Skip to content

Skip to table of contents

Kuma Nyiɛ Kɛ̄ Dɔbiī I Nɛ Doodoo Wa?

Kuma Nyiɛ Kɛ̄ Dɔbiī I Nɛ Doodoo Wa?

Sara * bee kɔ, “M lu nɛɛ m wee ɛrɛ kɛɛ, sa mm wee ɛrɛ e’agaloo. Nyɔɔwo, loo mɛ naa wee sukɛ̄ sɔ̄ m le kpaɛ̄ pya a dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ aba aba yeekɛ̄ sa si saŋ. Mɛ loo mɛ wee sukɛ̄ sɔ̄ m le kpaɛ̄ nɛɛ a kuma nyiɛ kɛ̄ sa kumalookɛ̄. M wee dap kɔ kɛ̄ nu mɛ tɔɔ̄loo doo sa kɔ na taāŋa nɛ dua nɛɛ a le doo wo. Kɛ̄ pya na gbo le doo lo.”

Pya ue Sara tɔgɛ kɔ lo i kuma nyiɛ kɛ̄, pya dɔɔ̄na egbī eyii i gbo. Kuma nyiɛ kɛ̄ nia nage Jɛhova. Ye Muɛ̄ Ue yere i mɛm loo kɔ: “Yaaraa . . . beenyiɛ efɛɛloo.” (Kɔl 3:12) E na kuma nyiɛ kɛ̄ a? Bu mɛ sīdee na Jizɔs bee tɔgɛ kuma nyiɛ kɛ̄ a? E bu mɛ sīdee na elap dogo ama doo kɔ i ɛrɛ ɛɛbu bu dum a?

E NA KUMA NYIƐ KƐ̄ A?

Nu kuma nyiɛ kɛ̄ kura na sɔ̄ nɛɛ ɛrɛ efɛɛloo bu beenyiɛ. Nɛɛ a kuma nyiɛ kɛ̄ wee nyɔɔnɛ pya dɔɔ̄na danianu bu efɛɛloo, bu fɛgɛ sa dap fɛɛrɛloo sa aaloo ye sɔ̄ a kpesī taāŋa bu dum.

Nɛɛ a kuma nyiɛ kɛ̄ naale nɛɛ e’ɔaloo dookɛ̄ pya nɛɛ wee kɛɛrɛ doo. Bee ue Grik alu esu kɔā ue bu Baibol kumaloo “kuma nyiɛ kɛ̄” lu esu baātɛ̄ enyanya a wee le kuɛ lo a wee si giā, mɛ sɔ̄ elua esere ye tɔ sa kpɔā, a naa yere na muū loo nɛɛ. Lo enyanya lege gaa si ekpo, mɛ elua ekpɔā ye kɔ aa dapna si giā dookɛ̄ a wee doo. Bu aba lo sīdee, sɔ i kuma nyiɛ kɛ̄, i baɛbee i elap dogo doodoo pya a naa mmana sa nyɔɔnɛ pya dɔɔ̄na tɔɔ̄ bu efɛɛloo.

I dap kɛɛrɛ kɔ ‘ii lue nɛɛ a wee kuma nyiɛ kɛ̄ a.’ Mɛ i tɔɔ̄ bu nyɔuwe kɛ̄ pya nɛɛ ɛrɛ biirabu sa naa dap egerebu, nyɔɔwo, a dap i agabah ekuma nyiɛ kɛ̄. (Rom 7:19) Bu kaka, a gbī epiaga lo e’ɛrɛ elap dogo kuma nyiɛ kɛ̄, mɛ kaɛ edɔɔ̄ Jɛhova eyerebah i nɛ kɔ i agɛrɛtɛ̄ i biaɛfii lo e’ɛrɛ elap dogo kuma nyiɛ kɛ̄. (Gal 5:22, 23) E na anua i piiga lo e’ɛrɛ kuma nyiɛ kɛ̄ a?

Kuma nyiɛ kɛ̄ lu elap dogo a zuura pya nɛɛ i waɛma loo. Dookɛ̄ Sara a bee lu ekue bee tua sɔ̄ a bee kɔ doo, loo i wee sukɛ̄ sɔ̄ i le kpaɛ̄ nɛɛ a kuma nyiɛ kɛ̄. Jizɔs lu le edoba loo nɛɛ a bee tɔgɛ kuma nyiɛ kɛ̄. (2 Kɔr 10:1) Kere pya miɔŋɔ lo ba naa bee ye suā loo bee gbī etɔɔ̄ ye waɛloo nyɔɔ kɛ̄ a bee lu fɛgɛ doo.—Maak 10:13-16.

