?

17 Ɔgba ɔhá ipu akacɛ ku Udaniyɛlu a da alɔ ɛgɛ nɛ ɔcɛ́ ku ɛhico a mla ɛjɛɛji aɔcɛ́ ohile a géē wa oŋmɛyi ku uwa a mla ɛgɛ nɛ alɔ géē lɛ onyata a. (Jé Udánīyɛ̄lu 12:1.) Ɔdi wɛ ɛyi ku ɔgba nyā a? Umayikɛlu wɛ iye ɔhá ku ɔcɛ́ ku alɔ Ujisɔsi Ukraist a. Ó humayi “gbō” ācɛ ɔlɛ Ɔwɔico ŋmifi ihayi ku 1914 nōo je piya ɔcɛ́ ku Ajɔɔcɛ ku Ɔwɔico a. Ɛcɔbu nōó gboji gɛ ŋ ma, Ujisɔsi géē je aolɛla ku nu cataajɛ ipu ɛfu ku Amagɛdɔn. Ɛfu ku Amagɛdɔn nyā wɛ eko nɛ Udaniyɛlu hi ka “unwalu mɛ́mla ɛdɔ ífi” nōó ya ipu ɛcɛ a jeejee ɛɛ ŋ ma. Akacɛ ku Ujɔni nōo yɔ ipu Ɔdā Nēé Mafú Lɛ Ujɔ́ni a hi eko nōo yɔ gbɔbu lɛ ɛfu ku Amagɛdɔn a ku “eko kú ákanya nɛ̄hi.” Mafú. 6:2; 7:14

IYE KU UWƆ GÉĒ WƐ IPU IYE NŌO YƆ “IPÚ ƆKPÁ KÚ ƆWƆICŌ Ā”?

18. Ɔdiya ɛɛ nɛ alɔ i cika ō yuufi lɛyikwu ɔdā nōo gáā ya ɛcɔbu ŋ ma?

18 Ujɔni mla Udaniyɛlu da alɔ ka Ujehofa mla Ujisɔsi géē nya ācɛ nōo gē gba Ujehofa ɛ̄gbā a ta eko ku owe nɛhi amāŋ akanya nɛhi a. Ohigbu ɛnyā ufi kóō hii ya alɔ ŋ. Udaniyɛlu ka ācɛ nōo gáā wi a, iye ku uwa géē yɔ “ipú ɔkpá kú Ɔwɔicō ā.” (Udán. 12:1) O ya ɛɛ ka iye ku alɔ kóō yɔ ipu ɔkpá a, ɔdi nɛ alɔ cika ō ya a? Alɔ géē mafu ka alɔ kpɔtuce Ujisɔsi nōo wɛ ala ku Ɔwɔico a. (Ujɔ́ni 1:29) Alɔ cika ō lɛ iyi alɔ gwɛɛya lɛ Ujehofa klla lɛ Ubatisim ya. (1 Upít. 3:21) Alɔ klla cika ō cɛtra Ajɔɔcɛ ku Ɔwɔico ŋma lɛ ō ta ācɛ ɔhá abɔ kéē gáā nwu ɛlā lɛyikwu Ujehofa.

19. Ɔdi nɛ alɔ cika ō ya babanya a, ɔdi kē ya a?

19 Babanya wɛ eko nɛ alɔ cika ō lɔtuce Ujehofa mla ɔwa ku ācɛ nōo gē lɛyitaajɛ lɛ ɔ a lɔfu lɔfu a. Babanya wɛ eko nɛ alɔ cika ō cɛtra Ajɔɔcɛ ku Ɔwɔico a. Ɔdaŋ ka alɔ le ya lɛ a, alɔ géē lɛ onyata eko nɛ Ɔwɔico géē bi Ajɔɔcɛ ku nu le ca ɔcɛ́ ku ɛhico mla ɔcɛ́ ku ɛhaajɛ a taajɛ a.

IJÉ ƆMƐ 149 Ijé Ku Oyale

^ par. 5 Ɔnyɛ wɛ ‘ɔcɛ́ ku ɛhico’ icɛ a, ɛgɛnyá néē kéē gáā ca ɔ taajɛ a? Ō jé ohi ku aɔka nyā géē ya ku ɔtu okpoce ku alɔ kóō lɔfu tōōtɔ̄ɔ̄ klla ya ku alɔ le tutu lɛyikwu owe ku ɛcɔbu, nōó gáā gboji o wa gɛ ŋ ma.

^ par. 12 O ya ɛɛ ka jé odee lɛyikwu Udánīyɛ̄lu 2:36-45 mla Ɔdā Nēé Mafú Lɛ Ujɔ́ni 13:1, 2 tōōtɔ̄ɔ̄ a, má Ɔda Ō Gbaajɛ ku Ɔya Ɔmɛhili 15, 2012, aku oyibo, 7-11, 12-13, 14-18, 19.

^ par. 15 Ɔdaŋ ka dɔka ō jé odee lɛyikwu ɛlā nyā tōōtɔ̄ɔ̄, má Ɔda Ō Gbaajɛ ku Ɔya Ɔmɛhɔ 15 ku 2015 aku oyibo upe 29-30.