Kuma nyiɛ kɛ̄ wee lee loo ili le pya nɛɛ a i tɔɔ̄ waɛloo. Lo i kuma nyiɛ kɛ̄, ii le enwaabah si saŋ ale ɛrɛ biirabu. (Kam 16:32) E ii le ebege ue aba ii nyɔɔbee i doo nu a biirebu pya dɔɔ̄na, eetɔɔ̄ na sɔ̄ alu nɛɛ i wereloo. E kuma nyiɛ kɛ̄ kpega pya nɛɛ a i tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ sa doo kɔ ba aa si saŋ nyɔɔbee i ebiire wa bu.

KAĀNA EDOBA LOO KUMA NYIƐ KƐ̄

Kaɛlɛɛ gbɛnɛ-edo tam le kɛ̄ nu edoo a bee ye le bah lu kiri-kiri doo, Jizɔs bee nyɔɔnɛ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ danianu bu kuma nyiɛ kɛ̄. Booboo pya a bee le lo sɔ̄ bee ɛrɛ gbɛnɛ-edo nu edoo, e alu ebii wa nɛ kɛ̄ sa ba bee gbī iinaloo. Naa ɛp kɛ̄ a bee wa gbɔ̄nyiɛ doo sɔ̄ Jizɔs bee kɔ: “Bui luaa mɛ loo, . . . nyɔnɛbee m lu fɛgɛ sa kumalookɛ̄ bu beenyiɛ”!—Mat 11:28, 29.

Bu mɛ sidee na i dap nɔ kɛ̄ Jizɔs bee kuma nyiɛ kɛ̄ doo a? I nɔ Muɛ̄ Ue Bari lokwa i dap nɔ kɛ̄ Jizɔs bee nyɔɔnɛ pya nɛɛ danianu doo le nu a bee doo sɔ̄ a kpesī e’aga kɛ̄tɔɔ̄. Lɛɛ sɔ̄ i kpesī kɛ̄tɔɔ̄ a doā-ɛp i kuma nyiɛ kɛ̄, i piiga lo edoo dogo dookɛ̄ Jizɔs bee doo. (1 Pit 2:21) Naa kɛɛrɛbu taa nu a bee yerebah nɛ Jizɔs kɔ a kuma nyiɛ kɛ̄ ama.

Jizɔs bee kumalookɛ̄ kaāna. Jizɔs bee kɔ a lue “fɛgɛ sa kumalookɛ̄ bu beenyiɛ.” (Mat 11:29) Baibol kɔ nu akiiloo baɛ elap dogo ama aba sɔ̄ nyɔnɛbee kuma nyiɛ kɛ̄ ɛrɛ nu edoo kiiloo kumalookɛ̄. (Ɛfɛs 4:1-3) E na anua a?

Kumalookɛ̄ yerebah i nɛ kɔ i aa nwaabah ɛrɛ saŋ ale nwaabah ɛrɛ biirabu kumaloo nu pya dɔɔ̄na kɔ. E na Jizɔs bee doo a sɔ̄ pya nɛɛ bee aadee ye gba ue kɔ ɛɛ “nɛɛ gbɛnɛ de” le “nɛɛ gbɛnɛ ɔ̄ miī”? A bee lɛɛbaloo kɔ ye dogo a tɔgɛ kɔ lo ama naa lu kaka, sa a bee doo kɔ ‘dɛ̄dɛɛ̄ ye dogo suānu a tɔgɛ kɔ ɛɛ nɛɛ kaāna dogo.’—Mat 11:19.

Lo a le ziī nɛɛ kɔ ue a kiiloo buī barasī, gbɛ a kɔ o lu nɛɛdam ale nɛɛwa, ale kɛ̄ a bee lu ekpɔā a aākɛ̄ doo, alu ebɛɛ̄ kɔ o agara ue ye nɛ bu fɛgɛ. Ziī Nɛɛ Kraist alu nɛɛ kanɛɛ a kura Peter li South Africa bee kɔ: “Sɔ̄ ziī nɛɛ kɔ nu a mɛ yere saŋ bu, m wee bip aba mm kɔ, ‘Lo a bee le Jizɔs ebee doo dogo doo wa?’ ” A bee kɔ yereloo kɔ: “ M enɔā kɔ mm le enwaabah ɛrɛe saŋ.”

Jizɔs bee suā kɔ miɔŋɔ nɛɛ naa mmana. Pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs bee ɛrɛ le ekɛɛrɛ, mɛ nyɔɔbee ba naa mmana bee doo kɔ ba aa dap doo nu ba kɛɛrɛ. Bu edoba, kpɛdumɛ uunɛ lɛɛ Jizɔs gae u, Pita, Jemes, le Jɔn naa bee dap tɔɔ̄ yeere dookɛ̄ Jizɔs bee kɔ ba a doo. Jizɔs bee tɔgɛ kɔ a dāe wa beeloo sɔ̄ a bee kɔ, “edɔɔ̄ le egbī edoo, mɛ namloo lu e’ɔaloo.” (Mat 26:40, 41) Jizɔs naa bee nwaabah ɛrɛ saŋ pima pya ye nɛɛ lɛɛratam nyɔnɛbee a bee dābeeloo kɔ ba naa mmana.

Ziī wuga nɛɛwa a kura Mandy wee agabah kumaloo pya dɔɔ̄na, mɛ nyaawo a epiiga kaāna lo enɔ edoba Jizɔs a kiiloo kuma nyiɛ kɛ̄. A bee kɔ, “M bee nyɛŋia bu kɔ pya nɛɛ naa mmana sa piiga lo e’ɛp le a wa le bu dookɛ̄ Jɛhova doo.” Ekɔ kɛ̄ Jizɔs ɛp pya dɔɔ̄na bu toesaɛ̄ doo eyerege bah a nɛ kɔ o dap nyɔɔnɛ pya dɔɔ̄na dania nu bu kuma nyiɛ kɛ̄ ni?

Jizɔs bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ Bari. Sɔ̄ Jizɔs bee le a kɛnɛkɛ̄, a bee egerebu sɔ̄ pya dɔɔ̄na ye aara bu sīdee a naa bɔloo. Ba naa bee ye gbabee bah, ye baaloo sa ye tɔg. Kerewo, a bee ɛrɛ kuma nyiɛ kɛ̄ nyɔnɛbee a bee “ture nyiɛ loo nɛɛ a biaɛ leere.” (1 Pit 2:23) Jizɔs bee suā kɔ ye Tɛ a le li bunyɔɔ gaa le kuūe ye dɛɛ̄ loo sa gaa le kpɔte loo pya ye nɛɛ baa taɛ sɔ̄ a bɔloo.

Lo a le i ɛrɛ saŋ sa su biirabu daā dogo, i dap doo kɔ i kɛ̄tɔɔ̄ a sikɛ̄ bee piya. Nu anua lo sa Kpa Kaɛ nyɛŋia i bu kɔ: “Saŋ nɛɛ naa si tam kaāna dogo Bari.” (Jem 1:20) Kere adoo a bɔloo kɔ i si saŋ pio sɔ̄, kɛ̄tɔɔ̄ kɔ ii mmana dap doo kɔ i doo dogo bu elɔ sīdee.

Wuga nɛɛwa a kura Cathy alu Germany wee kɛɛrɛ kɔ, ‘Lo oo bebe bee aba ɔɔ, lɔgɔ nɛɛ edoo wo a nɛ naale.’ Mɛ a bee nyaa sɔ̄ a bee nɔ lo edɛɛa nyɔɔ Jɛhova. A bee kɔ, “Nyaawo, mm wee gbīna e’obara kpɛ nyɔɔ na loo, m kuma nyiɛ kɛ̄ sa suā kɔ Jɛhova gaa le baɛbee dɛ̄dɛɛ̄ nu.” Lo ebee lu edoo a dogo loo bu sīdee a naa bɔloo, nyɔɔnɛ edoba Jizɔs lo edɛɛa nyɔɔ Bari eyere nage bah a nɛ kɔ o dap ɛrɛ kuma nyiɛ kɛ̄.

“LEELEE A LE NƐ PYA FƐGƐ”

Bu mɛ sīdee na kuma nyiɛ kɛ̄ i yerebah nɛ sɔ̄ i kpesī e’aga kɛ̄tɔɔ̄ a?

Jizɔs bee doo kɔ i suā kɔ kuma nyiɛ kɛ̄ lu ziī gbɛnɛ nu a i nɛ ɛɛbu. Alɛ bee kɔ, “Leelee a le nɛ pya fɛgɛ.” (Mat 5:5) Yere nukuādɛɛ̄ loo kɛ̄ kuma nyiɛ kɛ̄ yerebah bu pya kɛ̄tɔɔ̄ a nyɔɔnɛ ama doo.

Kuma nyiɛ kɛ̄ wee lɛɛ gbɛnɛ taāŋa yɛɛ iya dam le wa. Ziī wuga nɛɛdam alu Australia a kura Robert bee kɔ, “M ekɔa gbɛnɛ-edo nu a kiɛ̄ na wa ye nɛ sɔ̄ mm bee gbī edoo wo. Mɛ pya ue alu ekɔ bu saŋ naa wee dap lu e’obara. A bee mɛ kiɛ̄ kaāna sɔ̄ m muɛ̄ kɔ m dooe nu a ye zi loo.”

“Dɛ̄dɛɛ̄ ii tɛɛ̄ ekwɔ” gbɛnɛ-edo sɔ̄ bu i ekɔaue, sa pya nu i kɔ dap nua taāŋa yɛɛ i iya dam le wa. (Jem 3:2) Sɔ̄ pya kɛ̄tɔɔ̄ a le doowo sira, kuma nyiɛ kɛ̄ dap doo kɔ i ubepiī sa baɛloo i edɛm.—Kam 17:27.

Robert bee piiga kaāna lo ekumalookɛ̄ sa aa ye loo. E e na a bee sira aabu a? A bee kɔ, “Nyaawo, ɛrɛgeba sɔ̄ laba-laba sira, m wee piiga kaāna lo egbaɛ̄tɔ̄loo na wa, kɔ ue bu kuma nyiɛ kɛ̄, sa mm le eyiga kɔ saŋ a yii mɛ bu. E gbanialoo m ɛrɛ loo na wa lee kaāna anyaawo.”

Kuma nyiɛ kɛ̄ doo kɔ i dābeeloo pya dɔɔ̄na kaāna. Pya a wee nwaabah ɛrɛ saŋ naa wee ɛrɛ gbɛnɛ-edo gbo. Kɛ̄adoo, kuma nyiɛ kɛ yerebah i nɛ kɔ i “sere gbanialoo . . . [lo] ebɔp efɛɛloo.” (Ɛfɛs 4:2, 3) Cathy a bee lu ekɔ nu akiiloo tua sɔ̄ a bee kɔ, “Kuma nyiɛ kɛ̄ edoora kɔ m ɛrɛ ekpo lo edap nyɔɔnɛ pya dɔɔ̄na dānia nu bu ɛɛbu, kere a aga enyɔɔnɛ pio nɛɛ dānia nu.”

Kuma nyiɛ kɛ̄ nɛ efɛɛloo beenyiɛ. Baibol su “suānu a aa nyɔɔ” dooreloo kuma nyiɛ kɛ̄ le efɛɛloo. (Jem 3:13, 17) Nɛɛ a kuma nyiɛ kɛ̄ wee ɛrɛ “efɛɛloo beenyiɛ.” (Kam 14:30) Martin a epiiga kaāna lo e’ɛrɛ elap dogo kuma nyiɛ kɛ̄ bee kɔ, “M waɛbah kaāna anyaawo e mm nwaanabah ɛrɛ saŋ, sa m sikɛ̄ ɛrɛ kaāna efɛɛloo le ɛɛbu.”

Alu kaka kɔ i ɛrɛ epiiga lo e’ɛrɛ kuma nyiɛ kɛ̄. Ziī wuga nɛɛdam bee kɔ, “Lo ekɔ kaka, mmɛge nyaawo, bu mɛ wee biira gbɛnɛ pio sɔ̄.” Mɛ Jɛhova lo nɛɛ a i yere mɛm loo kɔ i kuma nyiɛ kɛ̄ eyerebah i nɛ lo edoo wo. (Ais 41:10; 1 Tim 6:11) Alɛ dap i ‘kpɔā’ leere; a dap i ‘nɛ e’agaloo.’ (1 Pit 5:10) Sɔ̄ sɔ̄ gaa kiisī, doodoo nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl, i dap nɔ “kuma nyiɛ kɛ̄ le le beenyiɛ Kraist.”—2 Kɔr 10:1.

^ bar. 2 Elua enyaana pio bee a le bu ekobee ue ama.